{"guid": "c9e17911-7d54-409f-b99a-a3006313dfce:c7e7cdf0-34f8-4acd-992d-507ccab2fdf4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1", "spisova_znacka": "42CoE/304/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoE/304/2011 z 27. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. marca 2012, sp. zn. 42CoE/304/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1", "identifikacne_cislo": "6111211562", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Juraj Fujerík", "sudca_id": 835, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-fujerik-835", "datum_vydania": "2012-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7e7cdf0-34f8-4acd-992d-507ccab2fdf4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoE/304/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211562
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111211562.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C,
831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, so sídlom Mostná
72, 949 01 Nitra, proti povinnému C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX D., o vymoženie
pohľadávky vo výške 420,10 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom
Šupom, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1154/2011,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1051/2011-51 zo
dňa 30. 06. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1051/2011-51 zo dňa 30. 06. 2011   potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/1051/2011-51 zo dňa 30. 06. 2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku JUDr. Jána Huňadyho, Mgr. Ing. Michala Radosa a
Mgr. Branislava Legáta, rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, pod spis. značkou IBA0310017 zo dňa 30.
08. 2010. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou D. R.,
a.s. so sídlom v R., D. č. X/R., IČO XX XXX XXX a povinným dňa 06. 04. 2006, ktorej súčasťou sú
obchodné podmienky pre úver, v ktorých si zmluvné strany v článku 9.5 dohodli rozhodcovskú doložku.

Okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 2 a ust. § 45 ods. 1 písm.
b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)
preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonane exekúcie, návrhu na vykonane exekúcie a
exekučný titul so zákonom. Ďalej  preskúmal rozhodcovskú doložku v tom smere, či nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Pri posudzovaní, či rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán
vychádzal súd zo záveru, že  zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným dňa 06. 04. 2006, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je
dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale dôležité je, že sa jedná o odplatné poskytnutie
peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto aplikoval aj normy
spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky



zákonník“), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného
zákonníka.

Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc s
ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú
doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je
takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie
faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia
zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa
15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné
právo jednotlivca, alebo ústavný princíp, či iný ústavou aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé
autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca
(dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je
primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa).

Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná
zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym
normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa smernice nekalé podmienky upravené v  čl.
3 bode 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané a medzi ktoré podľa prílohy k nej (bod 1 písm. q))
patrí aj podmienka, cieľom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v
uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výlučne v rozhodcovskom konaní.

Okresný súd ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej má vnútroštátny súd
ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (Rozsudok Súdneho dvora ES C-168/05 zo
dňa 26.10.2006 Elissa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Nutnosť nahradenia
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou
rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, stanovuje súdu poverenému vykonaním
právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
nepodal opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné
predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci. (Rozsudok Súdneho dvora ES C-40/08
zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira). Možno preto
konštatovať, že ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady,
keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku,
nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich
uplatniť z dôvodu nákladov,  ktoré by súdne konanie predstavovalo (Rozsudok Súdneho dvora ES
C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout).

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými
podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je
pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom
vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s
obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o
dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd dospel k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom a preto výkon práv a povinností



z takejto doložky odporuje dobrým mravom, čím došlo k naplneniu podmienok na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2, vety druhej
Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.  V odvolaní
uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Posúdenie rozhodcovskej doložky
dohodnutej v zmluve o úvere obsiahnutej v bode 9.2 obchodných podmienok pre úver (ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi
konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Poukázal tiež na rôzne jazykové preklady bodu 1 písm. g)
prílohy smernice. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 06. 04. 2006, nie je možné
na vzťahy predmetnej úverovej zmluvy aplikovať ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2008.  Namietal aj to, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec
nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom.
Nesúhlasil ani s aplikáciou rozhodnutí Súdneho dvora ES, ktorými okresný súd odôvodnil prípustnosť
posudzovania rozhodcovskej doložky a záver o znevýhodnenom postavení spotrebiteľa v exekučnom
konaní. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd nezohľadnil procesnú pasivitu
povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní
posúdil nárok oprávneného aj napriek procesnej pasivite povinného v rozhodcovskom konaní. Podľa
jeho názoru, rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia
príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie bolo písomné. V
prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom
súde, okresný súd  sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali procesné práva povinného, v čom
rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej
obrany spotrebiteľa. Na záver poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a D.
R., a.s. ako podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia
Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného
podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,
dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ostatných
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty
alebo na ich činnosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenil a poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu vykonaním exekúcie alebo aby
napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo
svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 26. 04. 2011 bol súdnemu exekútorovi JUDr.
Miroslavovi Šupovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor
požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. IBA0310017 vydaný
dňa 30. 08. 2010 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA



A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, a to rozhodcami Mgr. Ing. Michalom Radosom, JUDr.
Jánom Huňadym a Mgr. Branislavom Legátom, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 420,10 Eur, úrok vo výške 7,5 % ročne zo sumy 420,10
Eur od 02. 02. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 420,10 Eur od 02.
02. 2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú k 01. 02. 2010 vo výške
110,56 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny
predchodca oprávneného D. R., a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 06. 04. 2006.

V článku 9 bode 9.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2005), ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy,
je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany
dohodli, že budú riešiť vzájomné spory vzniknuté na základe alebo súvisiace so zmluvou o úvere a
obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných
podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, a to podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného
uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva v zmysle ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Správny potom bol aj postup okresného súdu,
ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 08. 04. 2006) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z čl. 6 smernice
platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo
k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.



Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva,
že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takýchto podmienok.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v
obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 08. 04. 2006 a určujúca výlučnú právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej
neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá
rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode
spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv
podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská
doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je
súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol
ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť.  Nie je možné
súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s
ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí
a preto od neho nemožno vzhľadom na úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo
požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených obchodných
podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale
aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého
okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj
jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1051/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "801cc43b-2af5-40de-91c5-6a063589c5c9:0eb6fc0e-4150-4c0e-9fb1-772d4e976700", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1051/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2Er/1051/2011 z 19. 8. 2019", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/801cc43b-2af5-40de-91c5-6a063589c5c9:0eb6fc0e-4150-4c0e-9fb1-772d4e976700"}], "citovane_v": []}