Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/575/2015 z 25. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2015, sp. zn. 11CoP/575/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1314208688.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/575/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1314208688.1 | 2015-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a74bbd3-8c77-4814-9e4b-55925e17a467 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1314208688.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/575/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314208688.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Y. B., O.. XX.XX.XXXX, bytom u
otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Pezinku, odbor sociálnych
vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. V.Á. - O., R. D. - Y. B., O.. XX.XX.XXXX, V.
Na P. XX, V., zastúpený splnomocnenou spoločnosťou: JUDr. Ingrid Škrabská- advokátska kancelária,
spol. s.r.o, so sídlom Hlavná 15, 080 01 Prešov, za účasti starej matky K. V., O.. XX.X.XXXX, V. V. XX,
Š.R., o návrhu na zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 07.05.2015, č. k. 37P/158/2014-111, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 07.05.2015, č. k. 37P/158/2014-111 návrh právneho
zástupcu otca maloletej zo dňa 26.03.2015 na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 37P/158/2014
zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 109 ods. 1, ods. 2, § 110 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) dospejúc k záveru, že právnym zástupcom otca uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňoval
návrh na prerušenie konania nie je možné subsumovať ani pod jeden z dôvodov uvádzaných či už v ust.
§ 109 ods. 1 O.s.p. alebo v ust. § 109 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote cestou zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie
otec maloletej. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v danom
prípade existuje zákonný dôvod na prerušenie konania - a to prekážka trvalejšej povahy, z dôvodu
dlhodobej práceneschopnosti jeho právneho zástupcu ako i jeho samotného, ktorú skutočnosť preukázal
lekárskymi správami.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ak bráni
advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak
neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr
do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť
ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta. Ak advokát túto povinnosť
nesplní, zástupcu určí komora a podľa okolností prípadu určí aj výšku odmeny, ktorú je advokát povinný
zástupcovi zaplatiť. Počas trvania prekážky na strane advokáta vykonáva zástupca v jeho mene práva
a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom advokácie.



Podľa ust. § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak: a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom
a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska; c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa ust. § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak: a)
sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je
známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet.

Podľa ust. § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Zákonné ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie. V konaní
nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania. Na druhej strane ust. § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné
ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť.
Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť
tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď
tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Ustanovenie § 110 O.s.p. ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie,
hoci prekážka postupu konania inak nemusí byť daná. Dôvodom na prerušenie konania je dispozitívny
úkon alebo správanie účastníkov konania, s tým, že v prípade konania o rozvod manželstva, ak účastníci
konania zhodne navrhli prerušenie konania, súd neskúma, či prerušenie konania sa prieči účelu konania
alebo záujmu spoločnosti.

V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď mal v prebiehajúcom konaní
o návrhu otca na zmenu úpravy styku k maloletej Y. za to, že jednak neexistuje dôvod pre obligatórne
prerušenie konania, jednak na strane účastníkov konania neexistuje prekážka trvalejšej povahy a v
neposlednom rade súd nemohol vyhovieť návrhu na prerušenie konania ani na základe ust. § 110 O.s.p.,
nakoľko stará matka maloletej zhodne nenavrhla prerušenie konania.

Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s podstatnou odvolacou námietkou otca týkajúcou
sa existencie zákonného dôvodu na prerušenie konania a to prekážky trvalejšej povahy z jeho strany,
odvolací súd uvádza, že procesným následkom nevyhovenia návrhu, ktorým sa účastník domáha
prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je, že súd koná vo veci ďalej a vykonáva úkony
smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci samej. Rozhodnutím súdu o nevyhovení návrhu na
prerušenie konania podľa tohto ustanovenia sa ale bez ďalšieho účastník konania, návrhu ktorého
nebolo vyhovené, nevylučuje z realizácie jeho procesných práv. Všetky procesné práva mu totiž
zostávajú zachované a z hľadiska procesného mu v plnom rozsahu zostáva zachovaná možnosť
ich realizácie. Zamietnutím takéhoto návrhu nedochádza ani k porušeniu práva na prejednanie veci
v jeho prítomnosti. Naviac z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že právny zástupca otca od
mája 2014 opakovane ospravedlňoval svoju a otcovu neprítomnosť na pojednávaní dôvodiac najskôr
neprítomnosťou na území SR (por. č. l. 33 spisu), neskôr svojou a otcovou pracovnou neschopnosťou,
avšak právny zástupca otca doposiaľ nedoložil do spisu vyjadrenie lekára, či sa právny zástupca môže
zúčastniť súdneho pojednávania alebo nie. Na druhej strane z vyjadrenia ošetrujúceho lekára otca
(por. č. l. 85 spisu), doručeného Okresnému súdu Bratislava III dňa 22.01.2015 vyplynulo, že otcova
pracovná neschopnosť je síce dlhodobá, ale charakter ochorenia umožňuje otcovi účasť na pojednávaní.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že zákon č. 586/2003 o advokácii v znení neskorších predpisov s
možnosťou dlhodobej práceneschopnosti advokáta počíta a na jej riešenie vymedzuje vhodné opatrenia.
Avšak návrh na prerušenie konania takýmto opatrením nie je, skôr naopak, dlhodobá práceneschopnosť
advokáta bez ustanovenia za seba splnomocneného zástupcu, či už priamo ním alebo prostredníctvom



SAK, je možným porušením ustanovenia § 17 zákona č. 586/2003 o advokácii v znení neskorších
predpisov.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.