{"guid": "c9ae005d-1df4-486b-93c2-d8eb922a1dfd:c53d8ec0-c720-4a61-a8fa-4f740d69f1ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1", "spisova_znacka": "17Co/125/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/125/2012 z 11. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. septembra 2012, sp. zn. 17Co/125/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1", "identifikacne_cislo": "6610215930", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2012-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-118", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c53d8ec0-c720-4a61-a8fa-4f740d69f1ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 17Co/125/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6610215930\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610215930.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIng. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej\nveci navrhovateľky W.. D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX E., zastúpenej\nsplnomocneným zástupcom G.. W. J. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX E., proti\nodporcovi W.. R. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr.\nRóbertom Gombalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec,\no zaplatenie sumy 841,28 EUR, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu\nLučenec č. k. 10C/177/2010-87 zo dňa 15. 02. 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd rozsudkom zo dňa 15. 02. 2012 návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala\nzaplatenia sumy 841,28 EUR, ako náhrady nákladov za vybudovanie spoločného múru rekreačných\nchát v P., umiestnených na parc. č. XXX/XX a XXX/XX, zapísaných v LV č. XXXX a LV č. XXX zamietol.\nZároveň vo výroku rozsudku konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnom skončení\nveci samostatným uznesením.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na Okresnom súde Lučenec bolo vedené konanie pod\nsp. zn. 9C/98/2008 o návrhu navrhovateľa W. R. B. proti odporkyni W.. D. J. o uloženie povinností.\nO žalobe súd rozhodol rozsudkom č. k. 9C/98/2008-318 dňa 13. 10. 2010 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Banskej Bystrici     č. k. 14Co/30/2011-373 zo dňa 31. 05. 2011 tak, že žalobu\nzamietol. V uvedenom konaní  mal súd preukázané, že účastníci konania sú súrodenci a v minulosti\nboli podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rekreačnej chatky a pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú.\nP. zapísaných na LV č. XXX. Dňa 30. 07. 2004 uzatvorili formou notárskej zápisnice zmluvu o zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením. Po reálnej deľbe sa W.. R. B. stal\nvýlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v  k. ú. P. a to pozemkov parc. č. XXX/XX -\nzastavaná plocha vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha (dvor) vo výmere 408 m2\na stavba - rekreačná chata č. X., ktorá sa nachádza na parc. č. XXX/XX. W.. D. J. sa stala výlučnou\nvlastníčkou susedných nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha (dvor) vo výmere\n119 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere 51 m2 a stavba - rekreačná chata č. X, ktorá sa\nnachádza na parc. č. XXX/XX, zapísaných v LV č. XXXX pre k. ú. P.. Stavba rekreačná chata č. X, ktorá\nsa nachádza na parc. č. XXX/XX vo vlastníctve W.. B. a stavba rekreačná chata č. X, ktorá sa nachádza\nna parc. č. XXX/XX vo vlastníctve W.. J. majú spoločný stredový múr.\n\nNadstavbou svojej chaty navrhovateľka vybudovala múr na pôvodnom starom spoločnom múre a v tomto\nkonaní žiadala od odporcu zaplatiť náhradu polovice nákladov za jeho vybudovanie v sume 841,28 Eur,\nkeď tvrdila, že uvedený múr je v spoluvlastníctve účastníkov konania a navyše na spolufinancovaní\n\nnovopostaveného múru sa s odporcom dohodli. Okresný súd však návrh navrhovateľky nepovažoval\nza dôvodný, keď dospel k záveru, že spoločný múr vystavaný navrhovateľkou  neexistuje, lebo je\nsúčasťou múru chaty navrhovateľky zapísanej v LV č. XXXX pre k. ú. P.. Vykonaným dokazovaním mal\nza preukázané, že tento múr bez chaty (vo vlastníctve navrhovateľky) nemá žiadne účelové a funkčné\nurčenie, a teda sám osebe nemá žiadnu úžitkovú hodnotu. Ako súčasť veci patrí k (hlavnej) veci, t.j. k\nchate navrhovateľky a tvorí s ňou jeden celok. Nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu\na riadi sa právnym režimom (hlavnej) veci. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol.\n\nProti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že sa\nzaplatenia žalovanej sumy domáha z titulu ústnej dohody uzavretej s odporcom v rokoch 2003 a 2004,\nešte pred reálnym rozdelením spoločného vlastníctva, z titulu nájdenia kompromisného technického\nriešenia, ktoré technické riešenie formou spoločného stredového múru malo byť realizované  na\nnapojenie striech navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka múr v roku 2005 realizovala, ale odporca\nsa následne na financovaní polovice nákladov odmietol podieľať. Okresný súd však vôbec neskúmal,\nči došlo k uzatvoreniu ústnej dohody. Umelo priradil vystavanému múru prívlastok súčasti jej stavby, a\nto v rozpore s tým, že tento je aj súčasťou chaty odporcu. Pritom zatajil viaceré vyjadrenia odporcu,\nktorý napríklad uviedol: „s odporkyňou sme sa dohodli na spoločnom múre, na jeho rozmeroch, ako\nbude postavený.“ Okrem toho namietala, že ako účastníčke konania jej súd odňal možnosť konať\npred súdom tým, že konal bez jej prítomnosti, a to napriek riadnemu ospravedlneniu neúčasti a\nriadnej žiadosti o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti uviedla, že dňa 15. 2. 2012 o 8.20\nhod. jej splnomocnený zástupca okresnému súdu telefonicky oznámil, že zo zdravotných dôvodov\nsa pojednávania nemôže zúčastniť a požiadal o odročenie pojednávania. Súd v úradom zázname\nzaznamenal len časť o ospravedlnení neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania zamlčal. Sudkyňa\nteda nedala jej splnomocnenému zástupcovi možnosť svoj nepriaznivý zdravotný stav preukázať, keď\njej zástupca musel ostať doma ležať a nemohol v ten deň navštíviť lekára. K odvolaniu pripojila lekársku\nsprávu zo dňa 15. 02. 2012. Na základe uvedeného navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nOdporca vyjadril s napadnutým rozsudkom okresného súdu spokojnosť, uvedené rozhodnutie navrhol\nako vecne správne potvrdiť a navrhovateľku zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania vo výške\n70,90 EUR. Uviedol, že postupom okresného súdu nebola odňatá možnosť navrhovateľky konať pred\nsúdom, keď okresný súd dňa 15. 02. 2012 oboznámil prítomných na pojednávaní s telefonickým podaním\nzástupcu navrhovateľky, z ktorého ale nevyplynulo, že by tento žiadal pojednávanie odročiť. K meritu\nveci uviedol, že  navrhovateľka postavila múr svojvoľne, bez jeho súhlasu, pričom aj jej tvrdenie o tom,\nže on sa zaviazal uhradiť jej polovicu nákladov sa nezakladá na pravde.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č.\n99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2  O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p.\npotvrdil, pretože bol vo výroku vecne správny.\n\nPodľa § 118 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo majetkové hodnoty.\nPredmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.\n\nSúčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým\nvec znehodnotila (§ 120 ods. 1 OZ).\n\nPodľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný\núčastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec\nprejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.\n\nNa základe dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci\nprvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by\nbolo možno považovať za odňatie možnosti navrhovateľky konať pred súdom.\n\nOdňatie možnosti konať pred súdom predstavuje stav kedy účastník konania nemohol uplatniť pred\nsúdom svoje procesné práva, pretože súd mu to znemožnil takým postupom, ktorý odporuje zákonu,\nnapríklad tým, že nepribral účastníka do konania, nepredvolal riadne a včas účastníka na pojednávanie,\nalebo tým, že vec prejednal v neprítomnosti účastníka, pričom na to neboli splnené zákonné podmienky a\npod. Odňatím možnosti konať pred súdom však nie je len faktický postup súdu v konaní, ale i rozhodnutie\nsúdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva, napríklad preto, že odvolací súd\nnesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané, súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,\nprípadne vôbec neodôvodnil, a pod. Navrhovateľka vo svojom odvolaní okresnému súdu vytýkala, že\nnapriek skutočnosti, že svoju neúčasť na pojednávaní jej splnomocnený zástupca telefonicky dňa 15.\n02. 2012 o 8.20 hod. ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov, okresný súd vec prejednal a vo veci\nrozhodol, keď v úradnom zázname spísanom po telefonickom rozhovore so splnomocneným zástupcom\nnavrhovateľky je uvedené len ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ale absentuje jeho žiadosť\no odročenie pojednávania. Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. platí, že ak súd nariadi pojednávanie, môže vec\nprejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého\ndôvodu o odročenie pojednávania. Nakoľko účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom\nsvojho zástupcu, má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť pojednávania, a teda o možnosti\nprejednať vec na pojednávaní v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samotnom účastníkovi\nkonania. Riadne predvolaný účastník (resp. jeho právny, prípadne splnomocnený zástupca) môže\npožiadať súd, aby z dôležitého dôvodu nariadené pojednávanie odročil. V zmysle konštantnej judikatúry\nvšak nestačí na odročenie pojednávania také podanie účastníka (jeho zástupcu), ktoré obsahuje len\nospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Uvedené ospravedlnenie neprítomnosti na konaní nie je bez\nďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.. Každé podanie účastníka\n(jeho zástupcu) sa posudzuje podľa svojho obsahu. Ak teda podanie obsahujúce ospravedlnenie\nneúčasti na pojednávaní neobsahuje žiadosť o odročenie pojednávania, môže súd aplikovať ust. § 101\nods. 2 O. s. p. a uznesením nariadiť pojednávanie bez účasti tohto účastníka (jeho právneho zástupcu).\nOdvolací súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že na č. l. 72 tohto spisu je zažurnalizovaný úradný\nzáznam spísaný asistentkou senátu dňa 15. 02. 2012, kde je uvedené, že sa na okresný súd dovolal\np. W. J. G.. (splnomocnený zástupca navrhovateľky), ktorý súdu oznámil, že na pojednávanie o 8.30\nhod sa nevie dostaviť zo zdravotných dôvodov, čím žiadal ospravedlniť svoju neúčasť. Z uvedeného\núradného záznamu teda nevyplýva, že by splnomocnený zástupca navrhovateľky požiadal o odročenie\npojednávania. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že jej splnomocnený zástupca v telefonickom rozhovore\npožiadal aj o odročenie pojednávania, uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala. Navyše má\nodvolací súd dôvodné pochybnosti o existencii dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania na strane\nsplnomocneného zástupcu navrhovateľky, keď navrhovateľka napriek skutočnosti, že v odvolaní tvrdí,\nže splnomocnený  zástupca dňa 15. 02. 2012 (v deň pojednávania) musel doma ležať a nemohol v ten\ndeň navštíviť lekára, spolu s odvolaním predložila výmenný lístok na odborné vyšetrenie (č. l. 93 spisu),\nna ktorom C.. C. T. (všeobecný lekár pre dospelých) uviedla, že splnomocnený zástupca navrhovateľky\nbol dňa 15. 02. 2012 vyšetrený v ambulancii praktického lekára a bol mu doporučený kľudový režim.\nUvedené tvrdenie navrhovateľky a predložený dôkaz o vyšetrení sú teda v zjavnom rozpore. Možno\nteda sumarizovať, že nakoľko nebolo preukázané, že by splnomocnený zástupca z dôležitého dôvodu\npožiadal o odročenie pojednávania a rovnako ani existencia tohto dôležitého dôvodu, bol správny\nprocesný postup okresného súdu, pokiaľ prejednal vec v neprítomnosti tohto zástupcu. Keďže odvolací\nsúd nebadal v procesnom postupe prvostupňového súdu ani ďalšie (navrhovateľkou nevytýkané)\nnedostatky, uvedenú námietku navrhovateľky o odňatí možnosti konať pred súdom nepovažoval za\ndôvodnú.\n\nNásledne odvolací súd pristúpil k skúmaniu, či predmetný sporný múr postavený navrhovateľkou, je\nspôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda vecou v právnom zmysle spôsobilou stať\nsa predmetom podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu, alebo len súčasťou (hlavnej)\nveci - rekreačnej chaty navrhovateľky. Ustanovenie § 120 OZ vymedzuje pojem súčasť veci tak,\nže súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy prináleží a nemôže byť oddelené bez toho,\naby sa vec znehodnotila. Povaha súčasti veci sa posudzuje v hospodárskom, teda ekonomickom\nzmysle a s ohľadom na funkčnosť (hlavnej) veci. Z tohto pohľadu predmetný múr bezpochyby svojou\n\npovahou patrí k stavbe navrhovateľky, keď odvolací súd (rovnako ako súd okresný) mal z priloženej\nfotodokumentácie (č. l. 31 súdneho spisu) za preukázané, že uvedený múr vznikol rekonštrukciou\nrekreačnej chaty navrhovateľky tak, že navrhovateľka v rámci rekonštrukcie pristavala ďalšie podlažie,\nktorého jednu nosnú stenu tvorí práve predmetný sporný múr. Z funkčného hľadiska teda sporný múr\ntvorí jednu z oporných stien podkrovia chaty navrhovateľky, na ktorú sa prenáša a rozkladá váha\nstrechy chaty navrhovateľky. Rovnako oddeľuje podkrovie chaty navrhovateľky od okolitého prostredia,\nmá termoregulačné, hydroizolačné vlastnosti a pod. Uvedený múr v súčasnej dobe nemá funkčné,\nekonomické, ba ani estetické využitie pre rekreačnú chatu odporcu, nakoľko táto je strechou ukončená v\nbode, na ktorom sporný múr ešte len začína (je postavený). Len od tohto bodu vyššie si potom plní svoje\nfunkcie. Ako už bolo uvedené vyššie, ďalším pojmovým znakom súčasti veci je, že súčasť veci nemôže\nbyť od veci oddelená bez toho, aby sa vec znehodnotila. V prípade oddelenia sporného múru by došlo\nv lepšom prípade k znehodnoteniu, v horšom k deštrukcii podkrovia rekreačnej chaty navrhovateľky.\nOdstránenie tohto múru by naopak nemalo vplyv na existenciu alebo funkčnosť rekreačnej chaty\nodporcu.  Preto možno zaujať jednoznačný záver, že aj keď sporný múr je technicky pevne spojený aj s\nrekreačnou chatou odporcu tým, že je postavený na spoločnom múre rekreačných chát navrhovateľky\ni odporcu, svojou funkčnou povahou prináleží a teda je v právnom zmysle výlučne súčasťou rekreačnej\nchaty navrhovateľky. Uvedený múr teda nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, čím\nnemôže byť ani predmetom spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu.\n\nZa tohto stavu by navrhovateľka mohla požadovať náhradu polovice nákladov na výstavbu uvedeného\nmúru (ktorý je súčasťou jej nehnuteľnosti) len v prípade, že by sa odporca vystavaním uvedeného\nmúra obohatil, resp. ak by sa na jeho spolufinancovanie výslovne zaviazal. Odporca by sa vystavaním\nmúra navrhovateľkou mohol obohatiť len v prípade, ak by následne bez právneho dôvodu získal\nurčité aktívum (prírastok), ktoré pred vystavaním múru nemal. Uvedeným bezdôvodným obohatením\nby napríklad mohlo byť, že by odporca uvedený múr využil ako opornú stenu pre novovybudovanú\nstrechu tak, ako navrhovateľka tvrdila, že to odporca mal v úmysle. Nakoľko však odporca doposiaľ\ntak neučinil, a sporný múr vybudovaný navrhovateľkou doposiaľ nemal a ani v súčasnosti nemá pre\nodporcu žiadnu úžitkovú hodnotu, nevzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol\npovinný navrhovateľke vydať. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom navrhovateľky, že okresný\nsúd neprihliadol na vyjadrenia odporcu, v ktorých sa na spolufinancovaní múru zaviazal.  Pokiaľ totiž\nnavrhovateľka citovala vyjadrenia odporcu v znení: „s odporkyňou (pozn. v tomto konaní v postavení\nnavrhovateľky) sme sa dohodli na spoločnom múre, na jeho rozmeroch, ako bude postavený“, uvedený\nvýrok odporcu pokračuje nasledovne: „s tým, že ja som očakával a vymienil, že múr bude postavený,\ntak ako to po odbornej stránke má byť, teda s minimálnym statickým posúdením odborníkom               (v\nsúčasnosti totiž ....múr sadá a nadmerne zaťažuje základ - odtrhnutie a praskliny sú toho dostatočným\ndôkazom). Nikdy som sa odporkyni (pozn. v tomto konaní v postavení navrhovateľky)  nezaviazal\nk nijakým finančným úhradám v súvislosti so stavbou odporkyne (pozn. v tomto konaní v postavení\nnavrhovateľky).“ Z tejto, ale aj z ďalších citácií odporcu  („ ....sme sa síce dohodli zhruba ako bude vyzerať\nspoločný múr, s tým, že som očakával, že dostanem na posúdenie relevantnú výkresovú dokumentáciu\nvčítane rozpočtu na vyjadrenie, nakoľko sa jednalo o stavbu zasahujúcu na môj pozemok. Doteraz sa\ntak nestalo a o súhlas som nebol požiadaný.“) teda síce možno vyvodiť záujem odporcu o vybudovanie\nspoločného múru s navrhovateľkou, avšak uvedený záujem bol vždy podmienený určitými podmienkami\nodporcu, ktoré však podľa jeho tvrdení neboli dodržané. Zároveň zo žiadneho z jeho vyjadrení nemožno\nvyvodiť, že by sa zaviazal na výstavbe sporného múru finančne podieľať, práve naopak, na viacerým\nmiestach výslovne uviedol, že sa na finančnú úhradu nezaviazal. Pokiaľ teda navrhovateľka nepredložila\nsúdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci existenciu právneho úkonu odporcu, ktorým by sa k úhrade\nza výstavbu múru zaviazal, a uvedený záver nebol zistený ani z vyjadrení samotného odporcu (ako už\nbolo uvedené vyššie), bol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka bremeno dôkazu neuniesla\na jej návrhu nebolo možné preto vyhovieť. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút sporového konania\ntotiž spočíva v zodpovednosti účastníka za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,\nku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak v občianskom súdnom konaní navrhovateľ uniesol dôkazné\nbremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho návrhu; ak ho neuniesol, je to dôvod na vydanie opačného\nrozhodnutia, t. j. na zamietnutie jeho návrhu.\n\nZ uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa\nustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n\nPodľa § 224 ods. 4 O.s.p., „Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým\nnebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvého stupňa.“\n\nPretože v tomto prípade okresný súd rozhodol, že v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. o\ntrovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách tohto\nodvolacieho konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval a rozhodne\no nich prvostupňový súd.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,\npomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/177/2010", "guid": "7bd465f5-34b9-4215-9bea-7ac64b7c458d:447439bc-4188-4528-9e2a-fb2c35aa11f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "239b7a69-fc61-481e-a932-e358931c2e1c:5534375c-bdaf-4f97-925e-e3b06bc3de61", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1407217268.1", "spisova_znacka": "14Co/30/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/30/2011 z 21. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1407217268.1"}], "citovane_v": []}