Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1CoE/29/2017 z 28. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. júna 2017, sp. zn. 1CoE/29/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4414212338.1 Krajský súd Nitra | 1CoE/29/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4414212338.1 | 2017-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/291a0a4c-ef93-48e8-8759-2e04166400a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4414212338.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/29/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414212338
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414212338.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt, s. r. o., so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571 (právny nástupca pôvodného oprávneného: Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004), proti povinným v 1.
rade: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, a v 2. rade: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o
vymoženie sumy 3.786,52 €, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 15Er/724/2014-58 zo dňa 01.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/724/2014-58 zo dňa 01.12.2016 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného
tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, vstupuje PRIVATdebt, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, IČO: 45 322 571. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že exekúciu zastavuje.

2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie odôvodnil s poukazom na §39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m), § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu vyplýva, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal ani pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že
nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky. Zákonodarca stanovil
oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že
nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov
na zastavenie konania sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného
spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu
účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.



Nakoľko oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie
exekúciu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v časti zastavenia exekúcie oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Namietal, že závery exekučného súdu v uznesení sú v priamom rozpore so základnou
líniou, pre ktorú boli do exekučného konania zavedené zmeny podľa zákona č. 438/2015 Z. z. (teda
oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu). Novelou koncipované oprávnenie exekučného súdu
bolo zavedené práve preto, že v konaniach vo veci vydania zmenkového platobného rozkazu sa súdy
(v súlade so zákonom) nezaoberali otázkami skutkového stavu pred vydaním/vyplnením zmenky, a
preto bolo potrebné v prostredí súčasnej ochrany spotrebiteľa tieto otázky dodatočne preskúmať, a
tak poskytnúť povinným/spotrebiteľom ochranu v tých exekúciách, kde je to potrebné. Namietal, že v
čase konania o nároku oprávneného na súd prvej inštancie nemal totiž súd povinnosť (a ani objektívne
možnosť) prihliadať na okolnosti, ktoré boli zavedené až novelou zákonom č. 438/2015 Z. z. Opätovne
zdôraznil, že prvostupňové súdy dosiaľ ani nemali pri návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu povinnosť skúmať okolnosti (ktorých kontrola sa zaviedla až novelou zákona č. 438/2015 Z.
z.) a tiež, že práve preto bolo oprávnenie exekučného súdu na preskúmanie a prípadné zastavenie
exekúcie do nášho právneho poriadku aj zavedené. Ak by sa pripustila správnosť záverov exekučného
súdu prezentovaného v uznesení v tejto veci, potom by exekučné súdy boli povinné (po zavedení novely
zákonom č. 438/2015 Z. z.) bez ďalšieho zastaviť všetky exekúcie vedené na podklade zmenkového
platobného rozkazu, keďže žiadny zmenkový platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie rozhodnutia
a výklad toho, či sa súd zaoberal určitými skutočnosťami a k akému záveru dospel (čo určite nie je
a ani nemôže byť cieľom novely podľa zákona č. 438/2015 Z. z.). V rámci záveru, že exekúciu treba
zastaviť, bol súd povinný rozlíšiť v nároku oprávneného tú časť, ktorá bola vedená v rozpore so zákonom
(teda v časti, v ktorej by nárok oprávneného obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom) a zastaviť
len túto časť exekúcie. Ak súd dospel k záveru, že uplatnený nárok (napr. v časti II ohľadne úročenia)
vychádzal z neprijateľných zmluvných podmienok, a teda že existujú predpoklady na aplikáciu S 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, tak mal zastaviť exekúciu len v časti, ktorá bola neprijateľná.
Exekučný súd nemôže pri posudzovaní podmienok na zastavenie exekúcie ignorovať princíp delenej
neplatnosti právnych úkonov uplatňujúci sa v civilnom práve (a platný i pre exekučné konania v súlade
s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku). Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu
len v časti, ak sa dôvod zastavenia exekúcie týka len časti vymáhaného nároku. Nie každý rozpor
určitého ustanovenia so zákonom môže automaticky viesť k vysloveniu neplatnosti celého právneho
úkonu alebo vzťahu. Nie je, a v zmysle právnej úpravy ani nemôže byť v tomto prípade daný dôvod
na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Oprávnenie exekučného súdu na zastavenie exekúcie má
vytvoriť základ pre docielenie skutočnej rovnosti medzi oprávneným a povinným (dôvodová správa k
zákonu č. 438/2015 Z. z.). Exekučné súdy majú oprávnenie preskúmať skutkový stav a prípadne vysloviť
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku tam, kde to bude potrebné k
zabezpečeniu primeranej ochrany spotrebiteľa. Riadne preskúmanie skutkového stavu je pre vyslovenie
záveru o materiálnej stránke veci nevyhnutné (exekučný súd skúma, či (ak vôbec) je potrebné aplikovať
osobitnú ochranu spotrebiteľa). K náležitému objasneniu veci mal súd pristupovať komplexne.

5. Oprávnený ďalej uviedol, že na strane exekučného súdu nie je žiadna pochybnosť o tom, že právny
predchodca oprávneného poskytol povinným finančné prostriedky predstavujúce úver, avšak povinní
tieto finančné prostriedky oprávnenému nevrátili. Teda pohľadávka oprávneného naozaj a bez pochyby
existuje. Zo samotnej rozhodovacej praxe súdov (rozsudok OS Skalica sp. zn. 3C/471/2012) vyplýva
zastavovanie exekúcií len v spornej časti a priznávanie nároku v časti nesplatenej istiny a úroku z
omeškania (ktoré však súd priznal len v zákonnej výške, a nie dohodnutej zmluvnej výške. Zastavenie
exekúcie v celkovej vymáhanej sume, teda aj v časti, ktorá podľa záverov samotného exekučného
súdu nebola nedovolená, znamenalo prekročenie rámca oprávnenia súdu, a teda exekučný súd vydal
rozhodnutie zjavne v rozpore s právnym predpisom. V čase vstupu novely do platnosti, ale i počas
30 dňovej lehoty na doplnenie prebiehajúcich exekučných konaní, nemala súdna ani právnická obec
a už vôbec nie laická verejnosť jasnú predstavu o tom, ako sa budú doplnenia návrhov na exekúciu
posudzovať zo strany súdov a v akom rozsahu treba doplnenie vykonať.
O to viac je povinnosťou každého súdu pristupovať k posudzovaniu otázky zastavenia exekúcií
mimoriadne dôležito a v súčinnosti s exekútormi a stranami sporu, tak aby sa oprávneným neodňali
práva na súdnu ochranu proti povinnému (ktorý si nesplnil svoju povinnosť splniť dlh riadne a včas)
a aby sa neodôvodnene neprelamovala zásada právoplatnej a rozhodnutej veci a tiež zásada právnej



istoty oprávneného, keď oprávneného súd pozbavuje práva domáhať sa právoplatne priznaného práva.
Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd zmenil uznesenie tak, že konštatuje, že v
exekúcii proti povinným pokračuje. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinných na náhradu trov konania
oprávneného.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa podaným návrhom proti povinným domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie sumy 3.786,52 € s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.12.2013, č. k.
1Zm/105/2012-16, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.02.2014. Súd prvej inštancie
udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi dňa 17.06.2014 poverenie na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor dňa 22.01.2016 doručil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

19. Odvolací súd konštatuje, že podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení zavedených do
Exekučného poriadku s účinnosťou od 23.12.2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na
základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17
zákona č. 191/1950 Zb. zmenkové a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu
pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.12.2015,
došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.
(§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplnil
v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod
zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), alebo rozhodne o pokračovaní
exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.

20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe dôkazov predložených oprávneným v
spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu),
podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne exekúciu zastavil.

21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).