Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/80/2011 z 21. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. februára 2012, sp. zn. 3CoE/80/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7606211363.1
Krajský súd Košice | 3CoE/80/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7606211363.1 | 2012-02-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a451c44-ec3f-4466-8bb4-74a53ab0042c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7606211363.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/80/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606211363
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7606211363.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. A., E. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, pod číslom EX/1014/06, o
vymoženie pohľadávky 1.568,08 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er/518/2006-40 zo dňa 24. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z r u š u j e   uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o povinnosti oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie a v rozsahu zrušenia vec   v r a c i
a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 44,50 eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 4Er/518/06-14 zo dňa 07.12.2006 súdny exekútor začal exekúciu proti povinnému. Dňa 22.
novembra 2010 oprávnený súdu predložil návrh na zmenu exekútora, ktorým žiadal poveriť vykonaním
exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal dňa 18.01.2011 predložil súdu
podnet na zastavenie exekúcie. Uviedol, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by exekúcii
podliehal. Z exekútorského spisu súd prvého stupňa zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý môže
byť predmetom exekúcie. Preto exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
zastavil. O trovách súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku a priznal exekútorovi len účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 44,50 eur.
Aj keď v zmysle § 44 ods. 8 vety prvej Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora,
keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, preto návrh na zmenu exekútora zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je
len úhrada trov exekúcie, ale najmä uspokojenie pohľadávky oprávneného. Skutočnosť, že povinný v
súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok, nie je podľa názoru oprávneného dôvodom



na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný je v produktívnom veku, u ktorého je predpoklad, že sa v
budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný, alebo inak nadobudne majetok v budúcnosti. Vzhľadom
na vek povinného (povinný je v súčasnosti v produktívnom veku), je u neho predpoklad, že bude v
budúcnosti poberať príjmy zo závislej činnosti a bude možné exekúciu vykonávať niektorým zo spôsobov
uvedených v § 63 ods. 1 Exekučného poriadku a preto oprávnený so zastavením exekúcie nemôže
súhlasiť. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom
majetku povinného, zastavenie exekúcie je posledným možným riešením aj „neúspešnej“ exekúcie
a súd to musí náležite uvážiť v kontexte všetkých okolností konkrétnej veci. Oprávnený poukázal
na skutočnosť, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal skutočným posúdením otázky nemajetnosti
povinného, uspokojil sa len s konštatovaním, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie
bez toho, aby súd v odôvodnení predmetného uznesenia vysvetlil, na základe čoho (akých  skutočností)
dospel k zastaveniu exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného je povinný skúmať, či súdny exekútor vykonal všetky úkony
súvisiace so zistením majetku povinného. K povinnosti súdneho exekútora zistiť stav majetku povinného,
nemožno pristupovať čisto formalisticky, čo by bolo v rozpore s účelom a samotnou podstatou vedenia
exekúcie, ktorej prvoradým sledovaným účelom je vymoženie nároku oprávneného voči osobe, ktorá
dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnenému sú známe súčasné majetkové
pomery povinného. V exekúcii má však oprávnený osobitné postavenie, nakoľko v rámci dispozičného
oprávnenia je v jeho kompetencii rozhodnúť, či svoju pohľadávku bude vymáhať v rámci exekúcie,
ktorému exekútorovi doručí návrh na vykonanie exekúcie, či mieni pokračovať v jej vykonávaní a ktorým
exekútorom, teda i počas trvania exekúcie môže svojím návrhom disponovať. Vôľa viesť exekúciu
i naďalej je prejavom dispozičného práva oprávneného. Oprávnený si je vedomý možného rizika
navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie, napriek tomu trvá na pokračovaní
exekúcie, preto by aj vzhľadom na horeuvedené skutočnosti mala sa jeho vôľa akceptovať. Oprávnený
je tiež toho názoru, že exekučný súd by nemal exekúciu zastaviť aj vzhľadom na skutočnosť, že
v prípade opätovného podania návrhu na začatie exekučného konania zo strany oprávneného by
došlo k zbytočnému navýšeniu exekučných trov, resp. pohľadávka oprávneného by mohla byť už v
tom čase premlčaná. Oprávnený sa z horeuvedených dôvodov nestotožňuje ani s priznanými trovami
súdneho exekútora ani s výrokom, ktorým konajúci súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a na tomto návrhu naďalej trvá.

Ustanovenie §  44 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa
odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Odvolanie nie je výslovne prípustné ani proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na zmenu exekútora.

Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba odvolanie oprávneného proti tomuto výroku odmietnuť podľa
§  218 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie proti výroku o zastavení
exekúcie a výroku o trovách exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, podal oprávnený v zákonnej lehote (§
204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutých výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce
podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a na náhradu trov exekučného konania
zaviazal oprávneného.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h/ O.s.p., teda z dôvodu, že
majetok dlžníka (povinného) nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti
povinného nebola zastavená. Napríklad, keď oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok
v budúcnosti (napr. sa zamestná). Ak by sa exekúcia zastavila, oprávnený by síce mohol podať návrh na
vykonanie exekúcie na majetok povinného aj neskôr, avšak jeho pohľadávka by mohla byť už premlčaná.



Ust. §  36 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje dispozičnú zásadu v exekučnom konaní, ktorá spočíva
na oprávnenom. Podstatou uvedenej zásady je, že exekučné konanie sa môže až na výnimku (ktorá
sa však danej veci nedotýka), začať len na návrh oprávneného a oprávnenému prináleží určiť, ktorý
exekútor exekúciu vykoná. Z uvedeného preto vyplýva, že je na vôli oprávneného rozhodnúť, či exekúcia
bude pokračovať, alebo bude konanie zastavené pre nedostatku majetku povinného. Exekučný súd
nesmie exekúciu zastaviť, ak oprávnený je v takomto prípade ochotný zložiť dostatočný preddavok na
trovy exekúcie.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je dostatočne preskúmateľné a
zrozumiteľné. V dôvodoch uznesenia súd prvého stupňa uvádza, že exekútor dňa 18.01.2011 predložil
súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by podliehal
exekúcii. Z exekučného spisu však vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal dňa 15.11.2010
dal podnet len na čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu, že nadobudol pochybnosti o časti nárokoch
oprávneného na úroky, poplatky a náklady zahrnuté v exekučnom titule v rozhodcovskom rozsudku,
ktoré mali byť vyjadrené v ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a pre posúdenie opodstatnenosti čiastočného zastavenia exekúcie je rozhodujúce, či spotrebiteľská
zmluva  o úvere obsahuje výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Pretože iba exekučný súd
môže podľa § 59 Exekučného poriadku vyžiadať podklad, na základe ktorého rozhodoval rozhodcovský
súd, ktorým je spotrebiteľská zmluva o úvere (exekútor tieto práva zo zákona nemá), navrhol aby
exekučný súd po vyžiadaní si spotrebiteľskej zmluvy o úvere, s touto sa oboznámil a  prípadne exekučné
konanie čiastočne zastavil, za predpokladu absencie RPMN. Následne súd prvého stupňa vyžiadal od
oprávneného zmluvu o úvere zo dňa 11.08.2005 a vyzval súdneho exekútora, aby oznámil, aká časť
pohľadávky bola v konaní doposiaľ vymožená. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal oznámil súdu
prvého stupňa, že v konaní nebola vymožená ani časť pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov
exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Zároveň oznámil, že s návrhom oprávneného na zmenu
exekútora zo dňa 18. novembra 2010 súhlasí. Súd prvého stupňa následne  prípisom zo dňa 22.12.2010
vyzval súdneho exekútora, aby oznámil, z akého dôvodu nebola v konaní doposiaľ vymožená žiadna
suma a súčasne predložil exekútorský spis. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal listom doručeným
Okresnému súdu Spišská Nová Ves 18. januára 2011 (č.l. 39 spisu) oznámil súdu prvého stupňa, že
v priebehu exekúcie nebola vymožená ani časť pohľadávky z dôvodu, že u povinného nebol zistený
majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Opätovne oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora a zároveň
predložil vyčíslenie trov exekúcie v tomto rozsahu. Z toho teda vyplýva, že súdny exekútor nedal podnet
exekučnému súdu na zastavenie exekúcie  v celom rozsahu, ale len sčasti a z iného dôvodu, nie pre
bezmajetnosť povinného.

Zastaviť exekúciu v súlade s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd na návrh alebo aj bez
návrhu. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora bude úlohou súdu prvého stupňa skúmať, či v súlade
s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie
celkom alebo sčasti (exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať).

Z týchto dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, iba podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť
uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil a
s týmto výrokom spojený výrok o trovách súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.