Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/148/2015 z 11. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2016, sp. zn. 17Co/148/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3613201271.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/148/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3613201271.2 | 2016-10-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6af68669-bb77-4e95-be35-69b90c7cb695 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3613201271.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/148/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613201271
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613201271.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobkyne: G. D., bytom V., ul.
R. XXX/XX, zastúpenej Mgr. Tatianou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Partizánskom, ul. Malá
Okružná 943/4, P.O.BOX 16 proti žalovanému: G. D., bytom V., R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom
Dudzíkom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o vyporiadanie BSM, na odvolanie
žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 01. decembra 2014, č.k.
6C/26/2013-165, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyňa má nárok
na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 100%.

Vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok v sume 163,35 eur rozsudok súdu prvej
inštancie m e n í tak, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok.

Vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 490,03 eur rozsudok súdu prvej
inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok v
sume 653 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konštatoval, že do BSM účastníkov konania patrí 3-izbový
byt nachádzajúci sa v katastrálnom území V., zapísaný na LV č. XXXX ako byt. č. X na 2 poschodí
vchod č. X v bytovom dome s. č. XXX na pozemku parc. č. XX s podielom 74/362 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 1/1 v cene 25.800 eur, ďalej zostatok stavebného
úveru v Prvej stavebnej sporiteľni č. 0513866803 v cene debet 3.908,73 eur, zostatok na vkladnej
knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej vo VÚB a.s. Bratislava v cene 31 eur, zostatok na flexiúčte
1146340192 debet 722,82 eur, 2 kusy hrncov ZEPTER á 150 eur v hodnote 300 eur, 2 kusy vákuových
sklených nádob á 15 eur v hodnote 30 eur a sedacia súprava v hodnote 250 eur. Súd vyporiadal BSM
účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal predmetný 3-izbový byt v hodnote 25.800
eur a zostatok stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni č. 0513866803 v cene debet 3.908,73
eur, spolu všetko v hodnote 21.891,27 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal zostatok na
vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej vo VÚB a.s. Bratislava v cene 31 eur, zostatok na
flexiúčte 1146340192 debet 722,82 eur, 2 kusy hrncov ZEPTER v hodnote 300 eur, 2 kusy vákuových
sklených nádob v hodnote 30 eur a sedaciu súpravu v hodnote 250 eur, spolu všetko veci v hodnote



debet 111,82 eur. Žalobkyni uložil súd povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu 11.001,55
eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok v
sume 163,35 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na
účet tamojšieho súdu súdny poplatok v sume 490,03 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti o vydanie hnuteľných vecí súd zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil
poukazom na ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď
mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené 23.11.2012 a maloleté
deti pochádzajúce z manželstva L. D., E. D. a E. D. boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti žalobkyne. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že do BSM účastníkov
konania patrí 3-izbový byt v hodnote 25.800 eur ocenený pripojeným listinným dôkazom, znaleckým
posudkom znalca Ing. Y. E., ktorého hodnotu obe strany akceptovali. Taktiež bolo nesporné, že do
BSM patrí stavebný úver Prvej stavebnej sporiteľne, stav na účet stavebného úveru je debet 3.908,73
eur, ďalej zostatok na účte VÚB, a.s. č. 1146340192, kde je debet 722,82 eur, zostatok na vkladnej
knižke č. 1307935366 vedenej vo VÚB, a.s. v sume 31 eur, hnuteľné veci, a to sedacia súprava v
hodnote 250 eur, 2 kusy hrncov ZEPTER spolu v hodnote 300 eur a 2 kusy vákuových sklených
nádob v hodnote 30 eur, na ktorej cene sa účastníci dohodli. Súd konštatoval, že pokiaľ ide o tvrdenia
žalovaného, že na kúpu bytu mal použiť svoje finančné prostriedky, v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno a tieto tvrdenia nepreukázal. Súd sumu 30 000 Sk, ktorá sa nachádza vo výpise z účtu
z 05.11.2007, teda ešte za trvania manželstva účastníkov, nezahrnul do vyporiadania z dôvodu, že
žalovaný nepreukázal, že ide o jeho výlučné finančné prostriedky, keďže na tento účet im išli spoločné
finančné prostriedky a výplata žalobkyne, žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tieto prostriedky
pochádzajú z dedičstva, nepredložil o tom dedičské rozhodnutie a neoznačil žiadne dôkazy, ktorými
by túto skutočnosť súdu preukázal. Výpis účtu je nedostačujúcim dôkazom na preukázanie, že ide o
výlučné prostriedky žalovaného najmä, keď žalobkyňa o tejto sume nemala žiadnu vedomosť a poprela,
že takáto suma bola použitá na ich spoločný majetok, tiež zo zmluvy o prevode družstevného bytu súd
zistil, že byt bol prevedený do vlastníctva účastníkov konania bezodplatne, lebo anuita družstevného
bytu bola splatená v r. 2007, teda tvrdenia žalovaného, že jeho výlučné prostriedky mali byť použité
na kúpu bytu nie sú pravdivé. Súd vykonal vyporiadanie tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
prikázal 3-izbový byt z dôvodu, že žalobkyňa žije v nájme spolu s troma maloletými deťmi o čom
predložila nájomnú zmluvu, aj keď príčinou rozvratu vzťahu bola skutočnosť, že žalobkyňa si našla
známosť a zo spoločného bytu aj s deťmi odišla, nasvedčuje tomu, že manželstvo medzi účastníkmi
konania nefungovalo, súd pri vyporiadaní bytu prihliadol predovšetkým na záujem troch maloletých
detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania, ktoré boli žalobkyni zverené na čas po rozvode
do jej osobnej starostlivosti, pričom ide o deti vo veku 13, 10 a 9 rokov. Je dôležité aby deti mali
stabilné bývanie, aby sa nemuseli so žalobkyňou sťahovať, pričom záujem maloletých detí prevažuje
nad záujmom žalovaného o byt, pričom nájom, resp. podnájom bytu má len dočasný charakter. Taktiež
žalobkyni prikázal súd aj úver v stavebnej sporiteľni. Žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva
zostatok na vkladnej knižke v hodnote 31 eur, zostatok na flexiúčte debet 722,82 eur, 2ks hrncov v
hodnote 300 eur, 2ks vákuových sklených nádob v hodnote 30 eur a sedaciu súpravu v hodnote 250
eur, na cene ktorých sa účastníci dohodli. Pokiaľ ide o kuchynskú linku, táto je výlučným vlastníctvom
žalovaného, preto ani nebola predmetom vyporiadania. Pokiaľ ide o sumu 5.475,21 eur, ktorá mala
byť poskytnutá rodičmi žalovaného, jej dôvodnosť žalobkyňa poprela a uviedla, že neboli použité na
rekonštrukciu, ale do rekonštrukcie rodičovského domu žalovaného, v ktorom bývali spoločne do r. 2003
a tiež z týchto peňazí bola zakúpená kuchynská linka a žalobkyňa potvrdila, že táto patrí do výlučného
vlastníctva žalovaného, preto nebola zahrnutá ani do vyporiadania. Sumu 497,91 eur (15.000,- Sk
na stavebnom sporení) hradila matka žalovaného v čase, keď neboli manželmi, keď bol žalovaný na
základnej vojenskej službe a jeho predchádzajúci vzťah skončil rozvodom. Žalovaný dôvodnosť týchto
súm ničím nepreukázal, žalobkyňa ich dôvodnosť poprela, preto bolo povinnosťou žalovaného svoje
tvrdenia preukázať a predložiť o ich existencii dôkazy, čo však žalovaný neurobil. O sume 995,82 eur
(30.000,- Sk), ktorú mal žalovaný získať z dedičstva, nepredložil žiadne dôkazy okrem výpisu z účtu,
ktorý účastníci konania používali spoločne, a preto ako už bolo uvedené v tomto smere neuniesol
žalovaný dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia, nepredložil súdu dedičské rozhodnutie, na
základe ktorého mala byť táto suma vyplatená, nepreukázal kto a z akého dôvodu mu tieto peniaze
vyplatil a na aký účel boli použité, pričom žalobkyňa o tom, že by sa takáto suma použila na ich
spoločný majetok nemala žiadnu vedomosť a tiež nemala vedomosť o existencii žalovaným tvrdenej
sumy, pričom uviedla, že pokiaľ aj taká suma bola žalovanému vyplatená, tento ju použil pre svoje
vlastné potreby. Žalobkyňa tiež uviedla, že nie všetky finančné prostriedky zo stavebného sporenia boli



použité na rekonštrukciu bytu, pričom tie, ktoré boli použité na jeho rekonštrukciu boli zahrnuté do jeho
hodnoty v znaleckom posudku. Rovnako žalobkyňou tvrdená suma 1.659,69 eur (50.000,- Sk), ktorú jej
mali darovať rodičia ničím nepreukázala v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázal
jej existenciu účel jej použitia a dôvodnosť, a preto ju súd do vyporiadania nezahrnul. Na vyrovnanie
súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 11.001,55 eur do troch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku, zároveň súd zaviazal účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie, ktorý
predstavuje 3% z hodnoty majetku, ktorý je predmetom vyporiadania zo sumy aktív 21.779,45 eur, t.
j. 653,38 eur, z toho 50% je suma 326,69 eur, ktorú zaviazal súd zaplatiť žalovaného na účet súdu a
zároveň podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatok 50% zo sumy 326,69 eur, teda 163,345 eur, spolu
v sume 490,03 eur. Žalobkyni bolo priznané 50% oslobodenie od súdnych poplatkov, preto na súdnom
poplatku ju súd zaviazal zaplatiť 163,35 eur. Pokiaľ ide o konanie v časti o vydanie hnuteľných vecí,
toto súd v zmysle ust. § 96 ods. 2 O.s.p. zastavil, keď žalobkyňa v priebehu konania vzala v tejto časti
žalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže každý z
účastníkov mal v spore len čiastočný úspech, pričom konanie v časti o vydanie veci bolo zastavené.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a aj žalovaný.

3. Žalobkyňa v odvolaní namietala rozhodnutie súdu v časti, v ktorej jej bola uložená povinnosť zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok vo výške 163,35 eur a taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania. Uviedla,
že rozhodnutím Centra právnej pomoci v Trenčíne z 25.04.2014 jej bol okrem iného priznaný nárok na
poskytovanie právnej pomoci bez jej finančnej účasti. Z toho dôvodu je podľa § 138 ods. 4 O.s.p. v
spojení s ust. § 4 ods. 3 zák. o súdnych poplatkov oslobodená od platenia súdnych poplatkov v plnom
rozsahu. Uviedla, že ona sa pôvodne žalobou domáhala vyporiadania BSM, neskôr listom z 20.05.2014
rozšírila žalobu o vydanie vecí, ale v záverečnom stanovisku zo 06.11.2014 v tejto časti vzala žalobu
späť a preto bolo v tejto časti konanie zastavené. Poukázala na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené, v zmysle ktorého si ani neuplatnila nárok na náhradu trov konania za časť kumulatívneho
petitu o vydanie vecí. Náhrada trov konania, ktorú si uplatnila listom z 11.11.2014 bola vypočítaná z
tarifnej hodnoty veci 15.521,275 eur, ktorá vychádza len z časti žaloby na vyporiadanie BSM. Napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je totožný s petitom, ktorý uviedla v písomnom záverečnom stanovisku
zo 06.11.2014 v častiach určenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, prikázania veci do výlučného
vlastníctva účastníkov konania, ako aj uloženia povinnosti vyplatiť žalovanému na vyrovnanie sumu
11.001,55 eur. Jediný rozdiel medzi petitom a rozsudkom je v lehote na plnenie tejto sumy, ktorú jej súd
skrátil v porovnaní s jej návrhom z 12 na 3 mesiace. Za rovnakých podmienok sa so žalovaným pokúšala
aj o uzavretie dohody, avšak neúspešne. Na základe uvedeného je toho názoru, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval na rozhodovanie o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Jediný rozdiel,
a to skrátenie lehoty na plnenie o 9 mesiacov v konaní o vyporiadanie BSM je jednoznačne možné
kvalifikovať v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. ako neúspech žalobkyne v pomerne nepatrnej časti a
preto mal súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania aplikovať toto zákonné ustanovenie.
Aj keď mala v konaní úspech iba čiastočný, mal jej súd priznať plnú náhradu trov konania. Žiadala
preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti o súdnom poplatku zmeniť tak, že jej táto povinnosť nebude
uložená a pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, žiadala rozsudok zmeniť tak, že žalovanému bude
uložená povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania v sume 2.429,28 eur.

4. Žalovaný podaným odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uplatnil ust.
§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., teda, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že považuje vyporiadanie BSM pokiaľ sa týka 3-izbového bytu za nespravodlivé, keď vôbec
neakceptuje a neberie do úvahy v podstate „vlastné“ rozhodnutie žalobkyne. Za podstatné považuje to,
že ešte predtým ako bolo ich manželstvo rozvedené, žalobkyňa svojvoľne bez jeho súhlasu a vedomia
odišla zo spoločnej domácnosti za iným mužom. Urobila tak v čase, keď ešte nemala vyriešené svoje
právne záležitosti s ním a s deťmi. Táto situácia trvá už dva roky a za celé tieto roky žalobkyňu ani
raz nenapadlo, že vlastnia spolu nejaký byt, o ktorý sa treba starať. Bytovú záležitosť si žalobkyňa
vyriešila nadviazaním novej známosti s iným mužom, u ktorého od vtedy býva v podnájme ako jeho
štandardná partnerka. Má teda za to, že žalobkyňa predmetný byt vôbec nepotrebuje. On pritom nemá
možnosť bývať inde, než v spornom byte. Ďalšiu vadu, ktorú vytýkal súdu prvej inštancie, je povinnosť



žalobkyne vyplatiť mu v lehote troch mesiacov viac ako 11.000 eur. Má za to, že táto časť rozsudku je
nevykonateľná, keďže žalobkyňa nemá a najbližších niekoľko rokov nebude mať žiadne peniaze na to,
aby ho mohla vyplatiť, či už by súd určil lehotu troch mesiacov alebo inú lehotu. Uvedená skutočnosť
je zrejmá aj z konania na Okresnom súde Partizánske ohľadne zvýšenia výživného na ich deti, kde
žalobkyňa uvádzala skutočnosti o svojich ekonomických pomeroch, v ktorých žije, pričom z jej výpovede
jednoznačne vyplýva, že nie je schopná mu vyplatiť podiel z ich bytu, keďže na to jednoducho nemá
peniaze. Taktiež namietal spôsob, ako súd vyporiadal hodnotu predmetného bytu. On do spisu preukázal
dostatočný počet dôkazov na to, že ešte predtým, než byt kupovali, vlastnil stavebné sporenie, na ktoré
šetril ešte predtým, než došlo k uzavretiu manželstva, pričom počas pobytu na vojenskej službe toto
stavebné sporenie šetrila jeho matka a keď prišlo na kupovanie bytu zo stavebného sporenia dostal okolo
146.000,- Sk, ktorá suma išla do kúpy bytu a nevie prečo by sa so žalobkyňou mal deliť o polovicu tejto
hodnoty v rámci vyporiadania BSM. Ak sa teda má riešiť vyplácanie žalobkyňou za tento byt jemu, potom
je suma 11.000 eur pre neho málo, lebo táto suma sa musí navýšiť o 146.000,- Sk stavebného sporenia,
čo predstavuje 4.846,30 eur, takže jeho podiel nemá byť na výplatu 11.001,55 eur, ale 15.847,86 eur. Iba
zvyšok do hodnoty bytu by sa mal deliť na polovicu po zohľadnení toho, že zvyšok ceny bytu 250.000,-
Sk bol zaplatený z pôžičky. Predpokladá, že v spise sa nachádzajú doklady prvej stavebnej sporiteľne,
avšak z opatrnosti duplicitne zakladá do spisu to, čo v konaní uvádzal. Ďalej namietal, že po rozvode
manželstva do vyporiadania BSM zaplatil na pôžičku, ktorú mali v pôvodnej výške 250.000,- Sk viac
ako 2.000 eur, čo sa pri vyporiadaní BSM neprejavilo. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výpisu
z účtu stavebného sporenia, ktorý si súd mal v rámci dokazovania zabezpečiť a predpokladá, že tieto
doklady v súdnom spise sú, pričom aj v odvolacom konaní o tom predkladal výpis.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Opakovane zdôraznila, že už v žalobe uvádzala,
že zo spoločného bytu s deťmi bola nútená odísť, keďže žalovaný sa k nej správal agresívne a vzal jej
osobné veci. Súčasne v priebehu konania nesporne preukázala, že spolu s deťmi a priateľom bývajú v
nájme a nie v priateľovom byte, ako to žalovaný sústavne prezentuje. Nájomná zmluva je opakovane
uzatváraná na dobu určitú, a preto takéto bývanie pre ich deti nezaručuje dostatočnú stabilitu a istotu
do budúcnosti, ktoré sú pre ich zdravý vývoj potrebné. Prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva
je preto aj v súlade s ust. § 150 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní
sa prihliadne okrem iného predovšetkým na potreby mal. detí. Nepovažuje za správny a odôvodnený
názor žalovaného, že rozsudok je nevykonateľný v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť mu
11.001,55 eur v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V súlade s rozsudkom
nadobudne do výlučného vlastníctva byt, ktorý môže byť predmetom výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie
v prípade, ak by dobrovoľne nesplnila jej záväzok voči žalovanému. V prípade, ak by byt predala, existuje
inštitút odporovateľnosti právnemu úkonu, resp. aj trestnej zodpovednosti. Tieto skutočnosti sú jej známe
a ubezpečila žalovaného, že nemá žiadny iný záujem po nadobudnutí bytu do jej výlučného vlastníctva,
ako užívať tento byt na trvalé bývanie. K otázke jej solventnosti sa vyjadrila na pojednávaní, teda, že
nemá v hotovosti finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči žalovanému, ale má reálnu
možnosť si tieto požičať a svoj záväzok včas zaplatiť. Pokiaľ ide o stavebné sporenie žalovaného, k
tomuto sa v priebehu konania niekoľkokrát vyjadrila a opätovne uviedla, že ich časť približne 3.600 eur
bola použitá na kúpu kuchynskej linky, ktorá je výlučným vlastníctvom žalovaného a ďalšia veľká časť
bola investovaná do rekonštrukcie rodinného domu rodičov žalovaného, kde v tom čase bývali. S týmito
prostriedkami disponoval výlučne žalovaný, a preto si nevie logicky vysvetliť jeho obvinenie, že ona
postupovala rafinovane, keď z jeho peňazí zo stavebného sporenia vytvorila stavebné sporenie pre ňu
a syna Kristiána, čo znížilo sumu stavebného sporenia na jeho meno. Ak malá časť jeho finančných
prostriedkov bola použitá na ich stavebné sporenia, musel im na tieto finančné prostriedky dať žalovaný,
ktorý jediný mal dispozičné oprávnenie s účtom stavebného sporenia. Ak to urobil, finančné prostriedky
im teda daroval a preto darovaním prestali byť jeho vlastníctvom a stali sa výlučným vlastníctvom
obdarovaných. Aj z týchto dôvodov si nemôže žalovaný z titulu stavebného sporenia nárokovať na
zvýšenie hodnoty svojho podielu pri vyporiadaní BSM. Pri vyporiadaní BSM súd prvej inštancie bral
do úvahy stav majetku - aktív a pasív ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda
k 23.11.2012. K tomuto termínu predstavoval zostatok stavebného úveru v prvej stavebnej sporiteľni
debet 3.908,73 eur a táto suma bola použitá aj pri výpočte sumy 11.001,55 eur, ktorú má ona povinnosť
zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty majetku, o ktorú sa jej dostalo viac. V tomto vyrovnaní je
preto podľa jej názoru refundovaná žalovanému aj suma splátok na úver, ktorú uhradil po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o rozvode.



6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 378 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny a vo výroku o
povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním účastníkov vo výroku o zastavení konania
v časti o vydanie hnuteľných veci, preto v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (367 ods. 2 CSP).

8. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,
ktoré boli vo veci samej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a vo veci aj správne rozhodol. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú
v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom
rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd si osvojuje dôvody rozsudku súdu prvej inštancie
vo veci samej a na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP (teraz ustanovenie § 365 ods. 1
písm. f/ CSP) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, teraz ust. §
365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré ako ďalší dôvod na odvolanie uplatnil žalovaný, je podľa súdnej praxe
daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej
normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

12. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z citovaných dôvodov na
odvolanie.

13. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri
vyporiadaní BSM. Platia predovšetkým v prípade, ak sa toto vyporiadava súdnym rozhodnutím. Pri
vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zásada rovnosti podielov,
z ktorej vychádzal súd prvej inštancie a ktorú účastníci v podstate nenamietali znamená, že aj po
vyporiadaní BSM majú byť hodnoty podielov oboch manželov rovnaké, ak tomu tak nie je, majú sa
vyrovnať.

14. V danej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že do BSM účastníkov konania patrí
trojizbový byt v k.ú. V. v hodnote 25.800,- eur, zostatok stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni
s debetom 3.908,73 eur, zostatok na vkladnej knižke vo VÚB v sume 31,- eur, zostatok na flexiúčte s
debetom 722,82 eur, 2 ks hrncov Zepter v hodnote 300,- eur, 2ks vákuových sklenených nádob v hodnote
30,- eur a sedacia súprava v hodnote 250,- eur. Rovnako správne súd prvej inštancie vyporiadal BSM
účastníkov konania tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej boli do
výchovy zverené všetky tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania. Nie je pravdou
tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa má svoju bytovú otázku vyriešenú tým, že žije v partnerskom vzťahu
s iným mužom. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že
žalobkyňa spolu s maloletými deťmi a partnerom býva v prenajatom byte, pričom nájomná zmluva je
uzatváraná vždy na dobu určitú. Za danej situácie potom nemožno hovoriť o stabilnom bývaní žalobkyne



s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie správne ohľadne nadobudnutia bytu nezohľadnil žalovaným
tvrdenú sumu 30.000,- Sk, keď v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že išlo o jeho výlučné prostriedky a naviac bolo nepochybne preukázané, že anuita družstevného bytu
bola splatená v roku 2007 a teda predmetný byt bol prevedený do vlastníctva účastníkov konania
bezodplatne. Rovnako správne v súlade s prikázaním predmetného bytu do výlučného vlastníctva
žalobkyne potom súd prikázal do jej výlučného vlastníctva zostatok stavebného úveru v Prvej stavebnej
sporiteľni s debetom vo výške 3.908,73 eur. Spolu teda žalobkyňa nadobudla veci v hodnote 21.891,27
eur.

15. Pokiaľ ide veci nadobudnuté žalovaným, tento nadobudol zostatok na vkladnej knižke vo VÚB
banke v sume 31,- eur, hnuteľné veci (hrnce Zepter v hodnote 300,- eur, vákuové sklenené nádoby v
hodnote 30,- eur, sedacia súprava 250,- eur), v celkovej sume 580,- eur, avšak nadobudol aj zostatok
na flexiúčte č. 1146340192 z debetom 722,82 eur. Potom veci, ktoré nadobudol žalovaný do výlučného
vlastníctva predstavujú debet 111,82 eur. Súd prvej inštancie následne správne na vyrovnanie podielu
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 11.001,55 eur. Odvolací súd nemá výhradu ani k
lehote, ktorá bola určená žalobkyni na zaplatenie tejto sumy v zmysle ust. § 160 ods. 1 OSP (teraz ust.
§ 228 ods. 3 CSP), keď žalobkyni týmto spôsobom, zohľadniac jej sociálne pomery a výšku peňažného
plnenia, bolo potrebné poskytnúť lehotu dlhšiu ako zákonnú 3-dňovú na zabezpečenie si finančných
prostriedkov na vyplatenie žalovaného. V danom prípade však nemožno hovoriť o nevykonateľnosti
rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti tak, ako to v odvolaní namieta žalovaný.

16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opakovane poukazuje na použitie finančných prostriedkov z jeho
stavebného sporenia, z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že časť finančných
prostriedkov bola použitá na kúpu kuchynskej linky, ktorá je aj jeho výlučným vlastníctvom a taktiež na
rekonštrukciu rodičovského domu žalovaného, kde účastníci konania bývali do roku 2003 (manželstvo
účastníkov konania bolo pritom uzatvorené 28.04.2001), pričom je nepochybné, že s týmito finančnými
prostriedkami disponoval výlučne žalovaný. Na svoje tvrdenia ohľadne použitia finančných prostriedkov
z tohto sporenia do spoločného majetku však naviac žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a pokiaľ aj v
odvolacom konaní predkladal výpisy z účtu PSS za rok 2001, 2013, na tieto dôkazy nebolo možné v
odvolacom konaní prihliadať, keď pred rozhodnutím súdu prvej inštancie bol žalovaný poučený podľa
§ 120 ods. 4 vtedy platného OSP.

17. Súd prvej inštancie teda pri vyporiadavaní BSM správne bral do úvahy stav majetku aktív a
pasív ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda ku dňu 23.11.2012, pričom pokiaľ
ide o stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni, tento k tomuto dátumu predstavoval debet 3.908,73 eur,
pričom táto suma bola použitá pri výpočte sumy 11.001,55 eur, ktorú má žalobkyňa povinnosť zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie hodnoty majetku.

18. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil.

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny
poplatok v sume 163,35 eur, v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyslovil,
že žalobkyňa nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania BSM.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v tejto časti uviedol, že žalobkyni bolo priznané
50% oslobodenie od súdnych poplatkov a to uznesením Okresného súdu v Partizánskom zo dňa
11.04.2013, č.k. 6C/26/2013-40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2013,
č.k. 6Co/307/2013-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.06.2013. Zrejme však ušlo pozornosti súdu
prvej inštancie, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie v Trenčíne sp.zn. 5009/2014-KaTN
zo dňa 25.04.2014 bol žalobkyni priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená advokátka
Mgr. Tatiana Bezáková na zastupovanie žalobkyne v konaní pred súdom. Ide teda o priznanie nároku
na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni bez finančnej účasti.

21. Podľa § 138 ods. 4 vtedy platného OSP, ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa
osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v
rozsahu, v ktorom bola právna pomoc priznaná.



22. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytovanie právnej
pomoci podľa osobitného predpisu.

23. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyni nebolo možné uložiť povinnosť na zaplatenie súdneho
poplatku za vyporiadanie BSM, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a vyslovil, že žalobkyňa
nemá uvedenú povinnosť.

24. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok za vyporiadanie BSM, súd prvej inštancie správne vychádzal z predmetu vyporiadania zo sumy
aktív, t.j. 21.779,45 eur, ktorý po zaokrúhlení podľa § 7a zákona o súdnych poplatkoch by predstavoval
sumu 653,- eur, z tejto sumy 50%, ktorá pripadá na žalovaného je suma 326,50 eur a za situácie, že
žalobkyňa je podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od súdnych poplatkov a jej
žalobe bolo vyhovené, má žalovaný taktiež povinnosť zaplatiť aj jej časť súdneho poplatku, teda ďalšiu
sumu 326,50 eur. Žalovaný má potom povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v celkovej
sume 653,- eur. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

25. Odvolací súd zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.

26. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vychádzajúc z toho, že každý z účastníkov mal v spore
čiastočný úspech a konanie v časti o vydanie veci bolo zastavené.

27. Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 vtedy platného OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne v
nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia.

28. Je pravdou, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania BSM, pričom v priebehu
konania rozšírila pôvodnú žalobu aj o vydanie vecí, avšak v záverečnom stanovisku v tejto časti
vzala žalobu späť a v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené. Náhradu trov konania, ktorú si
žalobkyňa uplatnila, počítala z tarifnej hodnoty veci 15.521,275 eur, ktorá vychádza iba z časti žaloby na
vyporiadanie BSM. Žalobkyňa si teda neuplatnila nárok na náhradu trov konania za časť kumulatívneho
petitu o vydanie veci. Súd prvej inštancie v zásade rozhodol totožne s petitom žaloby žalobkyne, iba
s výnimkou lehoty na zaplatenie sumy na vyrovnanie podielu žalovaného z pôvodne navrhovaných 12
mesiacov na 3 mesiace, pričom uvedenú lehotu v podstate navrhla aj samotná žalobkyňa na pojednávaní
11.11.2014. Iba uvedené odchýlenie v lehote splatnosti sumy na vyporiadanie podielu z BSM nemožno
považovať za čiastočný neúspech žalobkyne v takom rozsahu, aby bolo dôvodné rozhodovať o náhrade
trov konania podľa § 142 ods. 2 vtedy platného OSP. Ide nepochybne iba o neúspech v nepatrnej časti,
pričom na rozdiel od súdu prvej inštancie bol odvolací súd toho názoru, že v danom prípade bolo dôvodné
rozhodovať o náhrade trov prvostupňového konania v zmysle ust. § 142 ods. 3 vtedy platného OSP.

29. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania
podľa § 388 CSP zmenil a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov prvostupňového konania v
rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov prvostupňového konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).