{"guid": "c7e490f6-60f4-4db3-ba7f-d264aa094501:1af90d5b-2bf6-4fd5-b5d0-e44be1dfc11b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2", "spisova_znacka": "11CoP/113/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/113/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. decembra 2013, sp. zn. 11CoP/113/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2", "identifikacne_cislo": "2613205529", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1af90d5b-2bf6-4fd5-b5d0-e44be1dfc11b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613205529
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2613205529.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvii Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: S. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, dieťa rodičov: matka - S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. S. XX, Z., zastúpená JUDr. Máriou
Trylčovou, advokátkou, AK J. Kráľa 738/12 Senica a otec: V. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/X,
N. Y., zastúpený Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom M. R. Štefánika 638/56, Myjava, o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 12. septembra 2013, č. k.
4P/42/2013-160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok  súdu prvého stupňa    mení tak, že zvyšuje výživné otca voči mal.
S. zo sumy 49,79 eur na sumu 130 eur mesačne od 13.6.2012 do 31.8.2013 a na sumu 150 eur od
1.9.2013 s tým, že otec je povinný výživné uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.6.2012 do 30.11.2013 vo výške 1.216,36 eur
povoľuje súd otcovi zaplatiť v splátkach po 35 eur mesačne, spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že s omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom, č. k. 4C/262/2002-23 zo dňa
4.3.2002 v časti výživného.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca voči mal. S. zo sumy 49,79
eur na 150 eur mesačne od 14.6.2012 do 31.8.2013 a na sumu 170 eur od 1.9.2013. Zároveň určil
nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 14.6.2012 do 31.8.2013 vo výške 1.330 eur, ktorý mu
povolil zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou
rozsudku pod následkom straty výhody splátky, čím zmenil rozsudok OS Nové mesto nad Váhom č.
k. 4C/262/2002-23 zo dňa 4.3.2002 v časti výživného.  Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka
maloletého sa domáhala zvýšenia výživného pre syna S., nar. XX.X.XXXX a to zo sumy 1.500,- Sk na
sumu 350 eur, nakoľko od poslednej úpravy výživného ubehlo osem rokov a prišlo k podstatnej zmene
pomerov. Maloletý končí základnú školu, od 1.9.2013 začne navštevovať strednú školu, čím sa zvýšili a
ešte sa zvýšia náklady naňho. Ona je na materskej dovolenke. Otec s zvýšením výživného nesúhlasil
avšak nie na matkou navrhovanú sumu. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa §



62, 65, 75, 78 Zákona o rodine a zistil, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu
Nové mesto nad Váhom zo dňa 4.3.2002 č. k. 4C/262/2002-23 sumou 49,79 eur. Otec v súčasnosti
platí mesačne výživné 57 eur nedoplácal, keď nemal, 6 rokov neudržiava s maloletým žiadny kontakt.
Maloletý od 1.9.2013 začne navštevovať Strednú odbornú školu Stará Turá, kde bude ubytovaný na
internáte. Maloletý má zvýšené náklady na ošatenia obuv vzhľadom na jeho výšku 195 cm a váhu 110
kg. Matka maloletého je vydatá od 30.9.2006, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti M. a S. -
dvojíčky nar. X.X.XXXX, s ktorými je na materskej dovolenke. Jej jediný príjem je rodičovský príspevok
vo výške 249,50 eur. Jej manžel má obchodnú firmu, mesačne si vypláca 147 eur. S maloletým matka
navštevuje psychologickú poradňu. Otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. N., nar.
XX.X.XXXX, na ktorú platí výživné 80 eur mesačne a voči mal. O., nar. X.X.XXXX pochádzajúceho z jeho
doterajšieho druhovského pomeru. Z daňového priznania otca za r. 2012 bolo preukázané, že jeho čistý
príjem za tento rok bol 5.935 eur. Súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky bol podaný dôvodne,
keďže od poslednej úpravy výživného ubehlo 11 rokov, v dôsledku čoho prišlo k zmene pomerov na
strane maloletého, ktorý navštevuje základnú školu a od 1.9.2013 začne navštevovať strednú školu. Súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 49,79 eur na 150 eur od 14.6.2012 do 31.8.2013 a od 1.9.2013
na 170 eur, nakoľko maloletý začne navštevovať strednú školu mimo svojho trvalého bydliska, čím príde
k zvýšeniu nákladov výdavkov na internát ako i cestovné. Takto určená výška výživného je primeraná
a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Keďže otec prispieva na výživu syna 57 eur mesačne vznikol na výživnom nedoplatok a to za obdobie
od 14.6.2012 do 31.8.2013 vo výške 1.330 eur, ktorý mu súd povolil uhrádzať v mesačných splátkach
po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou splátok.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolania otec maloletého.
Uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného avšak len čiastočne, najviac na sumu 150 eur mesačne.
Predtým žiadal, aby výživné od podania návrhu do konca augusta 2013 bolo určené sumou 100
eur mesačne. Zo strany súdu nebolo pri rozhodovaní žiadnym spôsobom prihliadnuté na okolnosti a
skutočnosti uvádzané otcom maloletého. Má skutočný záujem na tom, aby maloletý mal dostatočne
zabezpečené všetky základné potreby, z toho dôvodu jednoznačne vyhlásil, že rozumie potrebe
zvýšenia výživného na syna avšak nie je absolútne v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné
v zmysle podaného návrhu. Uviedol, že chce poukázať na pochybenie Okresného súdu Senica,
na základe ktorého vznikli mu ďalšie nemalé finančné náklady. Návrh na zvýšenie bol podaný dňa
14.6.25012, pričom súd nesprávne vyhodnotil miestnu príslušnosť a presunul právnu vec na Okresný
súd Nové mesto nad Váhom, odkiaľ bola vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti opätovne presunutá na
Okresný súd Senica pričom prvé pojednávanie bolo vykonávané po vyše roku a po podaní samotného
návrhu. Na základe toho jednoznačne odmieta, aby bol povinný platiť ročné výživné od podania návrhu
vo výške 150 eur, nakoľko nie je jeho pričinením ale chybou súdu, že došlo k neprimeraným prieťahom
v konaní. Navrhol tak, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa zvýšil výživné zo sumy
49,79 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 1.9.2013.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zvýšené výživné prislúcha v zmysle
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine mal. S. od podania návrhu na súd t. j. od 14.6.2012. Od 1.9.2013 maloletý
nastúpil na strednú školu, od ktorého okamihu nastala opätovne zmena pomerov odôvodňujúce ďalšie
zvýšenie výživného. Mal. S. má XX rokov, meria 195 cm a váži 110 kg. Náklady na stravu sú vyššie ako
sú náklady dospelého muža, sú minimálne 150 eur mesačne. Okrem preddavku na stravu v internáte,
ktorý je 60 eur mesačne dáva maloletému so sebou jedlo a peniaze, aby si jedlo počas týždňa dokúpil.
Obuv, oblečenie kupuje v špecializovaných obchodoch s nadmernými veľkosťami. Mesačne má náklady
na ubytovanie v internáte preddavkov 20 eur mesačne na cestovné každý týždeň a takisto náklady na
školské pomôcky, hygienu a zdravotnú starostlivosť. Vo výške výživného by sa malo zohľadniť i to, že
otec sa s mal. S. nestýka. Napriek tomu, že maloletý sa o obnovenie styku s otcom snažil, otec o toto
neprejavil záujem. Otec nedáva synovi žiadne dary vecné ani finančné, na meniny, narodeniny i Vianoce
alebo pri iných príležitostiach. Tiež treba vziať do úvahy, že otec vedel, že suma 57 eur, ktorou prispieval
na výživu syna od r. 2000 je nepostačujúca potrebám maloletého, keď na osem ročnú dcéru prispieva
vyššou sumou a dáva jej 80 eur, nijako  v tomto smere nevykonal nápravu. Po dobu 13 rokov prispieva
na výživu syna len sumou 57 eur. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.



Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko je v
prospech a v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsahu a dôvody
odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
napadnutý odvolaním nie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4P/42/2013 je zvýšenie výživného
otca na mal. S. O., nar. XX.X.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo výživné otca na maloletého zvýšené a to zo sumy 49,79 eur na 150 eur od 14.6.2012
do 31.8.2013 a na sumu 170 eur mesačne od 1.9.2013, a zároveň určený nedoplatok za obdobie od
14.6.2012 do 31.8.2013 vo výške 1.330 eur, ktorý mu bol povolený zaplatiť v splátkach po 40 eur
mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.  Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní výživného je
potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj nového
rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní pri
výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného
druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného  ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami  rodičov. Ak sú reálne možnosti
a schopnosti rodičov obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne
možnosti a schopnosti rodičov väčšie odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú
nevyhnutné ale zo zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy
na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Výživné pre dieťa slúži teda nielen
na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb ( jedlo, ošatenie ) ale aj ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa ( vzdelávanie, kultúrne, športové a
rekreačné potreby ). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu
výživy svojich detí  bez ohľadu na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože
neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie
sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere i výživou odkázané na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v predmetnej veci bolo výživné otca voči mal. S. naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Nové mesto nad Váhom zo dňa 4.3.2002, č. k. 4C/262/2002-23,
ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý
sa na čas po rozvode zveril do výchovy matky a otcovi sa určilo výživné v sume 1.500,- Sk mesačne
( 49,79 eur mesačne ). Pri schvaľovaní dohody ohľadne výšky výživného súd vychádzal z veku a potrieb
maloletého a zo skutočnosti, že matka bola poberateľkou dávky sociálnej pomoci a otec pracoval na
základe živnostenského oprávnenia, podľa daňového priznania dosiahol mesačný príjem 5.372,- Sk
(178,30 eur). Obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali.



V súčasnosti mal. S. od 1.9. do 11.11.2013 navštevoval Strednú školu v Starej Turej, kde bol ubytovaný
na internáte. Od 12.11.2013 zmenil školu, prestúpil na Strednú odbornú školu v Senici, takže nebýva
na internáte, býva v spoločnej domácnosti s matkou a denne dochádza do školy. Maloletý je vysoký
195 cm, váži 110 kg, matka mu musí kupovať oblečenie a obuv v obchodoch s nadmernými veľkosťami.
Pokiaľ býval  v septembri a v októbri na internáte ochorel, má problémy so žalúdkom, v dôsledku čoho
užíva lieky. Matka s maloletým navštevuje psychologickú a psychiatrickú poradňu, nakoľko maloletý
má psychické problémy, má problémy so správaním, ktoré pramenia aj z toho, že otec maloletého ho
odmieta. Matka maloletého je vydatá, z jej manželstva pochádzajú dve maloleté deti - dvojíčky narodené
v r. 2012, s ktorými je toho času na materskej dovolenke. Jej príjmom je rodičovský príspevok 249 eur. Jej
manžel je podnikateľ. Otec maloletého bol živnostník, z daňového priznania za r. 2012 bolo preukázané,
že dosiahol čistý príjem 5.935 eur, čo je 495 eur mesačne. Na odvolacom pojednávaní predložil pracovnú
zmluvu, z ktorej vyplynulo, že od 8.10.2013 nastúpil do zamestnania u zamestnávateľa  EDART s.r.o.,
Trenčianska Turná ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s mzdovým dojednaním  355 eur
mesačne. Okrem mal. S. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k mal. N. nar. XX.X.XXXX, na ktorú
prispieva výživným 80 eur a voči mal. O. nar. v r. XXXX, ktorý pochádza z jeho terajšieho druhovského
pomeru. Otec o mal. S. nejaví absolútne žiadny záujem okrem výživného, ktoré mesačne platí vo výške
57 eur, pričom za mesiac október a november 2013 zaslal 120 eur sa iným spôsobom  na výžive a
výchove maloletého nepodieľa, neprispieva mu na narodeniny, meniny, na Vianoce, nemá záujem o
stretávanie sa so synom.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu na zistenie skutkového stavu veci avšak vo veci nesprávne rozhodol. Od poslednej úpravy
výživného uplynula doba 11,5 roka, pričom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov konania a to najmä na strane maloletého, ktorý v čase posledného rozhodnutia o výživnom
chodil do predškolského zariadenia, v súčasnosti navštevuje strednú školu. Takže sa podstatne, úmerne
veku zvýšili náklady spojené s jeho výživou a výchovou. K zmene pomerov došlo aj na strane matky a
to tým, že jej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom jej príjem zostal v podstate nezmenený.
Pokiaľ sa týka otca u tohto došlo takisto k zmene pomerov a to tým, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie
povinnosti a zvýšil sa mu príjem zo sumy179 eur na 495 eur mesačne. Odvolací súd nevychádzal z
príjmu u terajšieho zamestnávateľa, keďže otec nepreukázal žiadne závažné dôvody, pre ktoré zmenil
zamestnanie a to na zamestnanie s nižším príjmom, preto súd postupoval podľa ust. §  75 ods. 1
veta druhá ZR. Vzhľadom k takto zmeneným pomerom odvolací súd považoval zvýšenie výživného za
dôvodné. Za primeranú však považoval sumu 130 eur mesačne a to za obdobie od 14.6.2012 t. j. od
podania návrhu do 31.8.2013 a na sumu 150 eur naďalej od 1.9.2013, teda od kedy maloletý začal
navštevovať strednú školu. Takto určené výživné považoval súd za primerané k odôvodneným potrebám
dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, kde odvolací súd zohľadnil preukázanú
výšku príjmu otca maloletého a to približne 500 eur mesačne a najmä skutočnosť, že okrem mal. S.
má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Je možné príjem povinného rodiča postihnúť výživným do výšky
približne 25 až 30 %, pričom v danom prípade však uvedená suma musí byť použitá na výživu troch detí.
Odvolací súd však zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec sa po dobu po ktorú sa neupravovalo výživné
o syna absolútne nezaujímal, neprispel mu žiadnym iným spôsobom a to aj napriek tomu, že maloletý
mal záujem o stretávanie sa s otcom. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ maloletý dostane 150 eur od
otca, rodinný prídavok a aspoň 30 eur od matky, ktorá je takisto už povinná prispievať na výživu syna
výživným, keďže vzhľadom na vek maloletého nemôže svoju vyživovaciu povinnosť kompenzovať len
osobnou starostlivosťou bude mať  maloletý dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich
základných životných potrieb.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a výživné zvýšil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že od 14.6.2012 do 1.12.2013 otec maloletého neprispieval na výživu syna sumou
určenou súdom vznikol mu na výživnom za toto obdobie nedoplatok vo výške 1.216,36 eur ( mal dať
2.343,66 eur, t.j. za 17 dní mesiaca jún 2012 sumu 73,66 eur, 14 mesiacov po 130 eur a 3 mesiace
po 150 eur  a dal 1.127,30 eur, t.j. 32,30eur za jún 2012, 15 mesiacov po 57 eur a 2 mesiace po 120
eur ). Súd povolil otcovi s prihliadnutím na výšku nedoplatku a zistené jeho osobné a majetkové pomery
uvedený nedoplatok podľa § 160 ods. 1 O.s.p. uhradiť v splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok.



O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý  pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné  odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/262/2002", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}