Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/1173/2015 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. októbra 2016, sp. zn. 17Co/1173/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3715202285.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/1173/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3715202285.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa4e72aa-6ede-44f6-85dd-e6718d35d22c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715202285.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1173/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715202285
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715202285.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: AB X B.V. so sídlom M., N. XXX, E. kráľovstvo,
zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín proti
žalovanému K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpenému JUDr. Zuzanou Tomášovou,
advokátkou, AK Považská Bystrica, Železničná 90/12, o zaplatenie sumy 1.308,28 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. júna 2015, č. k.
7C/102/2015-52, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 209,40 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho
zástupcu žalovaného advokátky JUDr. Zuzany Tomášovej. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa
podanou žalobou proti žalovanému domáhal z titulu úverovej zmluvy č. 5703221590, ktorú jeho
právny predchodca spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, uzavrela so
žalovaným, zaplatenia sumy 1.308,28 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 118,32
eur a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.308,28 eur od 06.03.2015 do zaplatenia.
Písomným podaním zo dňa 24.06.2015 žalobca podanú žalobu zobral v celom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť s odôvodnením, že žalovaný po podaní žaloby žalovanú sumu v plnom rozsahu uhradil.
Keďže žalobca podanú žalobu zobral späť pred začatím pojednávania, súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcu zaviazal
k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 209,40 eur, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia. Uviedol pritom, že na pojednávaní dňa 23.06.2015 právna zástupkyňa žalovaného
spochybnila tvrdenie žalobcu uvedené v späťvzatí žaloby zo dňa 24.06.2015, teda, že po podaní žaloby
žalovaný žalovanú sumu 1.308,28 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania uhradil. Podľa tvrdenia
právnej zástupkyne žalovaného žalovaný žalobcom uplatnenú pohľadávku neuznal, čo uviedol už v
odpore, ktorý podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.04.2015
č. k. 7C/102/2015-37.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná. V odvolaní uviedol, že po
podaní žaloby žalovaný na účet žalobcu uhradil sumu 270 eur, čo považoval žalobca za dostačujúce
plnenie a na základe tejto skutočnosti zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žalobca si v súlade s
touto danosťou napriek tomu, že je zastúpený advokátskou kanceláriou neuplatňoval trovy právneho
zastúpenia, žiadal len o zaplatenie kráteného súdneho poplatku v súlade so zákonom č. 71/1991



Z. z.. Súd v odôvodnení uznesenia uvádza, že žalobca žiadal konanie zastaviť s odôvodnením, že
žalovaný žalovanú sumu v plnom rozsahu uhradil. Toto tvrdenie súdu nevyplýva zo žalobného podania
zo dňa 24.06.2015; napriek tomu, že právna zástupkyňa spochybnila tvrdenie žalobcu, že došlo ku
skutočnosti uhradenia celej žalovanej sumy, súd si túto skutočnosť u žalobcu neoveroval a dal za pravdu
žalovanému. Zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný neuhradil celú žalovanú sumu, ale uhradil po podaní
žalobného návrhu sumu vo výške 270 eur, je teda dispozičným právom žalobcu považovať úhradu
žalovaného vo výške 270 eur za dostačujúcu.

3. Na základe výzvy súdu žalobca po uplynutí lehoty na podanie odvolania predložil súdu doklad o
úhradách súm 3 x 90 eur, ktoré mali byť uhradené všetky dňa 23.3.2015.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. vo výroku
o trovách prvostupňového konania a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Keďže súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách zastaveného konania rozhodol v čase účinnosti
zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), odvolací súd vec posudzoval podľa právnej úpravy
účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. zák. č. 99/1963 Zb..

7. Podľa vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo konanie zastavené v dôsledku
späťvzatia návrhu, rozhodoval súd o náhrade trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p..

8. Podľa prvej vety cit. zákonného ustanovenia bol povinný hradiť trovy ten, kto zavinil zastavenie
konania. Zastavenie konania sa pritom posudzovalo len z procesného hľadiska, pričom podľa súdnej
praxe v zásade platilo, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal žalobu späť.

9. Druhá veta citovaného zákonného ustanovenia upravovala postup pri náhrade trov za situácie, ak
bola žaloba vzatá späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola podaná dôvodne.

10. Je tak zrejmé, že pre aplikáciu druhej vety cit. zákonného ustanovenia sa vyžadovalo konštatovanie
dvoch predpokladov, a to jednak späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne a ďalej správanie sa
žalovaného, pre ktorý sa stala žaloba po jej podaní bezpredmetná. V preskúmavanej veci v konaní
nebolo nepochybne preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalobca ju zobral späť pre
správanie sa žalovaného z ním tvrdeného dôvodu, a to, že žalovaný po podaní žaloby časť žalovanej
sumy vo výške 270 eur zaplatil. Aj keď žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie predložil súdu ako
dôkaz o zaplatení časti žalovanej sumy doklad o úhradách, ktoré mal žalovaný zaplatiť dňa 23.03.2015,
t. j. po podaní žaloby v sumách 3x po 90 eur, tento dôkaz odvolací súd nepovažoval za dostatočný
na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti. Predovšetkým treba poukázať na to, že žalovaný už v
podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že uplatnený nárok žalobcu považuje za
bezdôvodný. Taktiež na pojednávaní dňa 23.6.2015 (konanom po žalobcom tvrdených úhradách časti
dlžnej sumy zo strany žalovaného, ku ktorým malo dôjsť dňa 23.03.2015) právna zástupkyňa žalovaného
poprela, že by žalovaný žalobcovi akúkoľvek sumu po podaní žaloby zaplatil. Bolo preto na žalobcovi,
ak chcel preukázať, že žaloba bola podaná dôvodne a že k zaplateniu aspoň časti žalovanej sumy
došlo podaní žaloby, aby preukázal nepochybným spôsobom túto ním tvrdenú skutočnosť. Žalobcom
predložený dôkaz - doklad o úhradách zo dňa 23.03.2015, ktorý žalobca predložil až na výzvu súdu,
odvolací súd nepovažoval za dostatočný, nakoľko sa nepochybne jedná o doklad, vyhotovený samotným
žalobcom, ktorý právne relevantným spôsobom nepreukazuje ním tvrdené skutočnosti. Pokiaľ žalobca
chcel preukázať, že zo strany žalovaného po podaní žaloby došlo k zaplateniu žalovanej pohľadávky
alebo jej časti, mal ako dôkaz o tomto predložiť napr. výpisy z banky, takéto dôkazy však žalobca
odvolaciemu súdu nepredložil.

11. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že nebol
dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,
považoval odvolací súd za správne.



12. Preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).