{"guid": "c7a45a8e-499b-4c2e-a209-fa1d99058305:48a5f6a9-db55-404d-8eca-561ef9b590a5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2", "spisova_znacka": "5Co/42/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/42/2016 z 30. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2017, sp. zn. 5Co/42/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2", "identifikacne_cislo": "7212234298", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Dubcová", "sudca_id": 87, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-dubcova-87", "datum_vydania": "2017-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48a5f6a9-db55-404d-8eca-561ef9b590a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/42/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212234298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7212234298.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Bratislava, Mlynské nivy 44/A, IČO: 35 815 256, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom Bratislava,
Karadžičova č. 8, IČO: 35 699 388 proti žalovanému Q. C., nar. XX.X.XXXX, Y., M. XX/XX, o zaplatenie
700,59 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 17C/189/2013-130 z 19.10.2015 a uzneseniu zo
17.12.2015 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v časti o zaplatenie 685,59 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti mení rozsudok tak,
že žalobu zamieta.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 96%.
Mení uznesenie zo 17.12.2015 tak, že žalovaný nie je povinný zaplatiť súdny poplatok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
700,59 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 162 eur od 1.12.2011 do zaplatenia, s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 537,59 eur od 31.1.2012 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1 euro od 4.4.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 42 eur
titulom zaplateného súdneho poplatku a 213,60 eur titulom trov právneho zastúpenia a to v pravidelných
mesačných splátkach po 70 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.
2.V odôvodnení svojho rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom doručeným mu 3.12.2012
domáhal. Konštatoval, že vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 15Ro/730/2012-26 z 23.7.2013, proti
ktorému podal žalovaný 7.8.2013 odpor a ako ho odôvodnil. Ďalej uviedol ako sa k odporu vyjadril
žalobca v písomnom vyjadrení z 13.12.2013 a ako na toto vyjadrenie reagoval žalovaný v písomnom
podaní doručenom mu 8.1.2014 a čo uviedol žalobca k úhrade sumy 15 eur v podaní z 21.2.2014. Ďalej
uviedol, že na pojednávanie 19.10.2015 nedostavil ani žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
písomne do 15.10.2015, ani žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené riadne a včas, svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu, preto podľa § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a  zistil
tento skutkový stav veci, že 21.1.2011 uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom
Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, ev. č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“),
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému plyn a záväzok žalovaného zaplatiť zaň kúpnu
cenu, že žalobca dodával žalovanému zemný plyn v kategórii domácnosť pre odberné miesto M. č.
XX/XX, Y. - D., že vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 30.11.2011, vyúčtoval  žalobca
žalovanému nedoplatok v sume 487,70 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.1.2012 nedoplatok
v sume 537,59 eur, že 6.12.2011 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dohodu



o splátkach, ktorú žalovaný neplnil, preto ho žalobca listom z 20.3.2012 vyzval na zaplatenie celého
dlhu a oznámil mu, že ak celý záväzok neuhradí v lehote 14 dní odo dňa vystavenia oznámenia, bude
odber plynu považovať za neoprávnený a po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie pristúpi k prerušeniu
dodávky zemného plynu, ktoré potrvá do doby, kým nepominú dôvody na jeho prerušenie, že žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že faktúru znejúcu na sumu 487,70 eur v plnom rozsahu
uhradil, faktúru na sumu 537,59 eur neuhradil z dôvodu, že sa mu javila vysoká a mal v úmysle dať
si prekontrolovať správnosť merania plynomeru a následne v písomnom vyjadrení z 8.1.2014 uviedol,
že po prekontrolovaní jeho záznamov a vykazovanej spotrebe, voči výpočtu nameraného odberu plynu
a výpočtu ceny za jeho odber nemá výhrady, že z listu SPP, a.s. označeného ako „Informácia o stave
meradla a vyúčtovacej faktúre - odpoveď“ zo 15.11.2011, adresovaného žalovanému zistil, že pri osobnej
návšteve žalovaného v zákazníckom centre žalobcu 15.11.2011, porovnali aktuálny stav meradla so
stavom vo vyúčtovacej faktúre. Ak je stav na meradle nižší ako odpočítaný stav vo faktúre, považuje
žalobca reklamáciu faktúry za oprávnenú. Stav na meradle 28.10.2011 bol 7662 m3, stav vo faktúre
18.10.2011 - 7451 m3, t.j. spotreba plynu sa postupne zvyšuje, preto  nie je dôvod na reklamáciu
stavu vo vyúčtovacej faktúre. Zemný plyn je zákazníkom dodávaný kvalitným meradlom a v prípade, ak
zákazník nesúhlasí s nameranými hodnotami na meradle, má možnosť požiadať SPP, a.s., o úradné
preskúšanie meradla písomnou formou. Ak sa pri preskúšaní zistí, že meradlo vykazuje vyššiu odchýlku
ako je prípustná, náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla znáša SPP, a.s., ak na meradle
nebola zistená neprípustná odchýlka, je odberateľ povinný uhradiť náklady spojené s jeho preskúšaním
a výmenou, predpokladaná sume je 140,40 eur. Z listu Slovenského metrologického inšpektorátu
(SMI) označeného ako „Odpoveď na Váš list - žiadosť o kontrolu plynomera“ z 10.2.2012 vyplynulo,
že žalovaný požiadal SMI o kontrolu plynomera na svojom odbernom mieste. Kontrola meradla bola
vykonaná 7.2.2012. Používané určené meradlo bolo fyzicky skontrolované so záverom: kompaktný
domový plynomer membránový, typ BK-G4T, výrobné č. 6557231; na plynomeri sa nachádza olovená
zabezpečovacia značka s rokom overenia 2009, že na plynomeri sa na vstupe a výstupe do merača
nachádzajú zabezpečovacie značky montážnika na zabezpečenie meradla po vykonanej montáži proti
neoprávnenej demontáži meradla, na plastových zabezpečovacích značkách sa nachádzajú označenia
E 191981 a F 160043, že montáž vykonala registrovaná osoba SPP distribúcia, Mlynské nivy 44/
B, Bratislava, že ročný odber plynu je nad 500 m3 a že kontrolované určené meradlo má platné
overenie. Zo Zápisnice o prerokovaní žiadosti o kontrolu plynomeru zo 7.2.2012 zistil, že užívateľom
bol zistený zvýšený nárast spotreby plynu za obdobie od 19.10.2010 do 8.10.2011 - zaevidovaná
spotreba 3552 m3, za predchádzajúce obdobie od 19.10.2009 do 18.10.2010 spotreba 3106 m3, čo
predstavuje nárast o 446 m3. S Q. C. bola prerokovaná žiadosť a inšpektori SMI pracovisko Košice,
oboznámili užívateľa plynu s problematikou týkajúcou sa určeného meradla a legislatívnymi predpismi
pre dané určené meradlo. Poukázal na to, čo uviedol žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní
konanom 4.5.2015 a ako sa k tvrdeniam žalovaného vyjadril žalobca. Následne požiadal Slovenský
metrologický inšpektorát (žiadosťou zo 9.9.2015) o posúdenie, z akého dôvodu mohlo dôjsť k zvýšenej
spotrebe zemného plynu za fakturované obdobie u žalovaného. SMI v odpovedi na žiadosť uviedol,
že Inšpektorát je podľa § 30 zák. č. 142/2000 Z, z, o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov orgánom štátnej správy pre oblasť metrológie a podľa § 33
ods.3 cit. zák. Inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb dodržiavanie povinností používateľmi
určených meradiel, teda či sú určené meradlá používané s platným overením. V danom prípade p.
C., bol vykonaný 7.2.2012 metrologický dozor, na základe ktorého bolo zistené, že určené meradlo
- domový plynomer membránový má platné overenie a je zabezpečené zabezpečovacími značkami
montážnika - registrovanou osobou SPP distribúcia na zabezpečenie meradla po vykonanej montáži
proti neoprávnenej demontáži meradla. Inšpektorát nie je kompetentný sa k samotnému meraniu hodnôt
plynomerom a jeho výsledkom vyjadrovať, pretože len kontroluje, či používateľ (v danom prípade SPP)
používa určené meradlo - domový plynomer membránový s platným overením v zmysle Vyhlášky
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej
kontrole. Poukázal na § 19 ods.5 zák. o metrológii. O uvedenom bol informovaný aj p. C. tak zo strany
Inšpektorátu, ako aj zo strany SPP. Citujúc znenie § 51 O. z., § 20 ods.1 písm. a), § 20 ods.5, § 69
ods.13   zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon“), § 3, § 4 ods.1,2,4,5, § 7 ods.1 vyhlášky
č. 265/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu
(ďalej len „vyhláška“), bodu 2.2, 3.6, 3.10  Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre
odberateľov plynu v domácnosti (ďalej „Obchodné podmienky“) a uzavrel, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá tzv. inominátna zmluva podľa § 51 OZ, ktorá sa svojim obsahom najviac blíži ku zmluve
o dodávke plynu podľa § 20 a nasl. zákona o energetike, na základe ktorej došlo v žalovanom období
k dodaniu zemného plynu odporcovi v kategórii domácnosti pre odberné miesto M.á č. XX/XX, Y.-



D.. Vyúčtovacími faktúrami vyúčtoval žalobca žalovanému nedoplatok na kúpnej cene za dodaný a
odobratý plyn (faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 487,70 eur, z ktorej sumy žalovaný uhradil 15.12.2011
sumu 163,70 eur a 31.1.2012 sumu 162 eur; faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 537,59 eur, t.j. spolu
699,59 eur), ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil v plnej výške. Ustálil, že žalobca má právo na cenu
za žalovaným spotrebovaný zemný plyn, preto na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných
ustanovení vyhovel návrhu žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 700,59 eur
(699,59 eur - neuhradené nedoplatky vyúčtované vyúčtovacími faktúrami [162 eur + 537,59 eur] + 1
euro podľa Cenníka externých služieb a výkonov SPP za Oznámenie o zrušení dohody na splátky).
Pokiaľ žalovaný namietal výšku ceny, resp. nedoplatok na kúpnej cene za dodaný a odobratý plyn pri
faktúre č. XXXXXXXXXX vo výške 537,59 eur z dôvodu, že táto sa mu zdá privysoká a poukazoval
na možnú chybu určeného meradla, plynomeru, toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, pričom bol
Slovenským metrologickým inšpektorátom ako aj SPP informovaný o možnosti požiadať ústav alebo
určenú organizáciu o vykonanie skúšky meradla v rozsahu skúšky pri overení a vydanie dokladu o jej
výsledku. Žalovaný tak neurobil, resp. nepredložil žiaden dôkaz, že by tak urobil. Ani v zápisnici SMI, na
ktorú žalovaný poukazoval, nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že uvedené
meradlo vykazuje neprípustnú odchýlku. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaný neuniesol v
konaní dôkazné bremeno a preto považoval tvrdenia žalobcu za pravdivé. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods.1 O.s.p., (ktorého znenie citoval) a priznal náhradu trov konania vo výške 42 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a 178 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhl. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby á 51,45 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia z 19.7.2011, návrh na začatie konania z 3.12.2012, písomné vyjadrenie z 18.6.2015)
a režijný paušál za dva úkony právnej služby á 7,63 eur a jeden úkon právnej služby á 8,39 eur a podľa
§ 18 ods.3 cit. vyhlášky, priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platcom DPH vo výške 35,60 eur.
Celkom tak súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 213,60
eur.
3.Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a), b),
c), d), e), f) O.s.p., ktoré odôvodnil nasledovne: I. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je
nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol. Žalobca s
ním uzavrel 24.1.2011 Zmluvu o dodávke plynu, ktorou za žalobca zaviazal na opakované dodávky
plynu pre neho a on sa zaviazal za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca v predmetnom
konaní voči nemu uplatnil pohľadávky titulom nedoplatkov na kúpnej cene za plyn, a to nasledovne:
a) Za obdobie 19.10.2010 do 18.10.2011 na základe vykonaného ročného vyúčtovania preddavkových
platieb a skutočnej spotreby plynu žalobca mu vyúčtoval nedoplatok vo výške 487,70 eur, faktúrou č.
7433087643, splatnou 30.11.2011. Podľa tvrdenia žalobcu on túto faktúru uhradil pred podaním žaloby
len čiastočne, a to vo výške 325,70 eur, preto si z tejto faktúry v predmetnom konaní voči nemu uplatnil
nárok na zaplatenie sumy vo výške 162,-eur. b) Za obdobie 19.10.2011 až 31.12.2011 vystavil žalobca
jemu za odber plynu faktúru č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej celková cena dodaného plynu bola
702,59 eur s DPH (585,49 eur bez DPH), z ktorej sumy bola odrátaná preddavková platba za plyn vo
výške 165,- eur, ktorá bola uhradená 30.11.2011, a teda konečná suma na úhradu tejto faktúry bola vo
výške 537,59 eur, ktorú sumu si žalobca v tomto konaní voči žalovanému uplatnil ako dôkaz označil
Zmluvu z 24.01.2011, Faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 30.11.2011, Faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú
30.01.2012. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie 19.10. až 31.12.2011, on v konaní namietal
výšku fakturovanej sumy 537,59 eur, nakoľko táto suma podľa jeho názoru nezodpovedala množstvu
spotrebovaného plynu za dané obdobie (ide o obdobie 74 dní). Z predmetnej faktúry ani z vyjadrení
žalobcu nie je zrejmé, aké bolo skutočné množstvo dodaného plynu za dané obdobie pre neho. Nie je
zrejmé ani to, ako bol získaný údaj o nameranej hodnote odberu plynu, ktorý je uvedený na faktúre.
Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, aké bolo skutočne množstvo plynu dodaného mu k
31.12.2011. K tomu uviedol, že fyzický odpočet plynu na mieste odberu plynu k 31.12.2011 žalobca
nevykonal. Súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 537,59 eur je oprávnená,
avšak bez toho, aby mal preukázané, aké množstvo plynu dodávateľ - žalobca jemu ako odberateľovi
- skutočne v danom období dodal. Z vykonaného dokazovania tieto skutočnosti nevyplývajú. Súd na
základe predložených faktúr nemohol mať ani nemal dostatočne preukázané, či spotreba plynu bola k
31.12.2011 v takom množstve, ako bolo uvedené vo faktúre a či nejde len o fiktívne údaje žalobcu. Má
za to, že správnosť údajov o odbere plynu v predmetnej vyúčtovacej faktúre žalobca v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na to, že z predložených listín resp. iných dôkazov nevyplýva, aké
bolo skutočné množstvo dodaného plynu za dané obdobie, nemožno jednoznačne určiť, či vyfakturovaná
cena zodpovedá dodanému množstvu a teda či pohľadávka na zaplatenie tejto ceny je oprávnená.



Pokiaľ súd vychádzal pri svojom rozhodnutí iba z predložených faktúr bez toho, aby žalobca riadne
a nespochybniteľne preukázal, že množstvo odobraného plynu bolo skutočne také, ako uvádzal v
predloženej faktúre, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Závery súdu prijaté
na podklade takto nedostatočne zisteného skutkového stavu nemožno považovať za správne. Ďalej
opätovne poukázal na skutočnosť, že hodnoty o odbere plynu uvedené žalobcom v predmetnej faktúre
nepovažuje za správne a hodnoverné, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že množstvo dodaného
plynu za obdobie rokov 2010/2011 je podľa údajov žalobcu cca o 500 m3 vyššie oproti predchádzajúcim
rokom, pričom jeho správanie pri spotrebe plynu sa nezmenilo. Ide o výrazné navýšenie spotreby plynu
oproti predchádzajúcim obdobiam, pričom on zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, a teda
že tieto údaje nie sú správne. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX, opätovne uvádza, že túto uhradil
v celom rozsahu, a teda že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 162.- eur z tejto faktúry
je nedôvodný. II. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so započítacou námietkou vznesenou v
konaní, ktorou on žiadal proti nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní započítať sumu 15.- eur,
ktorú sumu žalobcovi uhradil 5.4.2012. Vo vzťahu k tejto námietke v rozhodnutí súdu úplne absentuje
skutkové a právne posúdenie, pritom ide také skutočnosti, od posúdenia ktorých nepochybne záviselo
rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu. Pre ustálenie výšky dlžnej čiastky žalovaného voči žalobcovi
bolo nepochybne nevyhnutné vysporiadať sa s tvrdením žalovaného, že žalobcovi uhradil sumu 15.-
eur, t.j. posúdenie tejto skutočnosti mohlo mať (v danom prípade malo) vplyv na meritórne rozhodnutie
súdu o uplatnenom nároku žalobcu. Keďže sa súd s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal,
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca
sa k uplatnenej započítacej námietke vyjadril tak, že žalobca túto platbu ním vykonanú 5.4.2012 eviduje,
avšak túto platbu zaúčtoval ako poplatok za uzavretie dohody o splátkach, ktorú dohodu uzavreli žalobca
a on 6.12.2011. Tento poplatok je podľa tvrdenia žalobcu vo výške 15,- eur a bol splatný 31.1.2012
na základe faktúry č. XXXXXXXXXX. Z tohto dôvodu nepovažoval žalobca započítaciu námietku vo
vzťahu k v tomto konaní uplatneným nárokom voči žalovanému za relevantnú. Podľa jeho názoru
ustanovenie Obchodných podmienok, o ktoré žalobca oprel právo vyúčtovať žalovanému predmetný
poplatok, je v rozpore s § 52 a nasl. O. z.. Ak by však aj pripustil oprávnenosť tohto poplatku, poukázal
na skutočnosť, že on pri platbe týchto 15,-eur neuviedol účel vykonanej úhrady. V zmysle bodu 3.18.
Obchodných podmienok žalobcu, „ak odberateľ jednoznačne neurčí, na úhradu ktorého záväzku je jeho
platba určená, použije sa táto platba na úhradu najskôr splatného záväzku odberateľa.\" Poplatok za
uzavretie dohody o splátkach bol v zmysle faktúry splatný 31.1.2012. Pred týmto dátumom však bola
splatná faktúra XXXXXXXXXX, a to 30.1.2012 (viď vyššie), ako aj faktúra XXXXXXXXXX, a to 30.11.2011
(viď vyššie), ktoré faktúry neboli v čase vykonania úhrady 15,-eur zaplatené. Keďže pri platbe sumy
15,- eur on neuviedol účel úhrady, v zmysle cit. bodu 3.18. Obchodných podmienok, bola táto platba
použitá na najskôr splatný záväzok, ktorým nebol poplatok za uzavretie dohody o splátkach (31.1.2012),
čo je zrejmé z vyššie uvedeného, ale záväzok z faktúry XXXXXXXXXX (30.01.2012) resp. 7433087643
(30.11.2011). Tvrdenia žalobcu o zaúčtovaní predmetnej úhrady ako poplatok za uzavretie dohody o
splátkach na základe uvedeného nie sú relevantné. Vzhľadom na to, že sa súd vôbec nezaoberal riadne
uplatnenou započítacou námietkou, nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym záverom,
a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok z 19.10.2015, sp. zn. 17C/189/2013 v celom rozsahu zrušil
a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.
4.Súd uznesením z 17.12.2015 uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške
42,- eur podľa pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v spojení s § 7 ods.10 tohto zákona.
5.Žalovaný napadol uznesenie včas podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a), b),
c), d), e) a f) O.s.p., ktoré odôvodnil nasledovne: I. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je
nezákonné. Žalobca si v horeuvedenej právnej veci voči nemu uplatňuje žalobcom tvrdený dlh na kúpnej
cene za dodávky plynu, ktoré peňažné nároky vyplývajú zo Zmluvy o dodávke plynu uzavretej medzi
žalobcom a nim 24.1.2011, na základe ktorej žalobca mu dodával plyn na dohodnutom odbernom mieste
- do jeho domácnosti. Ako dôkaz označil Zmluvu o dodávke plynu - bola predložená a nachádza sa
v spise. Predmetnú Zmluvu o dodávke plynu uzavrel žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Žalovaný pri uzavretí predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej
činnosti. Predmetná Zmluva o dodávke plynu je preto zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods.1
O. z. Citoval znenie § 4 ods.2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. a uviedol, že v prejednávanej veci
ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je žalovaný v zmysle § 4 ods.2 písm. za) zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v predmetnom konaní oslobodený od súdnych poplatkov. Na podporu
uvedeného záveru si dovolil poukázať na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2013, sp. zn. 4



Obdo/45/2012, z ktorého odôvodnenia citoval, ďalej poukázal na obdobný právny názor prezentovaný vo
viacerých rozhodnutiach, napr. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 31.5.2011 č. k. 9 Co/49/2011,
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 30.4.2010 č. k. 5Co 140/10-67, Rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne z 23.6.2010 č. k. 17Co/33/2010-116, Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30.5.2011 č.
k. 9 Co 132 2011, Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 13.9.2011 č. k. 20 Co 119/2011, a iné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na ustálenú judikatúru slovenských súdov
má za to, že on ako spotrebiteľ uplatňujúci svoje práva proti žalobcovi v spore, ktorý má pôvod v
spotrebiteľskej zmluve, podlieha zákonnému osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov upravenému
v § 4 ods.2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené má za to, že napadnuté uznesenie
zo 17.12.2015, sp. zn. 17C/189/2013-149, vydané vyšším súdnym úradníkom, je v celom rozsahu
nezákonné a je preto potrebné ho v celom rozsahu zrušiť. II. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zo 17.12.2015, sp. zn. 17C/189/2013-149 v
celom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovou súdu na ďalšie konanie.
6.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovaného v plnej miere
nesúhlasí, pokladá ho za účelové, neopodstatnené a postrádajúce oporu v zákone i skutkovom stave.
Má za to, že súd vec správne právne a skutkovo posúdil a v plnej miere sa stotožňuje s napadnutým
rozhodnutím č.k.: 17C/189/2013. Nakoľko je presvedčený, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a argumenty uvedené v
žalobnom návrhu a v jeho vyjadreniach, považuje za dostatočne preukazujúce oprávnenosť jeho nároku,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správne
v celom rozsahu a proti žalovanému si uplatnil trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu z 5.4.2016) (1x 51,45 € + 1x 8,58 €) 20%DPH = 72,04 €.
7.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
8.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
9.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
vo výroku v časti o zaplatenie 685,59 eur s prísl., potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo je vecne správny,
na čom nič nemení ani podané odvolanie a v časti výroku o zaplatenie 15,- eur s prísl. zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP),
preto ho podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
10.Napadnuté uznesenie zo 17.12.2015, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný nie je povinný zaplatiť
súdny poplatok.
11.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. spočíva v § 365 ods.1
písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalovaný v odvolaní netvrdí, k akej konkrétnej
procesnej vade v konaní došlo a skutočnosti uvedené v odvolaní sa nedajú subsumovať pod žiadnu
skutkovú podstatu upravenú v cit. ust.
12.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. podľa § 365 ods.1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) spočíva v tom, že
vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné
poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v
súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho),
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia,
v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu
posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou



vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka
konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p.
(teraz § 171 ods.1 CSP)   alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa
stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to
neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového
a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i
okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým
O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania,
svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s  § 204
CSP  a p..
13.Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.
14.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
16.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd  každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
17.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
18.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
19.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod.
20.K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo
aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané
mu CSP. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie
súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP (napr.
právo zúčastniť sa konania vo veci, byť vypočutý ako účastník konania, robiť prednesy, navrhovať
vykonanie dôkazov a pod.) ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne
konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve
na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).



21.Podľa § 220 ods.2 CSP  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
23.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
24.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
25.Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné.
26.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p.  zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí



súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou
doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.
27.Žalovaný v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhoval už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný.
28.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p.  zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
29.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo avšak čiastočne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam a čiastočne jeho skutkové zistenia sú založené na
chybnom hodnotení dôkazov (v časti o zaplatenie 15 eur s prísl.), v ostatnej časti (o zaplatenie 685,59
eur s prísl.) nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Preto uplatnený odvolací dôvod je čiastočne daný. Súd síce vykonal
dokazovanie poštovou poukážkou, ktorou žalovaný preukázal úhradu sumy 15 eur, ale tento dôkaz
nesprávne vyhodnotil, keď mal za to, že žalobca si túto sumu zarátal na úhradu poplatku za vyhotovenie
splátkového kalendára, tak ako to žalobca tvrdil v podaní z 21.2.2014.
30.Súd neprihliadal na § 566 ods.2 O. z. a nezapočítal čiastočne plnenie žalovaného na istinu, pričom
takáto dohoda vyplynula aj bodu 3.18 Obchodných podmienok (č.l. 18), preto odvolací súd túto platbu
započítal v prospech faktúry č. XXXXXXXXXX a žalobu v tejto časti zamietol.
31.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. teraz § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov,
ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia  súdu prvej
inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
32.Žalovaný neoznačuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré nemohol uplatniť pred súdom prvej
inštancie.
33.Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.  zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii



právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
34.V rozsudku v jeho potvrdenej časti, súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný
skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
35.K ostatným námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že žalovaný v odvolaní uviedol na svoju
obranu skutočnosti, ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie. Tieto však nijako nepreukázal. Súd
prvej inštancie sa so všetkými jeho námietkami úplne a správne vysporiadal, s čím sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje. Ak žalovaný tvrdí, že mu bola účtovaná privysoká spotreba plynu, ide o
subjektívny pocit, ktorý nepreukázal relevantnými dôkazmi, ani neuviedol žiaden spôsobilý dôvod, o
ktorým by podporil svoje tvrdenia.
36.V uznesení, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie uplatnený
odvolací dôvod je daný lebo súd nesprávne aplikoval použitú právnu normu.
37.Podľa § 4 ods.2 z. č. 71/1992 Zb. od poplatku sú oslobodení: u) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu.
38.Vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským, pričom žalovaný vystupuje v postavení spotrebiteľa.
Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera
dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods.1 Obč.zák.) a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53
ods.3 Obč.zák.). Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.4
Obč.zák.). Je nepochybné, že v konaní sa žalovaný domáha ochrany svojho práva spotrebiteľa, a preto
sa na neho vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods.2 písm.za/ zák.č. 71/1992
Zb., pričom osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa sa vzťahuje na všetky poplatkové
úkony alebo konania súdov, ak ich žiada spotrebiteľ. Súdny poplatok za podané odvolanie súd vyrubil
žalovanému, ktorý je spotrebiteľom a domáha sa ochrany svojho práva zo spotrebiteľskej zmluvy, preto
ako spotrebiteľ je osobne oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods.2 písm.za/ zák.č. 71/1992
Zb., a preto bolo potrebné rozhodnutie o poplatkovej povinnosti za žalovaného zmeniť.
39.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
41.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol úspešný v časti žaloby o zaplatenie 15,- eur, odvolací
súd na tento neúspech prihliadal. Úspešnosť žalobcu v konaní predstavuje 96% (98% úspech - 2%
neúspech), preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v stanovenej výške.
43.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
44.Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný len v minimálnej časti a žalobcom uplatnené trovy
odvolacieho konania neboli účelné, preto rozhodol, že stranám sporu nepriznáva právo na ich náhradu.
45.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej



veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/189/2013", "guid": "79df3ca3-e592-4915-8336-2a62bcc75365:f0ba20b0-929a-4938-bdc3-420610d3fc74", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "efecffe0-8cc1-4dd9-a7c7-0c1f9f25f033:d0844c15-3df1-4060-8a75-fa70e3e963d1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8107201670.1", "spisova_znacka": "9Co/49/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/49/2011 z 19. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8107201670.1"}], "citovane_v": []}