Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/105/2011 z 9. 5. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. mája 2012, sp. zn. 7Co/105/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4211201299.1
Krajský súd Nitra | 7Co/105/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211201299.1 | 2012-05-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/937e0ad1-4e7c-4626-a343-1006a925d638
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211201299.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/105/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211201299
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211201299.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Marekom
Czompolym, advokátom so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému : K. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., P. XXXX/X, o zaplatenie 1.240,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno, zo dňa 17. júna 2011, č. k. 13C/41/2011 - 74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 1.240,60 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.192,73 eura od 01.
08. 2009 až do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil  ustanoveniami § 23a ods. 1, 2 zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31. 03. 2006,  § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.1, 5  zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch,  § 544 ods. 1, 2  Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007,
ako aj  zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že účastníci konania dňa 02. 10. 2002
podpísali Žiadosť/Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru na štandardnom, formulárovom tlačive
žalobcu vo výške 19.538,-Sk na kúpu dvoch mobilných telefón s tým, že suma úveru bude žalobcom
uhradená na účet predajcu mobilných telefónov. Súd mal za to, že podpísanej uvedenej žiadosti/
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalobcom, do ktorej bola vsunutá aj žiadosť žalovaného o
poskytnutie úverového rámca, nedošlo aj k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere,
keďže aj podľa bodu IV.-1.-1. Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru,
uvedených na rube Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, žalobca v prípade prijatia
návrhu zaradí klienta medzi žiadateľov a klientovi poskytne úverový rámec a úverovú kartu až po
posúdení údajov zo Žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania.
Poukázal na to, že žalobca za prijatie návrhu podľa časti C/Žiadosti, teda okamih vzniku zmluvy považuje
až odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutí úverového rámca adresovaného klientovi, v
dôsledku čoho až písomným oznámením o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca vzniká medzi
účastníkmi konania zmluvných vzťah - zmluva o poskytnutí revolvingového spotrebiteľského úveru.
Z uvedených dôvodov súd podpis žalobcu na tlačive Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru zo dňa 02. 10. 2002 opatrenom podpisom žalovaného, považoval, okrem uzavretia zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru na kúpu dvoch mobilných telefónov, len za potvrdenie doručenia oferty
(návrhu) o úverový rámec podľa § 43 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale nie za prijatie návrhu zmluvy



(o revolvingovom spotrebiteľskom úvere - úverovom rámci) žalobcom podľa § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže žalobca si vyhradil pre poskytnutie úverového rámca nielen zaradenie klienta do
zoznamu žiadateľov, ale aj posúdenie platobnej disciplíny klienta so splácaním spotrebiteľského úveru
( v danom prípade na kúpu mobilných telefónov) a jeho údajov uvedených v žiadosti, teda posúdenie
bonity klienta. Navyše súd poukazujúc na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je absolútne neplatná, konštatoval,
že žalobca mal v prípade akceptácie písomného návrh žalovaného o poskytnutie úverového rámca
vo výške 20.000,-Sk žalovanému písomne oznámiť jeho prijatie (§ 46 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka). Plnenie na základe písomného návrhu považoval súd za nepostačujúce pre uzavretie
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca napriek výzve
súdu neoznačil a nepreukázal dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa §
48 Občianskeho zákonníka. Zastal názor, že pokiaľ žalobca žalovanému poskytol titulom „úverového
rámca“ v období od 25. 04. 2003 do 14. 01. 2008 úhrnnom sumu 1.948,51 eura, žalovaný týmto plneným
získal majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne sa obohatil podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť predmet bezdôvodného
obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal a obom účastníkom neplatnej zmluvy vznikla vzájomne
podmienená povinnosť vrátenia vzájomne poskytnutých plnení podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný platbami v prospech žalobcu od 13. 05. 2003 do 26. 11. 2008 uhradil
žalobcovi úhrnom sumu 2.244,36 eura, došlo k vráteniu nielen sumy majetkového prospechu vo výške
1.948,51 eura, ale žalobcovi plnil aj viac ako mu bolo poskytnuté. Keďže žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť svojich tvrdení o existencii peňažného záväzku žalovaného titulom dlhu z úverovej zmluvy,
ale ani iným titulom, ako ani nezmenil svoje skutkové tvrdenia ohľadne uplatneného nároku a ani
nenavrhol zmenu petitu, súd návrh žalobcu považoval za nedôvodný a ako taký ho v celom rozsahu
zamietol, keďže medzi účastníkmi nevznikol platný zmluvný vzťah, a tak sa odporca ani nemohol dopustiť
porušenia niektorej zo zmluvných povinností sankcionovaných zmluvnou pokutou podľa        § 544 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka.  Z uvedeného dôvodu tak navrhovateľovi nemohol vzniknúť ani nárok na
zmluvnú pokutu a takisto ani na poplatky, či úrok z úveru. Rovnako tak súd nepovažoval za dôvodný
návrh i v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania, pretože nebolo zo strany navrhovateľa
preukázané, že by sa odporca dostal do omeškania s plnením iného svojho peňažného záväzku.  O
trovách konania rozhodol podľa  § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol  v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil
s tvrdením súdu, že v danom prípade nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďže na preukázanie uvednej skutočnosti na pojednávaní uviedol, že nedisponuje potvrdením o prijatí
návrhu v zmysle bodu IV.-1.-1. VÚP vzhľadom k tomu, že potvrdenie o prijatí návrhu s oznámením
výšky úverového rámca, variabilným symbolom a číslom účtu, na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady,
zasiela žalobca klientom spolu s úverovou kartou formou obyčajnej listovej zásielky, pričom príslušné
doklady žalobca uchováva po dobu 1 roka a následne ich skartuje.  Pokiaľ ide o PIN potrebný na
použitie karty, dodal, že tento žalobca zasiela klientom formou doporučenej listovej zásielky určenej
do vlastných rúk, pričom príslušné doručenky archivuje pod dobu 6 mesiacov, preto ich nemohol  v
konaní predložiť. Skutočnosť, že žalovaný uskutočňoval úhrady poskytnutého revolvingového úveru
v súlade s úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, preukazovala podľa názoru
žalobcu to, že žalovanému bola doručená úverová karta, PIN potrebný na je použitie, ako aj to, že
žalovanému bolo riadne oznámené prijatie návrhu, výška schváleného úverového rámca, variabilný
symbol a číslo účtu, na ktorý bolo potrebné úhrady uskutočňovať. Podľa názoru žalobcu aj sám žalovaný
na pojednávaní potvrdil uzavretie úverovej zmluvy, pričom tento nenamietal voči uplatnenému nároku
a žiadnym spôsobom uplatnený nárok nerozporoval a nespochybnil. Zastal názor, že v danom prípade
bolo potrebné prihliadnuť aj na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak dlžník plní
čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Mal za to, že v konaní preukázal dostatočne oprávnenosť žalovaného
nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, čím splnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 OSP. Za danej situácie
preto súd pochybil, keď predložené dôkazy a tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné, resp. že



tieto nesprávne vyhodnotil v tom zmysle, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne a
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je treba ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal na odvolacom pojednávaní, na ktorom bol ako účastník
konania vypočutý žalovaný. Uviedol, že podpísal iba jednu zmluvu a dostal kartu, z ktorej mohol čerpať
20.000,-Sk, pričom žiadnu inú zmluvu nepodpisoval a žiadnu inú pôžičku si od žalobcu nezval. Po
vzhliadnutí žiadosti zo dňa 02. 10. 2002 (č. l. 8) dodal, že uvedená žiadosť bola ním podpísaná a bol
mu poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk a poštou mu  bola doručená platobná karta, s ktorou vyberal
peňažné prostriedky, Poprel, že by cez uvedenú kartu čerpal sumu vo výške 2.039,73 eura, keďže karta
bola nastavená na sumu 20.000,- Sk a viac sa z nej vyčerpať ani nedalo, pričom žiadne ďalšie zmluvy so
žalobcom neuzatváral. Ďalej uviedol, že dlh splácal riadne po dobu 5 rokov, potom prišiel o zamestnanie
a prestal platiť, avšak napriek tomu, že nemal vedomosť o tom, akú sumu dlhoval žalobcovi, mal za to,
že dlh už splatil, a preto nebol ochotný  už nič platiť žalobcovi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že aj keď nedokáže preukázať písomnú akceptáciu
navrhnutej zmluvy o úvere,  z obsahu spisu vyplýva, že táto bola riadne žalovanému doručená, ako aj
platobná karta, PIN kód ku karte a aj všetky výzvy na zaplatenie dlhu, a preto je vylúčené, že by mu
nebola doručená práve zmluva. Poukázal na to, že žalovaný akceptoval rozšírený úverový rámec  na
sumu 30.000,- Sk, pretože sa navýšila aj jeho mesačná splátka, ktorú rešpektoval  a skutočne vyčerpal
žalovanú sumu, t. j. 2.093,73 eura, aj keď úverový rámec predstavoval maximálne 30.000,- Sk, keďže
išlo  o revolvingový úver, pri ktorom splácaní mal žalovaný stále k dispozícii úverový rámec 30.000,- Sk.
Záverom dodal, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané žalobcom v ním
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky
v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, všeobecne uloženou v ust. § 120
ods. 1 OSP, pričom ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá ma byť v súdnom
konaní preukázaná. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
si nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
dodáva, že pokiaľ navrhovateľ svoj nárok voči žalovanému opieral o časť C) návrhu na uzavretie zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02. 10. 2002, na základe ktorého mal poskytnúť žalovanému
revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca a z ktorého mal žalovaný vyčerpať peňažné
prostriedky v celkovej výške 2.039,73 eura, bol povinný na preukázanie existencie peňažného záväzku
žalovaného z daného zmluvného vzťahu, doložiť dôkaz o existencii uvedeného zmluvného vzťahu , t.j.
v tomto prípade odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca žalovanému,
keďže až týmto okamihom došlo v zmysle bodu IV. - 1. - 1. Všeobecných podmienok žalobcu pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru k vzniku zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Keďže
navrhovateľ nepredložil súdu žiadny hodnoverný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o vzniku zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, potom rovnako ako konštatoval prvostupňový súd v dôvodoch



napadnutého rozhodnutia, aj odvolací súd konštatuje, že žalobca v tomto sporovom konaní neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Odvolací súd právny záver súdu o tom, že za danej situácie plnením žalobcu titulom „úverového
rámca“ v období od 25. 04. 2003 do 14. 01. 2008 v celkovej výške 1.948,51 eura, došlo na strane
žalovaného prijatím tohto plnenia bez právneho dôvodu k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka, považuje za správny. V súvislosti s bezdôvodným obohatením tak
vznikla povinnosť žalovanému vrátiť žalobcovi sumu získaného majetkového prospechu, ktorý však
platbami v období od 13. 05. 2003 do 26. 11. 2008 žalobcovi uhradil úhrnom sumu 2.244,36 eura, t.
j. sumu vyššiu ako bola výška získaného majetkového prospechu (1.948,51 eura). Súd prvého stupňa
preto  správne postupoval, keď  návrh  žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na ust. § 407 Obchodného zákonníka ako sa domáhal žalobca v
podanom odvolaní, pretože v danom prípade má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Takýto právny vzťah
je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Napokon aj v záhlaví žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02. 10. 2012 (čl. 8
spisu) je uvedené, že ide o návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádzať, že na tomto závere nič nemení ust. bodu I.- 2. Všeobecných podmienok
žalobcu, ktoré dojednania treba považovať za neplatné. Zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. §52 ods. 1 OZ a od účinnosti tohto
zákona t. j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007
Z. z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú
a vzťah aj napriek tomu, že všeobecné zmluvné podmienky v bode 1. - 2. Úvodné ustanovenia odkazujú
na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napokon je treba uviesť, že aj na tlačive použitom
navrhovateľom nazvanom ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedené ust.
§ 43a Občianskeho zákonníka. Iba odkaz na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uvedený vo
Všeobecných podmienkach, ktoré sú inak písané drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom,
o ktorých je možné  dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal žalovaný skutočne oboznámiť a v nich sa
aj relevantne zorientovať, nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán o použití
príslušných noriem Obchodného zákonníka. Žalobcovi totiž nič nebránilo uviesť takéto dojednanie
priamo v tlačive použitom žalobcom nazvanom ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského, kde
je však iba odkaz na ust. § 49a OZ. Rovnako mu nič nebránilo individuálne dojednať výšku úroku z
omeškania a toto dojednanie uviesť priamo v zmluve o poskytnutí úveru tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods.
1 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (v znení do 31. 12. 2007) a nie ich uvádzať -
„skrývať“ do neprehľadného textu Všeobecných zmluvných podmienok.

Vzhľadom k tomuto záveru, odvolací súd sa nezaoberal ďalšími dôvodmi a argumentáciami  žalobcu
uvedenými v písomne podanom odvolaní.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by mu nejaké trovy v súvislosti s odvolacím konaním
vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.