Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/31/2016 z 18. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. októbra 2016, sp. zn. 20Sd/31/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016200112.1
Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/31/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016200112.1 | 2016-10-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2feeb1c9-0887-46e8-8eb7-e03de3d36d96
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016200112.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200112.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľky: N. K., nar. XX. I. XXXX, bytom J. N. XXX, XXX XX S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. januára 2016            p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 11.01.2016 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie
invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Zvolen zo
dňa 03.12.2015 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 30 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľka nie je invalidná .

Posudkový lekár SP spísal s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach,
ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na zlý zdravotný stav a namietla správnosť posúdenia jej zdravotného stavu posudkovými
lekármi.

Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 05.05.2016, v ktorom uviedla právne a skutkové
dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 19.10.2016 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľky a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľky na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na
dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku.

Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska SP zo dňa 5.5.2016, v ktorom
je uvedené, že na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol opätovne posúdený jej zdravotný
stav posudkovými lekármi na pobočke ako aj na ústredí, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku, že
navrhovateľka nie je invalidná, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %.
Vzhľadom na uvedené žiadala krajský súd aby napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.1.2016 ako vecne
správne potvrdil.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav je taký zdrav. stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
jeden rok.

Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti  poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti  zdravej fyzickej osoby.

Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ods.7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery  poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovou
lekárkou SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 03.05.2016 so záverom, že navrhovateľka
nie je invalidná lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudková
lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla: kapitola XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom
úseku a ako ďalšie choroby: bolesť chrbta - drozalgia, incipientná polyneuropatia s EMG korelátom,
hypothyreóza. Posudkový lekár v celkovom posudku uviedla, že u navrhovateľky sú v popredí bolesti
chrbtice na podklade verifikovaných degeneratívnych zmien. Odborné vyšetrenia od decembra 2014
sú napriek udávaným subjektívnym ťažkostiam sporadické. V ortopedickom a neurologickom náleze je
dokumentovaná porucha statodynamiky chrbtice s rozvíjaním sa do predklonu do strednej fázy s tuhším
paravertebrálnym svalstvom. Klinický nález koreluje s citovanými morfologickými degeneratívnymi
zmenami (vo vykonaných MR vyšetreniach C, Th, LS chrbtice nie sú dokumentované závažnejšie
vrodené chyby - hemangióm v krčnej oblasti je tukovo degenerovaný, vrodený blok je v oblasti Th 12/L1
s miernym poklesom stavca). Stav však nevyžaduje intenzívnejšiu liečbu a zodpovedá mu miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %. Pridružené ochorenia svojim charakterom



neodôvodňujú percentuálne zvýšenie, nakoľko znížená činnosť štítnej žľazy je na substitučnej liečbe
kontrolovaná, stav po operácii vybočeného palca na ľavej dolnej končatine je primeraný a EMG
verifikovaná polyneuropatia dolných končatín je ľahkého stupňa. Nie sú dokumentované také zmeny,
pre ktoré by nemohla vykonávať doterajšiu prácu.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria
stanovené zákonom.

Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle cit. ust. a mal preukázané, že posudky
boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných
navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a
z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov
a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal
posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú
a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne zdravotnému stavu
navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne postihnutá, aby splnila
podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka v
prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne
požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne
zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale  jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav
navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci
považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľky v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2  v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka
v konaní nemala úspech a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu



považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.