{"guid": "c7962c2d-34e8-4e89-8daa-ca6f6d0700ab:9d6e558e-a95b-4d89-ace5-3037483e665d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2", "spisova_znacka": "9Co/308/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/308/2014 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. apríla 2017, sp. zn. 9Co/308/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2", "identifikacne_cislo": "1710203343", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d6e558e-a95b-4d89-ace5-3037483e665d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/308/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710203343
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710203343.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATÍVA
- poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441, proti
žalovanému: S. J., Y. E., S. XX, zastúpený AK Vozár, s.r.o., o zaplatenie 4.499,34 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 5. 2. 2014 č.k. 10C/333/2010 -
177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e.
Žalovaný    m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu  100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia  istiny 4.499,34 € s 5 % úrokom z omeškania ročne  od  31. 12. 2008 do zaplatenia
a náhrady trov konania, na tom základe, že žalovaný po dopravnej nehode túto neoznámil bezodkladne
polícii, čím porušil zákonnú povinnosť  podľa § 51 ods. 3 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách.  Žalobca u ktorého mal žalovaný v čase nehody uzavreté povinné zmluvné
poistenie, uhradil škodu  vo výške 5.624,18 € dňa  18. 11. 2008; preto vyzval žalovaného v zmysle §
12 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla  na zaplatenie škody vo výške 4.499,34 €, t.j. 80 % poistného plnenia.
2/ V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukazoval na to, že v konaní bolo nutné
posúdiť tvrdenie žalobcu, že si žalovaný ako poistený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 51 ods. 3 písm. a/ ZoPPK, rozšírené žalobcom v priebehu konania aj na ust. § 51
ods. 3 písm. b/, c/ cit. zákona,  čím mal žalovaný naplniť hypotézu právnej normy § 12 ods. 1
písm. e/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, čím mal žalobcovi vzniknúť  nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla.  Bolo potrebné vyhodnotiť, že žalovaný - poistník - po tom, čo dňa 5. 9. 2008
došlo k dopravnej nehode ( ktorej bol účastníkom a pri ktorej dopravnej nehode vznikla hmotná škoda
zrejme prevyšujúca  desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou
ustanovenou osobitným predpisom ) neohlásil bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi, čím žalobcovi
vzniklo právo proti poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ( ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou ).  Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku  zdôraznil, že splnenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu vo vzťahu k prípadnému regresu
poisťovne sa môže týkať výlučne žalovaného ako poisteného. Uvedený záver vyvodil z gramatického
výkladu ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o povinnom zmluvnom poistení „poisťovateľ má proti poistníkovi
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak (poistený) porušil povinnosť  ohlásiť dopravnú nehodu podľa



osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.“  Pre rozhodnutie o žalobnom návrhu  preto nebolo
relevantné, či niektorí z iných účastníkov dopravnej nehody, t.j. H.Q. I. a jeho syn, volali políciu. Na
splnenie povinnosti žalovaného nemohlo postačovať, že políciu privolal niektorý z ostatných účastníkov
dopravnej nehody; takáto interpretácia ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o povinnom zmluvnom poistení v
spojení s § 51 ods. 3 zákona o premávke na pozemných komunikáciách by zjavne prekročila jej obsah.
Súd prvej inštancie preto skúmal konanie žalovaného bezprostredne po vzniku dopravnej nehody,
ako aj podmienky, v ktorých si mal vyššie uvedenú povinnosť splniť.  V konaní bol ustálený priebeh
dopravnej nehody bez významnejších pochybností : žalovaný jazdiaci na motocykli  stratil kontrolu nad
dopravným prostriedkom a v dôsledku toho narazil do protiidúceho motorového vozidla, ktorým bolo
osobné motorové vozidlo poškodeného. Pri dopravnej nehode došlo ku vzniku nielen materiálnej škody,
ale aj ujmy na zdraví žalovaného.  Práve rozsah a charakter ujmy na zdraví žalovaného bol v konečnom
dôsledku  rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný svoju
povinnosť  plynúcu mu z ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení s
§ 51 ods. 3 písm. a/ ZoPPK neporušil.  Žalovaný v dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenia, ktoré
si vyžiadali neodkladné ošetrenie rýchlou zdravotnou pomocou s následným presunom  žalovaného do
nemocničného  ošetrenia. Zo správy ošetrujúceho lekára vyplýva, že žalovaný bol do nemocničného
ošetrenia prijatý  5. 9. 2008, pričom zranenie  spočívajúce v otvorenej rane členka a nohy si vyžiadalo
operačný zákrok s následnou infúznou a medikamentóznou  liečbou. Hospitalizácia žalovaného trvala
deväť dní.  V kontexte fyzického a psychického stavu žalovaného bezprostredne po vzniku dopravnej
nehody ( poistnej udalosti ) bolo potom potrebné vyhodnotiť mieru možnosti žalovaného splniť si svoju
povinnosť ohlásiť ako účastník dopravnej nehody ( vo vzťahu k zákonu o premávke na pozemných
komunikáciách ) a zároveň ako poistený ( vo vzťahu k špeciálnej úprave zákona o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ).  Na základe zistení o
zdravotnom stave žalovaného v čase dopravnej nehody dospel súd prvej inštancie k záveru - aj bez
vypočutia ošetrujúcich lekárov - že požadovať splnenie uloženej zákonnej povinnosti po osobe, ktorá
utrpela vyššie opísanú ujmu na zdraví, by bolo neprimerané a viedlo by k neprijateľnému uprednostneniu
majetkových záujmov žalobcu - poisťovne - pred záujmom na ochranu zdravia poisteného. Striktné
trvanie na splnení povinností žalovaného by bolo možné za daných okolností kvalifikovať ako výkon
práva  v rozpore s dobrými mravmi  podľa § 3 Obč. zák.
3/ Prípadné dodatočné splnenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, po zlepšení zdravotného
stavu žalovaného, by podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo naplnením obsahu právnej normy, ktorá
má za účel zabezpečiť bezprostrednú možnosť policajtovi zadokumentovať  nehodový dej.  Dodatočné
oznámenie  nehody, napr. v deň, kedy žalovaný vyplnil Oznámenie škodovej udalosti, by bolo bez
praktického významu, nakoľko policajt by  takú nehodu nemohol zadokumentovať podľa objektívnych
zistení na mieste nehody, ale iba sprostredkovane prostredníctvom výpovedí jej účastníkov. Takýto stav
bol zabezpečený opisom rozhodujúcich skutočností v Oznámení škodovej udalosti a Uplatnení nároku
na náhradu škody zo strany účastníkov dopravnej nehody.  Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané
svedeckými výpoveďami, že na miesto dopravnej nehody bola privolaná polícia ( svedok I., Y. J.  ),
dostavil sa príslušník policajného zboru, ktorý mal prítomným uviesť, že škoda je malá a z uvedeného
dôvodu nepristúpil k šetreniu dopravnej nehody.  Skutočnosť, že žalovaný v Oznámení  škodovej udalosti
ako aj poškodený v Uplatnení nároku na náhradu škody uviedli, že dopravná nehoda šetrená políciou
nebola, neznamená, že polícia na miesto dopravnej nehody nebola volaná, ale iba to, že neboli  zo strany
polície vykonané úkony smerujúce k zisteniu skutočností majúcich význam pre posúdenie priebehu
nehodového deja.  Žalovaný preto neuviedol „malú škodu“ ako dôvod nenahlásenia dopravnej nehody
ale ako dôvod jej nešetrenia.  Rovnaký dôvod bol uvedený aj v Uplatnení nároku na  náhradu škody.  Toto
tvrdenie v písomných vyhláseniach preto vyhodnotil súd prvej inštancie ako také, ktoré nebolo v rozpore
s výpoveďami v konaní.  Ako úplne bezpredmetné vyhodnotil súd prvej inštancie, či Oznámenie škodovej
udalosti vyplnil sám žalovaný alebo jeho otec, keď tam uvedené skutočnosti žalovaný nerozporoval.
Konštatovanie, že škoda nebola šetrená políciou v dôsledku malej škody zodpovedá aj tvrdeniu svedka
Z.. J. X., že ak bol na mieste dopravnej nehody dopravný policajt bez toho,  aby bol na miesto nehody
vyslaný, po vykonaní neodkladných úkonov v situácii, keď zákon pripúšťal, že bola možná dohoda
účastníkov dopravnej nehody a k tejto dohode došlo, tak túto dopravnú nehodu príslušník nehlásil. Tento
svedok zároveň vypovedal, že  volania na linku 158 sa do knihy dopravných nehôd nezapisovali. Po
právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 797 ods. 1, ods. 2, § 813 ods. 1 Obč. zák., § 11 ods. 5,
ods. 6 písm.a/, b/, § 12 ods. 1 písm. e/ ZoPZP, § 51 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoPPK, § 1 písm. b/ nariadenia
vlády SR č. 450/2007 Z.z.
4/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume  3.644,17



€ ( za celkom 18 úkonov právnej služby á 161,01 €, režijného paušálu a 20 % DPH ), Ďalej súdneho
poplatku v sume 269,50 €, náhrady cestovných nákladov za cestu Bratislava - Pezinok a späť ( 44 km )
celkom v sume 129,33 € ( za spolu  10 ciest ) a napokon z náhrady za stratu času v celkovej sume
311,95 € za celkom 10 ciest z Bratislavy do Pezinka a späť.
5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa  buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobcu zamietne, alebo napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie  vytýkal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj že
jeho rozhodnutie vychádza  z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Súd prvej inštancie podľa žalobcu
nevykonal žalobcom  navrhované dôkazy v konaní, a to pribratie grafológa do konania na overenie
pravosti podpisu žalovaného na hlásení poistnej udalosti, nevyžiadal si  zdravotnú dokumentáciu
žalovaného, nevypočul žalobcom navrhnutých lekárov, ktorí mali žalovaného ošetrovať počas jeho
hospitalizácie, takisto zamietol návrh na vypočutie zamestnankyne X. R. T. U., ktorá mala objasniť
v priebehu konania mechanizmus nahlasovania dopravných nehôd na políciu.  Súd prvej inštancie
sa nijako nezaoberal listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, a to výpis Okresného dopravného
inšpektorátu v R.,  z knihy dopravných nehôd okr. Y. zo dňa dopravnej nehody t.j. z X. X. XXXX, ani výpis
ODI v R., kniha dopravných nehôd  okr. R. z X. X. XXXX, ani odpoveď  KR PZ na žalobcom zadané otázky
k nahláseniu dopravnej nehody, ktoré spolu s ostatnými žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a
ústnymi prednesmi jednoznačne preukazujú, že žiadny z účastníkov dopravnej nehody, ktorá sa stala
dňa  X. X. XXXX  na komunikácii medzi Č. T. G. Y. E., túto nenahlásil polícii.  Žalobca súdu predložil
listinné dôkazy o tom, že príslušné miestne  zložky polície (K. R., K.. R.,  K. K.. Y. ) neevidovali dopravnú
nehodu žalovaného zo dňa  X. X. XXXX v knihe dopravných nehôd, neexistuje akýkoľvek písomný
záznam, protokol o dopravnej nehode, listinný dôkaz, výstup polície, ktorý by preukazoval existenciu
evidencie resp. nahlásenia dopravnej nehody na políciu SR ktorýmkoľvek účastníkom tejto dopravnej
nehody. Súd tiež nesprávne vyhodnotil výpoveď  svedka J. X., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v
čase dopravnej nehody, t.j. v roku 2008, sa všetky dopravné nehody, bez ohľadu na výšku spôsobenej
škody, šetrili ako dopravné nehody, t.j. s povinnosťou účastníkov nehody privolať  políciu, podrobiť sa
dychovej skúške, spísať protokol o dopravnej nehode atď.  v zmysle ZKP  účinného v čase dopravnej
nehody bolo povinnosťou polície šetriť každú nehodu ako dopravnú nehodu, aj keď vznikla škoda nižšia
ako desaťnásobok minimálnej mzdy a v tomto zmysle vypovedal aj svedok z polície.
6/ Žalobca ďalej v odvolaní  poukazoval na to, že z Uplatnenia nároku na náhradu škody p. H. I. ako
účastníka nehody vyplýva, že v predmetnom formulári doručenom žalobcovi dňa  12. 11. 2008 v ňom
tento vyznačil, že vznik škody nebol šetrený políciou v bode 35 formulára, ani neuviedol adresu polície
- bod 36, ani dôvod  nenahlásenia škody ( nehody ) polícii - bod 37. Podľa žalobcu I. zrejme účelovo po
podaní žaloby žalobcom začal zhodne so žalovaným tvrdiť, že účastníkov dopravnej nehody bolo viac,
nevolali políciu z dôvodu, že škoda na jeho MV  nepresiahla zrejme desaťnásobok minimálnej mzdy a
on ako účastník dopravnej  nehody nevolal políciu z týchto dôvodov, ani ju neohlásil.  Pán I. ako svedok
vypovedal v rozpore so skutočnosťou, ktoré uviedol v nahlásení dopravnej nehody  žalobcovi, t.j. jeho
výpoveď si protirečí s ním potvrdenými  skutočnosťami uvedenými písomne v predmetnom formulári.
Pán H. I. ako jeden z účastníkov dopravnej nehody ( druhým bol žalovaný ) vo formulári Uplatnenie
nároku na náhradu škody za účelom  uplatnenia si náhrady škody z havarijného poistenia u žalobcu,
potvrdil  svojím podpisom nasledujúce skutočnosti :  a/ škoda na zdraví nevznikla ( kolonka 25 ),  b/
G - iní účastníci dopravnej nehody ( kolonka 38 ) -  prázdna, c/ H - svedkovia dopravnej nehody -
vzniku škody - prázdna, d/ bol vznik škody šetrený políciou ( kolonka 35 ) - nie,  e/ adresa polície -
( kolonka 36 ) - prázdna,  f/ dôvod nenahlásenia škody polícii - teda dôvod neprivolania polície - prázdna.
Z týchto skutočností, uvedených p. I. v predmetnom formulári vyplýva, že pri nehode neboli žiadni
svedkovia, dopravná nehoda nebola ani nahlásená na príslušný policajný orgán, ďalej že účastníkmi
dopravnej nehody  boli iba p. I. a žalovaný; žiadni iní účastníci ani svedkovia neboli priamo pri jej vzniku
prítomní, nevznikla žiadna škoda na zdraví žalovanému, vznik škody nebol ani  nahlásený na políciu.
Súd sa rozpormi uvedenými v hlásení a výpovedi svedka I. nezaoberal. Takmer zhodne vyplnil formulár
o nahlásení poistnej udalosti aj žalovaný a v konaní žalovaný tvrdil diametrálne odlišné skutočnosti,
než aké žalovaný uviedol vo formulári o nahlásení poistnej udalosti.  V prípade žalovaného by bol
policajt prítomný na mieste dopravnej nehody povinný udeliť blokovú pokutu za porušenie priestupku
žalovanému, dať mu fúkať - vykonať dychovú skúšku, spísať Záznam o dopravnej nehode, a keďže
žalovaný udáva, že bol zranený, musel by byť policajt činný aj v tomto ohľade.  Súd prvej inštancie
nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol schopný po nehode privolať zo svojho mobilu svojho otca,
avšak políciu už privolať nemohol.  Žalobca v odvolaní zdôraznil aj skutočnosť, že žiadny z účastníkov,



resp. svedkov dopravnej nehody nevedel uviesť presnú adresu policajného útvaru SR, ktorý bol pri
nehode prítomný, meno prítomného príslušníka PZ, ŠPZ jeho auta. Ak bol vôbec nejaký príslušník polície
žalovaným volaný, alebo niekým iným, musí o tom existovať  záznam v evidencii dopravných nehôd.
Výpovede svedkov v konaní označil žalobca za nedôveryhodné a v rozpore s tým, čo účastníci dopravnej
nehody uviedli  písomne v nahlásení poistnej udalosti žalobcovi.  Z listinného dôkazu - Správy ODI PK
zo 14. 1. 2010, predloženého žalobcom vyplýva, že Polícia nemohla byť prítomná dňa  X. X. XXXX pri
dopravnej nehode, nakoľko ju nikto neprivolal, t.j. nezavolal na linku č. 158 a ak by tam bola prítomná,
existoval by o tom záznam v evidencii príslušného ODI PZ.  Pán I. v Uplatnení nároku na náhradu škody
uviedol, že „...škoda nebola šetrená a nie, že nebola ohlásená.“  Ak oznámenie o dopravnej nehode
vyplnil otec žalovaného a žalovaný ho len podpísal, potom  sa  súd v rozsudku vôbec nevysporiadal s
námietkami žalobcu o neudelení plnej moci na tento úkon svojmu otcovi.  Súd nevyhodnotil v rozsudku
ani materiál predložený žalobcom, a to odpoveď  KR PZ z 19. 2. 2013 a nevyžiadal si písomný záznam
vrátane jeho elektronickej podoby z knihy dopravných nehôd, ktoré boli vyhodnotené ako priestupok a
ktoré uchovávajú po dobu 5 rokov ( keď dopravná nehoda sa stala 5. 9. 2008 ). Súd prvej inštancie
pochybil,  keď vyhodnotil  stav žalovaného ako nespôsobilý na privolanie dopravnej polície a vyplnenie
predmetného oznámenia  dopravnej nehody, nakoľko podľa zákona č. 381/2001 Z.z.  mal žalovaný
15-dňovú lehotu na oznámenie dopravnej nehody žalobcovi a táto mu uplynula až po skončení jeho
hospitalizácie. Žalovaný mohol predmetné hlásenie o poistnej udalosti doplniť o úplné skutočnosti - útvar
policajného zboru prítomný na mieste dopravnej nehody aj potom, ako hospitalizáciu ukončil. Odberom,
vzorkami z krvi  by sa dalo zistiť, či žalovaný v čase nehody požil alkohol, drogy a pod. ak bol žalovaný
schopný bezprostredne po nehode volať svojmu otcovi, bol schopný privolať aj políciu.
7/ Žalobca sa v odvolaní ďalej zaoberal odpoveďou žalovaného v Oznámení škodovej udalosti, kolónkou
„Dôvod nenahlásenia Polícii SR“ - malá škoda. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol povinný úplne a
pravdivo odpovedať na otázky poisťovateľa vo formulári a trval na tom, že si žalovaný nesplnil povinnosť
podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z., čo má za následok vznik regresného postihu
žalovaného. V zmysle § 51 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z.z. je účastník dopravnej nehody, pri ktorej došlo
k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.  Zdôraznil, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil presvedčivo, iba sa priklonil k argumentácii žalovaného,
nezaoberal sa námietkami žalobcu, nevykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy.
8/ na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu
prvej inštancie žalovaný považuje za správny, vydaný na základe rozsiahleho dokazovania, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery, rozhodnutie súdu je navyše aj
vysoko etické a humánne.  Rozhodnutie súdu v danom prípade nechráni len zraneného poisteného
žalovaného, ale aj v každom obdobnom prípade všetkých tých zranených účastníkov dopravných nehôd,
ktorí sú odkázaní na pomoc iných, riadia sa do príchodu lekárskej pomoci ich pokynmi a ktorí sú
záchrannou službou odvážaní z miesta dopravných nehôd do nemocníc, v záujme vykonania úkonov
na záchranu ich života a zdravia.  K právnemu záveru súdu prvej inštancie o tom, že „striktné trvanie
na splnení povinností žalovaného by bolo možné za daných okolností kvalifikovať ako výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák.“ žalovaný dodal, že správanie poisťovne voči poistenému,
kedy poisťovňa z dôvodu bezodkladného neprivolania polície na miesto dopravnej nehody poisteným
od poisteného vymáha 80 % vyplateného poistného plnenia, neberúc ohľad na fakt, že poistený bol
zranený, prevezený záchrankou do nemocnice, ešte v ten deň operovaný a až po 9 dňoch prepustený do
domáceho liečenia,  by označil za hyenizmus, ekonomické ťaženie zo zdravia a život ohrozujúcej situácie
iného - paradoxne vlastného klienta. Označil za zarážajúce, ako žalobca tento rozmer súdneho konania
nevníma - resp. ho nechce vnímať. Naopak, z konania žalobcu vyplýva až „zúrivá“ snaha presadiť
svoj vlastný majetkový záujem nad záujmom zachovania života a zdravia klienta.  Žalobca je pritom
najsilnejšia poisťovňa na slovenskom poisťovacom trhu, na ktorom má 33,6 % podiel a za rok 2012
dosiahla čistý zisk 56,9  mil. €. Žalovaný mal v čase dopravnej nehody 19 rokov a jeho priemerná čistá
mzda je cca 400 €.  Žalovaný považuje za dostatočne preukázané, že dňa  5. 9. 2008 bol ako jazdec
na motorke účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel krvácajúce zranenia - otvorené rany členka
a nohy, ktorých liečenie si vyžiadalo operáciu a 9-dňovú hospitalizáciu ( od  5. 9. 2008  do 13. 9. 2008 ),
počas ktorej žalovaný absolvoval okrem operácie aj infúznu a medikamentóznu liečbu. Počas pobytu v
nemocnici žalovaný dňa  10. 9. 2008 urobil oznámenie škodovej udalosti svojej poisťovni a to tak, že
otec žalovaného pri návšteve syna za jeho prítomnosti vyplnil tlačivo a syn ho vlastnoručne podpísal.
Splnomocnenie pre otca nebolo preto potrebné, otec tlačivo len vyplnil, syn ho vlastnoručne podpísal,
grafologické skúmanie podpisu žalovaného na tomto tlačive je pre prejednávanú vec bez akéhokoľvek
významu.  Necelý mesiac po dopravnej nehode uplatnil žalobca voči žalovanému regres podľa § 12



ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, z dôvodu, že žalovaný porušil
svoju povinnosť v postavení poistníka ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa osobitného predpisu.
žalobca si uplatnil regres vo výške 80 % vyplatenej škody, čo predstavuje žalovanú sumu 4.499,34 €,
spolu s 5 % úrokmi z omeškania za obdobie 5 rokov, čo by presahovalo celoročný príjem žalovaného.
Pritom dopravné nehody zavinené poistníkmi z PZP, pri ktorých títo utrpeli zranenie, pričom iní nezranení
účastníci alebo svedkovia, či len okoloidúci volali tiesňovú linku a políciu, sa dejú pomerne často.
9/ Žalovaný trval na tom, že prítomnosť polície na mieste dopravnej nehody bola jednoznačne
preukázaná výpoveďou žalovaného, svedkov H. I. ( druhého účastníka dopravnej nehody ), J. J.
( prítomného na mieste dopravnej nehody ), G. H. ( prítomného na mieste dopravnej nehody ), H.
J. ( okoloidúceho )svedkovia vo svojich výpovediach opísali dej udalostí vo vzájomnej zhode, bez
protirečení.  Zo správy ošetrujúceho lekára ( predloženej súdu ) vyplýva, že žalovaný utrpel zranenia
( otvorené rany členka a nohy ), ktoré si vyžiadali operáciu a 9-dňovú hospitalizáciu.  Žalobca svoj nárok
opiera o vyplnené tlačivá ohľadne oznámenia škodovej udalosti poisteným, kde účastníci dopravnej
nehody uviedli, že dopravná nehoda nebola šetrená políciou, o výpoveď policajného dôstojníka X.
a o naposledy predloženú odpoveď Z.. D. v zmysle infozákona. Svedkovia J. J. G. H. I. popísali
činnosť policajta na mieste dopravnej nehody v úplnej zhode. Svedok J. X., ktorý svojimi zmyslami
skutočnosti pred, počas a ani po dopravnej nehode nevnímal, sa súdu snažil ozrejmiť, čo všetko má
policajt na mieste dopravnej nehody urobiť. Policajt prítomný na mieste dopravnej nehody ale nič z toho
nevykonal, predmetnú dopravnú nehody nešetril. Je treba dať za pravdu svedkovi X., že policajt na
mieste dopravnej nehody zvyčajne robí všetky ním spomínané úkony, zároveň je ale pravdou, že aj
policajt môže situáciu na mieste zle odhadnúť, potrebné úkony nevykonať, či svoju povinnosť zanedbať.
S výpoveďami svedkov nie je v rozpore ani vyplnené tlačivo „Oznámenie poistnej udalosti poisteným“,
v ktorom žalovaný s odstupom 5 dní ( ešte v nemocnici ) po pravde uviedol, že dopranú nehodu polícii
nehlásil a že táto nebola políciou šetrená, pričom ako príčinu uviedol malú škodu.  Zaškrtnutie možností
Áno - Nie v uvedených tlačivách je vzhľadom na okolnosti daného prípadu a činnosť policajta na mieste
dopravnej nehody správne a pravdivé. Účastníkom nehody v tomto prípade nemožno vyčítať, že v
tlačivách ohľadom šetrenia nehody zvolili možnosť „Nie“. Keby policajt šetril vznik a príčiny nehody, urobil
by úplne iné úkony, hlavne by spísal záznam, ktorý by bol k dispozícii účastníkom i poisťovateľovi. Nič
také ale policajt na mieste dopravnej nehody neurobil. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že si
policajt na mieste dopravnej nehody svoje povinnosti nesplnil tak, ako mal. V prípade odpovede KR PZ v
Bratislave poskytnutej podľa infozákona žalovaný upriamil pozornosť  na poslednú vetu odpovede, podľa
ktorej s odstupom času nevie KR PZ v Bratislave potvrdiť, či bola hliadka PZ privolaná alebo prítomná.
10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11/ Podľa § 470 ods. 1 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia  CSP preskúmal a prejednal  vec v
rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania  ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP ); odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13/ Podľa § 51 ods. 3 zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ak pri dopravnej nehode došlo
k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného
zariadenia, ak unikli nebezpečné veci alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane
prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok
minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom,
účastník dopravnej nehody je povinný
a/ ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi,
b/ zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel;
ak sa situácia, ktorá vznikla dopravnou nehodou, musí zmeniť, najmä ak to je potrebné na uvoľnenie
alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie premávky predovšetkým vozidiel verejnej
hromadnej dopravy osôb, účastník dopravnej nehody je povinný vyznačiť situáciu a stopy,
c/ zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
Podľa § 3 ods. 1 Obč.zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.



14/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správne právne závery.  Aj odvolací súd považuje za nesporné, že žalovanému ako
účastníkovi dopravnej nehody zo dňa  X. X. XXXX  vznikla povinnosť v zmysle ust. § 51 ods. 3 písm.
a/, b/, c/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, t.j.  ohlásiť bezodkladne
dopravnú nehodu policajtovi ( písm. a/ ), zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej
nehody ( písm. b/ )  a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto
miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody
( písm. c/ ).  Zároveň odvolací súd považuje sa správne, že súd prvej inštancie skúmal, či v súdenej
právnej veci neboli dané také skutočnosti, ktoré by mali za následok, že striktné trvanie na splnení si
povinnosti žalovaného v zmysle cit. ust. § 51 ods. 3 ZoPPK, by predstavovalo taký výkon práva, ktorý
by bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a ktorému z tohto dôvodu nemožno priznať
ochranu, t.j. priznať žalobcovi uplatňovaný nárok.  Týmito skutočnosťami boli zistené zranenia, ktoré
utrpel žalovaný pri dopravnej nehode, ktoré mu vzhľadom na svoj rozsah a charakter podľa názoru
odvolacieho súdu objektívne bránili v tom, aby si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 51 ods. 3
cit. zákona.  Žalovaný bol po nehode v šoku, bledý, mal otvorenú krvácajúcu  ranu na členku a nohe,
táto si po jeho prevoze do nemocnice rýchlou záchrannou službou vyžadovala ešte v ten deň operačný
zákrok a následnú hospitalizáciu v trvaní 9 dní, z toho 7 dní na infúznej liečbe.  Je pochopiteľné, že
bol bezprostredne po dopravnej nehode v takom psychickom a fyzickom rozpoložení,  kedy  sa jeho
pozornosť koncentrovala na skutočnosť, že sa pri nehode zranil a potreboval zdravotnícku pomoc, a
teda, že prioritne neriešil sám ohlásenie nehody polícii, o to viac, že vedel, že polícia bola na miesto
nehody už privolaná inými účastníkmi dopravnej nehody ( H. I. a jeho syn ).
15/ O skutočnosti, že dopravná polícia bola na miesto nehody privolaná a že sa policajt  na miesto
nehody naozaj dostavil, podľa odvolacieho súdu nemôžu byť pochybnosti - uvedenú skutočnosť potvrdili
opakovane viacerí účastníci dopravnej nehody, tiež  jej svedkovia alebo okoloidúci.  Za tejto situácie -
kedy viaceré osoby zhodne potvrdili, že sa policajt dostavil na miesto nehody, túto však nešetril, nakoľko
mal za to, že pri nehode vznikla len malá škoda - nemôže preukázané tvrdenie o prítomnosti polície
na mieste nehody relevantne spochybniť  - a už vôbec nie vyvrátiť - skutočnosť, že polícia samotná
nahlásenie tejto dopravnej nehody neeviduje, resp. vzhľadom na odstup času nie je schopná potvrdiť,
či nehoda bola polícii ohlásená alebo nie. V každom prípade však aj odvolací súd za rozhodujúcu
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu považoval otázku, či je trvanie na bezpodmienečnom
splnení povinnosti vyplývajúcej z ust. § 51 ods. 3  ZoPPK žalovaným  ( t.j. aj za situácie, kedy účastník
nehody objektívne pre utrpené zranenia nie je schopný splniť si túto povinnosť ) v rozpore s dobrými
mravmi, čo by bránilo priznať takémuto právu ochranu,  ako to uzavrel súd prvej inštancie, pričom
odvolací súd sa s týmto záverom prvoinštančného súdu stotožnil. Dobré mravy možno stotožniť so
všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku ( poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov ). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom tak treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. V súdenej právnej veci by sa sankcionovanie žalovaného za nesplnenie povinnosti
podľa § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ ZoPPK  priznaním regresného nároku žalobcovi vzhľadom na zistené
okolnosti prípadu javilo ako neprimerané a nespravodlivé, a ako krivda.  Žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
16/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  ako vecne
správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ), včítane výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému, v
ktorom súd prvej inštancie rovnako nepochybil.
16/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/333/2010", "guid": "0c344171-cffa-4e5c-93e0-a7cb3d64497d:29ad72ca-99f1-47d8-9c41-99c6a12b0181", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}