Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/58/2014 z 12. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. augusta 2014, sp. zn. 3To/58/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713010810.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/58/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713010810.1 | 2014-08-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfefae50-5d07-4dd3-a259-daeff6fc39db Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713010810.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010810
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010810.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému D.. P. F., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. augusta 2014,
v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr.
Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovaného D.. P. F., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
20.01.2014, sp.zn. 5T/114/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D.. P. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom zo dňa 20.01.2014 sp.zn. 5T 114/2013 obžalovaného
D.. P. F. vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 28. 06. 2013 v čase o 21:00 hod. viedol ako vodič OMV zn. Škoda Fábia, ev. č. ZV XXX BR, po
Kúpeľnej ulici v obci Kováčova, okres Zvolen, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Sliač,
pričom na výzvu policajta sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie návykovej látky a po príchode
do NsP Zvolen sa taktiež odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu krvi, hoci by to nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Za to obžalovanému uložil podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák.
a § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Zároveň mu podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. uložil aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný
D.. P. F., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2014, ktoré
odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa
02.05.2014. V dôvodoch svojho odvolania predovšetkým namietal záver prvostupňového súdu o jeho
vine, pokiaľ sa odmietol podrobiť odberu krvi, v tejto súvislosti dôvodil tým, že zdravotná sestra odoberá
samostatne iba biologický materiál, krv môže odobrať len za prítomnosti lekára. V čase, keď mal byť
podrobený odberu krvi, lekár nebol prítomný, zdravotná sestra bola označená bez titulu, dá sa dôvodne
predpokladať, že bola iba sanitárnou sestrou. Aj z výpovede svedka F.. K. V. je zistiteľné, že pri odbere
krvi môžu hroziť zdravotné riziká pre pacienta. Každý človek má právo brániť sa a teda odmietnuť si vziať
krv, pokiaľ sa bojí smrti, ktorá môže nastať nielen odborným, ale i neodborným zásahom do integrity
človeka. Rovnako taký zásah môže odmietnuť, ak nie je tento robený v súlade so zákonom, alebo ho má
urobiť osoba, o ktorej má dôvodné pochybnosti. Pokiaľ mu bol uložený trest zákazu činnosti na doživotie,
považoval odvolateľ takú výmeru trestu za neprimeranú, je živnostníkom a za prácou potrebuje ako
šofér cestovať a teda doživotné odobratie vodičského preukazu ho môže ekonomicky zničiť. Pokiaľ ho
už okresný súd uznal vinným, mal v jeho prípade aplikovať postup podľa § 438d Tr. zák. Záverom svojho



odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vo veci
rozhodol sám a jeho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného D.. P. F. podľa § 317 ods. 1/ Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä
ak si navzájom odporovali, pričom dôsledne sa zaoberal i obhajobnými tvrdeniami obžalovaného. Z
tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. V priebehu dokazovania na
hlavnom pojednávaní vykonal podrobný výsluch obžalovaného, za splnenia procesných podmienok
prečítal zápisnice o výsluchu svedkov F. A. a F.. K. V., v zmysle § 269 Tr. por. prečítal i obsah jednotlivých
listinných dôkazov, ktoré sú zadokumentované v spisovom materiáli, a to najmä potvrdenie o zadržaní
vodičského preukazu, lekársku správu, evidenčnú kartu vodiča (obžalovaného), správy na jeho osobu
a odpis z registra trestov. Po takto vykonanom dokazovaní dospel prvostupňový súd k správnemu
nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že obžalovaný zisteným konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu, ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
2 Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, prakticky rovnaké tvrdenia na svoju obhajobu obžalovaný
uvádzal i vo svojej výpovedi v konaní pred súdom, pričom v štádiu prípravného konania využil svoje
zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. Súd prvého stupňa sa jeho výpoveďou podrobne zaoberal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zvýraznil obsah výpovedí svedkov F.. K. V. a F. A., ktorí
obhajobné tvrdenia obžalovaného vyvrátili. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou
súdu prvého stupňa v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku (strany 4 a 5), túto si v plnom
rozsahu osvojil, v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje a bolo by nadbytočné ich na tomto mieste
opakovať. Najmä svedok F.. K. V. nepotvrdil obhajobu obžalovaného v tom smere, že on ako lekár pri
snahe o odber krvi nebol, naviac svedok F. A. ako člen hliadky OO PZ Sliač podrobne dokazoval, za
akých okolností bol obžalovaný vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, pričom cestou v aute tvrdil,
že cez deň griloval a požil pritom nejaký alkohol.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon umožňuje v sankcii ust. § 289 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až
na jeden rok. Prvostupňový súd uložil obžalovanému 6-mesačný trest odňatia slobody, ktorého výkon
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka a zároveň mu uložil i trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, za použitia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák., ktoré
tresty aj krajský súd považoval za primerané všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré je súd povinný
pri určovaní druhu a výmery trestu povinný prihliadnuť. Zo správ na obžalovaného je zistiteľné, že
tento sa od roku 2009 dopustil celkovo štyroch priestupkov. Z obecného úradu Kováčova je hodnotený
všeobecne, pričom nebol prejednávaný obecnou políciou. Z odpisu registra trestov obžalovaného
vyplýva, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, a to v oboch prípadoch pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky (ako teraz v súdenom prípade), pričom mu bol opakovane uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Pokiaľ obžalovaný namietal uložený
trest zákazu činnosti na doživotie, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na obsah ust. § 61 ods.
5 písm. a) Tr. zák., podľa obsahu ktorého súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje



páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, dvakrát odsúdený. Vo veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/20/2009 bol vydaný rozsudok
na základe dohody o vine a treste, a to za dva skutky ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a to
zo dňa 18. 06. 2008 a 01. 08. 2008, pričom v oboch prípadoch bola obžalovanému nameraná hladina
alkoholu nad 1,0 mg/l, pričom v tomto prípade došlo aj k dopravnej nehode a poškodeniu dvoch
cudzích motorových vozidiel. V ďalšej veci Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/22/2011 bol vydaný
trestný rozkaz, a to za skutok zo dňa 30. 01. 2011, kde bola obžalovanému nameraná hladina alkoholu
0,67 mg/l. Proti tomuto trestnému rozkazu nepodal obžalovaný odpor. S poukazom na uvedené tak ani
krajský súd nezistil vo veci mimoriadne okolnosti, pre ktoré by nevzal v úvahu odsúdenie obžalovaného
Okresným súdom Zvolen sp.zn. 3T/20/09, ktoré sa dokonca týka dvoch čiastkových skutkov ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky. Obžalovaný v priebehu konania neuviedol žiadne mimoriadne okolnosti
predchádzajúcich odsúdení, ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 438d
Trestného zákona (teda neaplikovanie trestu zákazu činnosti na doživotie). Obžalovaný je živnostník,
nie je šoférom z povolania, teda takto uloženým trestom nebude ohrozené ani jeho zamestnanie, ani
možnosť v budúcnosti vykonávať svoje povolanie a zabezpečovať tak živobytie pre seba a svoju rodinu.

S poukazom na uvedené krajský súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za
nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.