Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/691/2016 z 29. 11. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2017, sp. zn. 9Co/691/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4214207679.1
Krajský súd Nitra | 9Co/691/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4214207679.1 | 2017-11-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6274d520-bd37-4334-8656-ca50c78255fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214207679.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/691/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207679.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Brno- Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705 proti
žalovanej: E. D. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. U. XXX, S., t. č. bytom N. X. XX, E., o zaplatenie 205
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. marca
2016 č. k. 14C/480/2014-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k zamietajúcemu výroku  z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.    Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne zo sumy 405 eur od 19. 01. 2011 do 19. 06. 2011, zo sumy 205 eur od 20. 06. 2011
do zaplatenia zastavil a vyslovil, že v zastavujúcej časti žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl.  3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1,  čl. 5 ods. 1, 2, 3,  čl.  7 ods. 1, 2,
čl. 9 ods. 1 nariadenia,  čl. I  § 75, čl.  I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl. I  § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12 ods.
1,  čl. I § 13 ods. 1,  čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 17 ods. 1, 2, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950
Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 OSP a uviedol, že žalobca je
obchodná spoločnosť registrovaná v obchodnom registri v Českej republike. Z kópie zmenky založenej
v spise vyplynulo, že túto vystavila žalovaná dňa 22. 06. 2010 na zmenkovú sumu 405 eur, pričom sa
v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19. 01. 2011. Ide o
indosovanú zmenku opatrenú doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V zmenke
bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka bola tiež opatrená
doložkou "bez protestu". Keďže žalobca po podaní žaloby vzal žalobu v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 405 eur od 19. 01. 2011 do 19. 06. 2011, zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 205 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti
pre späťvzatie žaloby zastavil. Predmetom konania tak zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
zmenkovej sumy 205 eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 405 eur od 19. 01.
2011 do 19. 06. 2011, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 205 eur od 20. 06. 2011 do
zaplatenia,  úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 405 eur od 04. 04. 2011 do 19. 06. 2011, úroku vo výške
6 % ročne zo sumy 205 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia a  zmenkovej odmeny vo výške 1,35 eur.
Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000 eur,
preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na to,
že predmetom konania sú práva a povinnosti strán sporu zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil
so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 22. 06. 2010 v Patinciach, pričom v prvom rade skúmal, či táto
zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon



zmenkový a šekový (ďalej len "ZZŠ"). Žalobcom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o
zmenku pojatú do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje "bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu 405 eur slovom a aj v číslach (čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje
údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť
- splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho,
komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo
23636/B (čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Patinciach
dňa 22. júna 2010 (čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo dole na zmenke (čl. I. §
75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o
platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide
o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je
možné úročenie podľa čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 19.
01. 2011. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. S účinnosťou od 23. 12. 2015
v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa
uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. Keď bola zmenka vystavená na zabezpečenie záväzkov z
písomnej zmluvy, k žalobe je žalobca povinný pripojiť aj túto zmluvu. Ak nie je dokázaný opak, platí,
že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca v priebehu konania po novele OSP do rozhodnutia súdu žalobu v zmysle ustanovenia
§ 79 ods. 3 OSP nedoplnil. Súd nebol povinný žalobcu o jeho procesných povinnostiach poučovať,
pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom (§ 5 ods. 2 OSP). Keďže žalobca nepreukázal opak,
súd pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanej vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdu je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa v
konaní domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa
ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková
suma v čase jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva
vrátane zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku
podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia uvedenej
podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s
dodržaním zásad ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť
súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom,
a zaviedol nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, a to
najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou strany
sporu je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si svoju povinnosť
doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou
a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na
sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a vo zvyšnej časti konania
súd o trovách konania rozhodol  postupom podľa § 142 ods. 1 OSP, a hoci bola žalovaná úspešná s
ohľadom na výsledok konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vo veci vykonal dokazovanie s úverovou zmluvou a ďalšími
listinnými dôkazmi, aj keď to strany nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorou jasne dokázal svoje právo  na úhradu  zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných  pre rozhodnutie vo veci. Iné dôkazy, ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania môže súd využiť len výnimočne. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí



vyplynúť zo samostatného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku
v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a
ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý
súdny proces. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere,
ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná
uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo
strán. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti
nemožno považovať za nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,
preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje
rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva
Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie
je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny  vzťah. Súd
však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku
ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani žiadna zo strán nepreukazovala. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše, žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Súd poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení, na ktoré viaže založenie povinnosti zastupovaného žalobcu premietané na prebiehajúce konanie,
na ktoré sa tento paragraf vôbec neaplikuje. Logickým dôsledkom je potom neexistencia premietanej
povinnosti pre  žalobcu. Konaním, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu je konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadením Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 z
11. júla  2007, ktorým sa ustanovuje Európske  konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske
konanie obsahuje špeciálne procesné ustanovenia regulujúce  priebeh konania. Podľa čl. 19 nariadenia
Európske konanie sa riadi procesným právom členského štátu, len pokiaľ nariadenie neustanovuje inak.
Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje inak. Nariadenie je prameňom úniového
práva, Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym je jednou zo základných zásad právneho
poriadku EÚ. Poukázal na to, že ak by predmetné ustanovenie § 79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj



na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel postupovať rovnako ako pri
novele Exekučného poriadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh. Zákonodarca opomenul
vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/1963 Zb. s novelu č.  438/2015 spôsobom ako to urobil pri novele
Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky účinku procesného
predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na začatie konania v
prechodných ustanoveniach. Na základe  uvedeného sa povinnosť vyplývajúca s § 79 ods. 3 OSP
nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č.  438/2015. Žalobca teda poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávky, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Zmenkové informácie
preniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo
doplniť alebo opraviť. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky.
Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú
akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania vo vzťahu k zamietajúcemu výroku zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 205 eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 405 eur od 19. 01. 2011 do 19. 06. 2011, zo sumy
205 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 405 eur od 04. 04.
2011 do 19. 06. 2011, zo sumy 205 eur od 20. 06. 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,35 eura
a trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 405 eur od 19. 01. 2011 do 19. 06. 2011, zo sumy 205 eur od
20. 06. 2011 do zaplatenia zastavil a vyslovil, že v zastavujúcej časti žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a prislúchajúci
výrok o trovách konania, keď  zastavujúca časť rozhodnutia (vrátane trov konania v zastavujúcej časti)
nadobudla právoplatnosť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.        Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. -               s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 smernice,



ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné
chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho
vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé
zmluvné podmienky.

8. Súd prvej inštancie v danej veci posudzoval platnosti zmenky v zmysle zák. č.  191/1950 Zb. v
súvislosti s ustanovením § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015 a následne uviedol, že keďže
žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu pôvodného
veriteľa pohľadávky so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade
s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil, preto žalobu zamietol.
S takýmto posúdením veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože následkom
nesplnenia si povinnosti žalobcom podľa § 79 ods. 3 OSP je len to, že  nárok zo zmenky proti žalovanej,
ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou, čím sa však súd prvej inštancie
ďalej už nezaoberal a vec z tohto pohľadu neposudzoval a ustanovenia spotrebiteľského práva na vec
neaplikoval, preto vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z uvedeného sa
mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť
zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či
pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel
mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky a na
tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením
sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. V súlade s právom Európskej únie, ktorým
je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd
posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za
istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na
tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla,
resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch
a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo
nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje
aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere
ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou
prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

9. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti
sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

10. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých



zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.

11. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť
na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Aj keď vnútroštátna právna
úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu
spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť
aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

13. Keďže súd prvej inštancie sa vecou z uvedeného pohľadu vôbec nezaoberal a vec nesprávne
právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcom výroku a vo
výroku o trovách konania vo vzťahu k zamietnutiu žaloby podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v
naznačenom smere. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že odvolanie žalobcu v časti, keď vytýkal súdu
prvej inštancie vykonávanie dokazovania z vlastnej iniciatívy, je nedôvodné, pretože doposiaľ súd prvej
inštancie takéto dokazovanie vo veci nevykonal, aj keď podľa odvolacieho súdu vykonať mal. Nedôvodné
je tiež namietanie aplikácie ustanovenia § 79 ods. 3 a § 372y ods. 1 OSP účinného od 23. 12. 2015,
pretože články č. 4 a 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ich aplikáciu na danú vec
nevylučujú.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).