Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/232/2015 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 26Sd/232/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201047.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/232/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015201047.1 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b9da99-e7b2-47b4-8bd0-4680ea06d509 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201047.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/232/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201047
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa G. N.,
rodenej W., nar. XX. U. XXXX, bytom M. XX, okres L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č.
XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2015 o znížení sumy invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 a 6, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení znížila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 14. mája 2015 na 171,10 EUR mesačne,
pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 27. marca 2015 posudkový lekár konštatoval
zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky z pôvodných 75 % na aktuálnych 60 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 27. marca 2015. K zníženiu sumy invalidného dôchodku
pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol vyšší invalidný
dôchodok vyplatený. Konkretizovala spôsob výpočtu zníženej dôchodkovej dávky s tým, že vychádzala
z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky a z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu,
ktorý bol zistený už pri vzniku jej invalidity dňom 17. septembra 2015, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty
platnej ku dňu zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti vo výške 10,6865 EUR a z aktuálneho
percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti. Uvedené činitele navzájom vynásobila a
zistila aktuálnu sumu invalidného dôchodku navrhovateľky vo výške 166,50 EUR mesačne, ku ktorej
pripočítala valorizačné zvýšenie o 4,60 EUR mesačne, čím dospela k výslednej sume dôchodkovej
dávky.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože napriek odňatiu jej plného invalidného
dôchodku nie je schopná zárobkovej činnosti a to pre ochorenia, ktorými trpí najmä z hľadiska pohybovo-
oporného aparátu.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že po vykonanej operácii
sa jej zhoršil stav na ľavej dolnej končatine, vytvorili sa jej pooperačné zrasty, ktoré jej tlačia na
nerv a v dôsledku toho má ľavú dolnú končatinu necitlivú. Opakovane zakopáva, padá, s následnými
sekundárnymi úrazmi. Noha ju bolí a zhoršil sa stav jej krčnej chrbtice. Tŕpnu jej ruky, prsty na rukách,
trpí bolesťami hlavy.

Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom zo zdravotných dôvodov nedostavila, svoju
neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, preto krajský súd vo veci konal
v neprítomnosti odporkyne v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.



Z písomného vyjadrenia odporkyne z 20. augusta 2015 vyplynulo, že trvá na vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia, pretože ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky na
základe ňou podaného opravného prostriedku nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a
naďalej bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na
úrovni 60 %, čím došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 - správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej časti
O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov,
s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie čiastočného
invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní čiastočného a neskôr invalidného
dôchodku navrhovateľke, s lekárskymi správami posudkových lekárov a so zdravotnou dokumentáciou
navrhovateľky od jej invalidizácie až po súčasnosť, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie
výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca v nižšej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky a to odo dňa nasledujúceho po
dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu,
osobného a priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo
zákonných ustanovení § 60 až § 64 citovaného zákona.

Podľa § 71 ods. 5, 6, 7, 8 citovaného zákona sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale
pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10
%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 k uvedenému zákonu.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV. oddiel E, položka 3, písm. c/ možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov
a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky a s výraznou poruchou svalového korzetu vyjadriť
v rozpätí 40 % až 50 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti sa určí podľa funkčného
postihnutia a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba
porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné
RTG zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti rovnako ako
skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37
ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení dňom 8. marca 2000, pretože
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné alebo duševné schopnosti dosahovali polovicu
schopností zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania a to na základe jej žiadosti z 29. júna
1999. V posudku bolo uvedené, že menovaná trpí viacerými závažnými ochoreniami a zdravotnými
ťažkosťami, ktoré vplývajú na jej pracovný potenciál. Z uvedeného dôvodu je potrebné vylúčiť práce,



pri ktorých môže prichádzať do styku s alergizujúcimi látkami, je potrebné zabezpečiť jej pravidelnú
životosprávu. Vhodné sú práce bez zvýšenej prašnosti, vo vetrateľných priestoroch. Ako posudkovo
významné bola zhodnotená astma bronchiále v čom čase bez záchvatov pri desenzibilizácii, ulcerózna
kolitída v štádiu remisie s dominanciou extra intestinálnych prejavov, altralgie, recidivujúce zápaly
močových ciest, stav po gynekologickej operácii. Na základe uvedeného posúdenia jej zdravotného
stavu jej bol rozhodnutím odporkyne z 22. marca 2000 priznaný od 8. marca 2000 podľa § 37 ods.
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení čiastočný invalidný dôchodok. Pri ďalšej
kontrolnej lekárskej prehliadke realizovanej 5. októbra 2012 na žiadosť navrhovateľky z 27. septembra
2012 bol jej zdravotný stav posúdený podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone
o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého bola uznaná čiastočne invalidnou ale aj podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. januára 2004. Bolo konštatované
trvanie jej čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a vznik jej invalidity podľa zákona
o sociálnom poistení dňom 5. októbra 2012 s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Podľa zákona o
sociálnom zabezpečení boli posudkovo zohľadnené všetky jej zdravotné ťažkosti a to ulcerózna kolitída,
iné artrózy, perzistujúca stredne ťažká bronchiálna astma, alergická rinitída. Podľa zákona o sociálnom
poistení bolo za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označené ochorenie tráviacej sústavy, ulcerózna
kolitída v hemoragickom štádiu, s kolonoskopicky dokázanou miernou aktivitou a zníženou výkonnosťou
organizmu v zmysle kapitoly X, oddielu C, položky 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
a pre uvedené ochorenie jej bol priznaný 40 % pokles jej pracovnej schopnosti. Tento bol navýšený
o 10 % pre ochorenie podporného a pohybového aparátu, iné artrózy v zmysle kapitoly XV, oddiel A,
položka 1, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Od 27. septembra 2012 sa navrhovateľka
stala poberateľkou invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý jej bol priznaný vo
výške 158,10 Eur mesačne s tým, že k uvedenému dňu jej zanikol nárok na dovtedy vyplácaný invalidný
dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho suma bola nižšia (153,10 Eur
mesačne).

Pri ďalšej riadnej kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej 25. apríla 2014 posudkový lekár pobočky
Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene posudzoval zdravotný stav navrhovateľky už len podľa
zákonných a posudkových kritérií upravených v zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože
už bola poberateľkou invalidného dôchodku podľa tejto právnej normy a konštatoval zmenu miery
poklesu jej pracovnej schopnosti od 25. apríla 2014 na 75 %. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie
označil ochorenie podporného a pohybového aparátu, stav po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka
4, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre toto zdravotné postihnutie jej priznal 70
% pokles pracovnej schopnosti, ktorý navýšil o ďalších 5 % pre jej ostatné zdravotné ťažkosti a to
dorzalgie, ulceróznu kolitídu, alergickú rhinitídu, hypothyreózu, glaukóm a perzistujúcu stredne ťažkú
bronchiálnu astmu. V posudku uviedol, že v tom čase 50 ročná navrhovateľka bola viac rokov sledovaná
neurológom pre bolesti chrbtice, bola hospitalizovaná na neurológii v máji 2012 s kontrolným MR
vyšetrením vykonaným v septembri 2012, ktoré potvrdilo degeneratívne zmeny s miernym vyklenutím
platničky, s miernym zúžením miechového kanála v oblasti L2/3. Neurologické vyšetrenia konštatovali
subakútne prejavy s koreňovým dráždením a poruchou statodynamiky, preto opakovane absolvovala
aj PRT. Pre zhoršenie jej bolestí chrbtice a poruchu medzistavcových platničiek bola u nej realizovaná
stabilizačná operácia segmentu L4-L5, L5-S1 6. marca 2014. MR vyšetrením pred operáciou bola
potvrdená mediálna hernia L5-S1 s vyplnením laterálneho recesu a zúžením ľavého neoroforamenu, tiež
stenóza spinálneho kanála. Vzhľadom na krátku dobu od vykonanej operácie bola v čase posudzovania
nepohyblivá, nebola ukončená komplexná liečba vrátane rehabilitácie, preto bol pokles jej pracovnej
schopnosti stanovený na úrovni 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že jej zdravotný
stav bude po ukončení komplexnej liečby prehodnotený. Päť percentným navýšením zníženej pracovnej
schopnosti boli u navrhovateľky posudkovo zohľadnené pridružené zdravotné ťažkosti.

V rámci aktuálne preskúmavaného konania a rozhodnutia odporkyne bolo vykonané v rámci riadnej
kontrolnej lekárskej prehliadky posúdenie aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky a to posudkovým
lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 25. marca 2015 posudkový
lekár vychádzal z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky, z prepúšťacej správy z hospitalizačnej
a kúpeľnej liečby z decembra 2014 a z neurologického vyšetrenia z marca 2015 a dospel k
zmene posudkového záveru. Konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov a s ťažkou poruchou statiky a



dynamiky chrbtice v zmysle kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, pre ktoré jej priznal 50 % pokles pracovnej schopnosti a tento navýšil o 10 % pre jej pridružené
zdravotné ťažkosti, totožné ako v predchádzajúcom období. Uviedol, že od posledného posúdenia
jej zdravotného stavu došlo k jeho stabilizácii v zmysle zlepšenia rozhodujúceho invalidizujúceho
zdravotného postihnutia, z hľadiska objektívneho neurologického nálezu bola preukázaná zlepšená
hybnosť operovanej chrbtice, čomu naďalej zodpovedá aj so zohľadnením jej pridružených zdravotných
ťažkostí pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 60 %. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani
po podaní odvolania navrhovateľkou a po posudkovom vyhodnotení doplnenej prepúšťacej správy z
neurochirurgického oddelenia z júna 2015, neurologických nálezov z mája a júna 2015 a interného
a reumatologického vyšetrenia z totožného obdobia. Uviedol, že doplnené odborné lekárske nálezy
dokumentovali hospitalizáciu na neurologickom oddelení pre bolesti za účelom podania infúznej liečby,
kontrolné neurologické, neurochirurgické, reumatologické ani interné vyšetrenia nepreukázali podstatnú
zmenu v jej zdravotnom stave, neboli zistené paraparézy dolných končatín. Uvedené posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania vyššej
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu
v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Banskej Bystrici. V posudku z 13. augusta 2015 a z 21. septembra 2016 posudkovo vyhodnotil
navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy v priebehu rokov 2014 až 2016 a vykonal vlastné
klinické vyšetrenie navrhovateľky a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo
všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že u navrhovateľky bola pri neúspešnej ambulantnej liečbe a
potvrdených degeneratívnych zmenách s vyklenutím platničky v driekovej oblasti vykonaná operácia v
marci 2014. Bezprostredne po uvedenej operácii pri neukončenej komplexnej liečbe a neistej prognóze
bola v apríli 2014 stanovená miera poklesu jej pracovnej schopnosti na úrovni 70 % s posudkovým
zohľadnením pridružených zdravotných ťažkostí a navýšením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej
schopnosti pre ďalšie ochorenia na celkových 75 %. Samotná operácia aj pooperačný priebeh bol
bez komplikácií, zistené degeneratívne zmeny (hernia disku) boli operáciou úspešne vyriešené, čo
bolo preukázané v klinických neurologických a neurochirurgických nálezoch - chôdza je trvale voľná,
bez paréz, predklon je dostatočný. Dostatočne dlhá bola aj rekonvalescencia po uvedenej operácii s
komplexnou liečbou vrátane kúpeľnej liečby, s dobrým funkčným nálezom. Z uvedeného dôvodu jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej nepodmieňuje 70 % pokles jej pracovnej schopnosti, pretože
nie sú trvale prítomné dráždenia, trvale je bez paréz, bez svalových atrofií a bez poruchy zvieračov.
Zistené degeneratívne zmeny, ktoré boli verifikované v kontrolných zobrazovacích vyšetreniach pri
primeranom pooperačnom náleze a zohľadňujú aj jej subjektívne ťažkosti zodpovedajú posudkovému
zhodnoteniu v rámci kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, pri ktorom je možné priznať maximálne 50 % pokles jej pracovnej schopnosti. V 10 %
navýšení jej zníženej pracovnej schopnosti boli zohľadnené jej pridružené zdravotné ťažkosti, klinicky
kompenzované, ktoré samostatne vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti, než jej rozhodujúce
zdravotné postihnutie, nedosahovali.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré
predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom. Správny orgán
postupoval správne, keď v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky posudzoval aktuálny
stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky, pretože už v čase jej invalidizácie so 75 % poklesom jej
pracovnej schopnosti sa pozitívna zmena v jej zdravotnom stave predpokladala. Správne vychádzal z
posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj
posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými



kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Na základe
objektívnych odborných lekárskych nálezov odporkyňa zistila, že v porovnaní s predchádzajúcim
obdobím došlo k priaznivému vývoju v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky v zmysle úspešného
operačného vyriešenia funkčnej poruchy pohybovo oporného aparátu. Aktuálne u navrhovateľky neboli
zistené trvalé prejavy dráždenia nervov, parézy, svalové atrofie ani porucha funkcie zvieračov, napriek
tomu, že degeneratívne zmeny chrbtice pretrvávajú. Tieto však vzhľadom na funkčnú poruchu, ktorú
vyvolávajú zodpovedajú posudkovému zhodnoteniu v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položky 3, písm. c/
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorý zohľadňuje trvalé ťažké postihnutie funkcie pohybovo
oporného aparátu s často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou
poruchou statiky a dynamiky chrbtice a výraznou poruchou svalového korzetu. Takýto stav z odborných
lekárskych nálezov vyplynul, neboli však zistené trvalé prítomné dráždenia, ani parézy ani svalové
atrofie ani porucha zvieračov, preto v zmysle posudkových kritérií a prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
zodpovedá 50 % poklesu jej pracovnej schopnosti. Správne boli posudkovo zohľadnené aj jej pridružené
zdravotné ťažkosti, maximálne možným 10 % navýšením jej zníženej pracovnej schopnosti, u ktorých
neboli zistené žiadne nové skutočnosti.

Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky a
ich posudkového zhodnotenia v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami dospela odporkyňa k
správnemu skutkovému zisteniu, že došlo k pozitívnej zmene v zdravotnom stave navrhovateľky, ktorá
sa prejavila znížením percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti zo 75 % na aktuálnych
60 %. Uvedené je rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie výšky dôchodkovej dávky, preto odporkyňa
napadnutým rozhodnutím správne pristúpila k zníženiu sumy invalidného dôchodku. Výpočet sumy
zníženej dôchodkovej dávky bol odporkyňou realizovaný v súlade so zákonom, keď vo výpočte
zohľadnila aktuálny percentuálny pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky a aktuálnu dôchodkovú
hodnotu, ktorá bola platná v čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti a určená zákonom a
z priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľky a obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo
zistené už v čase jej invalidizácie. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy invalidného
dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol realizovaný v súlade
so zákonom a správnym matematickým postupom.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.