{"guid": "c6be3d51-b173-42e1-be3a-0eead9f0b9ba:fc3b4e73-b6b1-498a-8a23-fba487ca4840", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1", "spisova_znacka": "23Co/66/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/66/2015 z 28. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. februára 2016, sp. zn. 23Co/66/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1", "identifikacne_cislo": "2713205545", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1555, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1555", "datum_vydania": "2016-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "nazov": "§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-5b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc3b4e73-b6b1-498a-8a23-fba487ca4840", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 23Co/66/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2713205545\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713205545.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek\nsenátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobkyne: Serraghis Loan\nManagement Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, HE 257931,\nzastúpená: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti žalovanej: P. X., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, o zaplatenie 1.915,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 3C/252/2013-71 zo dňa 19. novembra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa sa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 08.08.2013 domáhala, aby\nsúd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.915,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9 % ročne zo sumy 723,84 eur od 12.11.2010 do 03.06.2011, zo sumy 607,84 eur od 04.06.2011 do\nzaplatenia a náhradu trov konania.\n\nŽalobu odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrel so žalovanou 07.09.2004\nZmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (ďalej len zmluva) a 06.09.2004 dodatok č. 1 k\nzmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, na základe ktorých bola žalovanej poskytnutá\nplatobná karta ku kartovému účtu s povoleným úverovým rámcom 663,88 eura (20.000,- Sk). Pôvodný\nveriteľ postúpil pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 na postupcu APS\nSLOVAKIA, a.s., ktorý pohľadávku ďalej zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.11.2010 postúpil na\nspoločnosť DEBTINVEST LIMITED, ktorá pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.04.2012\npostúpila na žalobkyňu. Žalovaná sa zaviazala vyčerpanú sumu splácať v mesačných splátkach vo\nvýške najmenej 5 % z úverového rámca vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, žalovaná\nvšak záväzky vyplývajúce zo zmluvy nesplnila. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a\naplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v konaní a právneho vzťahu\nvzniknutého medzi účastníkmi. Súd dospel k záveru, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je\nspotrebiteľský, nakoľko v zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a tiež v jej dodatku na\njednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, v súdnom konaní v procesnom postavení žalovaná,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej stane zmluvy právnická osoba - dodávateľ, ktorý pri\nuzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa uviedol,\nže u pôvodného veriteľa išlo o dodávateľa, ktorým bola banka, poskytujúca spotrebiteľovi (žalovanej)\nsvoje finančné služby. Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostal zachovaný aj po postúpení pohľadávky\n\nna žalobkyňu a nestratil sa zmenou v súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - žalobkyne, pretože\ntáto sa stala zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom žalovanej, pričom nebolo pochýb o\ntom, že s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n\nNovela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť\nuplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania\nalebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie\npredávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností\ndovolával. Súd prvého stupňa preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobkyne nie je premlčaná. Pri\nposudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďajel len\nOZ), podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník\n(ďalej len ObZ), podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere\npodľa ObZ, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu\nspotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení OZ, ako i zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.\nÚprava o premlčaní v zmysle ustanovení ObZ je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa a zhoršujúcou\njeho postavenie, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. S ObZ je totiž spojená dlhšia štvorročná\npremlčacia doba (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka v danej veci aj spotrebiteľa rozhodujúci\nvýznam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania),\nv porovnaní s kratšou premlčacou dobou v OZ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009). Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa ObZ na ochranu\nspotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba,\nktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak, predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by sa veriteľ od neho\nmohol niečo úspešne domáhať.\n\nPredchodkyňa žalobkyne uzatvorila so žalovanou zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty\n07.09.2004, pričom v zmysle dodatku č. 1 k zmluve bola konečná splatnosť kartového rámca 06.09.2005.\nPremlčacia doba začala plynúť dňa 10.09.2005, t.j. deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti kartového\nrámca a uplynula dňa 10.09.2008, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 08.08.2013, z čoho\nsúd vyvodil, že žaloba bola podaná až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a ak by súd pripustil,\nže bolo potrebné posudzovať premlčaciu dobu podľa ObZ, aj štvorročná doba uplynula pred podaním\nžaloby. V konaní bolo preukázané, že žalovaná dlh riadne nesplácala, v dôsledku čoho sa s plnením\ndostala do omeškania. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle čl. V. zmluvy sa zmluva\npredlžovala o dobu jedného roka, keďže uvedená pohľadávka bola v čase možného predlžovania už\nsplatná, čo preukazuje tiež skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne účtovala žalovanej úroky z\nomeškania zo splatnej pohľadávky. Skutočnosť, že žalovaná po dni konečnej splatnosti kartového rámca\nvybrala ešte sumu 59,75 eura (1.800 Sk), súd vyhodnotil tak, že splatnosť týchto prostriedkov nastala\nv zmysle zmluvy 06.09.2006 a tak tiež v takomto prípade bola žaloba podaná na súd až po uplynutí\ntrojročnej premlčacej lehoty a aj lehoty podľa obchodného práva. Z vyššie uvedených dôvodov, súd\nžalobu pre premlčanie nároku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) tak, že žalobkyni, ktorá nebola úspešná, náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Namietla, že súd pri aplikácii § 5b\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa porušil princíp zákazu retroaktivity, pretože predmetné\nustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.05.2014, teda po vzniku ako aj uplatnení nároku na zaplatenie\ndlžnej sumy. Premlčanie práva je pritom hmotnoprávny inštitút. Vychádzajúc zo zásady, že kto konal\nv dôvere v určitý zákon, nemá byť vo svojej dôvere sklamaný, podala žalobkyňa 25.06.2013 žalobu,\npričom súd aplikoval     § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v rozpore s princípom právnej istoty. Zákon\nč. 250/2007 Z. z. podľa § 1 ods. 1 upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany\nspotrebiteľa. Verejnou správou sa pritom rozumie prejav výkonnej moci v štáte, pričom v súlade s\nprincípom deľby moci súdy nie sú orgánmi verejnej správy, preto nemožno v danej veci aplikovať §\n5b zákona č. 250/2007 z. z., pretože cit. zákon upravuje iba pôsobnosť orgánov verejnej správy a nie\npôsobnosť súdov. Žalobkyňa ďalej namietla, že podľa bodu 2. čl. V dodatku k zmluve sa splatnosť úveru\npredlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok. Pokiaľ teda súd stanovil splatnosť\nžalovanej pohľadávky na 06.09.2005, vychádzajúc z dohodnutej konečnej splatnosti úveru v zmluve,\nide o nesprávny záver, ktorý nemá základ v zistenom skutkovom stave. Za nepreskúmateľné považuje\ntvrdenie súdu, že žalovaná čerpala po dni konečnej splatnosti úveru ešte sumu 59,75 eura, ktorej\nsplatnosť nastala podľa zmluvy 06.09.2006. Žalobkyňa uviedla, že splatnosť úveru sa predlžovala o\n\ndobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok, pričom k zrušeniu zmluvy došlo až 21.10.2010,\npreto nárok nie je premlčaný. Namietla tiež, že súd prvého stupňa v danej veci nesprávne aplikoval\nzákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože uvedený zákon sa na tzv. kontokorentné\núvery v zmysle § 1 ods. 3 cit. zákona nevzťahuje. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu. Žalobkyňa si tiež uplatnila náhradu\ntrov odvolacieho konania v sume 107,24 eur.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom\npredpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod\n(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§\n156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten\nistý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.\n\nV prejednávanej veci nie je sporná skutočnosť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože žalobkyňa\nuplatňuje svoje nároky zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo 07.09.2004, ktorú\nuzatvorila jej právna predchodkyňa - banka, so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Hoci\nžalobkyňa v odvolaní namieta nesprávnu aplikáciu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,\nktorý sa podľa jej názoru na vec nevzťahuje, nenamieta skutočnosť, že právny vzťah, z ktorého uplatňuje\nsvoje nároky nie je spotrebiteľským právnym vzťahom. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne je, že\nsúd prvého stupňa nemal aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý oprávňuje\nsúdy aj bez návrhu  skúmať otázku premlčania uplatneného nároku, pretože tým porušil princíp zákazu\nretroaktivity a tiež, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne podľa príslušných ustanovení OZ a\ntiež namieta nesprávne súdom vyhodnotený začiatok plynutia premlčacej lehoty. Odvolací súd k týmto\nnámietkam žalobkyne uvádza nasledovné.\n\nNa základe zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov a bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán\nrozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia\npráva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú\nzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči\nspotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku\nXIV. zákona č. 102/2014 Z. z. predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 01.05.2014. V § 29b\nzák. č. 102/2014 Z. z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však\nk novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona.\n\nOdvolací súd  sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o nemožnosti aplikácie § 5b zákona č. 250/2007 Z.\nz. v súdnom konaní. Žalobkyňa poukázala na § 1 ods. 1 cit. zákona, ktorý vymedzuje jeho pôsobnosť,\na podľa ktorého sa táto vzťahuje len na tzv. orgány verejnej správy. Paragraf 5b cit. zákona však\nnevymedzuje pôsobnosť súdu, preto nie je v rozpore s     § 1 ods. 1 citovaného zákona, ale ukladá\npovinnosť každému „orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ prihliadať ex offo\nna premlčanie nároku voči spotrebiteľovi. Takýmto orgánom je nepochybne i súd. Podľa § 3 ods. 5 cit.\nzákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže\nsa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Súd je potom v zmysle čl. 2\nods. 2 ústavy SR viazaný zákonným § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.\n\nAk  žalobkyňa namieta porušenie princípu zákazu retroaktivity, je potrebné uviesť, že v súlade s právnou\nteóriou i praxou sa rozlišuje medzi tzv. pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí,\nže lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo\nspája práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali\npovahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon síce nezakladá právne následky\npre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku\n(jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky založené podľa skorších\n\nzákonov. Nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon právne kvalifikuje minulé\nskutočnosti alebo, že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.\n\nVšeobecne, hlavne v prípadoch procesných právnych noriem v prípadoch časového stretu starej a\nnovej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t. j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne\nvzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov,\nexistujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov\nvznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou. Aplikuje sa tu princíp ochrany\nminulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada\nvšeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej\nretroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd rozhoduje o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy\nako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona\nč. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnou od 01.05.2014),\npričom uvedené ustanovenie má procesný charakter (nejde o novelu ustanovení OZ o premlčaní) je súd\noprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade\nplatí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli\naj podľa predchádzajúcej právnej normy. V prejednávanej veci síce žalovaná nenamietala premlčanie\nuplatneného nároku žalobkyňou, ale v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné aj bez návrhu, t. j. ex\noffo (bez námietky dlžníka) prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez\nďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu žalobcu.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je otázku dĺžky premlčacej lehoty potrebné posúdiť\npodľa ustanovení OZ. Právna úprava premlčania je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v\n§ 387 a nasledujúcich ObZ a v § 100 a nasledujúcich OZ. Právna úprava premlčania obsiahnutá v\nOZ je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ  nemôže vzdať.  Napriek\ntomu, že v danom prípade ide o zmluvu  upravenú v § 497 až § 507 ObZ, s prihliadnutím na to,\nže ide o spotrebiteľskú zmluvu bolo dôvodné predmetnú zmluvu v otázke dĺžky premlčacej lehoty\nposudzovať podľa ustanovení OZ. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o\núvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských\nzmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti prednosť OZ, keďže aplikácia\nObZ prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti\nv prípade spotrebiteľských zmlúv ObZ celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii\nspotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t. j. aplikácii OZ. Normy obchodného práva sú totiž v\nprípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy\nveci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.\nUplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z\nuvedeného zmluvného vzťahu) v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 OZ. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,\nako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú\nvždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá\norgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa\nako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.\n\nNemožno opomenúť ani § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho\nobchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od\nobčianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej\núpravy premlčania v ObZ. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom\nočakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.\n\nOdvolací súd preto uzavrel, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že\nv otázke premlčania je vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia\nOZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.01.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne z 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.06.2013,\nsp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), a s\n\nuvedeným riešením sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013\nz 19.06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením OZ na prospech spotrebiteľa na úver\nako absolútny obchod upravený v ObZ nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.\n\nNovela OZ vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením § 52 ods.\n2 OZ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu\nzákonodarcu vyplýva, že OZ bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy\nručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna\núprava ObZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie\nponíma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo\nprednostného použitia režimu OZ na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu\nSR z 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012, súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze\nnevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije\núprava priaznivejšia pre spotrebiteľa, napr. občianskoprávna v zmysle § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ.\n\nRovnako nie je opodstatnená námietka žalobkyne týkajúca sa začiatku plynutia premlčacej doby, resp.\njej spájanie s dobou účinnosti zmluvy. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti,\nže podľa zmluvy bola konečná splatnosť kartového rámca 06.09.2005 a premlčacia doba začala plynúť\nodo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti kartového rámca, pričom uviedol deň 10.09.2005.\nTrojročná premlčacia doba potom uplynula podľa súdu prvého stupňa 10.09.2008, pričom žaloba bola\npodaná až 08.08.2013. Splatnosť sumy 59,75 eura, ktorú čerpala žalovaná až po 06.09.2005 nastala\nnajneskôr 06.09.2006, preto aj v tejto časti posúdil súd nárok žalobkyne ako premlčaný. Žalobkyňa\nnamietla, že súd nezohľadnil bod 2. čl. V dodatku k zmluve, podľa ktorého sa splatnosť kartového rámca\npredlžovala o dobu, o ktorú bola predĺžená doba trvania zmluvy, t. j. vždy o 1 rok a zmluva zanikla až\n21.10.2010.\n\nZ bodu III.4. zmluvy zo dňa 6.9.2004 je zrejmé, že žalovaná bola povinná pravidelne, mesačne, vždy\nk 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca  poukazovať bezhotovostným prevodom na kartový účet\npeňažné prostriedky vo výške najmenej  5 % z kartového rámca, t.j. 1.000,- Sk a to až do splatenia\npohľadávky. Z vyjadrenia samotného žalobcu doručeného súdu 08.01.2014 (č.l. 41) vyplýva, že žalovaná\nv roku 2004 vyčerpala z kartového rámca celkom 21.500,- Sk a v roku 2005 3.300,- Sk. V súlade s\nuvedeným bodom III.4 zmluvy bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť vyčerpanú dlžnú sumu za rok 2004\n(22.500 Sk) za 23 mesiacov, t.j. najneskôr do konca roka 2006, ak by súd pripustil, že by dlžnú sumu\nmala žalovaná začať splácať najneskôr od 01.01.2005. Vyčerpanú sumu v roku 2005 vo výške 3.300\nSk musela žalovaná zaplatiť najneskôr do 4 mesiacov, t.j. najneskôr do apríla 2006. Z uvedeného teda\nvyplýva, že celý dlh žalovanej sa stal splatným najneskôr 31.12.2006. V uvedený deň si žalobca (resp.\njeho právny predchodca) si mohol právo na zaplatenie dlhu uplatniť po prvý raz (§ 101 OZ)  Žalobca\npodal žalobu 08.08.2013, t.j. po uplynutí zákonnej či už trojročnej alebo štvorročnej premlčacej lehote.\nDoba trvania zmluvy, na čo poukazoval žalobca nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty.\nZačiatok plynutia premlčacej doby sa odvíja od splatnosti celej pohľadávky (§ 101) alebo od splatnosti\njednotlivých splátok (§ 103 OZ).\n\nK námietke žalobkyne o nesprávnej aplikácii zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\nodvolací súd dodáva, že aj keby bola táto námietka opodstatnená, nešlo by o takú vadu, ktorá by mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože nemôže mať vplyv na aplikáciu § 5b zákona\nč. 250/2007 Z. z. a § 100 OZ v prejednávanej veci, teda na ex offo preskúmanie premlčania žalovaného\nnároku a zamietnutie žaloby z dôvodu zisteného premlčania.\n\nPre úplnosť je v prejednávanej veci potrebné ešte dodať, že pôvodne išlo o pohľadávku Slovenskej\nsporiteľne a.s. ktorá bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010  postúpená na spoločnosť\nAPS SLOVAKIA, a.s. (č.l. 22), následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010 na\nspoločnosť DEBTINVEST LIMITED so sídlom na Britské Panenské Ostrovy (č.l. 11) a následne zmluvou\no postúpení pohľadávok zo dňa 10.04.2012 na žalobcu, so sídlom na Cypre. V takýchto prípadoch\nviacnásobného postúpenia tej istej pohľadávky (až na spoločnosti mimo územia SR), je potrebné\npodrobiť súdnej kontrole aj skutočnosť, či nedochádza konaním postupcov  pohľadávok k  nekalej\nobchodnej praktike.\n\nInštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať\nani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže\nodmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s\ndobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej\nobchodnej praktiky.\n\nKonaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa        č. 250/2007 Z.z.\n(ďalej aj len ZOS alebo, spotrebiteľský kódex) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými\ntradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej\npri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní\ndobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť\nzmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).\n\nZákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z\ntoho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností\npovažujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa (takémuto\nzoznamu sa zvykne hovoriť aj ako čierny zoznam).\n\nRozdiel, ktorý odlišuje praktiky v čiernom zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho,\nt.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1) či k nim došlo postupom dodávateľa bez\nodbornej starostlivosti a 2) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr.\nuzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá\nexistencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s\npožiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické\nsprávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo\nktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú\nskupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).\n\nSpotrebiteľský kódex zároveň definuje, že odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej\nschopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu\nk spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery\nuplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) ZOS) a podstatným narušením ekonomického správania\nspotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa\nurobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) ZOS).\n\nPredmetná pohľadávka bola opakovane postupovaná, ako bolo vyššie uvedené, a to na spoločnosti\nmajúce sídlo mimo Slovenskej republiky. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa\nbez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej\nnemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že\nto tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napr. nekalú\nobchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS).\n\nOdvolací súd podrobil praktiku dodávateľa, vrátane jeho právnych nástupcov, hodnoteniu z hľadiska\nznakov, ktoré definujú nekalú obchodnú praktiku, konkrétne postup, ktorým došlo k následnému\npostúpeniu pohľadávky na subjekty so sídlom v zahraničí.\n\nJe pravdou, že všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy\nv bode 19.16. stanovili, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť\nakékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú súčasné, alebo budúce, podmienené alebo\nnepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. Klient je oprávnený postúpiť svoje\npohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim\npísomným súhlasom banky.\n\nTakúto zmluvnú podmienku je  potrebné považovať za neprijateľnú  pre rozpor s dobrými mravmi, a\npreto  absolútne neplatnú.  Podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo by mal mať dodávateľ\nprávo postúpiť svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto\nprávo mal mať spotrebiteľ len po predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Súd videl zjavnú\nnerovnováhu práv účastníkov zmluvy, a to bez akejkoľvek právnej relevancie. Navyše je potrebné\n\nprihliadnuť aj ku skutočnosti, že banka je osobitným subjektom, podliehajúcim dohľadu Národnej banky\nSlovenka, podnikajúcim aj podľa osobitného zákona o bankách, ktorému dlžník zveruje  o sebe množstvo\nosobných  a dôverných údajov a preto dlžníkovi môže záležať na tom, aby ostal v zmluvnom vzťahu len\ns týmto subjektom.  Na základe uvedeného tak právni predchodcovia žalobcu neplatne postúpili svoju\npohľadávku voči žalovanej až na žalobcu, ktorý tak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný.\n\nĎalej je potrebné uviesť, že postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (Debtinvest Limited,\nSERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD.), ktorý sa nachádza v rade veriteľov, ktorým bola predmetná\npohľadávka postúpená, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ.\nPrávni predchodcovia žalobcu postúpili pohľadávku na žalobcu bez súhlasu spotrebiteľa. Slovenskými\nsúdmi už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na neznámy zahraničný subjekt (v tomto prípade\nna subjekt v Karibiku a na Cypre) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže ho odradiť od efektívnej\nochrany svojich práv, pretože spotrebiteľ by v prípade úspešného výsledku súdneho konania len ťažko\nuplatňoval svoje práva na náhradu trov konania, prípadne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nalebo právo na primerané finančné zadosťučinenie (napr. rozsudok OS Prešov zo dňa 12.07.2010\nč.k. 17C/56/2010-54, rozsudok OS Prešov zo dňa 28.09.2010 č.k. 19Cb/164/2008-139, rozsudok OS\nPrešov zo dňa 04.02.2011 č.k. 10C/141/2010-102, rozsudok KS Trnava zo dňa 16.05.2012 sp. zn.\n11Co/81/2011, rozsudok OS Košice okolie zo dňa 10.05.2012, č.k. 10C/130/2012-76). Postúpenie\npohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne aj na subjekt v Karibiku či na Cypre) je zároveň nekalou\nobchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa\n14.07.2011 sp. zn. 6Co/1/2011. Ako už bolo konštatované, ak sa uplatňuje právo po použití nekalej\nobchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.\n\nNa základe uvedeného odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\n\nV odvolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a ani jej\nžiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n\nTento rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/252/2013", "guid": "7d0ca581-fa73-419d-b668-46e37fc7381b:024802d0-440a-4819-94c8-9410cc170a25", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 1211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2b4ba89-b46e-44aa-8596-a23f49bcba90"}, {"guid": "4149f857-ea6d-4d16-9826-3ea492bf5987:0997158a-8bbc-43bc-99ce-0ebe394ae19e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 26. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:8109223908.1"}, {"guid": "a92b8a80-bee9-4c05-a32b-6ceb1a7dc32f:64bd1f3c-8fbd-4058-9681-a03c6096fb74", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5311211005.1", "spisova_znacka": "6Co/218/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/218/2012 z 19. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5311211005.1"}, {"guid": "8dead477-da0c-441f-89d7-c893fe071dcd:e3fdee32-9283-479f-8b77-ceb0334ee82d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7611208380.1", "spisova_znacka": "6Co/26/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/26/2012 z 16. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7611208380.1"}, {"guid": "ba1a5c42-a22b-488f-8cb5-bf33b2fe858b:395daf4e-5051-46f6-9656-1d1d2a1c9f2d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3510200658.1", "spisova_znacka": "17Co/167/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/167/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3510200658.1"}], "citovane_v": []}