Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/206/2014 z 29. 3. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2017, sp. zn. 12Co/206/2014, ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/206/2014 | ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1 | 2017-03-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 11 zákona č. 330/1991 Zb., § 12 zákona č. 330/1991 Zb., § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., § 10 zákona č. 330/1991 Zb., § 134 OZ, § 30 zákona č. 330/1991 Zb., § 137 CSP, § 8 zákona č. 330/1991 Zb., § 7 zákona č. 330/1991 Zb., § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb., § 13 zákona č. 330/1991 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c7d6054-48b8-4168-b7b8-a8affdb4697f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/206/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311206194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6311206194.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ C. M., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXX, XXX XX I., 2/ C. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
J. C. XXX/X, XXX XX B., 3/ C. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom G. XXX, XXX XX G., a 4/
E. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. C. XXX/X, XXX XX B., všetkých právne zastúpených
JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 01 Brezno, proti žalovanému W..
G. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Máriou
Stahovcovou, advokátkou so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno, o určenie vlastníckeho práva k pozemku,
o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/291/2011-143 zo dňa 08. 10. 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e.
Žalovaný  m  á     n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 08. 10.
2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po pripustení vstupu žalobcov 2/ - 4/ do konania) domáhali
určenia, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom podielu vo veľkosti 5/24 pozemku C-KN parc.
číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, kat. úz. G., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, alternatívne určenia, že spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti X/XX na pozemku C-KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 v kat. úz. G.,
zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru, patrí do
dedičstva po C. M., rod. T., nar. XX. XX, XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX (prvý výrok). Žalobcom
1/ - 4/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 202,08 Eur na označený účet jeho
právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).
Žalobca 1/ odôvodňoval žalobu tým, že na základe zápisnice o usporiadaní pozostalosti zo dňa 01.
08. 1941 jeho rodičia E. M. a C. M., rodená T. nadobudli spoluvlastnícke podiely, každý vo veľkosti
5/24, na pozemku PK parc. č. XXX/b v PK vl. č. XXX pozemkovej knihy G.. Po úmrtí matky žalobcu
v roku XXXX  došlo k chybe v zápisnici, kde je okrem maloletého E. M. ako dedič uvedená namiesto
žalobcu 1/ C. M. C. M.; títo dedili pôvodný podiel vo veľkosti 5/24 rovným dielom, čiže každý po 5/48.
Pôvodný majetok sa nachádzal na hranici katastrálnych území G. a G.. V roku 2001 vydal Obvodný úrad
v Brezne rozhodnutie o schválení ROEP obce G.. V prípade obce G. bol schválený zjednodušený register
pôvodného stavu. Pôvodný majetok je dnes rozdelený na viacero pozemkov v obidvoch katastrálnych
územiach. V rozhodnutiach o ROEP a ZRPS bol žalobca ako dedič po matke C. M. raz zapísaný ako
C. M. a raz ako C. M.. Otec žalobcu bol tiež omylom uvedený ako dedič po C. M. na podiel vo veľkosti
5/48 namiesto E. M. C... Žalobca 1/ v roku 2010 zistil, že E-KN parc. č. XXX/X bola z listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. úz. G. odpísaná a zapísaná do nového listu vlastníctva č. XXXX z dôvodu zmeny



vlastníctva, pričom žalobcovi svedčil zápis k nehnuteľnosti už len k podielu 5/48, vedenému na LV č.
XXXX. Podiel po matke zapísaný pre žalobcu 1/ omylom ako pre C. M. vo veľkosti 5/48 bol zapísaný
spolu s podielmi iných osôb na základe notárskej zápisnice z roku 2006 na meno žalovaného W.. G. G..
Jeho celkový podiel o veľkosti 7/16 na LV č. XXXX zahŕňa aj podiel žalobcu po matke. Pozemok E-KN
parc. číslo XXX/X v kat. úz. G. už nie je zapísaný v katastri nehnuteľností a nejestvuje ani list vlastníctva
č. XXXX na základe prebehnutých pozemkových úprav. Pri žalovanom vychádzala správa katastra zo
skutočnosti, že jeho podiel predstavuje 7/16. Pôvodný pozemok E-KN parc. č. XXX/X mal výmeru XX
XXX m2, na podiel žalobcu vychádzala výmera XXXX m2 (5/48 z celku). Z časti označenej ako C-KN
parc. číslo XXXX/X, vyčlenenej z pôvodného pozemku E-KN parc. číslo XXX/X, je výmera X XXX m2. V
prípade, že súd nevyhovie žalobe v prvej časti požadoval určenie, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti
5/24 rovnakého pozemku patrí do dedičstva po C. M., rod. T., nar. XX. XX. XXXX a zomrelej dňa XX. XX.
XXXX, pretože po úmrtí jeho matky došlo k chybnému zápisu v pozemkovej knihe znovu v prospech C.
M., ktorou nemohla byť žiadna iná osoba, len C. M., rod. T., teda matka žalobcu.
Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby argumentujúc, že aj v prípade chybného zápisu v roku XXXX  po
úmrtí matky žalobcu v G. žila jediná C. M., rod. O., ktorá bola manželkou I. M.. I. M. bol bratom E. M. D..,
otca žalobcu. C. M., rod. O. so svojím manželom na tejto pôde hospodárili, neskôr pozemok previedli
na blízkeho príbuzného I. L. (jeho manželka S. bola sestrou I. a E. M.). Žalovaný je právnym nástupcom
I. L. a jeho vlastnícke právo bolo osvedčené na základe užívacích vzťahov najprv C. M., rod. O., neskôr
I. L., následne rodičov žalovaného a nakoniec žalovaného samotného.
Z vykonaných dôkazov mal okresný súd preukázané, že E. M. s manželkou C. M., rod. T. v roku
1924 nadobudli spoluvlastnícke podiely k pozemoknižnej parcele č. XXX/b o výmere XXXX jutár a XXX
štvorcových siah zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX v pozemkovej knihe obce G., každý z
nich o veľkosti 5/24. Na základe právoplatného pozostalosť odovzdávajúceho uznesenia súdu zo 16.
05. 1945 pod číslom D347/45/8 bolo v pozemkovej knihe vložené vlastnícke právo v prospech maloletej
C. M. v podiele 5/48 a maloletého E. M. v rovnakom podiele z pozostalosti nebohej C. M., rod. T..
Uznesenie poručenského súdu z 26. 05. 1945 vzalo na vedomie, že nad maloletými C. M., nar. XX. XX.
XXXX a E. M. nar. XX. XX. XXXX, pozostalými po C. M., rod. T., vykonáva otcovskú moc otec E. M..
Podľa identifikácie vyhotovenej 28. 03. 2013 Správou katastra Brezno pozemok vedený v pozemkovej
knihe vo vložke č. XXX ako PK parc. č. XXX/b je totožný s pozemkom E-KN parc. č. X-XXX/X, trvalé
trávne porasty o výmere XX XXX m2, ktorý bol vedený na LV č. XXXX aj s odčlenenou parcelou C-
KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, zapísanou na LV č. XXXX, všetko pre kat. úz. G..
Podľa poznámky v identifikácii parcely XXX/b, XXX/b, resp. X-XXX/X a X-XXX/X tvoria C-KN parc. č.
XXXX/X. Tento pozemok sa podľa oznámenia vtedajšej Správy katastra Brezno z 28. 03. 2013 (orná
pôda o výmere XXXX m2) skladá z pôvodných pozemkov E-KN parc. č. X-XXX/X, totožným s PK parc.
č. XXX/b a s E-KN parc. č. X-XXX/X totožným s PK parc. č. XXX/b. G. PK parc. č. XXX/b a XXX/b
boli pôvodne zapísané v prospech vlastníkov evidovaných v PK vložke č. XXX, resp. XXX kat. úz. G.,
v konaní o ROEP boli vlastnícke vzťahy zapísané na LV č. XXXX pri KN-E parc. č. X-XXX/X, resp.
na LV č. XXXX pri parcele E-KN parc. č. X-XXX/X pre kat. úz. G.. Vlastnícke vzťahy na LV č. XXXX
a XXXX boli zrušené rozhodnutím OPÚ v Brezno č. OPÚ-XXXX/XXXX/C. z 25. 03. 2009 o schválení
PPÚ - X Dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikli pôvodné
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zahrnutým do ich obvodu; v tomto prípade išlo o pozemky E-KN
parc. č. X-XXX/X a E-KN parc. č. X-XXX/X. Podľa projektu pozemkových úprav bol vytvorený nový
pozemok C-KN parc. č. XXXX/X a vlastníctvo bolo do katastra nehnuteľností zapísané podľa projektu
pozemkových úprav v kat. úz. G. na LV č. XXXX. Pred pozemkovými úpravami bol na LV č. XXXX v
kat. úz. G. jedným zo spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XX.XXX
m2 žalobca 1/ s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/XX na základe dedičského rozhodnutia zn. D
254/02 z 28. 05. 2002 po poručiteľovi E. M., zomrelom XX. XX. XXXX, vyhotoveného notárkou JUDr.
Máriou Ježkovou, Brezno. Na tomto liste vlastníctva bol rovnaký podiel zapísaný aj v prospech C. M.
(SPF). Titulom nadobudnutia bolo rozhodnutie Okresného úradu v Brezne č. PPLH-K/XXXX/XXXXXX/
KRJ-POZ z 30. 05. 2001. Notár JUDr. Michal Capek v konaní sp. zn. N 35/2006 konštatoval osvedčenie
vydržania vlastníckeho práva žalovaného aj k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/48 k pozemku E-
KN parc. č. XXX/X, zapísanému na LV č. XXXX pre kat. úz. G., pričom R. G. ako osoba, ktorej vlastníctvo
preukazuje posledný zápis na liste vlastníctva prehlásila, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva
vydržaním pre žalovaného.
Okresný súd zistil, že k zápisu vlastníckeho práva k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X kat. úz. G. v
prospech žalovaného došlo v konaní o pozemkových úpravách. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX pre pozemky E-KN parc. č. XXX/X a XXX/X zo dňa 27. 06. 2006, čiastočného výpisu z
listu vlastníctva č. XXXX pre pozemok E-KN parc. č. XXX/X z 27. 06. 2006, z grafického zobrazenia



pôvodného a nového stavu, ako aj kombinatória registra pôvodného stavu a registra nového stavu, z
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Brezne z 25. 03. 2009 č. OPU-XXXX/XXXX/C. okresný
súd zistil, že u žalovaného došlo k zániku vlastníckeho práva k pozemkom E-KN parc. č. XXX/X a XXX/
X o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 zapísaným na LV č. XXXX, aj k pozemku E-KN parc. č. X-XXX/
X zapísanom na LV č. XXXX v prospech žalovaného v podiele 7/16. Následne mu vzniklo, okrem iného,
vlastnícke právo aj k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2 v podiele 1/1. Z grafickej
identifikácie vtedajšej Správy katastra Brezno z 28. 03. 2013 vyplynulo aj to, že plocha parcely č. X  XXX/
X sa čiastočne nachádza na bývalej ploche parciel E-KN č. X-XXX/X a X-XXX/X.
Okresný súd vychádzal z ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Konštatoval, že rozhodnutím príslušného pozemkového úradu dochádza k zániku pôvodných pozemkov
ako vecí aj k zániku pôvodných vlastníckych vzťahov k nim a vznikajú nové vlastnícke vzťahy k
novovytvoreným pozemkom. Z § 11 vyplýva, že kontinuita vlastníckych vzťahov je prerušená, keďže
pôvodná vec zaniká. V dôsledku zrušenia pôvodného vlastníctva konkrétnej osoby ku konkrétnej
nehnuteľnej veci vzniká dotknutej osobe právo na vyrovnanie spočívajúce v peňažnej náhrade, v
náhrade formou vlastníctva k novovzniknutej veci (novovytvorenému pozemku), v primeranej hodnote
vo vzťahu k hodnote pôvodného vlastníctva k určitému pozemku alebo k pozemkom. Z hľadiska
nadobudnutia vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka ide o rozhodnutie štátneho orgánu, ktorého
dôsledkom je vznik novej veci, a zároveň vznik nového vlastníckeho práva k tejto veci u účastníka
konania o pozemkových úpravách. Rozhodnutie je titulom pre originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva. Ak v minulosti došlo k chybnému zápisu v pozemkovej knihe tak, že namiesto žalobcu bola
ako spoluvlastník zapísaná C. M., ktorou mohla byť aj nebohá matka žalobcu 1/, ale aj matka svedkyne
R. G. s rovnakým menom, aj v prípade, že by vlastníctvo k tomuto pozemku u inej osoby v ďalšom
období nevzniklo, vlastnícke právo C. M. (prípadne žalobcu, ktorý mal byť v pozemkovej knihe namiesto
C. M. zapísaný), by zaniklo rozhodnutím obvodného pozemkového úradu o pozemkových úpravách
v dôsledku zániku veci ako takej. V procese pozemkových úprav u žalobcu, prípadne jeho právnej
predchodkyne nevzniklo majetkové právo na vyrovnanie za zaniknutú vec ani vlastnícke právo k novej
veci. Účastníkom konania o pozemkových úpravách bola iná osoba, ktorej vzniklo toto právo (žalovaný).
V súdnom konaní nemožno sanovať alebo reparovať prípadný nedostatok pri zisťovaní vlastníckych a
užívacích vzťahov v konaní o ROEP a v konaní o pozemkových úpravách. Znamenalo by to, že súd
by nevyslovil deklaratórne rozhodnutie o vlastníckom práve, ale doplnil by konštitutívne rozhodovanie
pozemkového úradu a vlastníctvo nanovo vytvoril. K novovytvorenej C-KN parc. č. XXXX/X, kat. úz. G.
vlastnícke právo žalobcovi ani C. M., rod. T. nikdy nesvedčilo. Ak nesprávnym postupom štátneho orgánu
alebo konaním žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia alebo spôsobeniu škody, je možné
tento stav napraviť len nárokom na náhradu škodu, prípadne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keď v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

2. Žalobcovia v odvolaní, ktoré podali včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že súd
prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie trpí vadami, pre ktoré je potrebné ho zrušiť,
doplniť dokazovanie a na jeho základe vec znova posúdiť a rozhodnúť.
Uviedli, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovanému ani jeho právnym predchodcom
v minulých obdobiach nikdy vlastnícke právo nesvedčilo a bolo odvodzované od skutočností, ktoré
nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave. Pri vykonávaní pozemkových úprav boli rešpektované
zápisy vlastníckych vzťahov z listov vlastníctva, čo vyplýva zo súpisu pozemkov a spoluvlastníckych
podielov účastníkov pozemkových úprav. Žalovaný ani jeho právni predchodcovia v žiadnych pôvodných
pozemnoknižných zápisoch nefigurovali ako vlastníci či spoluvlastníci pozemkov. Pri pozemkových
úpravách už mal žalovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/16 na pozemku E-KN parc. č. XXX/X
(pôvodná parcela XXX/b), v ktorom bol zahrnutý aj spoluvlastnícky podiel 5/48 žalobcu 1/. Pre určenie
náhrady boli pri pozemkových úpravách rozhodujúce spoluvlastnícke vzťahy k pôvodným (zanikajúcim)
pozemkom, z toho určená výmera pozemkov pre určenie rozsahu poskytovanej náhrady. V dôsledku
toho bol žalovaný zvýhodnený o výmeru pôvodne patriacu žalobcovi 1/ v rozsahu XXXX m2, o ktorú bol
žalobca 1/ ukrátený. Pri určovaní náhrad za zanikajúce pozemky bola zachovaná kontinuita vlastníckych
vzťahov tak, ako bola zapísaná v listoch vlastníctva pred rozhodnutím o pozemkových úpravách.
Okresný súd sa mal vyporiadať s priebehom konania o pozemkových úpravách a jeho výsledkom. Okruh
účastníkov konania o pozemkových úpravách upravuje § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.. Žalobca 1/



bol účastníkom konania už z titulu svojho vlastníckeho práva k podielom na pozemkoch, ktorých sa
pozemkové úpravy dotýkali. Bolo potrebné skúmať, či bol postup správneho orgánu pri pozemkových
úpravách v súlade so zákonom a  či je rozhodnutie o pozemkových úpravách právoplatné a vykonateľné.
Bez zistenia týchto rozhodných skutočností nemožno hovoriť o vzniku vlastníckeho práva na strane
žalovaného originárnym spôsobom. Súd prvej inštancie sa týmito otázkami v konaní nezaoberal a nie
sú obsiahnuté ani v odôvodnení rozsudku, čo ho robí nepreskúmateľným. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že pozemok C-KN parc. č. XXXX/X v kat. úz. G. nie je
totožný s pozemnoknižnou parcelou, č. XXX/b, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo žalobca, ale
je vytvorený aj z inej pozemnoknižnej parcely č. XXX/b, resp. E-KN parcely č. XXX/X, ku ktorej vlastnícke
právo žalobcovi ani jeho právnym predchodcom nesvedčí a nikdy nesvedčilo. V rámci pozemkových
úprav zanikli pôvodné vlastnícke vzťahy k pôvodným pozemnoknižným pozemkom a boli vytvorené nové
vlastnícke vzťahy k novovytvoreným pozemkom, ktoré vznikli kombináciou viacerých pozemnoknižných
parciel. V správnom konaní bola možnosť požiadať o zmenu zápisu v lehote 3 rokov od zápisu nových
vlastníckych vzťahov. Otec žalobcu E. M. ani sám žalobca C. M. sa minimálne od roku 1945 nikdy
o pozemnoknižný pozemok nezaujímali. Poukázal na zásadu rímskeho práva vigilantibus iura scripta
sunt (právo patrí bdelým). Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť uplatniac si náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalobcovia reagovali na vyjadrenie žalovaného tvrdením, že ak bolo v pozemkových úpravách
žalovanému priznané vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom, do ktorých boli zahrnuté aj podiely
žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, bolo potrebné takéto rozhodnutie doručiť aj žalobcom, čo
nebolo predmetom dokazovania. Žalobcovia by potom mali možnosť brániť sa v správnom konaní
podaním opravného prostriedku. Rozhodnutie, ktoré nebolo v správnom konaní doručené všetkým jeho
účastníkom, nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť a až po jeho doručení žalobcom začnú bežať
lehoty na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správneho orgánu. Otec žalobcu 1/ pozemok
užíval v prospech rodiny a to, že si nevšimol nesprávnosť zápisu v pozemkovej knihe nemôže byť
na ujmu vlastníka. Žalobca 1/ sa po zistení nesprávnosti zápisu opakovane domáhal zmeny v katastri
nehnuteľností. Žalovaným uvádzaná rodinná príslušníčka C. M. pochádza z inej obce a k pozemkom v
G. alebo B. nemala nikdy žiadne vlastnícke vzťahy. Ak žalovaný tvrdí, že pozemnoknižný pozemok nie je
totožný so súčasným právnym stavom, pozemok vlastnícky určený žalovanému musí byť v časti podielu,
ktorý bol historicky vo vlastníctve žalobcu 1/, resp. jeho právnych predchodcov, vydaný skutočným
vlastníkom. Pri rozhodovaní o pozemkových úpravách došlo k transformácii podielov zapísaných v
pozemkovej knihe a neskôr v katastri nehnuteľností na výmery novovytvorených pozemkov. Nikto iný
ako žalovaný si podiely žalobcu 1/ neprivlastnil. Nemožno sa teda iným spôsobom domáhať určenia
vlastníckeho práva.

5. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcov.

6. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“)  platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia  jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.  Zohľadňujúc
vzájomnú súvzťažnosť ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že
nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods.
1 CSP), ale rešpektuje procesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcov (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie  ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo vyplýva aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Ustálená judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie



bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril
Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03 ).

9.   Odvolací súd je toho názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok spĺňa atribúty zásad spravodlivého
konania.  Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobcovia
domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, ktoré prostriedky procesného útoku použili, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako
vec právne posúdil. Dbal aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Predvídateľné je také súdne rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní
a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom
bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru
a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení postupom súdu, ktorý
nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom
a jeho pravidlami (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/42/2010 zo 17. 10. 2011). Z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvej inštancie dôsledne plnil svoje procesné povinnosti, stranám sporu poskytoval
zrozumiteľné procesné poučenie v adekvátnom rozsahu. Rovnako dodržal procesný postup pri
vykonávaní dokazovania, ktorého predmetom boli aj otázky týkajúce sa konania o pozemkových
úpravách. Žalobcom nebola postupom okresného súdu odňatá možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
ustanovení zákona č. 330/91 Zb. na zistený skutkový stav. Žalobcovia mali až po rozhodnutie okresného
súdu možnosť argumentovať a predvídať spôsob jeho rozhodnutia práve z postupu súdu pri konaní
a rozhodovaní. Mali možnosť tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska právneho posúdenia veci,
keďže vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je potrebné chápať zo širšieho hľadiska, teda aj
procesnoprávneho so zreteľom na skutočnosť, že len pri dôslednom a presnom dodržiavaní procesných
ustanovení môžu byť splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia plne zodpovedajúceho zákonu.
Odvolací súd konštatuje dodržanie procesného postupu predpísaného zákonom súdom prvej inštancie.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie
pri právnom posúdení veci nepochybil.

12. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pozemok C-KN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
XXXX m2 bol vytvorený z pôvodných pozemkov označených ako E-KN parc. č. X-XXX/X, trvalý trávny
porast, ktorý bol totožný s pozemnoknižnou parcelou č. XXX/b (zapísanou v pozemnoknižnej vložke č.
XXX pozemkovej knihy G.) a z pozemku E-KN parc. č. X-XXX/X, trvalý trávny porast, ktorý bol totožný
s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXX/b (zapísanou v PK vložke č. XXX pozemkovej knihy G.).
Právni predchodcovia žalobcu 1/ E. a C. M. boli podielovými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej
parcely PK parc. č. XXX/b zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pozemkovej knihy G. o výmere
XXXX m2 (č. l. 114). Nie je preto možné určiť vlastnícke právo žalobcu 1/, resp. určiť vlastnícke
právo právnej predchodkyne žalobcov C. M., rod. T., k pozemku C-KN parc. č. XXXX/X, orná pôda, o
výmere XXXX m2, ktorý nie je tvorený výlučne pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXX/b. Právni
predchodcovia žalobcov k pozemnoknižnej parcele č. XXX/b nemali žiaden vlastnícky vzťah. Na druhej



strane, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, z  pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/b nebol
vytvorený len pozemok C-KN parc. č. XXXX/X.

13. Pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom k 25. 03. 2009
(kedy bolo Obvodným pozemkovým úradom v Brezne vydané rozhodnutie o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav)  bolo sceľovanie, delenie, rozmiestnenie a usporiadanie pozemkov na
základe vlastníckych a užívacích vzťahov a s tým súvisiace vykonávanie terénnych, komunikačných,
vodohospodárskych, rekultivačných a zúrodňovacích opatrení. Pozemkové úpravy sa vykonávajú
spravidla naraz v celom katastrálnom území, ktoré tvorí ich obvod. Podľa § 14 ods. 4 zákona č.
330/1991 Zb. v znení účinnom k 25. 03. 2009 (ďalej aj zákon č. 330/1991 Zb.) dňom právoplatnosti
rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v
rozhodnutí sa nadobudne vlastníctvo k novým pozemkom, alebo právo na vyrovnanie v peniazoch
podľa rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu (§ 11 ods. 2). Obvodný
pozemkový úrad v Brezne vydal dňa 25.  03. 2009 rozhodnutie č. OPÚ-XXXX/XXXX/C. o schválení
vykonania projektu pozemkových úprav v katastrálnom území G., ktoré podľa vyznačenej doložky
právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť 15. 05. 2009. Týmto dňom sa nadobudlo vlastníctvo pozemkov
alebo právo na vyrovnanie podľa rozdeľovacieho plánu (listiny, na základe ktorej sa vykonali zmeny
v katastri nehnuteľností). Základnou podmienkou pre účelné riešenie projektu pozemkových úprav
bolo vyriešenie vlastníckych vzťahov v určenom obvode a zreambulovanie dovtedajších podkladov na
skutočný stav. Pre upresnenie odvolací súd pripomína, že výsledky pozemkových úprav právoplatným
rozhodnutím pozemkového odboru zakladajú, menia a rušia vlastnícke práva k pozemkom tak, ako
správne uviedol súd prvej inštancie. Ustanovenie § 42c ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. zverovalo
pozemkovým úradom možnosť rozhodnúť o zmene registra pôvodného stavu, registra nového stavu
a vykonania projektu pozemkových úprav v prípade zistenia, že projekt pozemkových úprav obsahuje
údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú chybné. Rozhodnúť bolo možné do 5 rokov
od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav, čo je v prejednávanej veci do 15. 05. 2014.
Žalobcovia sa takejto nápravy vo vzťahu k príslušnému pozemkovému úradu nedomáhali.

14. K odvolacej námietke poukazujúcej na potrebu skúmania, či bol postup správneho orgánu pri
pozemkových úpravách v súlade so zákonom a či je rozhodnutie o pozemkových úpravách právoplatné
a vykonateľné odvolací súd pripomína, že predložené rozhodnutie o vykonaní projektu pozemkových
úprav je opatrené doložkou právoplatnosti s dátumom 15. 05. 2009, ktorú v konaní pred súdom
prvej inštancie žalobcovia, riadne oboznámení s obsahom spisu okresným súdom (čo vyplýva zo
zápisníc z pojednávaní), nespochybňovali. Podľa § 6 ods. zákona č. 330/1991 Zb. boli účastníkmi
pozemkových úprav nielen vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám, ale aj fyzické
osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva mohli byť pozemkovými úpravami
dotknuté. Odvolacia námietka o nedoručení rozhodnutia vydaného v procese pozemkových úprav
(bližšie nešpecifikovaného) neobstojí.  Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav
(ktorým sa nadobúdalo vlastníctvo k novým pozemkom) obvodný pozemkový úrad ich účastníkom
nedoručoval, ale podľa § 14 ods. 4 tretia veta zákona č. 330/1991 Zb. sa toto rozhodnutie oznámilo
verejnou vyhláškou, pričom proti rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa
nebolo nemožné odvolať. Na doplnenie odvolací súd pripomína, že podľa § 26 Správneho poriadku
správny orgán použije doručenie verejnou vyhláškou v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie
sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak,
že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty
je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým,
najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého
sa konanie týka.  Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav má konštitutívny
charakter, je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. K nadobudnutiu vlastníckeho
práva žalovaným teda došlo na základe právoplatného správneho rozhodnutia pozemkového úradu
vydaného v medziach jeho právomoci, ktorým je súd v zmysle § 194 CSP (do 30. 06. 2016 § 135
ods. 2 O. s. p.) viazaný a  v konaní o určenie vlastníckeho práva nie je oprávnený preskúmavať jeho
vecnú správnosť. Pokiaľ s týmto správnym aktom žalobcovia nesúhlasili, mali možnosť sa ako účastníci
správneho konania domáhať v zákonnej lehote jeho zrušenia postupom podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V prejednávanej veci je súd oprávnený len preskúmať, či ide o správny akt, ktorý je
vydaný v medziach právomoci príslušného správneho orgánu a je právoplatný a vykonateľný (rozsudok
NS ČR sp. zn. 28Cdo/730/2011 zo 14. 03. 2012).



15. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ podal odvolanie voči celému
rozsudku, teda spochybnil aj výrok o trovách konania. Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu
pri priznaní náhrady trov konania žalovanému.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný si uplatnil trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia,
odvolací súd mu ich náhradu priznal.

17. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Záverom odvolací súd uvádza, že v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie nie je uvedené presné
označenie zástupcu žalobcov 2/, 3/ 4/ (§ 220 ods. 1 CSP). Ide o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá vznikla
v procese prípravy písomného vyhotovenia rozsudku. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania
odvolací súd i napriek tejto formálnej nesprávnosti odvolanie prejednal s tým, že úlohou súdu prvej
inštancie bude túto nesprávnosť odstrániť postupom podľa § 224 CSP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).