Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/22/2012 z 17. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. júna 2012, sp. zn. 1CoP/22/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8709202109.1 Krajský súd Prešov | 1CoP/22/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8709202109.1 | 2012-06-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 62 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db710e9f-2090-4f5a-87ca-aef9dd499a8f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8709202109.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/22/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709202109
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8709202109.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. J. P., nar. X.X.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov Mgr. E. P., nar. X.X.XXXX, bytom H., Ul. Q. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Janou Murárovou,
advokátkou v Poprade, Námestie 1. mája č. 220/19 a Ing. W. G., nar. X.X.XXXX, bytom R., G. rad XX/
XX, v konaní začatom na návrh matky, o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15 P 125/2009 - 266 z 25.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu na úpravu styku a výroku
o trovách konania štátu.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu na úpravu styku.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. J. P. do osobnej starostlivosti matky. Zaviazal
otca prispievať na jeho výživu sumou 60 Eur mesačne od 1.1.2010 vždy do 15 -teho dňa toho-ktorého
mesiaca k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.10.2011 v sume 781 Eur zaviazal
otca splatiť v 50 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Upravil styk otca s maloletým tak,
že tento je oprávnený sa stretávať s mal. J. každý prvý víkend v mesiaci od soboty od 8.00 hodiny do
12.00 hodiny a od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a v nedeľu od 8.00 hodiny do 12.00 hodiny a od 15.00
hodiny do 18.00 hodiny v prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Miestom
začiatku styku označil tak, že tento styk sa začne pred bytom matky. V prevyšujúcej časti návrh otca na
úpravu styku zamietol. Určil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že matka má maloletého v starostlivosti od 7.1.2010, ukončila pracovný pomer,
nastúpila na riadnu rodičovskú dovolenku a dieťaťu sa plne venuje.

Zo záverov znaleckého posudku zadováženého v prvostupňovom konaní vyplýva, že osobnostné
predpoklady matky v porovnaní s osobnostnými predpokladmi otca vychádzajúc zo štruktúry osobností
jednotlivého rodiča sú kvalitnejšie. Matka poskytuje viac emočného zázemia pre dieťa, všetok čas venuje
dieťaťu, snaží sa mu poskytnúť veľa podnetov a stimulácie na zdravý vývoj psychiky dieťaťa. Po narodení



dieťaťa do obdobia, kedy otec izoloval dieťa od matky, mala matka snahu, aby malo dieťa možnosť
kontaktovať sa s otcom, aby malo možnosť vytvoriť si vzťah s otcom a naopak, aby mal otec možnosť
po vzájomnej dohode voľného kontaktu s dieťaťom. Taktiež otec už nejaví tak intenzívny záujem o dieťa.
Na stretnutia chodí menej časti, finančne prispieva na dieťa sumou 24,50 Eur, pričom otec je emočne
chladnejší, má zníženú schopnosť emočnej a afektívnej rezonancie s okolím. Matka k maloletému
prejavuje naozajstný vzťah, nejde teda o fingovaný vzťah. Otec je taktiež spôsobilý zabezpečiť dieťaťu
zdravý fyzický a psychický vývoj, avšak matka je viac spôsobilá zabezpečiť podmienky pre zdravý vývoj
maloletého. V súčasnosti je teda pre dieťa vhodnejšie výchovné prostredie u matky, ktorá maloletému
zabezpečuje celodennú starostlivosť, plne sa podieľa na jeho výchove, pričom dieťa je na ňu emočne
naviazané, a preto súd zveril mal. J. do jej osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o výšku výživného, poukázal súd prvého stupňa na to, že je v súčasnosti v silách otca platiť
stanovené výživné vo výške 60 Eur mesačne s poukazom na to, že otec je konateľom a zamestnancom
spoločnosti G&G TECHNOLOGIES, s.r.o., pričom základ dane do septembra 2011 predstavovalo 900
Eur mimo mesiacov, kedy bol otec práceneschopný. V súčasnosti príjem otca spočíva v minimálnej mzde
a v roku 2009 došlo k odpredaju bytu v hodnote 60.000 Eur, z čoho bolo vyplatených 37.000 Eur ako
hypotekárny úver a vo zvyšku boli peniaze použité na zariadenie bytu. Otec má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z jeho terajšieho vzťahu. Sumu 60 Eur určil otcovi platiť
od 1.1.2010 a to z toho dôvodu, že dieťa je reálne v starostlivosti matky od januára 2010, kedy došlo na
základe právoplatného predbežného opatrenia k výkonu rozhodnutia a maloleté dieťa bolo odovzdané
do starostlivosti matky.

Nakoľko bol otec zaviazaný úhradou výživného vo výške 24,50 Eur v predbežnom opatrení, mesačné
zaostalé výživné predstavuje sumu 35,50 Eur a za 22 mesiacov to predstavuje sumu 781 Eur, ktorú
otcovi povolil splácať v primeraných mesačných splátkach.

Pokiaľ matka žiadala výživné za dlhšie časové obdobie (už od podania návrhu), bolo potrebné v
prevyšujúcej časti návrh zamietnuť.

Pokiaľ ide o úpravu styku, vychádzal súd prvého stupňa zo záverov znaleckého dokazovania, kde
znalkyňa doporučila upraviť styk raz za dva týždne po jednom dni, akceptujúc spánkový režim
maloletého dieťaťa. Znalecké dokazovanie zatiaľ neodporučilo rozšírenie styku na vianočné, veľkonočné
sviatky a na čas letných prázdnin, a preto súd upravil styk otca raz mesačne, a to v čase soboty a nedele
od soboty rána od 8.00 hodiny do 12.00 hodiny a od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny a taktiež v nedeľu
od 8.00 hodiny do 12.00 hodiny a od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny. Pokiaľ ide o spomínaný širší styk
otca s maloletým dieťaťom, v tejto časti bolo potrebné návrh zamietnuť.

Zároveň súd prvého stupňa určil, že o trovách znaleckého dokazovania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to samostatným uznesením.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal najmä z vyjadrení matky, ktoré považoval za pravdivé a
podložené a nevšímal si protirečenia v jej vyjadreniach. Súd si nevypočul a nepredložil znalcom zvukové
záznamy, ktoré dokazovali matkino psychické rozpoloženie v roku 2008, ktoré dokazujú, že starostlivosť
o maloleté dieťa vôbec nezvládala.

Nie je pravdou, že by sa maloleté dieťa otca bálo, pretože pri spoločných stretnutiach je mal. J. hravý,
šťastný a vôbec sa otca nebojí. Nikdy nemal problémy s prijímaním stravy od otca.



Pokiaľ ide o úpravu styku, poukázal otec na to, že maloletý by mal tráviť s ním aspoň jeden víkend v
mesiaci (od piatka obeda do nedele večera) bez prítomnosti matky v prostredí, kde otec žije a kde istý
čas žilo aj maloleté dieťa.

Súd prvého stupňa zabudol na starých rodičov maloletého, pričom v tomto smere je potrebné úpravu
styku rozšíriť aj o stretávanie sa so starými rodičmi.

Znalecké dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa je neprofesionálne a zavádzajúce. Znalecké
dokazovanie neprihliadlo na výpovede svedkov a neboli zisťované protirečenia vo vyjadreniach matky,
pričom je žiaduce, aby súd znalecké dokazovanie zopakoval.

Pokiaľ ide o určenie výživného, súčasné pomery neumožňujú otcovi, aby platil výživné vo výške 60
Eur mesačne a splácal aj 50 Eur splátky zaostalého výživného. V roku 2011 od februára do októbra
bol práceneschopný zo zdravotných dôvodov, do konca novembra 2011 poberal minimálnu mzdu a
od decembra 2011 je zamestnaný iba na polovičný úväzok s polovicou minimálnej mzdy, pričom od
polovice januára je opäť práceneschopný zo zdravotných dôvodov. V súčasnosti sa zvýšili poplatky
súvisiace s užívaním bytu v Šamoríne na 260 Eur Bytovému družstvu a ďalšie poplatky za elektrinu a
plyn. Naviac má otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Je potrebné odmietnuť špekulácie naznačené
právnou zástupkyňou matky týkajúce sa jeho majetku, pretože firmu G&G SERVICES predal za 100
Eur, pretože táto firma nič nerobila, nemala majetok, zamestnancov a mala iba dlžoby. Túto firmu predal
fyzickej osobe. Pokiaľ ide o trojizbový byt, tento zakúpil v roku 2004 pomocou hypotekárneho úveru a
pôžičky od rodičov. Bolo potrebné splatiť hypotekárny úver a vrátiť pôžičku rodičom. Je preto v jeho
silách platiť výživné vo výške 40 Eur a splátky zaostalého výživného vo výške 10 Eur. Na základe toho
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a jeho návrhom v celom rozsahu vyhovel.

Opatrovník maloletého poukázal na to, že súd vykonal vo veci obšírne dokazovanie a vo veci správne
rozhodol. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že na súde prvého stupňa otec nenavrhol kontrolné
znalecké dokazovanie, a preto nie je dôvod, aby malo byť vykonané ďalšie znalecké dokazovanie.
Okolnosť, že dieťa je na matku emočne fixované, nie je predstieraná, ale pravdivá.

Zárobkové a majetkové pomery otca zodpovedajú výživnému pre maloleté dieťa, otec spolu s partnerkou
žije v nadpriemernej úrovni. Nie je dôvod, aby maloletý nemohol mať aspoň priemernú životnú úroveň.
Otcom požadovaný rozsah styku s maloletým by mohol byť na ujmu maloletému, nie je v jeho záujme.
Na strane otca došlo počas súdneho konania k výrazným zmenám - žije s partnerkou, ktorá zo svojho
manželstva má dve deti vo svojej výchove a spoločne vychovávajú ďalšie spoločné dieťa. Na základe
toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.



Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Pokiaľ ide o zverenie mal. J. do výchovy matky, sú závery súdu prvého stupňa správne a vychádzajú
zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré v prvostupňovom konaní spochybnené nebolo. V znaleckom
posudku bolo jednoznačne a podrobne analyzované, že lepšie osobnostné predpoklady pre zaručenie
zdravého fyzického i morálneho vývoja mal. J. sú na strane matky, hoci nemožno spochybniť schopnosti
otca zabezpečovať výchovu maloletého, avšak vyššia kvalita vzťahu i schopností sa prejavila na strane
matky, najmä z pohľadu empatie a väčšej miere venovania sa maloletému. V tomto smere je potrebné
povedať, že súd prvého stupňa vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia aj svedecké výpovede, okolnosť,
že istý čas sa dieťa nachádzalo v starostlivosti otca, ako aj samotný znalecký posudok, pričom v súhrnne
všetkých týchto dôkazov sa ponúka jediný záver, že lepšiu kvalitu výchovného prostredia poskytne
maloletému J. matka, pričom v tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli vždy to, čo je najvýhodnejšie
pre dieťa a nie to, čo si želajú jeho rodičia (ktorýkoľvek z nich), aj keby konali v najlepšom úmysle.

Znalecké dokazovanie, ktoré je rozhodujúcim a správne vyhodnoteným dôkazom v konaní, nepotvrdilo
problémy na strane matky, ktoré by ju diskvalifikovali z možnosti starať sa o maloletého, tohto riadne
vychovávať a zabezpečovať jeho potreby, a preto nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie
(v zmysle okolností uvedených v odvolaní otca) na otázku osobnostných predpokladov matky, alebo
zaoberať sa nejakým zlyhaním matky pri výchove maloletého, ktoré preukázané nebolo.

Pokiaľ ide o výšku výživného, je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa správne vzal do úvahy
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (ktoré je zatiaľ v útlom veku), ako aj možnosti a schopnosti otca
maloletého. Je potrebné zobrať do úvahy okolnosti, ktoré aj súd prvého stupňa správne vyhodnotil a
to najmä okolnosť, že otec sa pohybuje v podnikateľskej sfére, je konateľom obchodnej spoločnosti a
bez ohľadu na to, že bol istý čas práceneschopný, je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach
ako podnikateľa zabezpečiť pre mal. J. výživné vo výške 60 Eur mesačne, najmä s poukazom na to,
že samotný otec (v nadväznosti na jeho odvolanie) pripúšťa možnosť platenia výživného vo výške 40
Eur mesačne. Správne súd prvého stupňa prihliadol na to, že otec získal nemalú finančnú čiastku aj
z predaja bytu a túto okolnosť taktiež nie je možné opomenúť pri hodnotení celkových možností a
schopností, najmä s poukazom na to, že počas prvostupňového konania vyšlo najavo, že otec si z
utŕžených finančných prostriedkov zabezpečil aj zariadenie bytu.

Preto je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nepochybil ani v otázke výšky výživného pre mal.
J. zo strany otca a správne vyhodnotil aj časové obdobie, za ktoré je možné toto výživné určiť zo strany
otca, pretože až do mesiaca január 2010 bolo dieťa v starostlivosti otca, teda nie je možné priznať
výživné za predchádzajúce obdobie, tak ako to žiadala matka.

V závislosti od toho súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku dlžného výživného za 22 mesiacov
a povolil aj primerané mesačné splátky, ktoré zodpovedajú možnostiam a schopnostiam otca ako
podnikateľa. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že otec je aj konateľom firmy, to znamená,
že je potrebné jeho možnosti a schopnosti vnímať z pohľadu podnikateľského a nielen z pohľadu úzko
zamestnaneckého.

Pokiaľ ide o úpravu styku, aj v tomto smere súd prvého stupňa správne vyhodnotil okolnosť, že mal. J.
je dieťaťom v útlom veku, je potrebné rešpektovať spánkový režim dieťaťa a vzhľadom na tieto okolnosti
a odporučenia, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku, ktorý bol zadovážený v prvostupňovom konaní,
úprava, ku ktorej prikročil súd prvého stupňa javí sa byť najvhodnejšou. Správne konštatuje súd prvého



stupňa, že v závislosti od narastajúceho veku mal. J., bude sa tento styk rozširovať, avšak v súčasnosti
postačuje úprava tak, ako uviedol súd prvého stupňa.

Znalecký posudok, ktorý ako bolo vyššie uvedené, spochybnený nebol, poukazuje predovšetkým na
citovú naviazanosť maloletého dieťaťa na matku, preto je potrebné, aby uplynul istý čas, v rámci ktorého
dôjde k ďalšiemu vývinu dieťaťa, tak aby bolo emočne pripravené na dlhšie odlúčenie od matky a na
dlhší styk so svojim otcom. So všetkými týmito okolnosťami sa znalkyne v znaleckom posudku náležite
zaoberali a znalecký posudok vypracovali v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Aj rozsah úpravy
styku je naformulovaný tak, aby rešpektoval predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, tak aby dieťa
netrpelo v dôsledku prípadne dlhšieho odlúčenia od matky.

Za týchto okolností odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny
potvrdil vo výroku o zverení mal. J. do výchovy matky, vo výroku o výživnom vrátane dlžného výživného
a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd určil, že o trovách znaleckého dokazovania
(súd prvého stupňa mal na mysli trovy konania štátu), bude rozhodnuté samostatným uznesením, ide
o výrok, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a tento v odvolacom konaní preskúmavaný nebol so
zreteľom na to, že v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p. voči takémuto výroku nie je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa zamietnutia návrhu otca na úpravu styku v prevyšujúcej časti, je potrebné
konštatovať, že tento výrok je nadbytočný, pretože úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom má
charakter komplexnej úpravy, ktorá nie je deliteľná z pohľadu toho, že by istá úprava styku bola
oddeliteľná od iných možností styku, ktoré v prípade ich nepriznania by mali byť súdnym výrokom
zamietané. Súd prvého stupňa vždy upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom komplexne a aj keď
nevyhovie všetkým návrhom, ktoré rodič v otázke úpravy styku v priebehu prvostupňového konania
predniesol, nie je to dôvod na zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti. Takýto výrok je nadbytočný, a
preto v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. odvolací súd tento výrok zrušil.

V ostatnom poukazuje odvolací súd na správne rozsiahle a výstižné dôvody súdu prvého stupňa
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré si osvojuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku maloletého so starými rodičmi (rodičmi otca), je potrebné
konštatovať, že tento bol obsiahnutý až v odvolaní, pričom v tomto smere je potrebné dať riadny návrh
na začatie konania so všetkými náležitosťami v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. a tento musí byť riadne
zdôvodnený, pričom je potrebné pripomenúť, že v zásade Zákon o rodine úpravu styku maloletého so
starými rodičmi umožňuje. Súd prvého stupňa zváži tiež okolnosť postupu podľa § 120 O.s.p. v tejto
otázke, pretože podnet (obsiahnutý v odvolaní otca proti rozsudku súdu prvého stupňa) na takéto začatie
konania z úradnej moci bol daný a je otázkou úvahy súdu, či takéto konanie z úradnej moci začne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletým má takýto charakter, a preto
odvolací súd určil, že náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.