Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/1/2014 z 30. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2014, sp. zn. 9Co/1/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4112217150.1 Krajský súd Nitra | 9Co/1/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4112217150.1 | 2014-01-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 90 OSP, § 93 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., § 93 ods. 3 OSP, § 93 ods. 4 OSP, § 172 ods. 1 OSP, § 174 ods. 1 OSP, § 174 ods. 2 OSP, § 174 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2c2fbf4-3f1b-4dcb-82ee-53ba2954d678 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112217150.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112217150
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112217150.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: Z.. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., W. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Nám. legionárov
5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7,
2. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264
154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča, o
zaplatenie 448,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. októbra 2013 č. k.
10C/277/2013-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, doručený Okresnému súdu Nitra dňa 09. 04. 2013 odmietol a navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 3, 4, § 174 ods. 2,
3 OSP a zistil, že odpor v predmetnej veci bol podaný neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu
považoval za potrebné v zmysle § 174 ods. 3 OSP odpor podaný vedľajším účastníkom konania
odmietnuť. Mal za to, že na oprávnenie vedľajšieho účastníka podať opravné prostriedky ustanovenie
§ 93 ods. 4 OSP nedopadá a právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch
a za podmienok ustanovených zákonom. Konštatujúc, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym
opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu ustálil, že na jeho
podanie je subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená
legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle
§ 201 OSP, je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. V rozhodnutí poukázal
na názor Krajského súdu v Nitre, ktorý v odôvodnení uznesenia č. k. 7Co/17/2013-121 uviedol, že
kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ
odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie
samostatná lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Krajský súd v Nitre v uznesení
vydanom pod č. k. 7Co/197/2012-75 poukázal aj na ustanovenie § 201 druhej vety OSP, keď uviedol,
že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo
podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo predpokladá, že za
splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta OSP), a
to dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania. Následne rozhodol aj o náhrade trov konania podľa
§ 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti
s podaným odporom vedľajšieho účastníka a rozhodovaním o ňom žiadne trovy nevznikli.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, nakoľko sa nestotožnil s argumentáciou súdu, na základe ktorej právo
podať odpor prislúcha len odporcovi a to vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená
legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Poukázal pritom na rozhodnutia odvolacích súdov
a to uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06. 11. 2012 sp. zn. 17Co/155/2012, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 01. 2013 sp. zn. 2Co/351/2012 a uznesenie Krajského
súdu v Nitre zo dňa 31. 05. 2013 sp. zn. 9Co/167/2013. Mal za to, že vedľajší účastník vstúpil do
konania z vlastného podnetu, čo je rovnocenný a právne rovnako účinný vstup do konania, ako vstup
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V čase vstupu vedľajšieho účastníka
do konania ešte platobný rozkaz vydaný nebol. Zastal tiež názor, že ak by sa prijal právny názor,
podľa ktorého vedľajší účastník nie je oprávnený v tzv. skrátenom konaní podať odpor, dochádzalo by
k situáciám, tak ako je tomu aj v tomto prípade, že by súdy aj napriek zákonnému zákazu v § 172
ods. 9 OSP vydávali platobné rozkazy aj v spotrebiteľských veciach, v ktorých sú uplatňované nároky z
neprijateľných podmienok. Ak by teda malo platiť, že spotrebiteľské združenie nie je oprávnenou osobou
na podanie odporu, potom by sa stratil zmysel pôsobenia spotrebiteľského združenia v súdnom konaní.
Prevažná väčšina spotrebiteľských vecí totiž bola a ešte aj v súčasnej dobe je rozhodovaná na súdoch v
skrátenom konaní platobnými rozkazmi a neinformovaní a rezignovaní spotrebitelia sa bránia len úplne
výnimočne. Súd by mal podľa neho vykladať procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka
tak, že vedľajší účastník má právo podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky v súlade s
európskou legislatívou. S poukazom na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty
základných práv EÚ bol toho názoru, že je zásadne nesprávna právna argumentácia súdu, že vedľajší
účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu, pretože ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte
platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na
strane ktorého vystupuje. Pokiaľ išlo o možnosť vedľajšieho účastníka podať vo veci odpor poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012 sp. zn. 2 Obdo 27/2012, na základe čoho trval
na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím by sa ex lege zrušil
aj platobný rozkaz.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku je na podanie odporu proti platobnému rozkazu oprávnený výlučne odporca. Mal za
to, že toto právo neprináleží vedľajšiemu účastníkovi konania, preto považoval napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212 ods.
1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 448,04 eura s príslušenstvom.
Vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 27. 06. 2012 oznámil vstup do
konania. Vo veci bol dňa 17. 07. 2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 27. 03.
2013 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 28. 03. 2013. Následne dňa 26. 02. 2013 oznámil vstup do konania aj
ďalší vedľajší účastník a to Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ a dňa 09. 04. 2013 podal
vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odpor proti platobnému rozkazu.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je posúdenie otázky, či bol vedľajší účastník oprávnený v danej
veci podať odpor.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.



Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) k § 93 ods. 2 OSP je osobitným predpisom napríklad aj zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením,
má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 174 ods. 3 OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný

a) oneskorene,

b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze,

c) neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní, preto sa skutkový stav veci pred jeho vydaním
nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej. V platobnom rozkaze
súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal
proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu
nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v



zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu
je odporca, prípadne jeho splnomocnený zástupca.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že pred vydaním platobného rozkazu oznámilo Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník
na strane odporcu. Po oznámení vstupu do konania vedľajším účastníkom súd prvého stupňa vydal
platobný rozkaz a doručil ho aj vedľajšiemu účastníkovi. Následne dňa 09. 04. 2013 vedľajší účastník
podal na súde odpor proti platobnému rozkazu, pričom napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor
vedľajšieho účastníka odmietol.

Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktorého v
súdnom konaní podporuje. Všetky úkony vykonáva vo vlastnom mene. Jeho postavenie však nie
je úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z
procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.

Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania
môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V konaní o vydanie
platobného rozkazu právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku právo vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu neupravuje (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré
právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznáva). Občiansky súdny
poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, pričom stanovuje,
že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej (§
174 ods. 2 prvá veta OSP). Z uvedeného vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu
odporcu, a preto, pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento sa
stal právoplatným. To potom znamená, že ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu proti
platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastníka na strane odporcu do konania, avšak odporca odpor proti
platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu právny význam.
Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v
prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo k
zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

Odvolací súd dodáva, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú
situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo
predpokladá, že sa za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a za
podmienok uvedených v ustanovení § 201 druhá veta OSP dokonca aj proti vôli hlavného účastníka
konania.

Naviac z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. novembra 2012 sp. zn. 4Cdo 201/2011 vyplýva, že
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho
zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje
o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až
keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].

Keďže odporca v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodal a k zrušeniu platobného rozkazu
dôjde len vtedy, ak odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa
preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou
osobou. Kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že
pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému
plynie samostatná lehota na podanie odporu, prípadne, že jeho lehota je limitovaná lehotou odporcu.
Účastníci občianskoprávneho konania, a teda aj vedľajší účastník majú iba tie práva, ktoré im Občiansky
súdny poriadok priznáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a nemohol sa už zaoberať vecnou správnosťou
platobného rozkazu a jeho súladom so zákonom.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, ako ani žiadne trovy nežiadal priznať.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.