Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/53/2016 z 28. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. marca 2017, sp. zn. 31S/53/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200837.1 Krajský súd Žilina | 31S/53/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200837.1 | 2017-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b202e1ad-e382-4af5-b133-d9504dd460cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200837.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/53/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200837.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: J. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, právne zast.: JUDr. Martinom Masným, advokátom, so
sídlom M. C. X, XXX XX D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti
rozhodnutiu žalovaného č. 103745752/2016 zo dňa 17.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Banská Bystrica č. 103745752/2016 zo dňa
17.08.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Žilina podľa § 50 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z.
uložil vo vzťahu k žalobcovi predbežné opatrenie, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná daň alebo
nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe
bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce
v zložení peňažnej sumy 13 700,- € v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že v zmysle § 46 ods. 1 zákona Daňový úrad Žilina začal u daňového
subjektu dňa 24.06.2015 daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014.
Oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 01.06.2015 bolo doručené v súlade s § 31 zák.č. 563/2009
Z.z. splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za
obdobie júl 2014 nebola ukončená. Predbežné opatrenie podľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z.
bolo uložené z dôvodu odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti zaplatenia rozdielu dane z daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, na základe ktorej podľa predbežných
zistení je predpoklad dorubenia dane vo výške 13 700,- €. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu síce so
správcom dane spolupracovala, ale nepredkladala požadované dôkazy na preukázanie uskutočnenia
preverovaných zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období. Ďalej uviedol, že kontrolovaný
daňový subjekt svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 31.12.2015 vo všetkých predmetoch
podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení. Ďalej v priebehu daňovej kontroly dňa
18.02.2016 došlo k odvolaniu plnomocenstva vo vzťahu k Q. A.. Správca dane predvolal daňový subjekt
na ústne pojednávanie, pričom na ústne pojednávanie sa nedostavil. Následne zopakoval predvolanie,
pričom daňový subjekt sa na ústne pojednávania dostavil, ale do zápisnice udelil plnomocenstvo na
zastupovanie JUDr. Martinovi Masnému, ktorý bol prítomný na pojednávaní. Správca dane oboznámil na
pojednávaní konanom dňa 06.04.2016 splnomocneného zástupcu s vykonanými úkonmi v rámci výkonu
kontroly. Splnomocnený zástupca sa počas pojednávania vyjadril len k výkonu kontroly a k jednotlivým



obchodným operáciám sa mal vyjadrovať daňový subjekt osobne. V prípade vyjadrenia daňového
subjektu k jednotlivým obchodným operáciám daňový subjekt uviedol, že splnomocnil svojho syna W.
A. na vykonávania všetkých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou jeho osoby. Predmetné
splnomocnenie však daňový subjekt nepredložil. Následne predvolal svedka W. A. na pojednávanie,
pričom tento sa dostavil, ale splnomocnenie na zastupovanie osoby J. A. v jeho činnosti správcovi
nepredložil. Daňový subjekt na ústnom pojednávaní predložil správcovi dane - odovzdávací protokol
k zmluve o prevode práv uzatvorený medzi predávajúcim J. A. - DOPRAVEX a nadobúdateľom VIVA
Košice, s.r.o. zo dňa 15.12.2015. Predmetom protokolu bolo prevzatie celej účtovnej agendy, majetku,
účtovných dokladov, ako aj všetkých dokladov súvisiacich s prebiehajúcou daňovou kontrolou. Na
základe informácie z ústneho pojednávania zo dňa 06.04.2016 a na základe predloženého protokolu
zaslal správca dane v zmysle § 26 ods. 7 zákona o správe daní na adresu sídla nadobúdateľa
VIVA Košice, s.r.o., Modra výzvu č. 102884839/2016. Predmetom výzvy bolo predloženie podkladov
k preverovaným zdaniteľným plneniam. Správcovi dane sa odoslaná zásielka vrátila s poznámkou
„adresát neznámy“. Preverovaním dokladov, ktoré boli správcovi predložené k výkonu kontroly na
dani z pridanej hodnoty, bolo zistené, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51
ods. 1 zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočet dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo
preukázané, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru a že daňovým subjektom nedošlo k
preukázaniu, že preverované plnenia boli využité v súvislosti s podnikaním a výkonom činnosti. Na
základe skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly a z dôvodu, že zo strany daňového subjektu
dochádzalo opakovane k úkonom a predkladaniu listín, ktoré znemožňovali správcovi dane efektívne
vykonávať kontrolu, je tu dôvodná obava nevymožiteľnosti zaplatenia predpokladaného rozdielu dane,
na vyrubenie ktorého je dôvodný predpoklad, resp. že vymáhanie zaplatenia bude spojené so značnými
ťažkosťami.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, správca dane
argumentoval, že zo strany žalobcu dochádzalo opakovane k úkonom a k predkladaniu listín, ktoré
znemožňovali správcovi dane efektívne vykonávať kontrolu, pričom žalobca uvedené tvrdenie absolútne
popiera, nakoľko sa nedopustil úkonov omisívnej alebo komisívnej povahy, ktorými by bránil správcovi
dane vo výkone daňovej kontroly a na druhej strane, aj keby sa hypoteticky toto tvrdenie zakladalo
na pravde, toto nemá absolútne žiadnu relevaciu z pohľadu vymožiteľnosti, resp. nevymožiteľnosti
dane, nakoľko sa nejedná o dispozičné úkony s jeho majetkom, ktorými by mohla byť vymožiteľnosť
dane ohrozená, resp. sťažená. V uvedenom prípade absentujú obligatórne predpoklady uloženia
predbežného opatrenia.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím pod č. 103745752/2016 zo dňa
17.08.2016 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 zák.č. 463/2009 Z.z. prvostupňové rozhodnutie správcu
dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 50 ods. 1 písm. a) zák.č. 563/2009 Z.z..
Správca dane na základe skutočností uvedených v prvostupňovom rozhodnutí z dôvodu odôvodnenej
obavy nevymožiteľnosti zaplatenia predpokladaného rozdielu dane, ktorá vyplynula z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, uložil predmetné
predbežné opatrenie. Správca dane v odôvodnení uviedol všetky zistenia, na základe ktorých dospel k
záveru, že zo strany daňového subjektu došlo k porušeniu Zákona o DPH. Počas daňovej kontroly mal
daňový subjekt dostatočne dlhý priestor na to, aby preukázal správcovi dane skutočnosti deklarované v
podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane počas výkonu daňovej
kontroly požadoval od daňového subjektu splnenie si dôkaznej povinnosti v zmysle § 24 ods. 1, § 45 ods.
2 zák.č. 563/2009 Z.z.. Na daňový subjekt neprenášal neobmedzené dôkazné bremeno, ak od neho
nemohol očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemohol disponovať. K určeniu výšky sumy uvedenej
v napadnutom rozhodnutí dospel na základe vyššie uvedených zistení a dôkazov. Pred vydaním
rozhodnutia preveroval aj majetkovú situáciu daňového subjektu a zistil, že nehnuteľnosti, ktoré daňový
subjekt má zapísané v katastri nehnuteľností, sú zapísané na meno J. A., občan. Jediná nehnuteľnosť,
ktorá bola zapísaná na meno J. A. - fyzická osoba, bola podľa výpisu z LV č. XX uvedená ako druh:
pozemok, ktorý slúži na ťažbu nerastov a surovín, ktorého ale ako vlastník je zapísaná VÚB Leasing a.s..
Ostatné nehnuteľnosti, ktoré má J. A. zapísané v katastri nehnuteľností, prevyšovali hodnotu, ktorá bola
určená v predbežnom opatrení. Zostatky na účtoch vedených na meno J. A. nevykazovali požadovaný
disponibilný zostatok. Z uvedených dôvodov správca dane vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení,
ktoré spočívalo v zložení peňažnej sumy na účet správcu dane. Okrem uvedeného prihliadol správca
dane aj na to, že počas ústneho pojednávania daňový subjekt predložil písomnosti, predmetom ktorých



bol prevod práv a odovzdanie účtovnej agendu a majetku kontrolovaného daňového subjektu inej osobe,
ako aj zistenie, že daňový subjekt ku dňu 31.12.2015 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorá súdu bola doručená
dňa 17.10.2016, a to v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. V žalobe poukazuje na to,
že konaním žalovaného, ako aj správcu dane, bol žalobca ukrátený na svojich právach, nakoľko
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, vydanie predbežného opatrenia zasiahlo do práva
právo a právom chránených záujmov daňového subjektu bez toho, aby bola odôvodnená obava
nevymožiteľnosti dane. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že správca dane aj
žalovaný správny orgán síce aplikoval správnu normu, ale ju nesprávne interpretoval. Nesprávne právne
posúdenie zo strany žalovaného spočíva v nesprávnej interpretácii § 50 ods. 1 Daňového poriadku.
Správca dane je pri rozhodovaní o uložení predbežného opatrenia, ktorý je navyše fakultatívnym
inštitútom daňového konania, povinný starostlivo zvažovať jednak mieru zásahu do práv daňového
subjektu, a jednak aj existenciu dôvodov, ktoré uloženie predbežného opatrenia opodstatňujú. Ako je
expressis verbis uvedené v § 50 ods. 1 Daňového poriadku, jedným z obligatórnych predpokladov
uloženia predbežného opatrenia je inter alia odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie
dane spojené so značnými ťažkosťami. Ako vyplýva z dikcie § 50 ods. 1 Daňového poriadku, hypotéza
uvedeného ustanovenia predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak správca dane
má za to, že daňový subjekt by mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej
podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre
absenciu reálne postihnutého majetku. Zdrojom dôvodnosti obáv správcu dane spravidla môže by jeho
vedomosť o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku
v zmysle zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, či o iných úkonoch relevantných z pohľadu
majetkovej dispozície daňového subjektu. Správca dane aj žalovaný správny orgán argumentoval, že zo
strany daňového subjektu dochádzalo opakovane k úkonom a k predkladaniu listín, ktoré znemožňovali
správcovi dane efektívne vykonávať kontrolu. Uvedené tvrdenia daňový subjekt popiera, nakoľko sa
nedopustil úkonov omisívnej alebo komisívnej povahy, ktorými by bránil správcovi dane vo vykonaní
daňovej kontroly a aj keby sa hypoteticky toto tvrdenie zakladalo na pravde, nemalo by to žiadnu
relevanciu z pohľadu nevymožiteľnosti dane, nakoľko sa nejedná, resp. by sa nejednalo o dispozičné
úkony s majetkom daňového subjektu, ktorými by mohla byť daná vymožiteľnosť ohrozená, resp. značne
sťažená. Žalovaný sa obmedzil na citovanie príslušných právnych predpisov a neuviedol relevantné
skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená obava, že dodatočne vyrubená daň nebude zaplatená
včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. V
rozhodnutí absentuje odôvodnenie nevyhnutnosti uloženia povinnosti v rozsahu, v akom mu bola
uložená povinnosť, napriek tomu, že Daňový poriadok v prípade predbežného opatrenia umožňuje uložiť
povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán podaním doručeným súdu dňa 16.12.2016.
Žalobu žiadal ako neopodstatnenú zamietnuť. Mal za to, že zistený skutkový stav pred správnymi
orgánmi bol náležite zistený, pričom predbežné opatrenie bolo žalobcovi uložené počas prebiehajúcej
daňovej kontroly, indikujúcej budúcu povinnosť peňažného plnenia. Predbežné opatrenie bolo uložené v
medziach zákona a je dôvodné, pričom správca dane uložil predbežné opatrenie po dôkladnom zvážení
jeho primeranosti, opodstatnenosti a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane
uložil žalobcovi predbežné opatrenie s poukazom na § 50 ods. 1 zákona z dôvodu odôvodnenej obavy
nevymožiteľnosti zaplatenia predpokladaného rozdielu dane v sume 13 764,89 €, vyplývajúceho z
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Uložením predbežného
opatrenia správca dane sledoval cieľ, a to zabezpečiť zaplatenie budúceho predpokladaného rozdielu
dane vo vyššie uvedenej sume.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.01.2017,
v ktorom zotrval na dôvodoch žaloby, pričom skonštatoval, že žalovaný sa obmedzil na citovanie
príslušných právnych predpisov a neuviedol relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená
obava, že dodatočne vyrubená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s
neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné.



7. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/50/2015 zo dňa 07.09.2016 bolo
v predmetnej veci potrebné najskôr posúdiť, či s poukazom na § 7 písm. e) SSP, podľa ktorého
správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania, či napadnuté rozhodnutie je predmetom prieskumu pred správnym súdom.

8. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas
určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je
odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu
nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

9. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a)
nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia
vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o
vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

10. Podľa § 50 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho
sa nehnuteľnosti správca dane doručí daňovému subjektu a príslušnému orgánu štátnej správy na
úseku katastra nehnuteľností (ďalej len "kataster nehnuteľností"). Rozhodnutie o uložení predbežného
opatrenia, ktoré sa týka motorového vozidla, správca dane doručí daňovému subjektu a Policajnému
zboru. Správca dane oznámi katastru nehnuteľností a Policajnému zboru, kedy nadobudlo zaslané
rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia právoplatnosť.

11. Podľa § 50 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.

12. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno
podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

13. Podľa § 50 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť
výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. 37)

14. Podľa § 50 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod,
pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.

15. Podľa § 50 ods.8 zákona č. 563/2009 Z.z. predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia
dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku
záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného
opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia,
ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané
vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto
predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na
úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť
daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

16. Podľa § 50 ods.9 zákona č. 563/2009 Z.z. ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo
predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú
peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo
daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane
postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.

17. Časová pôsobnosť uloženého predbežného opatrenia je viazaná na právnu skutočnosť zaplatenia
rozdielu vyrubenej dane po daňovej kontrole, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7,
alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Tiež k strate účinnosti predbežného opatrenia podľa



§ 50 ods. 1 pís. a) zák. č. 563/2009 Z.z. dôjde ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe
vydania predbežného opatrenia vyrubená, ak vyrubená peňažná suma týmto predbežným opatrením
bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom
konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods.4. Je nesporné,
že žalobou napadnuté rozhodnutie podstatne zasahuje do základného práva žalobcu vlastniť majetok a
práva na jeho pokojné užívanie, preto nemožno zľahčovať účinky rozhodnutia na realizáciu základných
práv žalobcu. Predbežný alebo dočasný charakter rozhodnutia vo vzťahu k zabezpečeniu plnení
povinností účastníka konania, o ktorých má byť následne v ďalšom konaní rozhodnuté, nemôže mať za
následok nezachovávanie proporcionality medzi ochranou jeho základných práv a slobôd, garantovanou
dodržiavaním zásady zákonnosti pri postupe správnych orgánov a zabezpečením cieľa sledovaného
tým-ktorým rozhodnutím, ktoré svojimi účinkami zasahuje do súkromnej sféry dotknutého účastníka
konania. Z uvedeného dôvodu pri overovaní podmienok na vylúčenie rozhodnutia predbežnej povahy
zo súdneho prieskumu nie je možné vychádzať len z previerky jeho materiálneho a procesného znaku,
nakoľko samotná dočasnosť pôsobenia účinkov rozhodnutia a možnosť využitia riadneho opravného
prostriedku proti nemu nie sú jediným a maximálnym kritériom. Základným výkladovým pravidlom pri
aplikácii zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie, rozhodnutia orgánov verejnej správy vylúčených
zo súdneho prieskumu (§ 7 SSP) tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca z druhej vety článku 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi druhmi
rozhodnutí, napr. z pohľadu ich predbežného alebo dočasného charakteru k právam dotknutým v
konečných rozhodnutiach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov správneho konania alebo iných
osôb nimi dotknutých. Uvedené možno odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, reprezentovanej napr. nálezmi Ústavného súdu SR PL ÚS 26/1, II.ÚS 50/01-50, III.ÚS 138/03.
Za všetky možno citovať právny názor vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 50/01-50 v
prípade, že keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh, či formálne označenie)
dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdom nesmie byť vylúčené.

18. Inštitút predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. je upravený pomerne
všeobecne, čo do definovania podmienok na jeho uplatnenie - správca dane môže počas daňovej
kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu
„... uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržala alebo niečo strpel“.
Jediné výslovné obmedzenie pre správcu dane vyplýva z ods. 4 tohto ustanovenia, na základe ktorého
predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa Občianskeho
zákonníka.

19. Správcovi dane teda zák.č. 563/2009 Z.z. poskytuje pomerne široké oprávnenia na zásah do
práv daňového subjektu. Práve z uvedeného dôvodu pri aplikácii tohto inštitútu je potrebné o to väčší
dôraz klásť na jeho primerané použitie vo vzťahu k právam daňového subjektu, v zmysle zásady
proporcionality. Nevyhnutý je vhodný výber inštitútu upraveného na uvedený účel v zákone č. 563/2009
Z.z. a pri jeho aplikácii je potrebné dbať aj na jeho primerané použitie čo do rozsahu zásahu do
nerušeného výkonu základných práv a slobôd daňového subjektu k cieľu správy daní. Uvedená zásada
je premietnutá aj do úpravy samotného predbežného opatrenia ako obmedzenie použitia tohto inštitútu
v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Keďže použitie inštitútu predbežného opatrenia presahuje ciele
daňovej kontroly, t.j. zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne
uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že
vymáhanie vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami, alebo budú daňové
nedoplatky nevymožiteľné.

20. Minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného
opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom na
možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej povinnosti,
vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie bez ohľadu na časovo presne nevymedzenú
dočasnosť predbežného opatrenia. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že právo žalobcu nakladať s
vlastnými finančnými prostriedkami by účinkami rozhodnutia o predbežnom opatrení požívalo menšiu
ochranu ako napr. toto právo pri výkone daňovej exekúcie prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v
banke.



21. V súvislosti s uvedeným súd dáva do pozornosti aj právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý
v náleze č.k. III.ÚS 138/03 z 15. októbra 2003, podľa ktorého je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní
Občianskeho súdneho poriadku (teraz Správneho súdneho poriadku) a v spojení s článkom 46 ods.
2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť, ktorého má byť
predmetom súdneho preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv
alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho
preskúmavania. Vo vyššie citovanom rozhodnutí je meritórne riešená obdobná otázka prípustnosti
súdneho prieskumu rozhodnutia daňových orgánov o uložení predbežného opatrenia, pričom právne
závery v ňom obsiahnuté možno aplikovať i na uloženie obmedzení vo výkone vlastníckeho práva.

22. Taktiež súd v súvislosti s posúdením, či predmetné rozhodnutia správnych orgánov sú
predmetom súdneho prieskumu poukazuje aj na rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Sžf/41/2014 zo dňa 27.05.2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia povinnosťou súdu je skúmať
splnenie podmienok súdneho prieskumu, vychádzajúc z konkrétnych skutkových a právnych okolností
každého individuálneho prípadu. Aj keď súdy v rámci súdneho prieskumu neposudzujú účelnosti a
vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú vždy povinné posudzovať účinnosť preskúmavaného
rozhodnutia a tým jeho pôsobenie na práva a povinnosti, ako aj právom chránené záujmy fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorá v postavení žalobcu v žalobe namieta, že tieto boli rozhodnutím a postupom
orgánu verejnej správy porušené. Z tohto pohľadu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v danej veci
skúmať, či predmetné rozhodnutie Colného úradu Trnava a následne rozhodnutie žalovaného uplynutím
časovej pôsobnosti, započítaním dane za sledované zdaňovacie obdobie, nestratilo svoju účinnosť, až
na základe zistených skutkových okolností posúdiť, či predmetné predbežné opatrenie bolo spôsobilé
zasiahnuť do základných práv a slobôd žalobcu.

23. Súd v zmysle uvedených záverov vyzval žalovaný správny orgán, aby sa vyjadril, či nariadené
predbežné opatrenie s poukazom na § 50 ods. 7 a 8 zák.č. 563/2009 Z.z. nestratilo účinnosť z dôvodov
uvedených v § 50 ods. 8 zák.č. 563/2009 Z.z., resp. či toto nebolo zrušené postupom podľa § 50 ods.
7 zák.č. 563/2009 Z.z.. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.02.2017, uviedol, že
žalobca neuhradil sumu uvedenú v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia vo výške 13 700,- €
a z ukončenej kontroly vyplynul rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 13 764,89 €. Rozhodnutie
o vyrubení dane po kontrole správcom dane nebolo do dňa 31.01.2017 vydané, nakoľko prebieha
vyrubovacie konanie. Žalovaný na základe vyjadrenia správcu dane zo dňa 31.01.2017 v súvislosti s
účinnosťou predbežného opatrenia uloženého žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20.05.2016 uviedol, že
vydané predbežné opatrenie nestratilo účinnosť, t.j. nepominul dôvod, pre ktorý bolo vydané. Žalovaný
rovnako podaním zo dňa 22.3.2017 súdu oznámil, že žalobca neuhradil sumu uloženú v predbežnom
opatrení, rozhodnutie o vyrubení dane po kontrole správcom dane nebolo do dňa 21.3.2017 vydané,
nakoľko prebieha vyrubovacie konanie. Taktiež oznámil, že vydané predbežné opatrenie nestratilo
účinnosť, t.j. nepominul dôvod, pre ktorý bolo vydané.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za to, že v danom prípade je možné predmetné
rozhodnutie o predbežnom opatrení preskúmať podľa ustanovení o všeobecnej správnej žalobe, t.j.
podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP.

25. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi
žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného je vydané v rozpore so zákonom a preto ho bolo potrebné
zrušiť pri aplikácii § 191 ods. 1 d) SSP pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok
dôvodov.

26. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím vo výrokovej časti rozhodnutia
správca dane uložil vo vzťahu k žalobcovi predbežné opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) zák.č.
563/2009 Z.z., nakoľko je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe
jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené
so značnými ťažkosťami v rozsahu nevyhnutne potrebnom, spočívajúce v zložení peňažnej sumy 13
700,- €, a to v lehote do 15 od doručenia rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že
predbežné opatrenie bolo vydané s poukazom na § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. z dôvodu odôvodnenej
obavy z nevymožiteľnosti zaplatenia rozdielu dane z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2014, na základe ktorej podľa predbežných zistení bol predpoklad dorubenia



dane vo výške cca 13 700,- €. Správny orgán tu poukazuje na to, že pokiaľ ide o dôvod nariadenia
predbežného opatrenia, ktoré spočívalo v povinnosti zložiť sumu 13 700,- €, tak správny orgán odkazuje
na zákonnú úpravu § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. s tým, že teda v danom prípade má byť obava,
že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, resp. jej vymáhanie
bude spojené so značnými ťažkosťami. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že správca
dane v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky zistenia, na základe ktorých dospel k záveru, že zo
strany daňového subjektu došlo k porušeniu zák.č. 222/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o výšku sumy, ktorá bola
uvedené v predbežnom opatrení, správca dane k nej dospel na základe vyššie uvedených zistení a
dôkazov. Jedinou rozhodujúcou a určujúcou skutočnosťou pre nariadenie predbežného opatrenia je
predpoklad, že rozdiel dane z priznanej dane z pridanej hodnoty, priznanej žalobcom v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie, ktorý bol zistený počas daňovej kontroly nebude zaplatený resp. vymožiteľný.

27. Žalobca namietal, že v žalobe absentuje odôvodnenie nevyhnutnosti uloženia povinnosti v rozsahu,
v akom mu bola uložená povinnosť napriek tomu, že Daňový poriadok v prípade predbežného opatrenia
umožňuje uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom.

28. Aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že žalobca má na LV zapísanú nehnuteľnosť,
pričom zároveň uvádza, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré má J. A. zapísané v katastri nehnuteľností,
prevyšujú hodnotu, ktorá bola určená v predbežnom opatrení, súdu sa javí uvedená skutočnosť ako
nepreskúmateľná, práve naopak, pokiaľ teda žalobca vlastní nehnuteľný majetok a v súvislosti s
predmetným majetkom, nie sú zistené úkony, ktoré smerujú k redukcii uvedeného majetku, podľa
názoru súdu, práve naopak, v danom prípade by nebola dôvodná obava, že nesplatná daň alebo
nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, resp. bude nevymožiteľná. Tak isto je potrebné
poukázať na to, že pri nariadení predbežného opatrenia bude potrebné, aby správne orgány vykonali aj
šetrenia ohľadne obavy nevymožiteľnosti zaplatenia rozdielu dane z daňovej kontroly, a to konkrétnym
spôsobom. Všeobecné vyjadrené tvrdenia, že zostatky na účtoch vedených na meno J. A. nevykazovali
požadovaný disponibilný zostatok, nie je zrejmé súdu, z čoho vychádzajú z akých konkrétnych zistení
tieto vychádzajú. Žalovaný neuviedol kde konkrétne má žalobca jednotlivé účty v banke, aký má na
nich zostatok a z čoho teda vyplýva takéto tvrdenie. Z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zistené, že by
žalovaný resp. správca dane vykonal šetrenia za účelom majetkových pomerov žalobcu. t.j. podrobnejšie
šetrenie ohľadom majetkových pomerov žalobcu, jeho platobnej disciplíny pri plnení si svojich daňových
a odvodových povinností, či sú voči nemu vedené exekúcie, resp. je u neho iné rizikové správanie,
spočívajúce napr. v ekonomicky neodôvodnenom predaji majetku a pod..

29. Rozhodnutie žalovaného neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré bolo potrebné
zabezpečiť včasné a riadne zaplatenie rozdielu dane nariadením povinnosti zložiť sumu vo výške
13 700,- €. Jeho rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu o primeranosti použitého prostriedku na
zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku.
Správca dane, ani žalovaný dostatočne neuviedli dôvody pre dôvodnú obavu, že dodatočne určená daň
nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo bude
nevymožiteľná. Samotná predpokladaná výška rozdielu dane nie je a nemôže byť sama o sebe dôvodom
pre postup podľa ust. § 50 zák.č. 563/2009 Z.z.. Súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia
bez pochybnosti predstavuje zásah do ústavou garantovaného práva daňového subjektu vlastniť
majetok a preto jeho nariadeniu musí predchádzať dostatočné zistenie skutkových okolností, ktoré
odôvodňujú obavu, že nesplatná a nevymáhateľná daňová pohľadávka nebude daňovým subjektom
zaplatená riadne a včas. Následné rozhodnutie o predbežnom opatrení potom musí byť dostatočne,
jasne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv daňového subjektu je dôvodný,
primeraný a uskutočnený so zákonom stanovených podmienok. Uvedeným kritériám žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného nevyhovuje.

30. Súd udáva, že je nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia, kde žalovaný na jednej strane tvrdí,
že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na jeho meno, pričom neuvádza akých
konkrétne. Taktiež zároveň uvádza, že je vlastníkom nehnuteľností na LV č. 67, resp. aj ostatných
nehnuteľností a uvádza, že tieto prevyšujú hodnotu, ktorá bola určená v predbežnom opatrení. Uvedené
skutočnosti by podľa názoru súdu znamenali práve opak tvrdenia, že nevyrubená resp. nesplatná daň
bude vymožiteľná práve prostredníctvom uvedených nehnuteľností. Taktiež len všeobecne uvádza, že
bola zo strany daňového subjektu predložená písomnosť uzatvorená dňa 15.12.2015, ktorej predmetom
bol prevod práv a odovzdanie účtovnej agendy a majetku kontrolovaného daňového subjektu inej osobe.



Súd poukazuje na to, že z č.l. 16 administratívneho spisu zistil síce, že bola predložená zo strany žalobcu
zmluva o prevode práv medzi žalobcom a spoločnosťou VIVA Košice, s.r.o., avšak z obsahu predmetnej
zmluvy bez jej príloh nie je zrejmé, čo konkrétne žalobca prevádzal. Súd poukazuje na to, že v danom
prípade žalobca podnikal ako fyzická osoba - živnostník. V danom prípade preto je potrebné poukázať
aj na to, že podľa § 2 zák.č. 455/1991 Zb. je živnosťou sústavná činnosť prevádzková samostatne, vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok stanovených
týmto zákonom. Jeho zodpovednosť ako živnostníka je daná ručením za svoje záväzky celým svojim
majetkom ( aj súkromným ) a po jeho smrti záväzky nezanikajú. Nie je zrejmé prečo, z akého dôvodu
žalovaný rozlišuje v danom prípade vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti žalobcu ako občana resp. ako
fyzickej osoby.

31. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil postupom podľa § § 191 ods. 1 d) SSP a
vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií ust. § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP,
žalobca bol úspešný v konaní, preto má právo resp. nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady
rozhodne súd po právoplatnom skončení veci.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.