Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/17/2013 z 5. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 5. februára 2013, sp. zn. 24Co/17/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2311207561.1
Krajský súd Trnava | 24Co/17/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2311207561.1 | 2013-02-05 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-f
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1be24c88-636f-44e4-baec-3678885d97fa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2311207561.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/17/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311207561
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2311207561.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľky: U. K., nar. X.X.XXXX, bytom C., P. N. XX/X,
zastúpená advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti odporcovi: F. H., nar.
X.X.XXXX, bytom R. U., N. D. XX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska spoločnosť, s.r.o., so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: E. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, o návrhu odporcu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 22. októbra 2012 č.k. 23C/141/2011-120,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že návrh  na nariadenie
predbežného opatrenia  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk odporcu
k maloletej E. do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 23C/141/2011 tak, že otec
(odporca) je oprávnený sa s maloletou E. stýkať každú stredu v tom-ktorom kalendárnom týždni v roku
od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom týždni od 9.00 hod. do 17.00 hod.,
pričom maloletú si prevezme vždy pred miestom bydliska navrhovateľky a tejto ho  pred miestom bydliska
po ukončení stretnutia odovzdá. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne
pripraviť, riadne a včas ho pred miestom svojho bydliska odovzdať a po ukončení stretnutí pred miestom
svojho bydliska prevziať. Rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 36 ods. 1, § 25
ods. 1 a 2 Zákona o rodine a vecne tým, že súd mal za preukázané, že danom konaní ide  o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletej E.  po tom, čo otcovstvo odporcu k maloletej E. bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov na pojednávaní pred súdom. Z výpovedí účastníkov na tomto pojednávaní mal súd
za preukázané, že rodičia maloletej E. nežijú spolu, o maloletú E. sa osobne stará navrhovateľka, pričom
rodičia maloletej nie sú dohodnutí o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej E. a
preto bude potrebné,  aby po vykonanom dokazovaní o týchto právach a povinnostiach rozhodol súd.
Toto dokazovanie si vyžiada určitý čas a  je v záujme maloletej E., aby nedošlo k narušeniu citových
väzieb medzi ňou a jej oboma rodičmi, preto súd pri rešpektovaní denného režimu maloletej upravil styk
odporcu s maloletou. Súd neumožnil odporcovi stýkať sa s maloletou každý víkend v mesiaci, keďže
rešpektoval aj právo matky zariadiť si čas počas víkendov tak, aby mohla minimálne každý druhý víkend
aj ona sama tráviť s maloletou E. tento podľa vlastného uváženia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktoré odôvodnila tým, že nikdy nebránila odporcovi v styku s maloletou, naopak, budovanie ich
vzájomného vzťahu vždy podporovala a to aj napriek tomu, že odporca sa o maloletú prestal zaujímať
už počas  jej tehotenstva,  zaujímať sa až ňu začal až  po tom, čo bolo jeho otcovstvo prakticky
dokázané znaleckým posudkom z odboru genetiky. Do toho času svoje otcovstvo k maloletej popieral
a práve z toho dôvodu maloletá nemá a ani nemohla mať s odporcom vybudovaný adekvátny vzťah.



Poukázala na to, že až na pojednávaní, ktoré bolo 20.9.2012, došlo k určeniu otcovstva odporcu, pričom
ona návrh na určenie otcovstva podala už 5.4.2011. Od podania návrhu až do vyhlásenia odporcu,
že je otcom maloletej, odporca o maloletú  neprejavoval žiaden záujem.  Matka  sa stále pokúša o
to, aby sa maloletá s odporcom stretávala. Odporca sám uvádza, že sa s maloletou posledných šesť
mesiacov pravidelne stretáva a maloletá je na neho už navyknutá. Okrem odporcu sa maloletá začala
stretávať aj s jeho rodičmi, u ktorých s ňou navrhovateľka bola 13.10.2012 v mieste bydliska odporcu.
Nie je pravdou, že by sa správanie navrhovateľky po pojednávaní, na ktorom došlo k uznaniu otcovstva
zmenilo, naopak, navrhovateľka ako matka sama iniciovala stretávanie sa odporcu s maloletou a to
okrem pevne stanoveného termínu iniciovala i styk každú druhú sobotu striedavo v domácom prostredí
maloletej, ako aj v domácnosti odporcu. O tom, že jej správanie sa nezmenilo a teda  absentuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a tiež nie je potrebná dočasná úprava pomerov, svedčí
okrem iného aj spomínaná návšteva navrhovateľky s maloletou u rodičov odporcu v mieste bydliska
odporcu. Navrhovateľka tak konala v záujme toho, aby maloletá postupom času spoznala tak odporcu,
ako aj jeho rodinu a prostredie, v ktorom žijú, nakoľko má záujem na tom, aby maloletá mala vytvorené
vhodné prostredie dôležité pre jej zdravý vývin v oboch domácnostiach, v ktorých sa bude zdržiavať.
Má za to, že v napadnutom uznesení nebolo preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy a rovnako tak ani potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Navrhovaná úprava
v predbežnom opatrení čiastočne korešponduje s návrhom vo veci samej, je preto z tohto dôvodu
nadbytočná. Ďalej uviedla, že neboli ani len osvedčené skutočnosti o schopnostiach otca zabezpečiť
zodpovednú starostlivosť o maloletú, pričom otec sám udáva, že trpí vážnymi zdravotnými problémami
a z týchto dôvodov dočasná úprava v napadnutom uznesení v žiadnom prípade nemôže byť v prospech
maloletej. Rovnako nesúhlasí ani s argumentom, že dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia je
možný dlhší priebeh dokazovania, či vydanie rozhodnutia vo veci samej. Takýto argument sám osebe
bez ďalších relevantných skutočností nie je dostatočný na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

K  doručenému odvolaniu  navrhovateľky sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktoré je zároveň i vyjadrením vo veci samej. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť,
pretože je v záujme maloletej, aby si vytvorila riadny vzťah k obom rodičom a aby ako  otec na jej výchove
participoval. Na toto má dieťa ústavné právo. Tomu, že matka bráni v riadnom stretávaní sa otca s
dieťaťom, nasvedčuje aj podané odvolanie,  z ktorého je možné vyvodiť jej domnienku, že jej dieťa otca
nepotrebuje. Pokiaľ matka namieta, že neboli osvedčené skutočnosti o schopnostiach otca zabezpečiť
zodpovednú starostlivosť o dieťa, poukázal na skutočnosť, že v tomto smere neboli osvedčené ani
skutočnosti o schopnostiach matky zabezpečiť zodpovednú starostlivosť o dieťa. Iná vec je, že žiadnu z
týchto skutočností nikto nenamieta. Rôzne obštrukcie v snahe zamedziť otcovi stretávať sa s maloletou a
vytvoriť si s ňou riadny harmonický vzťah sú v rozpore so záujmami dieťaťa tak, ako je v rozpore s nimi aj
nezáujem matky k takémuto vzťahu prispievať. Zo strany otca je vyvíjané maximálne úsilie k tomu, aby si
dieťa na neho zvyklo a k tomu, aby matka voči otcovi a jeho rodine nadobudla dôveru, ktorá je potrebná
preto, aby mu dieťa bez obáv odovzdávala do starostlivosti. Od posledného pojednávania sa uskutočnilo
stretnutie za prítomnosti matky aj otca v domácnosti otca, za prítomnosti starej matky maloletej zo strany
otca, ktoré stretnutia by bolo možné opakovať a neskôr by sa ich matka už nezúčastňovala, keďže by si
dieťa na otca zvyklo do takej miery, že by žiaden z rodičov s takýmto stretávaním nemal problém.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací  (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v celom jeho rozsahu bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)  a po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnuť.



V zmysle § 74 ods. 1 O.s.p.  pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Ustanovenie § 76 ods. 1 O.s.p. zakotvuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení čo
do ich obsahu, je preto možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, podľa písm. b) cit. ust.
predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z
rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd. Toto súdom prvého stupňa v preskúmavanom
uznesení citované ustanovenie je ale na prípady predbežnej úpravy styku rodiča s dieťaťom nenáležité a
neaplikovateľné. Keďže dočasnú úpravu styku rodiča s dieťaťom nie je možné subsumovať ani pod jedno
z demonštratívne vymenovaných predbežných opatrení pod písm. a) až h) citovaného ustanovenia.
Predbežné opatrenie o úprave styku sa preto spravuje všeobecne ust. § 76 ods. 1 O.s.p. Zákonodarca
teda v ust. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je
možné vydať predbežné opatrenie i iného obsahu, teda i predbežne upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov ..., súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie...

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov tam, kde je to naliehavo potrebné. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť v konaní uplatneného práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne
ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich
ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou
musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.

I keď sa to v citovanom ust. § 102 ods. 1 O.s.p. výslovne neuvádza, v kontexte s ust.    § 74 a nasl.
O.s.p. vyplýva, že po začatí konania súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, alebo za účelom zaistenia budúceho výkonu rozhodnutia.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami.

Inštitút predbežného opatrenia je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom
konaní. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že



by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy.
Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

V danom prípade predmetom konanie je určenie otcovstva,  s ktorým konaním je  spojené konanie o
výchove a výžive maloletého dieťa (§ 113 ods. 2 O.s.p.). Po súhlasnom vyhlásení rodičov, ktorým došlo k
uznaniu otcovstva odporcom sa odporca návrhom domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd upravil jeho styk  s maloletou.

Odporca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nielenže neosvedčil, ale ani netvrdil, naplnenie
základného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia a to existenciu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy - v danom prípade záujmom maloletej. Ako vyplýva z obsahu spisu, aj
zo samotného odvolania odporcu , ničím nebolo osvedčené, že by matka maloletej  bránila odporcovi
(otcovi) v styku s maloletou. Odporca návrh odôvodňoval v podstate tým, že z chovania matky usudzuje,
že  zámerne pred maloletou preferuje svojho priateľa s čím nesúhlasí, lebo je to na úkor jeho vzťahu s
maloletou. Odporca v návrhu dokonca poukazuje i na to, že  v stretávaní s maloletou mieni pokračovať
a do budúcnosti  verí, že by toto mohlo byť i bez prítomnosti matky, pretože za posledných 6 mesiacov
maloletá si na neho počas stretávaní zvykla, má záujem podieľať sa na výchove maloletej a vybudovať
si s ňou primeraný vzťah.

Maloletá je narodená 29.10.2010. Zo strany odporcu k uznaniu otcovstva  došlo v konaní o určenie
otcovstva až po vykonaní  analýzy DNA v rámci znaleckého dokazovania  dňa  20.9.2012 a súd
uznesením zo dňa 20.9.2012 č.k. 23C/141/2011 konanie  v časti určenia otcovstva k maloletej E.
zastavil.  Odporca návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal už 12.10.2012. V spojenom konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ak sa rodičia nedohodnú bude musieť súd vykonať
dokazovanie. Matka maloletej už v samotnom návrhu  navrhuje upraviť styk odporcu s maloletou, tzn.
že ešte predtým ako odporca uznal otcovstvo navrhovala upraviť  styk otca s maloletou a podľa obsahu
spisu sama iniciovala stretávanie sa odporcu s maloletou o čo odporca až do podania návrhu záujem
neprejavoval. I z tohto dôvodu sa javí ako nevhodným, predčasným a unáhleným, aby súd iba na základe
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, bez toho, aby bola osvedčená existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, bez toho, aby bolo aspoň osvedčené, že  navrhovateľka (matka) bráni
odporcovi v styku s maloletou, vyhovel návrhu odporcu a predbežným opatrením upravil jeho styk s
maloletou E..

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
s použitím § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný,
keď nebolo osvedčené naplnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie, v celom rozsahu zamietol.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.