Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoE/75/2012 z 26. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2012, sp. zn. 11CoE/75/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8708211072.1 Krajský súd Prešov | 11CoE/75/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8708211072.1 | 2012-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8df10375-2af7-4c37-9844-852d422f7ea0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8708211072.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708211072
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708211072.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Prešove, Štúrova 7, Prešov, IČO: 00735850, proti povinnej: X. U., nar. XX.XX.XXXX, R. č. XXX, o
vymoženie 16,60 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom,
Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova č. 13, Prešov, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 17Er/443/2008 - 9 zo dňa 29.12.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. o povinnosti povinnej
zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd predmetným uznesením zastavil exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. b/ a §
58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, vzhľadom k tomu, že uplynula trojročná lehota
na vymoženie pohľadávky oprávneného a rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa
tak stalo neúčinným. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora, na náhradu ktorých
vo výške 43,33 Eur zaviazal povinnú podľa § 196 ods.1 a § 197 ods.1 Exekučného poriadku s
prihliadnutím na dôvod a priebeh exekúcie s tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas , nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o výšku priznaných trov exekúcie,
vychádzal prvostupňový súd z vyhl.č. 288/1995 Z.z. a z vyčíslených trov exekúcie, predložených súdnym
exekútorom v konaní, pričom mu priznal vyhláškou stanovenú minimálnu náhradu v sume 33,19 Eur,
zvýšenú o 20 % DPH a náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,50 Eur. Súdnemu
exekútorovi nepriznal zvýšenie o DPH v prípade hotových výdavkov, keďže takéto zvýšenie nie je v
súlade so zákonnou úpravou.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti uloženej povinnosti povinnej nahradiť trovy exekúcie, dal
odvolanie súdny exekútor písomným podaním zo dňa 6.2.2012. Namietal nedostatočné vysporiadanie
sa súdom prvého stupňa s otázkou, či k zastaveniu konania exekúcie nedošlo zavinením oprávneného.
Citujúc ustanovenie § 2 zákona č. 278/1993 Z.z. vyslovil názor, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie, keď nepodal včas návrh na jej vykonanie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať,
s poukazom na ustanovenie § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Exekučný titul
nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2007, vykonateľnosť dňom 16.4.2007, pričom oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa 6.11.2008, čím skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od
povinného o 18 mesiacov a to napriek tomu, že mohol a mal poznať Exekučný poriadok do tej miery, že
súdny exekútor môže aktívne vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia súdom. Návrh na vykonanie
exekúcie nepodal včas napriek tomu, že už zo skutočnosti, že priestupca neuhradil pokutu v stanovenej
lehote a ani neprejavil žiadny záujem dohodnúť sa o jej úhrade a mohol tak predpokladať, že povinný
nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie. Navrhol preto, aby bolo predmetné
uznesenie v časti povinnosti zaplatiť trovy exekúcie zrušené a aby bol k úhrade trov exekúcie v celom
rozsahu zaviazaný oprávnený v súlade s ustanovením § 203 ods.1 Exekučného poriadku.



Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak zaviazal povinného na náhradu
trov exekúcie, keďže neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Oprávnený viedol exekúciu proti povinnej, kde titulom bola bloková pokuta vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60
Eur, zo dňa 2.4.2007, ktorá sa v rovnaký deň stala právoplatnou a dňom 16.4.2007 vykonateľnou.
Oprávnený podal návrh na exekučné konanie na exekútorský úrad dňa 16.11.2008 a súdny exekútor
získal poverenie dňa 29.12.2008. Podľa zákona o priestupkoch č. 382/1990 Zb., účinného do 31.8.2008,
uloženú povinnosť v priestupkovom konaní bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na zaplatenie, t.j. do 16.4.2010. Uplynutím tejto lehoty sa právo oprávneného prekludovalo.
Okresný súd správne rozhodol o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadku na základe neúčinnosti rozhodnutia správneho orgánu - podkladu na výkon exekúcie.

Exekučný súd následne musel rozhodnúť o náhrade trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času, zvýšené o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona. Okresný súd v zmysle § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku zaviazal k náhrade trov
exekúcie povinnú. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Samotná výška trov exekúcie nebola súdnym
exekútorom napadnutá a spornou v danom prípade ostáva otázka, kto z účastníkov, či oprávnený alebo
povinná, má nahradiť trovy súdnemu exekútorovi. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený. V danom prípade nie je možné povedať, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,
pretože uplynutím času zaniklo právo priznané. Nie je to oprávnený, ktorý zavinil v dôsledku uplynutia
času zastavenie exekúcie. Povinný porušil povinnosť, za ktorú mu bola uložená poriadková pokuta a
túto nezaplatil. Proti nemu bola vedená exekúcia. Ani v exekučnom konaní si povinný nesplnil svoju
povinnosť. Zastavenie exekúcie nezapríčinil oprávnený, preto nebolo naplnené ustanovenie § 203 ods.
1, 2 Exekučného poriadku, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Druhou stranou exekúcie je povinný.
Preto na povinnom zostáva povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Z tohto dôvodu
krajský súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ zaviazal povinného k
náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho odvolaním
napadnutej časti ako vecne správne (§ 219 O.s.p.).

V odvolacom konaní nebol podaný návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto o trovách odvolacieho
konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.