Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/39/2015 z 23. 5. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2017, sp. zn. 3Sžf/39/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200076.1
Najvyšší súd | 3Sžf/39/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1014200076.1 | 2017-05-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd5fa7d9-879d-49ee-b6ed-c8d05e86420c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1014200076.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/39/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200076
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014200076.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ RASTIP, s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava,
2/ ARETEX, s.r.o., Lazaretská 8, Bratislava, 3/ oekostrom Slovakia, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava,
(pôvodne SOALRPARK TERIAKOVCE, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, 4/ BP RATON, s.r.o.,
Tomášikova 26, Bratislava, 5/ EcoPlan 1 s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, 6/ EcoPlan 4 s.r.o., Sartorisova
10, Bratislava, 7/ EcoPlan 5 s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, 8/ ML X, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava,
9/ EcoPlan 2 s.r.o., Vajnorská 134/B, Bratislava, 10/ EcoPlan 3 s.r.o., Vajnorská 134/B, Bratislava, 11/
Photon SK SPV 2 s.r.o., Vajnorská 134/B, Bratislava, 12/ Photon SK SPV 3 s.r.o., Vajnorská 134/B,
Bratislava, 13/ RENERGIE Solárny park Bánovce nad Ondavou s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 14/
RENERGIE Solárny park Budulov s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 15/ RENERGIE Solárny park Gomboš
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 16/ ZetaPark s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 17/ RENERGIE Solárny
park Michalovce s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 18/ RENERGIE Solárny park Paňovce s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, 19/ RENERGIE Solárny park Zemplínsky Branč s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 20/
AlfaPark s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 21/ Druhá slnečná s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 22/ SL03
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, 23/ SLOVAK SOLAR ENERGY, s.r.o., Račianska 96, Bratislava, 24/
SLOVAK SOLAR ENERGY II, s.r.o., Račianska 96, Bratislava, všetci právne zastúpení: Capitol Legal
Group, s.r.o., advokátska kancelária, Kollárovo námestie 20, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 0015/2014/E, č. spisu 8991-2013-BA zo dňa 21. novembra 2013, konajúc o odvolaní
žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/10/2014-180 zo dňa 5. februára 2015,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/10/2014-180 zo dňa
05.02.2015  p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že žalobu podali neoprávnené osoby, keďže osobitný
zákon vylučoval žalobcov z účastníctva v správnom konaní a z dôvodu, že správna žaloba nesmerovala
proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré
sa preň pripúšťajú. Napadnutým administratívnym rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 14 ods. 11
zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“) v spojení s § 26 až § 28 vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej
len „vyhláška č. 221/2013 Z.z.“) tak, že pre regulovaný subjekt Východoslovenská distribučná, a.s.



schvaľuje na obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu
elektriny, ako aj podmienky ich uplatnenia.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali
priznania postavenia účastníkov konania podľa správneho poriadku, avšak v danom prípade je potrebné
uviesť, že zákon č. 250/2012 Z.z. je lex specialis, teda má špeciálnu právnu úpravu oproti správnemu
poriadku. Zákon č. 250/2012 Z.z. ustanovuje, že účastníkom konania je osoba regulovaného subjektu,
ktorá predložila cenový návrh, a týmto subjektom je Východoslovenská  distribučná, a.s. Vo veciach
upravených osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných
predpisov s tým, že aplikácia ustanovení správneho poriadku je prípustná len v tom prípade, ak
by zákon č. 250/2012 Z.z. neobsahoval osobitnú úpravu účastníkov konania. V správnom konaní,
ktorého výsledkom bolo vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobcovia nemali postavenie
účastníkov správneho konania a ani nimi nemali byť vo veci podaného návrhu ceny v cenovom konaní,
a teda im neprináleží aktívna legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve. Zároveň správna
žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

II.

Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa tak, že ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobcovia namietali, že im
nebolo doručené vyjadrenie žalovaného, na ktoré súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odkázal. Sú
toho názoru, že krajský súd im svojím postupom znemožnil oboznámiť sa s argumentáciou žalovaného
a týmto konaním im odňal možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na rozsiahlu judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré vo svojej podstate riešia princíp kontradiktórnosti a
rovnosti zbraní.

K nevyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov ako dôvodu zastavenia konania v správnom konaní
namietali, že krajský súd sa v uznesení nevyrovnal so zásadnými a relevantnými aspektmi ich
argumentácie ohľadne nepriznania postavenia účastníkov správneho konania. Súd iba zjednodušene
skonštatoval potrebu uplatnenia lex specialis, nevyrovnal sa však s požiadavkou na širší výklad pojmu
účastníka správneho konania vzhľadom na preukázanie, že rozhodnutím žalovaného sa zasiahlo do
ich práv, právom chránených záujmov a povinností - uložila sa im povinnosť platiť platbu za prístup do
distribučnej sústavy bez ohľadu na existenciu tomu zodpovedajúceho záväzkového vzťahu. K pojmu
účastník konania poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/21/2012, 5Sžo/123/2010.
Výklad príslušných zákonných ustanovení súdom prvého stupňa, ktorým im bolo odňaté postavenie
účastníka konania, považujú  za neústavný, vedúci k protiústavnému odňatiu možnosti konať pred
súdom a odmietnutiu súdnej ochrany.  Zároveň namietali pochybenie krajského súdu v tom, že
nepreskúmal rozhodnutie žalovaného ex offo z hľadiska, či nejde o paakt a rovnako z hľadiska, či sa týka
základných práv žalobcov (ako ústavného limitu prípustnosti súdneho prieskumu). Vzhľadom na tieto
nedostatky považujú rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Podaním označeným ako Doplnenie argumentácie k odvolaniu žalobcov voči uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S/10/2014-180 zo dňa 05.02.2015 žalobcovia doplnili odvolacie dôvody o
informáciu o výsledku konania pred Ústavným súdom SR  vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 17/2014.
Žalobcovia poukázali na to, že za základný argument pre zrušenie napadnutých častí napadnutého
rozhodnutia žalovaného považujú prekročenie právomoci žalovaného pri výkone jeho pôsobnosti v rámci
cenovej regulácie. Predpokladom výkonu tejto pôsobnosti žalovaného je existencia záväzkovoprávneho
vzťahu medzi regulovaným subjektom a subjektom, ktorému sa príslušné tovary a služby v sieťových
odvetviach poskytujú. Cenou je totiž vždy peňažné protiplnenie za určitý tovar/službu. K prekročeniu
právomoci by preto správny súd mal prihliadnuť ex offo, keďže znamená vydanie nulitného rozhodnutia,
resp. jeho časti. Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zákonné
minimálne v rozsahu, v akom rozhodnutie referuje na povinnosť žalobcov (a všetkých ostatných výrobcov
elektriny) platiť tarifu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá
s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Ústavný súd SR vydal dňa 22.06.2016 nález sp.zn. PL. ÚS
17/2014, v ktorom rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky č. 221/2013 Z.z. v časti „a to
aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy



uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ nie je v súlade s čl.
13 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy SR a v
spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil autoritatívne platobnú povinnosť aj tým
výrobcom elektriny, ktorí nemajú s regulovaným subjektom uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny, a teda aj tým výrobcom, ktorým služba prístupu do distribučnej sústavy
nie je vôbec poskytovaná, je v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20
ods. 1 a čl. 123 Ústavy SR a v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia (v rozsahu napadnutej
časti). Z ustanovenia § 2 písm. a/ bodu 12.2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že služba prístupu do distribučnej sústavy sa
poskytuje na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorej podstatné
náležitosti sú uvedené v § 26 ods. 5 uvedeného zákona. Uzavretie takejto zmluvy je právom každého
výrobcu elektriny a nie jeho povinnosťou. Žiaden výrobca elektriny nemá povinnosť využívať službu
prístupu do distribučnej sústavy, a preto mu nemožno autoritatívne vyrubovať príslušnú cenu (tarifu),
ktorá sa inak viaže k poskytovaniu tejto služby.

III.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S/11/2014-151
zo dňa 23.10.2014, č. k. 2S/141/2014-56 zo dňa 29.10.2014 a č. k. 2S/140/2014-78 zo dňa 29.10.2014,
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/6/2014-85 zo dňa 04.11.2014 a č. k.
23S/120/2014-119 zo dňa 25.11.2014 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/78/2014-135
zo dňa 13.01.2015. V uvedených prípadoch sa žalobcovia domáhali odkladu vykonateľnosti žalovaných
cenových rozhodnutí prevádzkovateľov distribučných sústav (Západoslovenská distribučná, a.s. a
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.), ako aj ich doručenia žalobcom ako údajným účastníkom
konania. Uvedené konania boli zastavené z dôvodu nesplnenia podmienok konania podľa § 250d ods.
3 O.s.p.

Žalobcom nesvedčí aktívna legitimácia, nie sú v takom hmotnoprávnom postavení, aby mohli vôbec
podať žalobu na súd. Keďže nikdy neboli a ani nemali byť účastníkmi správneho konania, ipso facto
nemôžu byť účastníkmi konania o preskúmaní zákonnosti predmetného rozhodnutia.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/44/2011 zo dňa 31.10.2011, z ktorého
vyplýva, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Musí ísť o rozhodnutie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom
konaní. V tomto prípade k odvolaniu žalobcov nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže neboli účastníkmi
správneho konania a ani neboli v správnom konaní opomenutí. V prípade žaloby žalobcov neboli splnené
dve podmienky konania, pretože správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov preň pripúšťajúcich a zároveň žalobcovia
neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby.

Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského
súdu v celom rozsahu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p., § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal napadnuté
uznesenie v medziach podaného odvolania, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 492 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti



tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s
účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý
predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný
subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
vydal dňa 21.11.2013 rozhodnutie č. 0015/2014/E, ktorým pre regulovaný subjekt Východoslovenská
distribučná, a.s., schválil na obdobie od 01.01.0214 do 31.12.2014 tarify (bližšie špecifikované v
napadnutom rozhodnutí žalovaného) za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a
podmienky jej uplatnenia. Žalovaný v predmetnom cenovom konaní konal ako s účastníkom konania
s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, regulovaným subjektom - spoločnosťou Východoslovenská
distribučná, a.s. S jednotlivými účastníkmi trhu s elektrinou pripojenými do distribučnej sústavy
prevádzkovateľa Východoslovenská distribučná, a.s., žalovaný nekonal ako s účastníkmi cenového
konania. Žalobca, ako jeden zo spomínaných účastníkov trhu s elektrinou pripojených do distribučnej
sústavy prevádzkovateľa Východoslovenská distribučná, a.s., podal žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu vydaného v prvom stupni, voči ktorému je prípustné podanie riadneho opravného prostriedku
v lehote 40 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Keďže však žalobcovia neboli účastníkmi správneho
konania, pretože návrh ceny nepodali žalobcovia, ale regulovaný subjekt, právo podať odvolanie patrilo
regulovanému subjektu a nie žalobcom. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov.

Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí krajského súdu je uvedený ako regulovaný subjekt
Západoslovenská distribučná, a.s. namiesto Východoslovenskej distribučnej, a.s. Uvedené pochybenie
krajského súdu považuje Najvyšší súd SR na pisársku chybu, ktorá nespôsobuje nezákonnosť a
nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.



Predmetom odvolacieho konania je v zásade vyriešenie otázky okruhu účastníkov predmetného
správneho konania. Z tohto záveru je možné následne vyvodiť i vyriešenie otázky okruhu
oprávnených osôb, ktoré majú právo podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného
(druhostupňovým) správnym orgánom a následne posúdiť správnosť záveru krajského súdu, keď
konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná neoprávnenými osobami bez aktívnej legitimácie a
z dôvodu, že sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého
stupňa.

Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že zákonodarca špeciálne v zákone č. 250/2012 Z.z. upravil
status účastníctva v konaní o cenovej regulácii, ako  aj podmienky na vydanie cenového rozhodnutia,
ktorého doručenia sa žalobcovia domáhali. V zmysle účastníctva upraveného v § 14 zákona č. 250/2012
Z.z. (ods. 3), je účastníkom cenového konania regulovaný subjekt, ktorý predložil návrh ceny, teda
Východoslovenská distribučná, a.s., pričom zákonodarca v § 14 ods. 3 účastníctvo inému subjektu ako
regulovanému subjektu v konaní o cenovej regulácii nepriznáva. Z tohto dôvodu nie je možné rozšíriť
zákonnú úpravu účastníctva v konaní o cenovej regulácii podľa § 14 zákona č. 250/2012 Z.z. nad rámec
zákona o cenovej regulácii, keďže v tomto prípade ide o prípad stanovenia okruhu účastníkov správneho
konania priamo zo zákona.

Zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva, ktorá v § 14 upravuje status
účastníka správneho konania. Tento všeobecný predpis verejného práva o účastníctve v konaní je
možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva pre určitý
druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. Pri opačnom výklade by sa negoval účinok
špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 250/2012 Z. z. a ktorý má prioritu a prednosť pred
úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny - osobitný zákon takúto úpravu nemá.
Pri ponímaní a výklade účastníctva tak, ako uviedli žalobcovia, by potom v konečnom dôsledku nebolo
potrebné osobitne upravovať okruh účastníkov konkrétneho správneho konania (v osobitnom predpise),
pretože existuje všeobecný predpis, ktorý účastníctvo upravuje, ktorým je zákon o správnom konaní
(správny poriadok) a poprel by sa akýkoľvek špeciálny - osobitný účinok právnej úpravy.

Odvolací súd dospel k záveru, že ak osobitný zákon č. 250/2012 Z.z. stanovuje okruh účastníkov konania
o cenovej regulácii zo zákona, inak povedané aj, že vylučoval žalobcov z účastníctva v konaní o cenovej
regulácii podľa § 14 zákona č. 250/2012 Z.z., tak žalobcovia nenaplnili zákonnú požiadavku § 250 ods. 2
O.s.p. na to, aby mohli byť žalobcami v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, keď nepreukázali,
že mali byť účastníkom správneho konania a že v dôsledku pochybenia správneho orgánu sa s nimi
nekonalo a cenové rozhodnutie sa im nedoručovalo.

Odvolací súd dáva do pozornosti dôvodovú správu k zákonu č. 250/2012 Z.z. zo dňa 01.06.2012, v ktorej
sa k § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z.z. uvádza: Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania
boli regulovaný subjekt a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového
konania už len regulovaný subjekt. Dôvodom je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2009/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia
nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Ustanovenie odseku
3 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 14 správneho poriadku. Toto ustanovenie vymedzuje
účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom užšie. V zmysle navrhovaného ustanovenia
je teda účastníkom konania na úrade iba ten subjekt, ktorý podal návrh na začatie konania alebo ten
subjekt, ktorého má úrad v úmysle z úradnej moci regulovať. Cieľom takéhoto užšieho vymedzenia
účastníka konania v porovnaní so správnym poriadkom je zabrániť, aby v konkrétnom konaní na úrade
bolo vydané rozhodnutie v súlade so zásadami správneho poriadku, najmä so zásadou rýchlosti a
hospodárnosti konania a aby sa zabránilo veľkému počtu účastníkov konania. Ak by úrad v zákone
nešpecifikoval a nezúžil pojem účastníka konania pre účely regulácie v porovnaní s účastníkom konania
podľa správneho poriadku v samotnom konaní by takýto účastníci mohli vystupovať " pasívne", vzhľadom
na nedostatok informácii by nemohli poskytovať úradu relevantné informácie, pričom na druhej strane
úrad by musel rešpektovať všetky ich práva účastníkov konania vyplývajúce z príslušných ustanovení
správneho poriadku. Mohlo by sa stať, že regulovanému subjektu by nebola schválená alebo určená
cena včas, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať negatívny vplyv na veľký počet občanov Slovenskej
republiky ako odberateľov tovarov.



Povinnosťou súdu je postupovať nielen v súlade so znením jednotlivých právnych predpisov, ale taktiež
dôsledne sledovať účel zákonov a taktiež postupovať v súlade so všeobecnými zásadami vzťahujúcimi
sa na konkrétne konanie. Bolo by nesporne v rozpore s účelom citovaných ustanovení  zákona č.
250/2012 Z.z., ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti správneho konania, ak by sa najvyšší súd
stotožnil s argumentmi žalobcu a priznal mu postavenie účastníka cenového konania, čo by mu zároveň
priznávalo aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

Žalobcovia navyše v podanom odvolaní namietali nedostatočné odôvodnenie uznesenia krajského súdu
o zastavení konania vzhľadom na nevysporiadanie sa dostatočne s argumentáciou, že vzhľadom na
zásah napadnutého rozhodnutia do práv žalobcov mali byť účastníkmi konania v zmysle širšieho výkladu
§ 14 ods. 1 Správneho poriadku. Okrem toho namietali ako dôvod domáhania sa ochrany aj to, že v
časti uloženia povinnosti žalovaným má povahu paaktu a zasahuje do ich základných práv a slobôd, v
priebehu súdneho konania došlo k odmietnutiu poskytnutia súdnej ochrany.

Súd sa primárne zaoberá procesnou stránkou podanej žaloby, teda tým, či žaloba spĺňa podstatné
náležitosti žaloby, ako je aktívna legitimácia žalobcov, miestna a vecná príslušnosť, či bola žaloba
podaná včas a iné aspekty ustanovené v O.s.p. Ak súd vyhodnotil, že žalobcovia po procesnej stránke
nie sú aktívne legitimovanými osobami oprávnenými na podanie žaloby, tým pádom nemôžu byť
subjektmi oprávnenými ani na doručenie predmetného správneho rozhodnutia žalovaného. Súd sa
za tejto procesnej situácie už nezaoberá hmotnou stránkou podanej žaloby a z procesného hľadiska
konanie zastaví podľa § 250d ods. 3 O.s.p.

Obsah vyjadrenia žalovaného, ktorého nedoručenie namietali žalobcovia, neobsahoval žiadne
skutočnosti a vôbec nie dôkazy ktoré by mali zásadný význam pre rozhodnutie krajského súdu vo
veci, kde bolo skončené konanie procesným rozhodnutím po skonštatovaní nespĺňania základných
procesných podmienok pre ďalšie vedenie konania a meritórne prejednanie veci.

Pokiaľ sa žalobcovia domáhali priznania postavenia účastníka konania o súdnom prieskume rozhodnutia
a konania v ktorom bolo vydané napadnuté cenové rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, že vydané
rozhodnutie je v časti, ktorá sa ich týka paaktom, lebo ním boli žalobcom uložené platobné povinnosti
bez toho aby boli účastníkom konania, súd uvádza nasledovné. Je nepochybne povinnosťou súdu v
správnom súdnictve bez ohľadu na rozsah žalobných dôvodov skúmať, či rozhodnutie bolo vydané
oprávneným správnym orgánom (t.j. či nejde o paakt), s čím výslovne korešponduje ust. § 250j ods.
3 veta druhá a tretia O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že takéto rozhodovanie je vydané v rámci
rozhodovania o merite veci (vo veci samej) logicky prichádza do úvahy až vtedy, keď je splnená
podmienka preukázania vecnej aktívnej legitimácie, v danom prípade že žalobca bol resp. mal byť
účastníkom správneho konania, v ktorom bol tvrdený paakt vydaný. Vzhľadom na vyššie uvedený záver,
že žalobcovia nepreukázali, že sú procesne aktívne legitimovaní na podanie žaloby (vzhľadom na to,
že mali byť účastníkmi príslušného správneho konania), meritórne rozhodovanie súdu v správnom
súdnictve (ani s poukazom na opakovane deklarovaný princíp a požiadavku právnej istoty) neprichádza
do úvahy. V opačnom prípade by súd v správnom súdnictve zrušoval tvrdený paakt bez návrhu
oprávnenej osoby, v rozpore s dispozičnou zásadou, ako s jednou zo základných zásad procesnej
úpravy. Na tomto závere nič nemení ani preukázaná skutočnosť, že neskorším nálezom ústavného súdu
bolo zrušené ustanovenie § 26 ods. 23 vyhl. 221/2013 v časti ktorá zakotvovala právo prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy na platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade výrobcov
elektrickej energie, ktorí nemajú s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení
alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny.

Na základe vyššie uvedeného, v súlade s citovanou dôvodovou správou k zákonu č. 250/2012 Z.z.
dospel najvyšší súd k záveru, že žalobcom nemožno priznať postavenie účastníka cenového konania, a
teda žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.
Odvolací súd teda rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil. Uvedený záver podporuje v tomto smere aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR
napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžf/47/2015 zo dňa 05.04.2016, 4Sžf/45/2015 zo dňa 07.03.2017,
2Sžf/19/2015 zo dňa 22.03.2017.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že žalobcom, ktorí nemali v odvolacom konaní úspech, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.