{"guid": "c5de308a-41f0-44ca-a600-e591478ee79e:e82b44e0-e469-4ae3-bfec-acfc76d7376a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1", "spisova_znacka": "2Co/70/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/70/2013 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. februára 2014, sp. zn. 2Co/70/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1", "identifikacne_cislo": "7110204595", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ľubomíra Krišťáková", "sudca_id": 1316, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomira-kristakova-1316", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e82b44e0-e469-4ae3-bfec-acfc76d7376a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204595
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110204595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobkyne: N. O., W. Q. Q. O., Y..M..Š. XXXX/
XX, zastúpenej: JUDr.Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom Košice, Moldavská cesta 6, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o určenie, že
poistný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2012,
č.k. 24C/22/2010-316 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet advokátky JUDr. Martiny Gombosovej náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 81,46 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa  domáhala, aby súd určil, že poistný vzťah medzi ňou a žalovaným, vyplývajúci zo zmluvy
o poistení osôb č.4067800002 zo dňa 16.3.2001, trvá a navrhovateľka a odporca sú touto zmluvou o
poistení viazaní.  Žiadala  priznať aj náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 4067800002 zo dňa 16.3.2001 trvá. Žalobu v časti o určenie,
že žalobkyňa a žalovaný sú touto zmluvou o poistení viazaní zamietol. Priznal žalobkyni náhradu trov
konania proti žalovanému vo výške 532,21 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet právnej
zástupkyne JUDr. Martiny Gombosovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., § 788 ods.
1, 2, 3 Obč. zák., § 790 písm. b/ Obč. zák., § 31a zákona č. 186/2004 Z. z. s prihliadnutím na článok
11 ods. 1 všeobecných poistných podmienok mal za preukázané, že žalobkyňa preukázala existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je ohrozením navrhovateľkinho právneho
postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, že žalovaný oznámil ukončenie
poistenia žalobkyni 23. 6. 2008 s poukazom na článok 11 ods. 1 všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré však upravuje podmienky a čas zániku poistnej zmluvy s vyplatením odbavného tak, že túto zmluvu
možno ukončiť iba na žiadosť poistníka. Mal za preukázané, že žalobkyňa žalovaného nikdy nepožiadala
o zrušenie poistenia, preto nemožno v danom prípade aplikovať ustanovenie článku 11 ods. 2 citovaných
všeobecných poistných podmienok pre zánik poistenia zo strany žalovaného. Navyše žalobkyňa nikdy
neadresovala žalovanému úkon, ktorým by akýmkoľvek spôsobom prejavila svoju vôľu uzavretú poistnú
zmluvu zrušiť. Uzavrel, že jednostranný úkon žalovaného - oznámenie o zániku poistenia - nemá oporu
ani v ustanoveniach Obč. zák., ani vo všeobecných poistných podmienkach. Uzavrel, že žalovaný svoju



snahu o ukončenie právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou ukončil neplatným platným právnym
úkonom, ktorý nie je v prípade životného poistenia zákonom dovolený a osobitné ujednania uvedené
vo všeobecných poistných podmienkach ho na tento úkon tiež neoprávňovali. Nestotožnil sa s právnou
argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že podľa Obč. zák. možno skončiť poistenie i inak,
ako je uvedené v § 800 až § 802. Uzavrel, že tieto ustanovenia upravujú zánik poistenia tak, že ich
nemožno rozširovať spôsobom ako to žalovaný tvrdil, je potrebné ustanovenie § 801 ods. 1 Obč. zák.
vykladať len v súvislosti s textom predchádzajúceho § 800 Obč. zák., teda ustanovenie § 801 nadväzuje
na § 800 ako na ďalší dôvod (okrem výpovede), zániku poistenia zakotveného nezaplatením poisteného
v tam presne určených prípadoch a lehotách. Za podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie v predmetnej
veci považoval skutočnosť, že zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o poistení vznikol 23.
10. 1997 (správne 25. 12. 1997), teda v čase, kedy zákonné ustanovenie § 31a zákona č. 686/2004 Z.
z. (ktorý nadobudol účinnosť 15. 4. 2004) ešte nebolo účinné. Keďže k základným znakom právneho
štátu patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, ktorého
súčasťou je aj princíp zákazu spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, keďže v
zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti, nie minulosti, právne úkony a individuálne
právne akty vzniknuté na základe skoršieho zákona, musí rešpektovať aj neskorší zákon. S prihliadnutím
na vyššie uvedený princíp dospel k záveru, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo
k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poisteného poisťovateľom, nie je prípustné,
aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi
konania. Keďže žalobkyňa žalovaným navrhnuté alternatívne riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy
neakceptovala, resp. jeho návrh na zmenu pôvodnej uzavretej zmluvy neprijala, účastníci konania sú
viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 24. 12. 1997 (správne 25. 12.
1997). Súd prvého stupňa skúmal platnosť zmluvy o poistení aj z hľadiska jej prípadnej absolútnej
neplatnosti a konštatoval, že v danom prípade nebol zistený žiadny dôvod absolútnej neplatnosti tejto
zmluvy, nakoľko nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka, ani v rozpore s
iným zákonom platným v čase jej uzavretia. Nezistil, aby zmluva svojím účelom zákon obchádzala a z
vykonaného dokazovania nevyplynula ani skutočnosť, aby tu boli dané iné dôvody neplatnosti zmluvy
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo
spôsobov upravených v Občianskom zákonníku a nezanikla ani z dôvodov podľa všeobecných poistných
podmienok, je to riadna a platná právna zmluva, ktorá v čase rozhodnutia existuje a jej účastníci sú jej
obsahom viazaní. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že poistná zmluva existuje a účastníci
konania sú ňou viazaní.

Rozsudok v celom jeho rozsahu napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Žiadal zmeniť rozsudok
súdu prvého stupňa, žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňoval s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a s
poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Za základnú spornú otázku v tomto konaní považoval otázku,
či došlo k zániku právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania, pričom trval na tom, že v
priebehu trvania právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik tohto
právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti
plnenia), majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu. Poukázal na to, že v konaní pred súdom
prvého stupňa bolo spoľahlivo preukázané, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u neho bolo
vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, pričom zákonom č. 686/2004 Z. z. aj jemu
bola uložená povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami zákona najneskôr do 30. apríla
2005. V dôsledku skutočností, že poistné v prípade tohto poistného produktu sa po 1. 5. 2004 dostalo
do priameho rozporu s ustanovením § 31a zákona o poisťovníctve, postupoval v súlade s § 70a ods. 1
zákona o poisťovníctve, ktorý mu uložil povinnosť zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto
zákona. Zdôrazňoval, že vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, poukázal na to, že
aj podľa iných rozhodnutí NS SR zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté



plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci v
zmene právneho predpisu uskutočnenej po vzniku záväzku. Zotrval na tom, že v dôsledku dodatočnej
nemožnosti plnenia jeho povinnosť (povinnosť dlžníka) zanikla a zanikol a záväzkový vzťah medzi
účastníkmi konania. Ďalej namietal, že žalobkyňa na navrhovanom určení nemala naliehavý právny
záujem, pretože jej právne postavenie nie je neisté a neexistuje naliehavý právny záujem na určenie,
či tu právny vzťah je, alebo nie je, pretože na právnom a ani faktickom postavení žalobkyne sa týmto
určení nič nezmení. Bol toho názoru, že naliehavý právny záujem na zodpovedaní tejto otázky nastane
až v okamihu vzniku poistnej udalosti. Ďalej namietal, že súd sa nedostatočne vyporiadal s tvrdenou a
preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na jeho strane, nezaoberal sa
dostatočne ustanovením § 575 Obč. zák. a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil tvrdenú a preukázanú dodatočnú objektívnu právnu nemožnosť plnenia na jeho strane
spočívajúcej v nemožnosti pre neho zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah je, bez jeho zavinenia,
v priamom rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo bolo konštatované aj orgánom dohľadu a zotrvanie
v tomto vzťahu, bez jeho zmeny, by pre neho znamenalo postupovať v rozpore so zákonom a zároveň
vystavenie sa riziku sankcií. Bol toho názoru, že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR,
ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané
v súlade s poistno-matematickými metódami, bol uvedený do omylu v tom, že poistný produkt UDP-
K schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky, a že ho môže ponúkať. Zotrval na tom,
že listinnými dôkazmi bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri poistnom
produkte UDP-K nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením, čo v spojitosti s jeho
povinnosťou dať svoje právne pomery do súladu s novým právnym stavom, zakotvenej v prechodných a
záverečných ustanoveniach zákona o poisťovníctve a s podriadením aj doterajších právnych vzťahoch
pod pravidla nového zákona, spôsobilo vznik následnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, v
dôsledku čoho jeho povinnosť plniť v rozsahu nemožnosti plnenia zanikla. Pri posudzovaní otázky
možnej škody konštatoval, že v tomto konaní nie je problémom táto otázka, ale otázka posúdenia, či
môže byť nútený zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah sa dostal do rozporu so zákonom, a to naviac
bez jeho zavinenia.

Žalovaná opätovne poukazovala na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predmetného poistenia,
zdôrazňujúc, že vydané povolenie na podnikanie ohľadom poistenia, ho oprávňovalo a zaviazalo
uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného,
ktorú povinnosť si riadne splnil, výšku poistného stanovil v rámci kalkulácie a sadzby poistného po ich
schválení Ministerstvom financií SR. Zdôrazňoval, že žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený
v NBS (nízke poistné) nespôsobila, ani nemohla predvídať, ďalej poukazoval na to, že podstatná
zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, spôsobuje narušenie prirodzenej
spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je
okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pacta sunt servanda v podobe následnej
úpravy zmluvného záväzku, alebo jeho zániku. Poukazoval na Princípy  európskeho zmluvného práva
vyplývajúce z článku 6:111.  Podľa jeho názoru je plne namieste euro - konformný prístup súdu. Trvajúc
na tom, že žalobkyňou navrhované usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé, bol toho
názoru, že spravodlivé usporiadanie sporného právneho vzťahu možno v okolnostiach prípadu v tomto
súdnom spore dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Bol toho názoru, že spravodlivým
usporiadaním zmluvného vzťahu, by bolo, ak by:

a) poistný vzťah trval za zmenených podmienok, a súd by určil primeranú cenu poistenia v časti poistného
vzťahu pre prípad dožitia sa konca poistenia,

b) poistný vzťah by trval ďalej za zmenených podmienok, keď skutočne žalobcom zaplatené poistné bude
z poistno-matematického hľadiska zabezpečovať trvalú splniteľnosť záväzku, teda ak poistná suma pre
prípad dožitia bude do budúcnosti stanovená poistno-matematicky správne,

c) poistný vzťah trval ďalej v časti poistenia smrti a zanikol v časti poistenia pre prípad dožitia s tým, že
by bol povinný vrátiť žalobcovi časť poistného zodpovedajúcu poisteniu rizika dožitia, ktorá sa tak stane
bezdôvodným obohatením na jeho strane,

d) poistenie ako celok zaniklo s výplatou vopred dohodnutej ceny poistenia v danom okamihu, a to s
výplatou príslušnej odkupnej hodnoty žalobcovi,



e) by došlo k určeniu výšky nároku žalobcu voči žalovanému podľa § 136 O.s.p..

Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, ako vecne správny. Súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má  podklad v
zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.

Odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k odvolacím
námietkam žalovaného udáva:
Podľa ustálenej súdnej praxe určovacia žaloba (§80 písm. c/ O.s.p.)  má spravidla preventívny charakter
- jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva (určovacia žaloba, preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah
alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o plnenie povinností - § 80 písm. b/ O.s.p.), preto v
prípade možnosti žalovať  priamo splnenie povinnosti treba považovať za neprípustnú určovaciu žalobu,
ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje), ale vedie k nárastu súdnych
sporov. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide o najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah, alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa
žalobe na plnenie), pričom je potrebné zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza, teda naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu, takže záver súd o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho
práva, a či azda spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva a ak
sa určením v porovnaní s existujúcim stavom, právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojovo sa
odstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Z uvedených záverov jednoznačne vyplýva, že iba kladné rozhodnutie súdu o určovacej žalobe je
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, preto žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na
svojej určovacej žalobe. Tvrdenie, že žalobkyni by vznikol naliehavý právny záujem až v okamihu vzniku
poistnej udalosti, nemožno akceptovať, lebo v prípade vzniku poistnej udalosti, by sa žalobkyňa mohla
domáhať svojich nárokov iba žalobou na plnenie, čo by bez ďalšieho vylučovalo existenciu naliehavého
právneho záujmu určovacej žalobe.
K otázke nemožnosti plnenia (§ 575 Obč. zák.) odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
to, že o nemožnom plnení sa uvažuje len za  kumulatívneho splnenia troch podmienok, a to
počiatočnej nemožnosti, objektívnej nemožnosti a fyzickej nemožnosti plnenia, avšak žalovaný v konaní
dostatočným spôsobom nepreukázal ani svoje tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa už stalo
nemožným, a teda zaniklo. Ak je plnenie nemožné iba subjektívne - iba pre dlžníka (napr. pre jeho
platobnú neschopnosť) záväzok nezaniká a taktiež zo skutočnosti, že v zmluve nebola určená výška
poistného na základe poistných - matematických metód podľa neskoršieho zákona o poisťovníctve
tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, žeby
táto inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojim obsahom a účelom odporovala
zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik
povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik jeho nároku proti štátu na náhradu škody, resp. ušlého
zisku.

Z uvedených dôvodov, ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.



O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 224 O.s.p. a preto
priznal úspešnému žalobcovi trovy  za právne zastúpenie v rozsudku 1 úkonu (vyjadrenie k odvolaniu).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/22/2010", "guid": "56e7149c-b23d-4858-bdac-92bcf290b289:8c3e66e1-cf5b-493c-835f-272fc3c02fb7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}