{"guid": "c5d78b68-cc11-41c3-bb8a-2f8a1a8211a3:884bee78-80f9-4e2e-bc65-e1ef888dbe13", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1", "spisova_znacka": "5CoE/43/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/43/2015 z 13. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. júla 2015, sp. zn. 5CoE/43/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1", "identifikacne_cislo": "8413209892", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2015-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/884bee78-80f9-4e2e-bc65-e1ef888dbe13", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209892
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413209892.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. XXX/XX, W. H., o vymoženie
885,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.
k. 6Er/897/2013-13 zo dňa 21.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým  uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 50 ods. 5; 52 ods. 1, 3, 4; 53 ods. 1, 2;  54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že žiadosť súdneho exekútora  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné
zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Plnenie priznané rozhodcovský rozsudkom, ktorý je vo veci exekučným titulom, bolo rozhodcovským
súdom odôvodnené výlučne ako plnenie vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinným, ktorá bola neskôr
vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13, Všeobecných
podmienok pre poskytnutie úveru.

Aj právne zdôvodnenie priznania nároku  oprávnenému, o ktoré sa opiera rozhodcovský súd, vychádza
len zo zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

Dohoda o vyplnení zmenky v bode 13. Všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu a spôsobuje tak značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo ponecháva
len na dodávateľovi (veriteľovi), aby určil, aká je výška jeho nárokov voči spotrebiteľovi (dlžníkovi) ku
dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ jednostranne určiť výšku dlhu bez toho, aby
bola táto výška niekým preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon.

Uvedená dohoda o vyplnení zmenky umožňuje obchádzanie predpisov o ochrane spotrebiteľa,
keďže veriteľ môže vyplnením zmenky obísť napr. aj predpisy o výške priemernej odplaty, sankcií a
pod. Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
predtlačené  na rubovej strane zmluvy o úvere, a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému poštu
svojich klientov. Preto spĺňa aj druhú podmienku neprijateľnej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve, že ide
o dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané.



Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom  pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom treba rozumieť nielen formálne
náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie
sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Tieto ustanovenia môžu mať rôzny charakter a môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť
exekučného súdu skúmať aj materiálu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný
exekučným titulom je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto
ustanovení, a to aj bez návrhu.

Z ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť exekúcia
vykonaná na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok v súlade s týmto
ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40
písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,  nestráca síce svoju vlastnosť
exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonanie exekúcie
na jeho základe.

Exekučný súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor exekučného titulu so
zákonom.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované  ustanovenie
nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu. V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie
podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu.

Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2  zákona o rozhodcovskom  konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.

V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu  zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje



v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto
zákonom.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa:

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (res iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené  vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže



ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
skúmal súlad rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v
tejto veci exekučným titulom, bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40
písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní a zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/897/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}