Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/178/2015 z 17. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. januára 2016, sp. zn. 16CoE/178/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3510203531.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/178/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3510203531.1 | 2016-01-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/298b37b2-69c6-459b-806c-39b9d9c9f671 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3510203531.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/178/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510203531
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3510203531.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 366 138 43, proti povinným: 1/ C. D., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XX, 2/ O. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. P. XX, 3/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XX (dedičia povinnej C. M.,
naposledy bytom A. P. XX),
o vymoženie sumy 630,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 4Er/454/2010-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.
por., § 45 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že dňa 05.05.2010 obdržal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdneho exekútora pre vymoženie 630,45 Eur s príslušenstvom. K žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol pripojený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo
dňa 27.04.2010 spísaný formou zápisnice pred súdnym exekútorom, a to na základe rozhodcovského
rozsudku zo dňa 15.02.2010, sp. zn. SR 14319/09. V predmetnom exekučnom konaní sa navrhuje
vymoženie plnenia zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného VÚB, a.s. a povinnou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, dňa 10.12.2004, kde bola dlžníkovi
(povinnej) poskytnutá výška úveru vo výške 829,85 Eur (25.000,- Sk), ktorú sa dlžník zaviazal splácať
veriteľovi (právny predchodca oprávneného) v mesačných splátkach. Dôvodil, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom (t. j. osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti), a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je
obsiahnutá priamo v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 01.08.2007 vo formulárovom
znení, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, plynúcu z nesplneného záväzku (zmluva o pôžičke),
v bode 5. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je teda v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku,
pripojenej zmluvy o pôžičke, všeobecných obchodných podmienok a Dohody o úhrade pohľadávky v
splátkach, súd prvého stupňa dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex. por. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho
ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú
aktivitu smerujúcu k zisťovaniu
a preskúmavaniu okolností prípadu. Oprávnený uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by
slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci
exekučného konania ako neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/
EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno
hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného
procesu a je súčasťou civilného práva. Tvrdil, že zo slovenského, a ani z európskeho práva za
súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,
no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného
práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Oprávnený poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky zo dňa
10.12.2004 považoval za spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o
spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy, pretože právny predchodca oprávneného poskytol
povinnej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná
ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej
strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa
správne posúdená ako nekalá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda
pred uzatvorením predmetnej zmluvy a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút
spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky
zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená právna úprava
nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvoreniu predmetnej zmluvy), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto ustanovenia sú tzv.
neprijateľnými podmienkami, a ako také ich Občiansky zákonník označuje za neplatné. Na základe
takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník poskytoval ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.

V tomto zmysle preto spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy
(aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky
a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné
podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny
základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základný inštitútom spotrebiteľského
práva. Vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať



nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,
medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo
subsidiarity Občianskeho zákonníka.

V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky
náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul, ktorý je formálne i materiálne vykonateľný, či sú
oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky
konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa
vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu
súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až
§ 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie
pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinnej v tejto časti exekučného konania neprichádza
do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinná prvýkrát dozvedieť
až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Exekučný súd je v zmysle uvedeného už v štádiu splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora vykonaním exekúcie oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol
alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak
exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne následky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti)
a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. okrem iného zisťovať
rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j., či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva
môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť,
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou tak
súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce
z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., teda oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo.

Predkladanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet
rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formulára, nemožno
taktiež zneužívať k záveru o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľa, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok,
resp. vyhotovovanie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Individuálne
vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v možnosti výberu



medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd v tomto smere uzaviera, že neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je
daná tým, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej. Rozhodcovská doložka bola totiž zakomponovaná do bodu 5.
Dohody o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 01.08.2007, uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p., ako vecne správne.

Nakoľko povinná uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v exekučnom titule zomrela po
začatí exekúcie a dedičské konanie po nej bolo skončené uznesením Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 20.03.2013, č.k. 10D/27/2012-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2013 a
vykonateľnosť dňa 23.05.2013, odvolací súd v záhlaví uznesenia uviedol dedičov povinnej (poručiteľky),
ktorí po nej dedili a vstúpili do jej práv a povinností na základe univerzálnej sukcesie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .