{"guid": "c5cebecf-aa95-4286-b51d-5f94e01c1fa6:9774438f-b64e-4f8e-bef1-9fe1733f5b26", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1", "spisova_znacka": "1To/108/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/108/2011 z 1. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. mája 2012, sp. zn. 1To/108/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1", "identifikacne_cislo": "8110011044", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2012-05-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9774438f-b64e-4f8e-bef1-9fe1733f5b26", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/108/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011044
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110011044.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.5.2012, v trestnej veci
proti obžalovanému E. F. a spol. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona a iné,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 93/2010 zo dňa
7.6.2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa  § 319 Tr. poriadku   z  a  m i e t a    odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných E. F., L. D., L. G., L. B. a P. X. v bode 1/
za vinných pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/ d/ Tr. zákona a obžalovaných L. B. a
P. X. aj podľa písm. b/, ďalej obžalovaného L. E. v bode 2/ pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. a/, c/, d/ Tr. zákona, a napokon obžalovaného W. B. v bode 3/ pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaní E. F., L. D., L. G., L. B. a P. X.
od presne nezisteného času od mesiaca február 2009 až do 25.9.2009 si        v  miestach svojho
trvalého bydliska, v P., v  X. U., D., okr. F. opakovane zadovažovali, prechovávali a následne odpredávali
presne nezistené množstvo marihuany a to tak, že obž. L. D. a L. G. si opakovane zakupovali za sumu
1 euro za 1 gram marihuany od obž. L. E. v obci D., okr. F., ktorý marihuanu vypestoval na presne
nezistenom mieste v kat. území obce D., okr. F. v mesiacoch máj až august 2008,  obž. L. B. si opakovane
zadovažoval presne nezistené množstvo
marihuany od nezistených osôb v Prešove a v Čechách, pričom obž. L. D., L. G., L. B. takto zadováženú
marihuanu odpredávali obž. E. F., ktorý ju odpredával ďalším osobám, pričom obžalovaní si opakovane
medzi sebou marihuanu podľa potreby vzájomne odpredávali, kde obž. P. X. po tom, čo si v presne
nezistenom čase v Nemecku zadovážil hašiš v množstve 188,59 g, tento odovzdal v množstve 20,08
g ako vyrovnávku dlhu vo výške 150 Eur obž. E. F. dňa 25.9.2009 v Prešove, pričom dňa 25.9.2009 v
Prešove bolo u obžalovaných zistené, že títo u seba prechovávali omamné a psychotropné látky a to
obž. E. F. 3,16 gramov marihuany s obsahom 12,9 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 13-32
dávok, 0,33 gramov hašišu s obsahom 7,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť jedna až dve
dávky, 5,41 gramov hašišu s obsahom 7,2 %THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 19-39 dávok, 8,57
gramov hašišu s obsahom 7% THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 20-60 dávok, 5,77 gramov hašiša
sa obsahom 7,2 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 14-42 dávok, u obž. B. bolo zistených 1,38
g marihuany s obsahom 10,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 5-14 dávok, 0,48 g marihuany
s obsahom 1,8 % THC, z ktorého sa dá vyrobiť jedná dávka, u obž. X. bolo zistených 6,19 g hašiša s



obsahom 7,1 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 15-44 dávok, 13,5 g hašiša s obsahom 7,3 %
THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 33-99 dávok, 0,07 g hašiša s obsahom 7,1 % THC, z ktorého
množstva sa dá vyrobiť 1 dávky, 48,15 g hašiša s obsahom 7,3 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť
117-352 dávok, 1,9 g hašiša s obsahom 5 % THC, z ktorého množstva  sa dá vyrobiť 4-10 dávok, 98,70
g hašiša sa obsahom 7,2 % THC, z ktorého množstva sa dá vyrobiť 237-711 dávok, pričom obž. E. F.
v presne nezistenom čase od mesiaca február až do 25.9.2009 v Prešove a okolí, v Nitre, marihuanu,
ktorú si zabezpečil, túto ponúkal a zároveň fajčil so F. M., G. X., U. F., Y. U., P. Z., V. Hamborským, P.
D., U. U., L. X., a obžalovaní L. D. a L. G. od presne nezisteného času jún až do 25.9.2009 v obci X.
U., okr. F., opakovane viackrát po tom, čo si zabezpečil marihuanu, túto ponúkali ako aj na požiadanie
poskytli a spoločne fajčili sa Y. E., U. G., U. P., G. G., kde marihuana a hašiš, rastliny rodu Canabis sú
v zmysle zákona NR SR č. 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch,
zaradené do I. skupiny omamných látok,

2/ obžalovaný L. E.
v presne nezistenom čase od roku 2008, v mesiacoch máj až august 2008 na nestotožnenom mieste
v katastri obce D., vypestoval nezistené množstvo marihuany, ktorú usušil a takto upravenú marihuanu
sám užíval a od mesiaca apríl až august 2009 túto odpredával viacerým osobám, najmä obžalovaným
L. D., L. G., Y. E., U. G., U. P., G. G. za sumu 1 euro za 1 gram, kde rastliny radu Canabis sú v zmysle
zákona NR SR č. 138/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené
do I. skupiny omamných látok

3/ obžalovaný W. B.
v presne nezistenom čase dňa 6.7.2009 v Prešove po tom, čo F. I. ústne požiadal W. B., aby mu za
sumu 5 eur zabezpečil marihuanu pre

jeho potrebu, kde peniaze mu odovzdal, obž. W. B. prostredníctvom telefonického hovoru dňa 6.7.2009
o 20.56 hod. s obž. E. F. zabezpečil od neho presne nezistené množstvo marihuany, ktorú následne
odovzdal F. I., kde rastliny radu Canabis sú v zmysle zákona NR SR č. 138/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to im uložil tieto tresty:

1/ E. F.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm.  l), n) Tr. zákona,  § 38 ods. 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2  alinea tretia, ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania omamných návykových látok.

2/ L. D.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, § 38   ods. 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2  alinea tretia, ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu tiež uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania omamných návykových látok.

3/ L. G.



Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, § 38   ods. 3 Tr. zákona, s
prihliadnutím na § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa §  49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne  odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

4/ L. B.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona, § 38    ods. 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 39 ods. 1 , ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2  alinea tretia, ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu tiež uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania omamných návykových látok.

5/ P. X.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm.  l), n) Tr. zákona § 38  ods. 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2  alinea tretia, ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu tiež uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania omamných návykových látok .

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona mu uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

6/ L. E.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona § 38    ods. 3 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu
podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2  alinea tretia, ods. 3 písm. b) Tr. zákona mu uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania návykových látok.

7/ W. B.
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1
Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.



Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal okresný prokurátor odvolanie čo do výroku o treste u
všetkých obžalovaných. V písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že sa s uloženými trestami
nestotožňuje. Poukázal na skutočnosť, že aj napriek vyhláseniam obžalovaných o ich vine, okrem
obžalovaného B., nebol dôvod na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a k následnému
mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Aj napriek tomu,
že sa všetci obžalovaní, okrem obž. B., k spáchaniu skutku priznali, trestný čin oľutovali, ide v danom
prípade iba o poľahčujúcu okolnosť s možnosťou jej uznania a vyhodnotenia podľa § 38 ods. 2, 4 Tr.
zákona, čo však neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona. V danom prípade
neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby, keďže súd pri ukladaní trestu mal brať do úvahy aj charakter, rozsah a závažnosť trestnej činnosti
s prihliadnutím na osoby páchateľov a ich spôsob života. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora nie je dôvodné.

V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe prokurátora
boli dôkazy súvisiace s výrokom o vine vykonané len vo vzťahu k obžalovanému W. B., pretože len tento
na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Vo vzťahu k ostatným obžalovaným - E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E., boli na hlavnom pojednávaní
vykonané len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, pretože títo obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa
8.2.2011 podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku,  ktorý sa im
v obžalobe kladie za vinu. Po tom, čo obžalovaní aj kladne odpovedali na otázky uvedené v ust. § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku prijal vyhlásenia
obžalovaných a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom    o treste.

Hoci odvolanie smerovalo len proti výroku o treste, krajský súd za účelom odstránenia pochybností
o príčetnosti obžalovaného G. v čase spáchania činu, v prvom rade doplnil dokazovanie výsluchom
svedkov JUDr. U. Y. a Ing. F. Z. a výsluchom znalca MUDr. M. U.. Pochybnosti o príčetnosti obž. G.a
vyplynuli zo záverov znaleckého dokazovania z odboru psychiatria, podľa ktorých obž. G. pre duševnú
chorobu (psychotický stav) prítomnú u neho minimálne už niekoľko mesiacov pred hospitalizáciou
(trvajúcou od 2.10.2009 do 30.10.2009) mal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.

Uvedení svedkovia JUDr. Y. a Ing. Z. v dňoch 25. - 26.9.2009 ako vyšetrovatelia PZ vykonávali prvé
výsluchy obžalovaného G.. Zhodne uviedli, že si na správaní obž. G. nič zvláštne nevšimli, pričom
svedok JUDr. U. Y., ktorý vykonával prvý výsluch G. po jeho zadržaní ešte dodal, že obž. G. vypovedal
spontánne, správal sa sebavedomo, na každú otázku odpovedal plynule a vedel sa brániť.

Z výpovede znalca z odvetvia psychiatria MUDr. M. U. na verejnom zasadnutí vyplynulo, že pokiaľ v
znaleckom posudku konštatovali, že obž. G. mal ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vymiznuté už
niekoľko mesiacov pred hospitalizáciou, tak nie je možné presne určiť počet týchto mesiacov, a mohli
to byť aj mesiace dva. Vzhľadom na množstvo a častosť požívania drog zo strany obžalovaného je
však možné povedať, že už za obdobie, pre ktoré je stíhaný, nie je možné vylúčiť, že jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti boli minimálne podstatne znížené, aj keď nie je možné jednoznačne určiť,
kedy sa ochorenie u obžalovaného prejavilo. Keďže uvedená porucha trvá určité obdobie, nie je možné
vylúčiť, že by v priebehu tohto obdobia mala postihnutá osoba jasné stavy.

Pre správne vyhodnotenie duševného stavu obž. G.a bolo v predmetnom prípade nevyhnutné prihliadať
aj na závery znaleckého posudku z odboru psychológia. Podľa nich obž. G. niekoľko mesiacov pred
svojou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení a počas tejto hospitalizácie nebol schopný správne



vnímať udalosti, uchovávať si ich v pamäti a potom ich správne reprodukovať. V inom čase, či období
obžalovaný bol schopný vnímať, uchovávať v pamäti a reprodukovať jednotlivé udalosti.

Z uvedeného je teda možné urobiť záver, že neschopnosť obžalovaného správne vnímať, uchovať a
následne reprodukovať udalosti bola obmedzená na obdobie, počas ktorého obžalovaný trpel poruchou
diagnostikovanou znalcami z odboru psychiatrie, počas trvania ktorej mohli byť jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti až vymiznuté.

Keďže obžalovaný G. v prípravnom konaní okolnosti svojej trestnej činnosti reprodukoval v zhode s
výpoveďami iných osôb, teda ich aj v čase páchania

trestnej činnosti správne vnímal a uchovával v pamäti, je možné v zhode so závermi prvostupňového
súdu uzavrieť, že v čase spáchania činu u obžalovaného G. jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
úplne vymiznuté neboli. Aj podľa krajského súdu však tieto schopnosti boli u obžalovaného podstatne
znížené a na túto okolnosť, ako to správne urobil aj okresný súd, bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní
o treste obžalovaného.

Vzhľadom na to, že krajský súd nezistil ani iné pochybenia, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom výsledky vyšetrovania a dôkazy zabezpečené v prípravnom
konaní dostatočne odôvodňovali postavenie obžalovaných pred súd a za správnu je potrebné považovať
aj právnu kvalifikáciu skutkov ustálenú vo výroku o vine napadnutého rozsudku, tak aj podľa názoru
krajského súdu súd prvého stupňa postupoval správne, keď uznesením prijal vyhlásenia obžalovaných
E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E. o vine vykonané v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku
a následne (s výnimkou obžalovaného B.) u  nich vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
ochrannom opatrení.

Pokiaľ ide o odvolaním namietaný výrok o treste napadnutého rozsudku, krajský súd na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní dokazovanie v tomto smere doplnil listinnými dôkazmi a zistil, že aj
rozhodnutie prvostupňového súdu o treste je potrebné považovať za správne a za zákonné.

V dôvodoch napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, na základe ktorých konkrétnych
skutočností u každého z obžalovaných dospel k záveru, že účel trestu sledovaný ustanovením § 34 ods.
1 Tr. zákona (teda zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasné odradenie iných od páchania trestných činov) splní práve ten druh trestu a v takej výmere, ako
mu ho uložil.

Dôraz v tomto smere položil najmä na hodnotenie osoby páchateľov, ich spôsobu života, osobné pomery
a zisťovanie existencie poľahčujúcich, prípadne priťažujúcich okolností, ich pomeru a miery závažnosti.

U obžalovaných E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E. prvostupňový súd správne zistil len poľahčujúce
okolnosti. Konštatoval u nich existenciu poľahčujúcich okolností spočívajúcich v tom, že sa k spáchaniu
trestného činu priznali a trestný čin úprimne oľutovali (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a že napomáhali pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr. zákona). U obžalovaných D., G.,
B. a E. konštatoval naviac aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že pred
spáchaním trestného činu viedli riadny život, hoci u G. a D. (z dôvodov uvedených nižšie) podľa krajského
súdu táto poľahčujúca okolnosť daná nie je.

Za stíhaný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi Tr. zákona v  ustanovení
§ 172 ods. 1 ustanovuje trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov. Prihliadajúc na prevahu poľahčujúcich
okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, po úprave hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods.
3 Tr. zákona jej znížením o jednu tretinu, by obžalovaným bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky až 8 rokov.

Z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona ale vyplýva, že páchateľovi možno uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného Trestným zákonom vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom



na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania.

Keďže podľa zákona ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také okolnosti
prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v
iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť
povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne
a také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu.

Pod mimoriadne pomery páchateľa zase treba zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah
k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav
obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti v
iných podobných prípadoch.

Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa však môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti,
za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie
statusu poľahčujúcich okolností. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré
inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne
nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne
okolnosti v zmysle ustanovení  § 39 <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam?
type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjugbpxazruga&conversationId=133573> ods. 1
Tr. zákona <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam?
type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjuga&conversationId=133573>.

Takéto mimoriadne okolnosti prípadu prvostupňový súd správne zistil aj u obžalovaných.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že obžalovaní E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E., ktorí na hlavnom
pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, už aj v prípravnom konaní
svoju vinu priznávali a prokurátorovi navrhovali, aby začal s nimi konanie o dohode o vine a treste. Podľa
odvolacieho súdu sa vyhlásenie obžalovaného o vine uskutočnené na hlavnom pojednávaní, objektívne
„približuje\" ku konaniu o  dohode o vine  a treste.  Obidva inštitúty ako  skrátené  formy  konania sa

totiž  pri svojom procesnom postupe vo vzťahu k výroku o vine riadia rovnakým ustanovením Tr. poriadku,
t.j. § 333 ods. 3. Pri rozhodovaní o uložení trestu sa obvinený v konaní o dohode o vine a treste, ktoré
nie je závislé len od jeho vôle,  dostáva do výrazne lepšieho postavenia z dôvodu, že v tomto konaní je
možné v súlade s § 39 ods. 4 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v prípade vyhlásenia obžalovaného o vine absentuje,
hoci sa v obidvoch prípadoch dosiahne rovnaký účel trestného konania, t.j. rýchlosť a hospodárnosť
súdneho konania.

Priznanie obžalovaných E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E. v predmetnej veci vytváralo predpoklad
na začatie konania o dohode o vine a treste. Napriek tomu z obsahu spisu nevyplýva, prečo k tomuto
procesnému postupu zo strany prokurátora nedošlo. Prokurátor nebol síce povinný začať konanie o
dohode o vine a treste, avšak z obsahu spisu by malo byť aspoň zrejmé, prečo napriek splneniu
podmienok k tejto forme odklonu trestného konania nepristúpil. V opačnom prípade je totiž postup
prokurátora nepreskúmateľný z pohľadu, či postupuje v obdobných prípadoch rovnako, alebo je jeho
postup svojvoľný. Za takejto situácie je súd názoru, že  ak obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania
skutku, v dôsledku čoho sa vzdali svojho práva na verejný súdny proces a zásadným spôsobom tak
skrátili konanie, toto ich vyhlásenie možno považovať za takú okolnosť prípadu, kedy súd môže aplikovať
zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona.



V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu
do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaných a
zistenie, že u obžalovaných nejde o zvlášť narušených páchateľov, vyvodil záver, že uloženie trestu
obžalovaným E. F., L. D., L. G., L. B., P. X. a L. E. v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (po
úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona na 4 až 8 rokov) by bolo pre nich neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

K týmto záverom krajský súd dospel aj s prihliadnutím na ďalšie skutočnosti zistené z dokazovania
doplneného na verejnom zasadnutí, ktoré svedčia o snahe obžalovaných o nápravu.

Z potvrdenia o štúdiu a zo správy Sociálnej poisťovne totiž zistil, že bez disciplinárnych prehreškov
obž. F. opäť pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre,
s predpokladaným termínom ukončenia štúdia v júni 2012. Od 25.3.2011 je zamestnaný u Diecéznej
charity Nitra.

Ako mimoriadne pomery možno hodnotiť pomery obž. D., ktorý podľa sobášneho listu dňa 11.6.2011
uzavrel manželstvo a so svojou manželkou čaká dieťa. Tehotenstvo podľa lekárskych správ je rizikové.
Zároveň podľa správy Sociálnej poisťovne a pracovného posudku je obž. D. od 10.9.2010 zamestnaný
v spoločnosti LIDL Slovenská republika v.o.s., ktorá plnenie jeho povinností a jeho pôsobenie v
zamestnaní  hodnotí  vysoko  kladne.  Hoci  z  doplneného dokazovania

prečítaním správy Obvodného úradu Prešov a  z  jeho rozhodnutia sp. zn. PR-07871/1321/07/Tý z
2.8.2007 vyplýva, že obž. D. sa dňa 28.6.2007 dopustil priestupku proti majetku, podľa krajského súdu
je jeho závažnosť nepatrná, pričom svojim správaním po spáchaní stíhaného trestného činu preukázal,
že pre naplnenie účelu trestu postačí aj trest kratšieho trvania.

Obž. G. je podľa správy Sociálnej poisťovne od 7.9.2010 zamestnaný v spoločnosti JANYTRANS, s.r.o..
Z výpovede znalca MUDr. U. vyplýva, že sa naďalej podrobuje ambulantnej liečbe. Zo správy Obvodného
úradu Prešov a z jeho rozhodnutia sp. zn. PR 2/2010/00446-S217 z 5.5.2010 však zistil, že sa dňa
8.8.2009 dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku.

Vychádzajúc zo správy Sociálnej poisťovne a z vyjadrenia obhajcu je zamestnaný aj obž. B. a to od
5.11.2011 do 31.12.2011 u Eurotemps s.r.o. a v súčasnosti ako softvérový pracovník.

Obž. X. je podľa dohody o vykonaní práce a pracovného posudku od 9.2.2012 zamestnaný ako kuchár
v reštaurácii v Košiciach u zamestnávateľa V. s.r.o.. Zamestnávateľ plnenie jeho pracovných povinností,
jeho prístup k zamestnancom a k zákazníkom hodnotí veľmi pozitívne. Voľný čas obžalovaný trávi so
svojim maloletým synom L..

Snahu po náprave zjavne prejavuje aj obž. E., ktorý podľa správy obce Ostrovany požíva dobrú povesť
v obci, pričom jeho správanie nebolo prejednávané v komisiách zriadených obcou.

Aj všetky tieto skutočnosti, ako už bolo uvedené, vo svojom súhrne viedli krajský súd k záveru, že u
obžalovaných Rudolfa F., L. D., L. B., P. X. a L. E. boli naplnené podmienky pre aplikáciu ust.  § 39 ods.
1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu.

Podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona sú však splnené aj u
obžalovaného W. B..

V jeho prípade mimoriadne okolnosti prípadu podľa krajského súdu vyplývajú zo skutočnosti, že
iba v jednom prípade pre známeho zabezpečil na jeho požiadanie marihuanu za 5 eur. Aj keď je
nepochybné, že aj takýto rozsah predmetnej trestnej činnosti je trestný, tak v spojení so skutočnosťou,
že doposiaľ nebol odsúdený pre trestný čin, má uvedený rozsah jeho trestnej činnosti povahu takej
mimoriadnej okolnosti prípadu, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre
neho neprimerane prísne, pričom vzhľadom na jeho bezúhonnú minulosť aj na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania.



Rovnako správne prvostupňový súd, za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia,
ukladal trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby s použitím
§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona aj obž. G., pretože tento spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti
a   najmä  zo   znaleckého  dokazovania   z  odvetvia  psychiatria  možno
vyvodiť, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného je možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.

Nezistiac ani iné pochybenia okresného súdu pri rozhodovaní o treste a ani pri uložení ochranného
liečenia obž. X., a vzhľadom na to, že vadami netrpí ani konanie výrokom napadnutého rozsudku
predchádzajúce, krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e :    Proti  tomuto  uzneseniu ďalší  riadny  opravný  prostriedok  nie  je
prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/93/2010", "guid": "2f877da1-2d5b-4f9e-8efe-04f9d30eae3c:36133d17-3eaa-4c93-ba58-2511b8b0ef5b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}