Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoE/99/2016 z 21. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2016, sp. zn. 16CoE/99/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6411208978.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoE/99/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6411208978.1 | 2016-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55edfb20-56ce-4a39-9fb3-d9c54fd8a96d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6411208978.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208978
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411208978.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného E.. X. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom S. M., M.
X/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s. r. o., so sídlom Banská
Bystrica, Horná 13, proti povinnému C. A. - BIANCA, IČO: 34 771 531, s miestom podnikania Nová
Baňa, Pod sekvojou 1892/21, vedenej pod zn. EX 983/11 súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom,
Exekútorský úrad so sídlom Žilina, D. Dalbača 2/978, o vymoženie pohľadávky vo výške 430,00 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní E.. Q. A., nar. X. X.. XXXX, bytom S. M., Ul. X. XX proti uzneseniu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 6Er/1235/2011-34 zo dňa 2. 6. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením návrh dlžníka povinnej E.. Q. A., nar. 4. 2. XXXX, bytom S. M., Ul.
X. XX, na zastavenie exekúcie prikázaním peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi povinnej, zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dlžník povinnej E.. Q. A. sa svojím písomným podaním
domáhal, aby okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu vykonávanú prikázaním pohľadávky dlžníka povinnej
zastavil. Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávka povinnej voči jeho osobe z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikla (stala sa splatnou) až po zániku manželstva. Z
uvedeného vyvodil, že povinná voči jeho osobe nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by bolo možné
postihnúť výkonom rozhodnutia. Ďalej namietal náležitosti príkazu na začatie exekúcie vydaného
súdnym exekútorom a procesný postup súdneho exekútora spojený s jeho vydávaním a doručovaním.
Okresný súd však návrh dlžníka povinnej na zastavenie exekúcie prikázaním pohľadávky nepovažoval
za dôvodný, keď mal za preukázané, že povinná má na základe právoplatného uznesenia Okresného
súdu Žiar nad Hornom č. k. 4C/62/2009-168 zo dňa 30. 1. 2012 z titulu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pohľadávku voči E.. Q. A. vo výške 20.000 EUR. Nakoľko dlžník povinnej
žiadnym spôsobom nepreukázal uspokojenie predmetnej pohľadávky povinnej a zároveň nebol správny
ani jeho poukaz na to, že postupom súdneho exekútora mu bola odňatá možnosť podať námietky proti
exekúcii, okresný súd návrh dlžníka povinnej na zastavenie exekúcie prikázaním pohľadávky povinnej
voči E.. Q. A. zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie E.. Q. A.. Zopakoval,
že pohľadávka povinnej voči jeho osobe vznikla až po zániku manželstva s povinnou, t. j. aj po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného vyvodil, že nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky uvedené v ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka na to, aby mohla byť pohľadávka
jeho bývalej manželky (povinnej) uspokojená z jeho majetku. V závere svojho odvolania zdôraznil, že
predmetná pohľadávka (pôvodne vo výške 20.000 EUR) už zanikla solúciou, keď E.. Q. A. písomným
podaním zo dňa 27. 4. 2012 voči tejto pohľadávke započítal svoju pohľadávku vo výške 2.913,53 EUR,
dňa 5. 4. 2014 poukázal na účet povinnej sumu 15.000 EUR, dňa 16. 5. 2012 sumu 1.000 EUR, dňa
25. 5. 2012 sumu 300 EUR, dňa 31. 5. 2012 sumu 300 EUR, dňa 11. 6. 2012 sumu 250 EUR a dňa 22.



6. 2012 sumu 233.47 EUR. Na základe uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiadna pohľadávka
povinnej voči jeho osobe, ktorú by výkonom rozhodnutia bolo možné postihnúť.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
ustanovenia § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie s
poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ a i/ O. s. p. zrušil.

Odvolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 4. 7. 2011
sa oprávnený voči povinnej domáha vymoženia 430 EUR s príslušenstvom. Po udelení poverenia na
vykonanie exekúcie vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných
peňažných pohľadávok (§ 105 a nasl. Exekučného poriadku), ktorým dlžníkovi povinnej E.. Q. A.
nariadil, aby pohľadávku povinnej voči E.. Q. A. alebo sumu do výšky pohľadávky oprávneného v tomto
exekučnom konaní poukázal na účet súdneho exekútora. Dňa 17. 3. 2015 E.. Q. A. doručil súdnemu
exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, ktorým sa domáhal,
aby exekučný súd prebiehajúcu exekúciu „zastavil v časti, v ktorej sa súdny exekútor na základe
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok zn. EX 983/11, zo
dňa 21.06.2012, ukladá navrhovateľovi povinnosť poukázať sumy vo výške tam uvedenej pohľadávky a
príslušenstva odporcu voči povinnej, pretože existujú tak hmotnoprávne ako aj pocesnoprávne dôvody
pre ktoré je exekúcia neprípustná.“ Následne odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh
dlžníka povinnej E.. Q. A. na zastavenie exekúcie prikázaním peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi
povinnej zamietol.

S uvedeným procesným postupom okresného súdu (t. j. so spôsobom, akým sa okresný súd vysporiadal
s písomným podaním E.. Q. A. označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ ) sa však odvolací súd
stotožniť nemohol, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak
ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím (§ 37 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Exekučný poriadok rozlišuje medzi tými
účastníkmi exekučného konania, ktorým príslušné postavenie priznáva pre konanie ako celok, a medzi
inými účastníkmi, ktorým status účastníka priznáva len pre určitú časť konania. Kým účastníci patriaci
do prvej skupiny majú právo robiť všetky právom predpokladané úkony (vrátane podania návrhu na
zastavenie exekúcie) a majú tiež právo, aby sa s nimi konalo v celom exekučnom konaní, pri druhej
skupine účastníkov treba naopak vždy individuálne posudzovať, či im postavenie účastníka v konkrétnej
časti konania prislúcha. Do prvej z uvedených skupín účastníkov patria podľa platnej právnej úpravy
oprávnený a povinný. Do druhej potom podľa výslovnej úpravy ustanovenia § 37 ods. 1 druhá veta a
ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor a manžel povinného a podľa § 37 ods. 1 časť prvej vety za
bodkočiarkou Exekučného poriadku a niektorých ďalších ustanovení uvedeného zákona aj ďalšie osoby
vymenované v príslušných ustanoveniach (k uvedenému pozri R 68/2007).
Manžel povinného (prípadne aj bývalý manžel povinného, ak sa majú exekúciou postihnúť veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré dosiaľ nebolo vyporiadané žiadnym zákonným
spôsobom) sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak sú exekúciou postihnuté veci patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve
pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného
vlastníka (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 143 Občianskeho zákonníka). Pôjde teda
najčastejšie o prípady, ak exekútor vykonáva exekúciu predajom hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí,
predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných papierov alebo podniku, ktoré patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, prípadne zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ
však exekúcia postihuje veci, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo sú



predmetom exekúcie práva (hoci úzko súvisiace s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov) manžel
povinného (i manžel bývalý) sa nemôže stať účastníkom exekučného konania. V prejednávanom prípade
sa exekúcia vykonáva prikázaním pohľadávky, ktorú má povinná voči E.. Q. A. z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva na základe súdneho rozhodnutia. Exekúciou teda nie sú postihnuté
veci, ktoré tvoria (či tvorili) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ale len pohľadávky (t. j. práva)
vzniknuté na základe schváleného zmieru, ktorým sa toto bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadalo.
Vychádzajúc z uvedeného E.. Q. A. nie je účastníkom exekučného konania podľa ods. 37 ods. 2
Exekučného poriadku z titulu, že sa jedná o bývalého manžela povinnej.
Ako už bolo uvedené vyššie, iné osoby podľa § 37 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou Exekučného
poriadku sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný
poriadok. Príkladom tejto skupiny účastníkov konania len pre určitý úsek konania sú tí, ktorí sú oprávnení
sa zúčastniť rozvrhového konania, dražitelia, vydražitelia, záložní veritelia, či dlžník povinného, ak ide o
vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok (§ 105 a nasl. Exekučného poriadku). Tieto
osoby majú procesné práva a povinnosti len vo vzťahu k ich postaveniu v tej-ktorej fáze exekučného
konania (či exekúcie), a preto treba dôsledne skúmať, ktoré práva im možno priznať a plnenie ktorých
povinností je prípustné od nich vyžadovať. K uvedenému je potom v prvom rade potrebné uviesť, že
platná právna úprava sledujúc účel exekúcie, ktorým je efektívne (t. j. rýchle, účinné a bez zbytočných
prekážok realizovateľné) vymoženie pohľadávky oprávneného spôsobmi predpokladanými Exekučným
poriadkom, ukladá dlžníkovi povinného (okrem práva na doručenie príkazu na začatie exekúcie a
exekučného príkazu) len povinnosti, a to najmä nevyplatiť pohľadávku povinnému, ale túto poukázať
v prospech oprávneného alebo povereného súdneho exekútora. Právo dlžníka povinného domáhať
sa zastavenia exekúcie vykonávanej prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl.
Exekučného poriadku mu nie je priznané. Z Exekučného poriadku, naopak, vyplývajú iné možnosti
ochrany záujmov dlžníka povinného (poddlžníka), ktorých použitie je závislé od toho, či už o pohľadávke
povinného voči poddlžníkovi bolo alebo naopak nebolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ
ešte o pohľadávke dlžníka voči poddlžníkovi rozhodnuté nebolo, a poddlžník nevyplatí oprávnenému
alebo súdnemu exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo
keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený postupom podľa § 109 ods. 1 Exekučného
poriadku domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia
pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5 Cdo 174/2013 a i.) pritom iba v rámci tohto súdneho konania súd bude skúmať existenciu
pohľadávky ako aj námietky poddlžníka a vydá rozhodnutie, ktoré v prípade úspechu oprávneného -
žalobcu bude priamym exekučným titulom voči dlžníkovi povinného. V prípade, ak už o pohľadávke
povinného bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím a dlžník povinného oprávnenému neplnil (ako
je tomu v prejednávanom prípade), oprávnený môže vo vlastnom mene podať návrh na vykonanie
exekúcie voči dlžníkovi povinného, lebo právo na neho prešlo zo zákona a poddlžník sa v tomto následne
zahájenom súdnom konaní môže brániť o. i. tým, že pohľadávka zanikla splnením, či už vo forme
námietok proti exekúcii, návrhom na zastavenie exekúcie, a pod..
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je odvolací súd názoru, že pokiaľ sú poddlžníkovi priznané účinné
procesné prostriedky ochrany svojich práv, ktoré tento môže podľa platnej právnej úpravy využiť pokiaľ
oprávnený voči jeho osobe zaháji osobitné konanie, vzhľadom k účelu exekučného konania, ktorým
je účinné vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému, nie je dôvod priznať poddlžníkovi
v takomto exekučnom konaní i právo domáhať sa zastavenia exekúcie vykonávanej prikázaním
iných peňažných pohľadávok. Neuspokojením pohľadávky povinného v prospech oprávneného alebo
súdneho exekútora totiž poddlžník „riskuje“ nanajvýš zahájenie osobitného konania voči svojej osobe. V
predmetnom osobitnom konaní však poddlžník môže voči oprávnenému použiť všetky námietky, ktoré
má voči povinnému (vrátane námietky zániku záväzku splnením). Vzhľadom k uvedenému E.. Q. A.
(ako poddlžník) nemá v exekučnom koní právo podať návrh na zastavenie exekúcie prikázaním iných
peňažných pohľadávok. Menovaný môže podať nanajvýš podnet na zastavenie exekúcie a uvedeným
spôsobom mal okresný súd posúdiť i jeho písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie
exekúcie“. Pokiaľ sa, teda, okresný súd s dôvodmi obsiahnutými v uvedenom podaní poddlžníka
nestotožnil, nebol žiaden dôvod vydávať o tom procesné rozhodnutie, ktorým okresný súd jeho „Návrh
na zastavenie exekúcie“ (ktorý je však v skutočnosti len podnetom na zastavenie exekúcie) zamietol.
Preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a i/ O. s. p. zrušiť.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.