Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/96/2015 z 27. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2015, sp. zn. 41CoE/96/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6414210751.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/96/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6414210751.1 | 2015-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 2 EP, § 58 EP, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f336464a-c3f8-49bf-8130-50d8d2fc8770 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6414210751.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/96/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210751
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414210751.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o.,
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnému E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX
F., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad
Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 1801/2014, o
vymoženie sumy 62,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 7Er/383/2014-26 zo dňa 14. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Er/383/2014-26 zo dňa 14. októbra 2014 zrušuje
a exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie je vedené
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PW-C/0513/0095 vydaný
dňa 14.03.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s, Bratislava (ďalej len "rozhodcovský súd").
Okresný súd s poukazom na ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Skúmal aj
rozhodcovskú doložku. V súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (uznesenia so sp. zn. 3 Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 4
Cdo/135/2012 zo dňa 05.12.2012 a i.), či bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platne
uzavretej rozhodcovskej doložke. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.03.2008 uzavretú medzi
právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou J. L., a.s., L. a povinným (ďalej len Zmluva“), s
prihliadnutím na povahu účastníkov obsah a formu zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú podľa § 2 písm.
a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 52 a nasl.. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
to, že povinný si neplnil povinnosti zo Zmluvy riadne a včas, oprávnený predložil vec na rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, ktorý odvodil svoju právomoc z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 10
VOP. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by
v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal
a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam,
teda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak ho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer



v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľ, čo je v
rozpore s dobrými mravmi V súvislosti s aplikáciou Smernice okresný súd poukázal na rozhodnutié
Súdneho dvora vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro. V závere okresný súd zhrnul zistenia, na
základe ktorých dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský súd
odvodzuje svoju právomoc je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou. S ohľadom na tieto skutočnosti zmietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je
právoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný
pre účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože
nedisponuje takou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. §
45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie, nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá
skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi.
Ďalším nedostatkom rozhodnutia okresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a možno konštatovať, že ide o neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia,
v čom má údajná nerovnováha spočívať. Odvolateľ ďalej namietol, že okresný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého
dospel k odlišným právnym záverom, ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal
možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Okresný
súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry
Európskeho súdneho dvora oprávnený uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky
nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je
súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora , nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa
na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je
voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu
o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), rozhodnutie
je záväzné v celom rozsahu a rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre
nich. Odvolateľ dospel k záveru, že postupom okresného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Okresný súd, ako exekučný súd týmto postupom nahrádza pasivitu povinného svojim
konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov
právnych vzťahov k pasivite. Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 29.12.2014 bol okresnému súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený zároveň žiadal o vrátenie súdneho



poplatku zaplateného za začatie konania a vrátenie originálu rozhodcovského rozsudku predloženého
súdu, ako exekučný titul.

Dňa 22.01.2015 okresný súd postúpil vec odvolaciemu súdu.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Odvolací súd posúdil podanie oprávneného, ako späťvzatie návrhu na začatie exekučného konania, a
to s prihliadnutím na to, že exekúcia ešte nezačala, pretože začína až vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj s prihliadnutím na to, že oprávnený zároveň žiadal o vrátenie
súdneho poplatku za začatie konania, rovnako aj rozhodnutia predloženého súdu ako exekučný titul
spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. O vrátení súdneho poplatku odvolací súd nerozhodoval,
pretože súdny poplatok bol vyrubený okresným súdom a tento o jeho vrátení rozhodne samostatným
uznesením.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil
podľa § 208 O.s.p. zrušil a exekučné konanie zastavil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.