Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/180/2011 z 13. 12. 2011 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 13. decembra 2011, sp. zn. 5Co/180/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7107231963.1 Krajský súd Košice | 5Co/180/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7107231963.1 | 2011-12-13 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1de2fcc-0905-4d00-a08a-43edb46b58bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7107231963.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/180/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107231963
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7107231963.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.
Táne Veščičikovej a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37,
Bratislava, zast. AK Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanému : X. J., trvale
bytom Q. XX, S., t.č. K. H., zast. Jánom Lazorikom, bytom O. X, S., o zaplatenie 6,63 €, o odvolaní tak
žalobcu, ako aj žalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 17C 91/2010-46 z 21.2.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu
6,63 € a nahradiť trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 27,26 €, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobou zo dňa 23.3.2006, doručenou súdu na nosičoch DVD dňa 31.3.2006, zaevidovanou na správe
súdu pod č. 1SprV/175/2006, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 200,- Sk (6,63 eur) a
náhrady trov konania vo výške 2464,- Sk (súdny poplatok 500,- Sk + trovy právneho zastúpenia za
3 úkony právnej služby vo výške 1.964,- Sk), lebo žalovaný bol povinný platiť Slovenskému rozhlasu,
Mýtna 1, Bratislava koncesionársky poplatok za rozhlasový prijímač vždy do 15. dňa v mesiaci, a to v
období od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk a v období od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk,
lebo žalovaný nezaplatil koncesionárske poplatky za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov, a
to konkrétne za obdobie 08/2004, 02, 04, 05, 06/2005 v celkovej výške 200,- Sk (5 x 40,- Sk).

Súd zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/144/2006 bolo skončené
rozsudkom 7C 144/2006-326 z 20.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2008 a ktorým
žaloba o neplatnosť rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 a realizačnej zmluvy č.
1 k rámcovej zmluve zo dňa 20.9.2005, uzavretých medzi Slovenským rozhlasom a Lawyer partners a.s.,
bola zamietnutá a bolo určené, že právny vzťah založený týmito zmluvami medzi účastníkmi naďalej trvá.

Z výpisu nedoplatkov žalovaného evidenčné číslo 0513648117 mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu,
že žalovaný nezaplatil za obdobie 08/2004, 02, 04, 05, 06/2005 v celkovej výške 200,- Sk a z listiny
„Výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo
dňa 20.10.2005 mal súd za preukázané vyhotovenie oznámenia Slovenského rozhlasu žalovanému,
že ku dňu 20.9.2005 eviduje nedoplatok na koncesionárskom poplatku v celkovej výške 200,- Sk,
oznámenia, že dňa 20.09.2005 Slovenský rozhlas postúpil pohľadávku, ktorú eviduje voči žalovanému z
nedoplatku na koncesionárskom poplatku obchodnej spoločnosti BSP Lawyer Partners a.s. a výzvy, aby



splnil svoju zákonnú povinnosť zaplatiť uvedený nedoplatok v plnej výške v lehote do 21 dní odo dňa
doručenia tejto výzvy, a to na účet žalobcu a z Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok uzatvorenej 15.07.2005 (ďalej tiež „Realizačná zmluva č. 1.“) mal súd za preukázané, že
neuvedeného dňa bola medzi Slovenským rozhlasom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
uzavretá zmluva, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávok postupcu z koncesionárskych poplatkov
na žalobcu. Podľa čl. II bod 2.2 postupca je ku dňu podpísania tejto zmluvy veriteľom pohľadávok z
koncesionárskych poplatkov fyzických a právnických osôb a samostatne zárobkovo činných osôb podľa
odovzdanej databázy k 30.06.2005. Podľa čl. II bod 2.3 postupca postupuje žalobcovi pohľadávky podľa
bodu 2.2 tejto zmluvy dňom podpísania tejto zmluvy za odplatu v celkovej výške 91.619.930,- Sk.

Súd citoval §§ 3, 4 ods. 1 zák. č. 212/1995 Z.z. a dôvodil, že povinnosť platiť koncesionárske poplatky
vzniká po splnení zákonom daných predpokladov, na základe tejto povinnosti je platiteľ poplatku povinný
platiť poplatky za jednotlivé mesiace po dobu existencie poplatkovej povinnosti (§ 3 ods. 6 a 9 ZoKP).
Povinnosť platiť jednotlivé poplatky, t.j. povinnosť žalovaného ako platiteľa poplatku plniť zákonom
stanovenú peňažnú sumu za jednotlivé mesačné obdobia, vzniká na základe odlišného skutkového
základu, s rozdielom spočívajúcim v inom období trvania vlastníctva rozhlasového prijímača resp.
evidencie rozhlasového prijímača v účtovníctve. Tieto poplatky sú od seba navzájom nezávislé, sú
samostatne uplatniteľné, vznikajú a zanikajú nezávisle od seba a môžu zaniknúť aj jednotlivo, na základe
rozdielnych právnych skutočností. V súlade s uvedeným je aj ustanovenie § 8 ods. 2 a 3 ZoKP, keď
na účely vymoženia práva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku sa rozlišuje medzi poplatkami za
jednotlivé mesiace a to v súvislosti so vznikom práva na vykonanie výzvy na splnenie povinnosti (§ 8
ods. 2 ZoKP in fine). Jednotlivé poplatky sú tak samostatnými právami na plnenie (§ 488 Občianskeho
zákonníka), a teda vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku by malo byť taktiež
uvedené, o nedoplatok za ktoré mesiace ide a vzhľadom na nepreukázanie doručenia kvalifikovanej
výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku, ktorý žiada žalobca od žalovaného zaplatiť, mal súd
žalobu za predčasne podanú.

Pritom žalovaný do uplynutia stanovenej lehoty a ani doposiaľ nepreukázal, že dlžné koncesionárske
poplatky za obdobie 08/2004, 02, 04, 05, 06/2005 v celkovej výške 200,- Sk zaplatil, ani nepreukázal
zánik povinnosti platiť poplatok, t.j. zničenie alebo neopraviteľnosť prijímača, ani jeho predaj, darovanie
alebo zverenie na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe (ktorá sa následne mala prihlásiť k plateniu
koncesionárskych poplatkov, ale doposiaľ nebola prihlásená), zaviazal ho súd na zaplatenie 200,- Sk
(6,63 eur), keďže síce žalovaný sa dlhodobo zdržiava v cudzine od roku 1996 bez toho, aby preukázal
zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky v zmysle § 3 ods. 9 cit. zákona č. 212/1995 Z.z.,
nezbavoval preto žalovaného povinnosti platiť koncesionárske poplatky, a nie je teda v konaní relevantný
(§§ 4a ods. 1, 7, 8 ods. 1, 2 zák. č. 212/95 Z.z.) a súd vychádzal z § 150 ods. 1 O.s.p. (ak sú trovy
konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a zaviazal
žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý mal plný úspech v tomto konaní. Trovy konania
žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 500,- Sk (16,59 Eur) podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov položka 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony (prevzatie
zastúpenia a návrh) po 500,- Sk a režijný paušál 150 a 164,- Sk, spolu 1.814,- Sk, po prepočte 60,21
eur, krátených na 1/3 podľa § 150 O.s.p., t.j. 20,07 eur, priznal ich keď žalobcom uplatňovaná výška
trov konania 81,79 eur (2.464,- Sk) je v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v rámci tzv. drobného sporu
neprimeraná uplatňovanej pohľadávke. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
1/3. Súd zohľadnil aj množstvo odbornej právnickej práce vynaloženej v súvislosti s týmto súdnym
konaním a vypracovanie žaloby vyžaduje len zmenu základných údajov (označenie žalovaného, obdobie
neuhradenia koncesionárskych poplatkov) a nepriznanie časti trov konania žalobcovi nemá právny
základ výlučne v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie priznanie
náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a podľa obsahu odvolania žiadal rozsudok zmeniť. Rozsudok
je predčasný a poškodzujúci jeho syna. Jeho syn je od roku 1996 dlhodobo mimo územia Slovenskej



republiky, nájom platil, ako aj služby s ním spojené, v byte žila a bývala jeho manželka Q. J., ktorá predala
aj tento byt ďalšej osobe, na sídlisku Dargovských hrdinov teraz býva. Či v skutočnosti bol príjmač
alebo nie, toto nemôže posúdiť, lebo syn sa v byte nezdržiaval a neprevzal žiadnu výzvu na zaplatenie
koncesionárskych poplatkov. Je sústavne K. H.. Navrhol vypočuť Q. J. ako svedka. K odvolaniu pripojil
aj prehlásenie Q. J., že oni obaja s X. J. nemajú žiadne majetkové nezrovnalosti, ktoré boli nadobudnuté
v ich spoločnom manželstve.

V odvolaní žalobca žiadal zmeniť výrok o trovách konania a priznať trovy vo výške 81,79 €. V odvolaní
namietal, že prvostupňový súd priznal navrhovateľovi náhradu trov, avšak výšku náhrady znížil, čo je
nesprávne podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Novela O.s.p., ktorá oprávnenie súdu zaviedla pri možnosti zníženia
náhrady trov konania pri drobných sporoch, nebola v právnom poriadku obsiahnutá v čase podania
žaloby. Zastupovanie bolo pre advokáta zaujímavé aj v prípade, ak by sa dohodli na zníženej odmene
(nejde o relevantné odôvodnenie súdu). Pred prijatím novely JUDr. Pavelka ako vtedajší právny zástupca
navrhovateľa preukázateľne poskytol právne služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. a novela pôsobí
retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu. Súdy nesmú pristupovať k nerešpektovaniu
práva a podporovať neplatičov, ak na toto odvolanie nebude žalobcovi priznaná náhrada trov konania v
adekvátnej výške, bude sa žalobca domáhať ochrany jeho základných práv pred Ústavným súdom SR,
prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva a následne si uplatní aj náhradu škody voči štátu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo všetkých výrokoch potvrdil
podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v
odvolaní, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v celom rozsahu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania treba doplniť, že podľa
dôvodovej správy k § 150 O. s. p. v Nariadení EP a Rady (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa drobnými vecami, v ktorých
sú trovy proti pohľadávke neprimerané rozumejú spravidla právne veci s nízkou hodnotou sporu
(najčastejšie rôzne druhy sankcií), že v týchto veciach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť
vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z
dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie
takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále
zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé (napr. nariadenie o tzv. drobných veciach
uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané proti pohľadávke vo veciach do 2.000 €).

Trovy konania 81,79 €, vo vzťahu k prisúdenej pohľadávke 17,92 €, sú viac ako neprimerané, keďže
sú viac ako 10-násobkom a okrem toho už aj so zreteľom na množstvo vecí v obdobných konaniach, v
ktorých advokát žalobcu zastupuje, ním uvádzané dôvody nemožno akceptovať.

Okrem toho treba podotknúť, že § 150 ods.2 O. s. p. má predovšetkým eliminovať vznik neprimeraných
trov právneho zast. pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach a, že so zreteľom na totožnú právnu
stránku týchto sporov, ako aj totožné podklady žalobcu, je prácnosť jednotlivých administratívnych prác
(ich počítačové spracovanie), ale aj právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej služby v jednotlivých
veciach nízka a vzhľadom na hromadné vybavovanie týchto vecí sú nižšie aj hotové výdavky (napr.
hromadný odvoz pošty a pod.), pričom uvedená agenda nevyžaduje sofistikované riešenia. Podľa
ustálenej praxe (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 777/07 z 31.7.2008) je aj v rozpore s dobrými mravmi
neaplikovať § 150 ods. 2 O.s.p..

Na skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca a to, že novela - zák.č.384/08 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov - pôsobí retroaktívne, nebolo možné vziať zreteľ, lebo podľa § 2 ods.3 prvá



veta zák.č.385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len o. i.
zákonom, teda aj zákonom, ktorý podľa názoru účastníka konania pôsobí retroaktívne.

K dôvodom odvolania žalovaného treba uviesť, že ani jedna skutočnosť tvrdená v odvolaní nič nemení
na správnosti rozsudku vo vzťahu k nemu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224
ods.1 O. s. p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie)
a § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal), lebo
účastníci nemali v odvolacom konaní úspech, preto im ich náhrada nebola priznaná. (žalobca nemal
úspech vo výroku o trovách konania).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.