Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/202/2015 z 23. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júla 2015, sp. zn. 2CoE/202/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6711215630.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/202/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6711215630.1 | 2015-07-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a9d4ee8-3b84-4eb6-822c-e2cee949ee2b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711215630.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/202/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215630
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711215630.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so
sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinná: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M.R. M. XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 711,01 eura s prísl., vedenej
pod sp. zn. EX 6829/11u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 23Er/978/2011-74 zo dňa 07. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 23Er/978/2011-74 zo dňa 07. apríla 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul -
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR
00050/11 zo dňa 12. apríla 2011 na základe Zmluvy o pripojení, bol vydaný v rozpore so zákonom.
Uviedol, že uznesením č.k. 23Er/978/2011-45 zo dňa 20. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach je neprimeranou zmluvnou podmienkou, v
dôsledku ktorej bola povinnému ako spotrebiteľovi odpretá ochrana poskytovaná príslušnými právnymi
predpismi. Na odvolanie oprávneného, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 2CoE/651/2012-66
zo dňa 19. júla 2013 zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, že v ďalšom konaní exekučný súd musí skúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si
rozhodcovský súd založil právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinnou. V zmysle záverov
odvolacieho súdu exekučný súd opätovne pristúpil k skúmaniu exekučného titulu, Zmluvy o pripojení
zo dňa 18. januára 2006, Dodatku k zmluve o pripojení a Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 07. septembra 2007 a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 07. septembra 2007 oprávnený a
povinná uzatvorili Dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Oprávnený a povinná sa podľa bodu 5
Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07. septembra 2007 dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný súd uviedol, že



rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi
účastníkmi bola dojednaná vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Dohode o úhrade pohľadávky
v splátkach. Samotná dohoda v žiadnom zo svojich bodov neobsahuje, ani nijakým spôsobom z
jej obsahu nevyplýva, čo je dôvodom vzniku pohľadávky povinnej voči oprávnenému, na základe
akého zmluvného vzťahu pohľadávka vznikla, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu alebo inú zmluvu.
Z uvedeného dôvodu je dohoda neurčitá a nezrozumiteľná, keď neobsahuje podstatné náležitosti tak
vo vzťahu k uznaniu dlhu zo strany povinnej, ako aj z pohľadu uzatvorenia rozhodcovskej doložky,
ktorá rovnako pre platné dojednanie vyžaduje, aby v nej bol určený zmluvný alebo iný právny vzťah,
na spory z ktorého sa uplatní rozhodcovská doložka. Takto formulovaná rozhodcovská doložka (ako
aj samotná dohoda) vyvoláva značnú právnu neistotu v tom, že z nej nie je zrejmé, na aký zmluvný
vzťah medzi účastníkmi sa vzťahuje. Exekučný súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom
úkone, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Konštatoval, že rozhodcovská doložka, od ktorej si svoju právomoc odvodil rozhodcovský súd,
nespĺňa obsahové a formálne náležitosti pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky v zmysle zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a tiež náležitosti pre platný právny úkon
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom uvedené má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1 a 2
ZRK a na ust. § 159 O.s.p. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný, súčasne je takýto rozsudok prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Odvolateľ
ďalej vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu
do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom
uznaného exekučného titulu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011,
sp. zn. 3M Cdo 11/2010, uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy je preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to,
či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či
plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod
umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Povinná sa podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.
Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora do zápisnice dňa 22.
júla 2011 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 711,01 Eur s 8,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 711,01 Eur od 21.09.2007 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania 251,83
Eur priznanej rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovským súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 00050/11 zo dňa 12. apríla 2011, ktorý oprávnený
predložil s doložkou právoplatnosti 09. mája 2011 a vykonateľnosti 12. mája 2011. Z predložených listín
vyplýva, že oprávnený nadobudol pohľadávku postúpením od spoločnosti Slovak Telecom a.s.. Podľa
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka vznikla zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 18. januára 2006. Oprávnený a povinná
sa podľa bodu 5 Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07. septembra 2007 dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde



podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Oprávnený namietal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie
je oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným
právom. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený
exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok má podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní pre účastníkov konania účinky ako právoplatný
rozsudok. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom podľa cit. zákona. Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory
neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu
v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný
titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Postup
exekučného súdu vo veci nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný
titul, teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z bodu 5 Dohody o úhrade pohľadávky
v splátkach exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienka zvyšuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami (v neprospech spotrebiteľa) a súčasne
nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Dohody o úhrade
pohľadávky v splátkach. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka,
netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné,
že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do
Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené
na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a
úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určeným rozhodcovským súdom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z
uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).
Odvolateľ tiež poukázal na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd poukazuje na závery z tohto rozhodnutia, v zmysle ktorých



„Smernica sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súvislosti s otázkou,
či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu
zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie
týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom
súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods.
1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Ak je však
predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí,
pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn.
6 M Cdo 9/2012).
Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté unesenie prvostupňového súdu v súlade s
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.