Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/19/2015 z 29. 10. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. októbra 2015, sp. zn. 23CoE/19/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8415203354.1
Krajský súd Prešov | 23CoE/19/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8415203354.1 | 2015-10-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10aec8ca-8c50-4325-95e8-e3fe355ff8ff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8415203354.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8415203354.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, Bratislava IČO: 45 869 464, zastúpeného. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK
Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému Y. S., bytom N. G., H. XX, o vymoženie sumy 173,56 EUR
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/239/2015 - 10 zo
dňa 19. mája 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.  Michala Brožinu,
Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 1631/2015 - 3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.3.2013 sp. zn. PV-C/1011/0033,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej doložky, súčasti
všeobecných obchodných podmienok. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného,
Poštovou bankou, a.s. a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.2.2008 č. 4074898408.
Oprávnený ako postupca uzatvoril s veriteľom Poštová banka, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok, v
zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej Zmluvy na súčasného oprávneného. Exekučný
súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prijaté závery stanoviska Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, s odkazom
na prijaté stanovisko spoločného obchodnoprávneho a občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27.9.2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/10, 4CoE/42/10.
Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a
jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že uznanie a výkon predloženého rozhodcovského rozsudku
by bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže nebola osobitne
vyjednaná a spotrebiteľa núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Je preto posúdená ako rozporná s
dobrými mravmi a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Spotrebiteľ touto
rozhodcovskou doložkou nie je viazaný. Oprávnený tak nedisponuje spôsobilým exekučným titulom
podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. vykonateľným rozhodnutím orgánu s právomocou konať vo
veci. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.



2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou
jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicatae a
exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je
bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne
obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd takto
vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje
do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného
rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich
práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom
postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde.
Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých
si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy plnila len svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej
formy. Takýto postup banky v zmysle príslušných zákonných ustanovení preto nemôže byť považovaný
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť postihovaný neplatnosťou. Exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú
zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská doložka
ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere,
nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní
tak nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania
akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu. Neplatná
rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať.

Nie je možné súhlasiť ani s argumentáciami oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.



Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným osobitnú
rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným
poučením), ale výhradná rozhodcovská doložka je začlenená vo vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť
klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do
svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na druhej strane aj samotné začlenenie
rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok, s ktorými splynula, spochybňujú
jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie
tejto zmluvnej podmienky povinným. Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktorým
oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda
ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v
priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu
vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje
na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby
možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto
podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať
v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS ako nekalú.

Odvolací súd poukazuje tiež na odvolaciu námietku oprávneného, že povinný ako klient banky,
právneho predchodcu oprávneného mal v zmluvných podmienkach danú možnosť rozhodcovskú
doložku neuzavrieť. Vzhľadom na obsah a znenie výhradnej rozhodcovskej doložky určujúcej konkrétny
rozhodcovský súd ako aj miesto konania rozhodcovského konania, ktorá takúto možnosť odstúpenia
neobsahuje, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka tvorí neoddeliteľnú súčasť
obchodných podmienok banky, ktoré sú nemenné a vopred pripravené, je zrejmé, že táto námietka
oprávneného nie je dôvodná.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou oprávneného, že vo veci došlo k dodržaniu písomnej
formy rozhodcovskej doložky, ak je tá koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok. Odvolací
súd dáva do pozornosti ustanovenia § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinného
v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so
zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná.
Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, ktoré
sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splynula
s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo



vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

Z obsahu spisu a z formy uzavretej zmluvy je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, o ktorom mal byť povinný primerane oboznámený, nedošlo ani k podpisu
všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu, že
dlžník podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom
poplatkov atď. nemožno v žiadnom smere automaticky vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná
vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu resp. doložku a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú
klauzulu, pretože má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku
podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Výhradná rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná poskytovateľom úveru, dodávateľom
služby, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol aj
súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho
dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40.
Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53
ods. 4 OZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok,
nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený
oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo
dňa 22.3.2013 sp. zn. PV-C/1011/0033, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k
možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).



Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.