Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/14/2013 z 10. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. februára 2014, sp. zn. 5Sp/14/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013200403.3 Krajský súd Košice | 5Sp/14/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7013200403.3 | 2014-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1fbf32f7-609a-4c67-8fe5-689e4a239efa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013200403.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200403
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200403.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa Ľ.
Š. W. U. C. O. F. M. É. B. D. , trvale bytom F., H.. U. Č.. X, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Prešov, so sídlom Slovenská č. 40, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu zo dňa 22. 02. 2013 sp. zn. 3N 166/12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 22. februára 2013 sp. zn. 3N 166/12.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 22. 02. 2013 sp. zn. 3N 166/12 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej iba „ zákon o poskytovaní právnej
pomoci“), nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 23. 01. 2012 mu bola doručená žiadosť
navrhovateľa vo právnej veci o zaplatenie 233,81 eur, súdneho poplatku v sume 66,39 eur a „sumy,
ktorá tvorí výživné, ktoré platil do 23. 04. 2008 doposiaľ a odškodné za popieranie jeho práv vo výške
30.000,-- eur“, v ktorej sa vedie konanie na Okresnom súde v Prešove pod sp. z. 29C/48/2011. Po
prehodnotení žiadosti zistil, že v predmetnej veci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím
navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie právneho nároku na právnu
pomoc. Uvedené odporca konštatoval vychádzajúc z dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise
tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Poukázal na to, že z navrhovateľom predložených dokladov je zrejmé, že voči nemu bol vedený
výkon rozhodnutia Okresným súdom v Prešove, a to zrážkami z dôchodku žiadateľa v Sociálnej
poisťovni pre F.Í. Š. na základe uznesenia cit. súdu zo dňa 07.01.2005 č. k. 27Em/11/2004-6 exekúcia
súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, a to zrážkami z dôchodku žiadateľa v Sociálnej
poisťovni v exekučnom konaní, vedenom pod z. EX 170/2006 za účelom vymoženia výživného pre U.
Š.. Konštatoval, že žiadateľ vidí porušenie zákona zo strany Sociálnej poisťovne v tom, že Sociálnej
poisťovni zaslal rozsudok o zrušení vyživovacej povinnosti pre U. Š., avšak táto ho neakceptovala, čo
považuje za poručenie svojich práv a marenie súdneho rozhodnutia . Podľa jeho názoru mu v čase
od 01.09.2006 do 26.02.2010 mu neoprávnene sťahovali sumu 49,79 eur. Za protiprávny považuje aj
postup Sociálnej poisťovne aj v prípade, keď poukázala zrazené čiastky za obdobie od 02.10.2007 do



01.09.2008 na úhradu zaostalého výživného pre F. Š., keďže na to nemala nariadenie súdu. Preto na
Okresom súde v Prešove podal žalobu zo dňa 25. 02. 2011, ktorou sa v znení jej doplnkov domáhal
zaplatenia 233,81 eur, súdneho poplatku v sume 66,39 eur a „sumy, ktorá tvorí výživné, ktoré platil do
23. 04. 2008 doposiaľ a odškodného za popieranie jeho práv vo výške 30.000,-- eur“.

Odporca zistil, že výkon rozhodnutia pre oprávneného F. Š. bol zastavený uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 12. 10. 2011 sp. z. 27Em11/2004, právoplatným dňa 05. 12. 2011. Z vyjadrenia Sociálnej
poisťovne k predmetnej žalobe zo dňa 30. 05. 2011 zistil, že táto namietala svoju pasívnu legitimáciu,
keďže podľa jej názoru bolo potrebné žalovať Slovenskú republiku, za ktorú mala konať Sociálna
poisťovňa a v tejto súvislosti aj miestnu nepríslušnosť súdu a absenciu predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ZoZŠVM).

S poukazom na §1 a § 15 zákona č. 514/2003 Z. z, o ZoZŠVM, § 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, § 89, § 67 ods. 3 , § 74 ods. 2, § 66 ods. 3 Exekučného poriadku, § 372m
zákona č. 341/2005 Z. z., ktorým bol novelizovaný O. s. p., § 283 O. s. p. odporca dospel k záveru,
že v danom prípade nedošlo k splneniu základného predpokladu pre podanie predmetnej žaloby. Zo
strany Sociálnej poisťovne nedošlo k porušeniu právnych predpisov, keďže táto je povinná rešpektovať
v rámci exekučného konania pokyny exekútora a nie povinného. Porušenie povinnosti nemožno vidieť
ani v súvislosti s § 372m O. s. p., pretože táto nezavinila , že výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy bol
zastavený súdom až v r. 2011, ani v tom, že poukázala zrazené čiastky na úhradu zaostalého výživného
pre F. Š., keďže doručením príkazu na začatie exekúcie stratil žiadateľ na vykonané zrážky z dôchodku
právo.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom doučeným Krajskému súdu v Košiciach dňa
27. 03. 2013 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie
konanie. Nesúhlasil s posúdením predmetného sporu vedúcim kancelárie Centra právnej pomoci v
Prešove JUDr. Mackom ako bezúspešného, pretože menovaný zastupoval jeho manželku v spore
o vysporiadanie BSM, vzhľadom na ktorú skutočnosť ho považoval za priamo zainteresovaného na
veci, keďže zrážky na výživné boli Sociálnou poisťovňou vykonávané v prospech jeho manželky ako
oprávnenej. Považoval ho aj za zaujatého voči nemu samému, keďže s ním, ktorý nemá ani základné
vzdelanie, ako právnicky vzdelaná osoba prehral spor na súde, čo ho zrejme frustrovalo a preto sa
pokúša mu aspoň sčasti ublížiť. Podozrieva ho, že chce zmariť jeho zastúpenie a teda oslobodenie od
súdnych poplatkov, ktoré ak mu nebude priznané, v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nebude
môcť zaplatiť súdny poplatok, čím spor zanikne a tým bude jeho manželka, klientka JUDr. Macka
chránená.

Zdôraznil, že postup Sociálnej poisťovne v súvislosti s vykonávaním zrážok z jeho dôchodku na výživné
pre jeho deti bol nezákonný, pretože táto nebola oprávnená preplatok na výživnom pre U. Š.W., ku
ktorej mu zanikla vyživovacia povinnosť 01. 09. 2006, použiť na úhradu zaostalého výživného pre F.
Š. bez príkazu súdu resp. exekútora. Táto nezákonne vykonávala zrážky a zasielala ich U. Š. ako
oprávnenej. Tým sa menovaná neoprávnene obohatila za pomoci Sociálnej poisťovne. Poukázal na to,
že vyživovacia povinnosť na F. mu zanikla 23. 11. 2007, pričom Sociálna poisťovňa vykonávala zrážky
na výživné až do roku 2011 bez zákonného podkladu, keďže na exekúciu v zmysle § 372 ods. 1 O. s.
p. v prospech syna F. nebol podaný návrh.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 06. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení.

K tvrdeniu navrhovateľa o zaujatosti vedúceho kancelárie z dôvodov uvedených v návrhu uviedol, že
manželku navrhovateľa zastupoval v konaní pred súdom ako advokát na základe rozhodnutia súdu o
ustanovení zástupcu z radov advokátov z roku 2010, o čom navrhovateľ mal vedomosti, avšak doposiaľ
jeho zaujatosť žiadnym spôsobom nenamietal. Výsledok uvedeného konania nepovažoval nikdy za
svoj osobný neúspech vzhľadom na charakter konania, ktorého výsledok určuje zákon. Po vynesení



rozsudku v tejto veci vo februári 2012 prakticky nevykonal pre U. Š. žiadne procesné úkony smerujúce
proti navrhovateľovi formálneho okrem podania formálneho odvolania, ktoré však po konzultácii s
Centrom právnej pomoci vzala späť. V rokoch 2012 a 2013 sa menovaná zdržiavala v zahraničí, preto je
kontakt s Centrom právnej pomoci bol iba minimálny. Rozhodnutím zo dňa 17. 04. 2013 bola menovanej
ustanovená na zastupovanie advokátka JUDr. Ťukotová z dôvodu pochybnosti menovanej o nezaujatosti
Centra právnej pomoci. Poukázal na to, že navrhovateľ sa na odporcu v posledných troch rokoch obracal
s riešením viacerých problémov, pričom nikdy nevyjadril nespokojnosť s prístupom k jeho problémom.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p., po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu, dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2013 nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci
neformálnou žiadosťou zo dňa 06.10.2011, adresovanou Okresnému súdu Prešov v konaní, vedenom na
tomto súde pod sp. zn. 29C/48/2011, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava o vyplatenie
odškodného a ujmy.

Následne požiadal o poskytnutie právnej pomoci odporcu žiadosťou zo dňa 23. 01. 2012, v ktorej
uviedol, že o poskytnutie právnej pomoci žiada pre konanie o vrátenie peňazí, v ktorom protistranou je
U. Š., ktorá sa neoprávnene obohacovala na výživnom pre deti U. R. F. Š., ktoré jej na U. nepatrilo od
r. 2006 a na F. od r. 2007. Podľa vyznačených alternatív, uvedených v žiadosti pod bodom E2. o právnu
pomoc a poradenstvo požiadal pred začatím súdneho konania. K žiadosti predložil listiny a dôkazy tak,
ako boli špecifikované v napadnutom rozhodnutí.

Z obsahu podania navrhovateľa zo dňa 25. 02. 2011, označeného ako žaloba a jeho doplnenia,
adresovaného Okresnému súdu v Prešove vyplýva, že žaloba smeruje proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústredie Bratislava a žalobca sa ňou dožaduje zaplatenia sumy, ktorú nevyčíslil a ktorá
zodpovedá podľa jeho názoru neoprávnene vykonanými zrážkami z jeho dôchodku z titulu výživného
v prospech matky jeho detí po tom, čo odporkyni doručil právoplatný rozsudok o zrušení vyživovacej
povinnosti na dcéru U. a požiadal o zastavenie zrážok. Za neopodstatnenú považoval jej odpoveď,
v ktorej mu oznámila, že preplatok na výživnom na uvedené dieťa bol použitý na úhradu zaostalého
výživného pre syna F., keďže vo vzťahu k nemu súdny výkon rozhodnutia nariadený nebol, čím mu
vznikla škoda. Navyše žiadal aj odškodnenie za popieranie jeho práv v tejto súvislosti a to z titulu náhrady
škody spôsobenej mu nezákonným postupom orgánu verejnej správy.

Zo zápisnice o výsluchu navrhovateľa, spísanej pred Okresným súdom v Prešove dňa 28. 04. 2011
vyplýva, že tento upresnil žalobný petit a v jeho zmysle žiadal zaplatenie sumy 233,81 eur (7044.- Sk),
odškodnenie v sume 30 000,-- eur náhrady trov konania.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, v konaní pred
súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) cit. zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke k hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6 - násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak :



a) jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu a,

b) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1
písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej
účasti.

Podľa ustanovenia § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 písm. d) cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený



požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že toto rozhodnutie nie je v rozpore s platnou
právnou úpravou. Na základe dokazovania vykonaného v správnom a súdnom konaní, vyhodnotiac
vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa jednu
zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, a síce
podmienku neexistencie zrejmej bezúspešnosti sporu.

Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §
138 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodene od platenia
súdnych poplatkov, keď O. s. p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,
čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci príkladmo uvádza, načo
je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre
priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné
súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa
je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade, keďže jeho predmetný nárok
uplatnený na Okresnom súde v Prešove, je potrebné považovať za nárok uplatnený podľa cit. zákona
č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom, nebol naplnený základný predpoklad pre súdne konanie, a síce
predbežné prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 cit. zákona. Zo
žiadosti ani žiadneho z navrhovateľom predložených dôkazov nevyplýva, žeby navrhovateľ na príslušný
orgán podal žiadosť o predbežné prerokovanie tohto nároku, resp. žeby tejto jeho žiadosti nebolo
či už čiastočne alebo úplne vyhovené. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné jeho žalobu podanú
v tejto súvislosti na Okresný súd v Prešove považovať za predčasne podanú. Pokiaľ sa odporca v
napadnutom rozhodnutí zaoberal aj hodnotením odôvodnenosti navrhovateľom napádaného postupu
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, súd uvedené považuje za nadbytočné a neopodstatnené,
pretože týmto je oprávnený sa meritórne zaoberať všeobecný súd v uvedenom konaní za predpokladu,
že by boli pre toto konanie splnené zákonné podmienky.

Vychádzajúc z uvedeného súd považoval námietky navrhovateľa obsiahnuté v podanom návrhu
( neopodstatnenosť a protiprávnosť postupu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, pochybnosť o
nezaujatosti vedúceho kancelárie Centra právnej pomoci v Prešove) za právne irelevantné.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné
potvrdil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, pretože pre tento postup boli splnené
všetky podmienky stanovené v § 250f O. s. p.

Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l
ods. 2 O. s. p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.
s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.