{"guid": "c425a72e-c8f1-4e1e-bcc7-a802d6560da9:4ce2e8f4-2df1-42ef-b4a6-b314502acae2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1", "spisova_znacka": "6Co/2/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/2/2012 z 23. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. júna 2014, sp. zn. 6Co/2/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1", "identifikacne_cislo": "3811208554", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2014-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ce2e8f4-2df1-42ef-b4a6-b314502acae2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811208554.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E.
XX/X, zastúpený JUDr. E. L., advokátkou so sídlom v O., M. I. XX/X, proti odporcovi: A. O., so sídlom v
K., XX. Q. č. X, IČO 30 807 484, týka sa pobočky O., Ul. M. A. č. XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: I. K. O., a.s., so sídlom v O., M. A. č. XX, o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2.880 eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2011, č. k. 12C/84/2011-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2011, č. k. 12C/84/2011-57, bolo rozhodnuté
tak, že súd návrh zamieta, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva a navrhovateľ je povinný
zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 20 eur, na účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal proti
odporcovi mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z
povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov, končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného
zaťaženia - syndróm canalis carpi 1. utr. a Epicondylopathia ER., ktorá mu bola hlásená dňa 21.07.2004
s dátumom prvého zistenia 24.10.2003. Posudkom MUDr. C., vedúceho lekára oddelenia pracovného
lekárstva a toxikológie v NsP Prievidza zo dňa 07.10.2005, podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom
znení, mu bolo  sťaženie spoločenského uplatnenia  ohodnotené na 300 bodov. Na základe uvedeného
bolo navrhovateľovi rozsudkom tunajšieho súdu pod sp. zn. 16C/46/2006 priznané mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu ďalšieho 4 a pol násobku základného počtu priznaných
bodov, čo predstavovalo ďalšie odškodnenie vo výške 81.000,- Sk. Posudkom MUDr. K. O., lekárom
pracovného lekárstva zo dňa 18.02.2010 podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. bolo u neho obodovanie za
sťaženie spoločenského uplatnenia  následkom  zhoršenia zdravotného stavu zvýšené na 480 bodov.
Pretože je značne handicapovaný v dôsledku posudzovanej choroby z povolania v oblasti pracovného,
spoločenského a športového života, žiadal priznať za dobodovaných 180 bodov sťaženia spoločenského
uplatnenia mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške desaťnásobku
180 bodov, čo pri dvoch eurách za priznaný bod predstavuje sumu 3.600 Eur. Po odpočítaní už
poskytnutého plnenia Sociálnou poisťovňou vo výške 720 Eur, rozdiel predstavuje sumu 2.880 Eur, ktorú
žiadal od odporcu doplatiť.



Zástupca odporcu  žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že podľa posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia /ďalej len SSU/ zo dňa 07.10.2005 za 300 bodov poskytli
navrhovateľovi plnenie vo výške 36.000,- Sk, na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza pod sp.
zn. 16C/46/2006 mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 81.000
Sk a podľa posudku o SSU zo dňa 18.02.2010 za dobodovanie SSU o 180 bodov sumu 720 Eur.
Predpokladom mimoriadneho zvýšenie SSU je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú prijať
záver, že obmedzenie navrhovateľa nie je možné vyjadriť len základným odškodnením, ktoré samotné
už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony navrhovateľa a pre
uspokojenie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Primerané zvýšenie v zmysle
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy kultúrne, športové či iné zapojenie sa poškodeného navrhovateľa bolo pred zistením choroby z
povolania na vysokej úrovni a mimoriadne. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/90/2004, ktorý sa zaoberá náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle
ktorého zvýšenie odškodnenia za SSU nad určené najvyššie miery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3
Vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa,
kedy zapojenie poškodeného do spoločenského /napr. kultúrneho, športového, politického/ života je
v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významnými aktivitami pred vznikom škody. Návrh navrhovateľa v tomto konaní je neprimeraný aj ku
vzťahu k tomu, že okresný súd pod sp. zn. 16C/46/2006 v súvislosti s posudkom zo dňa 07.10.2005
za 300 bodov priznal navrhovateľovi náhradu v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky vo výške ďalšieho 4,5
násobku súm základného počtu bodov a to na základe vykonaného dokazovania. V návrhu vo veci pod
sp. zn. 16C/46/2006 navrhovateľ uvádzal, že následkom choroby z povolania došlo u neho nielen k
obmedzeniu pracovnej spôsobilosti, ale dokonca aj k strate možnosti venovať sa športovým aktivitám
- plávaniu, futbalu, turistike, bicyklovaniu. Z rozsudku Okresného súdu Prievidza v konaní sp. zn.
16C/46/2006 vyplýva, že navrhovateľ úplne prestal sa venovať aj svojej záľube, a to práci s drevom,
pomocným prácam v domácnosti, vareniu, ako i údržbárskym prácam. Všetky tieto skutočnosti a to stratu
možnosti v širokom spektre činností navrhovateľ deklaroval aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu
Okresného súdu Prievidza v konaní pod sp. zn. 16C/46/2006. Z vykonaného dokazovania vo vyššie
uvedenej právnej veci je zrejmé, že všetky spomínané následky choroby z povolania uvádzané v návrhu
navrhovateľa zo dňa 25.05.2011 už existovali v roku 2006 a boli takej intenzity, že navrhovateľa úplne
vylučovali zo spomínaných oblastí života.

Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil na podnet odporcu, sa v podstate stotožnil s
tvrdeniami odporcu. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa v návrhu, ktoré sú totožné ako v konaní pod sp.
zn. 16C/46/2006, navrhovateľ podstatnú zmenu pomerov nepreukázal. Poukázanie na bolesti horných
končatín je pre uplatňovanie mimoriadneho odškodnenia nepostačujúce. Ujma, spočívajúca v strate na
zárobku, sa zohľadňuje v rámci úrazovej renty, ktorá dávka navrhovateľovi bola priznaná a je vyplácaná,
navrhovateľ je naviac pracovne činný.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že navrhovateľ je bývalým zamestnancom
vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pracoval u neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa
31.10.1984 až do 12.04.2006, kedy s ním vedľajší účastník na strane odporcu skončil pracovný pomer
dohodou z dôvodu, uvedeného v § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce /navrhovateľ nemohol vykonávať
z dôvodu zdravotného dovtedajšie zamestnanie/.  Počas trvania tohto pracovného pomeru si postupne
zvyšoval kvalifikáciu, 28.12.1987 získal osvedčenie o absolvovaní kurzu strojníkov - kombajnistov,
04.09.1992 osvedčenie o absolvovaní rekvalifikačného kurzu, kedy získal novú odbornú spôsobilosť
z profesie baník, od 31.05.1993 získal strelmajstrovský preukaz, s účinnosťou od 11.07.1995 bol
menovaný do funkcie zástupcu zmenového predáka a s účinnosťou od 10.05.2004 do funkcie prvého
predáka pre činnosť bezpečnostná služba. Dňa 09.12.2003 bolo navrhovateľovi MUDr. B. C., vedúcim
lekárom POKPLaT NsP O., hlásené ohrozenie chorobou z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach
a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia s dátumom prvého zistenia
24.10.2003. Na základe hlásenia ohrozenia chorobou z povolania, ako aj lekárskeho posudku MUDr. K.
zo dňa 15.12.2003 bol navrhovateľ vyradený z pôvodnej práce v podzemí na ľahšiu prácu v podzemí
a to na bezpečnostnú údržbu. Následne, hlásením zo dňa 21.07.2004 bola navrhovateľovi hlásená
choroba z povolania a to choroba z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín -
ochorenie kostí, kĺbov, šliach, nervov končatín s dátumom priznania 25.05.2004 a s dátumom prvého



zistenia 24.10.2003. Lekárskym posudkom z 21.03.2006 bol v dôsledku hlásenia choroby z povolania
navrhovateľ preradený na prácu na povrchu, kde v dôsledku jeho zdravotného stavu nemali pre neho
prácu, preto s navrhovateľom ukončili pracovný pomer. Na základe zhoršeného zdravotného stavu
následkom choroby z povolania bol navrhovateľovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.10.2004
priznaný invalidný dôchodok od 12.07.2004 vo výške 9.588,- Sk z dôvodu, že u navrhovateľa bol
zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. V súčasnosti navrhovateľ poberá invalidný dôchodok. Ďalším rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 19.11.2004 bola navrhovateľovi priznaná úrazová renta, pretože podľa lekárskeho posudku
má navrhovateľ zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 85 %. V súčasnosti je navrhovateľ
poberateľom úrazovej renty. Lekárskym posudkom zo dňa 07.10.2005, vystaveným MUDr. B. C.,
vedúcim lekárom oddelenia chorôb z povolania NsP O. bolo navrhovateľovi sťaženie spoločenského
uplatnenia z dôvodu zistenej choroby z povolania ohodnotené 300 bodmi podľa položky č. 107, tabuľky č.
IV vyhlášky č. 32/1965 Zb. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe vyššie uvedeného posudku vo výške dvojnásobku
bodového hodnotenia SSU, stanoveného uvedeným lekárskym posudkom, t. j. v sume 36.000,- Sk.
Od 13.04.2006 do 31.12.2007 bol navrhovateľ evidovaný na ÚPSVaR Prievidza ako uchádzač o
zamestnanie.

Okresný súd ďalej poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 16C/46/2006-56,
zo dňa 11.01.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19Co/80/2007-82, zo
dňa 28.06.2007, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2007, bol odporca zaviazaný
zaplatiť navrhovateľovi titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
po vydaní posudku zo dňa 07.10.2005 na 300 bodov vo výške ďalšieho 4,5 - násobku základného počtu
bodov zistených lekárom. V odôvodnení vyššie uvedeného rozsudku súd okrem iného uviedol, že počas
trvania pracovného pomeru navrhovateľa u vedľajšieho účastníka na strane odporcu bola tomuto zistená
choroba z povolania v produktívnom veku ako 45 - ročnému. Kvôli zistenej chorobe z povolania bol
preradený z pôvodnej práce na produktívnych pracoviskách na bezpečnostnú údržbu a následne s ním
bol kvôli chorobe z povolania pracovný pomer rozviazaný. V dôsledku choroby z povolania má problém
zamestnať sa. Súd ďalej uviedol, že choroba z povolania u navrhovateľa zasiahla do jeho osobného,
rodinného, pracovného, spoločenského života, kvôli zistenej chorobe z povolania sa prestal venovať
športovým aktivitám ako futbalu, turistike, bicyklovaniu, plávaniu, úplne sa prestal venovať i svojej záľube
a to práci s drevom, pomocným prácam v domácnosti, vareniu, údržbárskym prácam. Kvôli problémom s
rukami, a to trasenia a tŕpnutia rúk, chodí obmedzene s manželkou na spoločenské podujatia. Z lekárskej
správy MUDr. M. K. mal súd zistené, že na obmedzenia, ktoré navrhovateľ v tom čase v súvislosti s
chorobou z povolania mal, sa nepodieľali žiadne iné všeobecné ochorenia navrhovateľa, ani pracovné,
ani mimopracovné úrazy, že navrhovateľ trpí obmedzeniami, ktoré uviedol vo svojej výpovedi a ktoré
uviedla i jeho manželka. Má problémy i psychického rázu, trpí komplexmi, horšie spáva, v súvislosti s
čím užíva sedatíva. Choroba z povolania zasiahla do každodenného života navrhovateľa a obmedzenia
z nej vyplývajúce majú trvalý charakter, podľa lekárskej správy s predpokladom zhoršovania sa obtiaží
do budúcna.

Okresný súd ďalej zistil, že dňa 07.09.2009 navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou bauMAX SR, spol. s.
r.o., so sídlom v Bratislave pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil do zamestnania od 01.01.2008
ako predavač - obsluha pílovne. Zmluvné strany sa dohodli na pracovnom pomere na dobu neurčitú,
podľa zmluvy  miestom výkonu práce navrhovateľa je Prievidza, dĺžka pracovného času navrhovateľa je
40 hodín týždenne. Podľa tvrdenia navrhovateľa, terajší zamestnávateľ ho prijal do pracovného pomeru
aj napriek tomu, že vedel o jeho zdravotnom stave, teda aj o tom, že je čiastočne invalidný dôchodca.
Jeho pracovná činnosť je zameraná najmä na poradenstvo pre zákazníkov a papierovú robotu, ide o
inventúry, kontroly cien, menenie cenoviek a podobne. Fyzické práce robia jeho kolegovia, na zmene
sú vždy dvaja alebo traja, najčastejšie treba spíliť nejaké dosky, napíliť nejaké kúsky, poslať to do stroja
a podobne. Má problémy s výkonom tejto práce. Ak ide o nejaký väčší kus, ktorý treba preniesť na pílu,
urobia to jeho spolupracovníci. Ťažkým prácam sa vyhýba, robí mu problém u zamestnávateľa aj práca
s počítačom, na počítači sa robia rôzne objednávky pre zákazníkov, čo on vykonávať nemôže. Po práci
je vždy unavený, musí užívať lieky od bolesti a tiež výživové doplnky. V práci sa u neho strieda dlhý
pracovný týždeň s krátkym. Ak ide do zamestnania o 08:00 hod., z práce sa vracia o 19:00 hod., ak
ide na 09:00 hod. do práce, je u zamestnávateľa do 20:00 hod.. Počas pracovnej zmeny má hodinovú
prestávku.



Posudkom, vydaným NsP O. so sídlom v Bojniciach, vystaveným MUDr. K. O., zo dňa 18.02.2010 bolo
u navrhovateľa dobodované SSU na 480 bodov, podľa tabuľky č. IV, položky č. 107. V posudku sa
okrem iného uvádza, že u navrhovateľa prvý raz bola zistená choroba z povolania 24.10.2003. Prípad
bol konzultovaný na konzultačnom dni o chorobách z povolania na KPLaT Martin dňa 05.02.2010. Na
základe odborného vyšetrenia a následnej konzultácie k prípadu  u navrhovateľa zistili pretrvávanie
symptomatológie choroby z povolania s nutnosťou práceneschopnosti, preto zvýšili bodové hodnotenie
SSU na 400 bodov + 20 %, celkovo na 480 bodov. Z navrhovateľom pripojeného potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti, mal súd zistené, že navrhovateľ bol počas trvania terajšieho pracovného
pomeru práceneschopný od 26.04.2010 do 18.05.2010. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza, zo dňa 28.04.2010 bol navrhovateľovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v sume 720 eur, suma ktorá zodpovedá dvojnásobku
základného počtu dobodovania SSU u navrhovateľa o 180 bodov podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965
Zb. a ktorá suma následne navrhovateľovi bola zaplatená. ÚPSVaR v Prievidzi, odbor sociálnych vecí a
rodiny rozhodnutím zo dňa 29.04.2010 vyhovel žiadosti navrhovateľa o vyhotovenie preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím /viď preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
č. XXXXXX na meno navrhovateľa, č. l. 42/.

Okresný súd poukázal aj na obsah výpovede navrhovateľa a. svedkyne Z. P., manželky navrhovateľa,
na pojednávaní.

Okresný súd ďalej uviedol, že od 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, ktorý zrušil okrem iného aj § 198 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, podľa ktorého mal
zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, nárok
voči zamestnávateľovi na poskytnutie náhrady za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. V
zmysle zákona o sociálnom poistení  je náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia dávkou
sociálneho poistenia, ktorú vypláca poškodeným Sociálna poisťovňa /§ 178 ods. 1 písm. d) zákona o
sociálnom poistení/. Z vyššie uvedených dôvodov nebol pasívne legitimovaným subjektom na strane
odporcu bývalý zamestnávateľ navrhovateľa, HBP, a.s., ktorý svoju objektívnu zodpovednosť za chorobu
z povolania u navrhovateľa uznal, ale Sociálna poisťovňa.

Okresný súd poukázal na znenie § 99, § 259 zákona č. 461/2003 Z.z,. o sociálnom poistení, § 11 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
účinného od 1.8.2004, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení do 31.07.2004  a
na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má choroba, resp. ujma na
zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb, resp. úloh. Výška odškodnenia závisí okrem
lekárskeho hodnotenia aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre uplatnenie v živote,
v spoločnosti a pri voľbe povolania a ktoré sú poškodením obmedzené alebo stratené. Vychádza sa
z individuálnych predpokladov poškodeného, pričom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
má byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Okresný súd sa stotožnil s
právnym názorom odporcu, opierajúcim sa o viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR /napr. sp. zn.
2Cdo/308/2006/, že samotné dobodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá samo osebe
nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. Druhým predpokladom musia byť dôvody hodné osobitného zreteľa na strane poškodeného,
v danom prípade navrhovateľa, pre uplatnenie v živote a v spoločnosti.

Podľa záverov okresného súdu je pravda, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
16C/46/2006 bolo navrhovateľovi priznané mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb v čase, keď jeho sťaženie spoločenského uplatnenia
bolo obodované 300 bodmi, kým v súčasnosti z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu u navrhovateľa
bolo tomuto sťaženie spoločenského uplatnenia dobodované na maximum, 400 bodov + 20 %, čomu
jednoznačne predchádzalo zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa, pričom skutočnosť, že choroba
z povolania zasiahla do života navrhovateľa a obmedzenia z nej vyplývajúce majú dlhodobý charakter
s predpokladom zhoršovania do budúcna, bolo skonštatované už v citovanom predchádzajúcom



súdnom konaní. Takisto je pravda, že až v roku 2010 bolo navrhovateľovi ÚPSVaR Prievidza vyhovené
jeho žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri určenej
miere funkčnej poruchy 50 %. Z vykonaného dokazovania mal však okresný súd zistené, že oproti
predchádzajúcemu posúdeniu SSU u navrhovateľa v konaní, vedenom na okresnom súde pod sp.
zn. 16C/46/2006, k žiadnym ďalším významnejším obmedzeniam v osobnom, rodinnom, pracovnom a
spoločenskom živote na strane navrhovateľa nedošlo. Navrhovateľ  pred zistením choroby z povolania
nebol nikde aktívne spoločensky organizovaný, žil bežným životom a aj keď s obmedzeniami toho času
sa dokáže postarať o seba sám.

Okresný súd mal preukázané, že v dôsledku choroby z povolania, ktorým jediným ochorením i toho času
navrhovateľ trpí, bol s navrhovateľom u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa HBP, a.s., rozviazaný
pracovný pomer, na ktorú skutočnosť súd prihliadol už v konaní  vedenom na okresnom súde pod sp.
zn. 16C/46/2006 a túto skutočnosť zohľadnil. Takisto v uvedenom konaní pri priznaní mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa bolo prihliadnuté aj na to,
že kvôli zistenej chorobe z povolania bol navrhovateľ preradený z pôvodnej práce na produktívnych
pracoviskách na bezpečnostnú údržbu a že kvôli problémom súvisiacim s chorobou z povolania mal v
tom čase problémy zamestnať sa. Bola zohľadnená skutočnosť, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný
dôchodok, že choroba z povolania už v tom čase zasiahla u neho do jeho osobného, rodinného,
pracovného i spoločenského života, že kvôli zistenej chorobe z povolania sa prestal venovať športovým
aktivitám ako futbalu, turistike, bicyklovaniu, plávaniu, že sa úplne prestal venovať i svojej záľube - práci
s drevom, šitiu, pomocným prácam v domácnosti, vareniu, údržbárskym prácam a že kvôli problémom s
rukami a to traseniu a tŕpnutiu rúk chodil obmedzene s manželkou na spoločenské podujatia. Už v tom
čase mal navrhovateľ problémy pri osobnej hygiene, pri obúvaní, mal problémy s jemnou motorikou,
napr. pri manipulácii s kľúčmi a pri platení drobnými mincami, mal problémy psychického charakteru,
trpel komplexmi, horšie spával, užíval sedatíva.

Okresný súd ďalej uviedol, že na výslovnú otázku navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si návrh na
ďalšie mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU podal z dôvodu dobodovania jeho sťaženia spoločenského
uplatnenia. Z vykonaného dokazovania okresný súd pritom zistil, že od doby rozhodnutia vo veci sp. zn.
16C/46/2006 k žiadnym ďalším podstatným obmedzeniam v osobnom, rodinnom, spoločenskom, ani
v pracovnom živote u navrhovateľa nedošlo. Vyplýva to i zo samotnej žaloby, ktorá v podstate až na
malé rozdiely je totožná so žalobou, vedenou pod sp. zn. 16C/46/2006. Je síce pravda, že v poslednom
období došlo u navrhovateľa k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho môže, ako aj on sám
tvrdil, pociťovať stratu citu a sily v rukách, i častejšie a intenzívnejšie bolesti a pre zhoršenie zdravotného
stavu mu bola predpísaná i kúpeľná liečba. Na jeho ďalšom obmedzení v osobnom, rodinnom, ani
spoločenskom živote sa to po prvom súdom priznanom mimoriadnom odškodnení za SSU významne
v dôsledku už vtedy prítomných obmedzení u navrhovateľa neprejavilo. Možno to deklarovať aj tým,
že po skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa, vedľajšieho účastníka, sa
navrhovateľovi podarilo zamestnať v spoločnosti, v ktorej dokáže odpracovať aj viac ako 8 hodín denne,
pričom u svojho zamestnávateľa vykonáva i manuálne práce. V tomto kontexte rozporne vyznievajú
tvrdenia navrhovateľa, ako i jeho manželky, že navrhovateľ doma nevykonáva žiadne práce, čomu
okresný súd neuveril /navrhovateľ na pojednávaní o. i. uviedol, že chodí nakupovať/. Podľa názoru
okresného súdu rozporne vyznievajú aj tvrdenia navrhovateľa, uvádzané v návrhu na začatie konania,
že v minulosti chodieval pomáhať matke svojej manželky, vykonával práce v záhradke, práce pri údržbe
domu, príprave dreva na zimu  a v súčasnosti už nie je schopný tieto práce vykonávať, s výpoveďou
na pojednávaní, kde navrhovateľ i jeho manželka uviedli, že k svokre chodí navrhovateľ i v súčasnej
dobe a že jej pri rôznych prácach pomáha, aj keď má s tým väčšie problémy, ako v minulosti, dokáže
manuálne pracovať, aj keď len krátko, potom musí odpočívať. Práce, ktoré zvládol predtým za víkend,
vykonáva dlhšie, a preto častejšie 2 až 3 - krát do mesiaca cestuje s manželkou k jej matke, cesta
je dlhá asi 150 km, túto cestu dokáže odšoférovať s dvomi, resp. tromi krátkymi prestávkami. Krátke
cesty do 50 km mu nerobia väčší problém. Hoci navrhovateľ v konaní tvrdil, že žil v minulosti aktívnym
spoločenským životom, keď chodieval s manželkou na tanečné zábavy, plesy, rôzne kultúrne podujatia,
tieto tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní vyvrátila jeho manželka, ktorá uviedla, že na zábave sa
naposledy spolu zabávali pred desiatimi, resp. dvanástimi rokmi. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku
všetkých ťažkostí, pre ktoré sa zhoršil jeho psychický stav, resp. že ako tvrdila len jeho manželka, má
navrhovateľ problémy v sexuálnej oblasti, tieto skutočnosti v konaní neboli nijako preukázané, keďže



išlo len o tvrdenia navrhovateľa, resp. jeho manželky, pričom žiadneho odborného lekára navrhovateľ
nenavštevuje.

Okresný súd uviedol, že nijako nespochybňuje tvrdenia navrhovateľa, že choroba z povolania zasiahla
do jeho života, že v súvislosti s ňou sa zintenzívnili jeho bolesti, že ešte viac stráca v rukách cit, že sa
nemôže naplno venovať svojmu jednoročnému vnukovi, resp. pri športových aktivitách aj 12 ročnému
vnukovi a ani to, že navrhovateľ má obavu, aby pre chorobu z povolania neprišiel o terajšie zamestnanie.
Podľa názoru okresného súdu však neboli splnené predpoklady pre ďalšie odškodnenie navrhovateľa
podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré ustanovenie možno použiť len vo výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života
bolo po dobodovaní jeho SSU opätovne veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní
s jeho aktivitami v čase, keď SSU navrhovateľa dobodované nebolo. Za dobodovanie 180 bodov
sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa bolo navrhovateľovi vyplatených 720 Eur, ktorá suma
predstavuje priznaný dvojnásobok dobodovania lekárom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ktoré
odškodnenie  už samo osebe zohľadňuje súčasné sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa.
Preto okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu trov v konaní si uplatnil len
navrhovateľ, ktorý v konaní úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade
trov konania štátu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Štátu vznikli v konaní trovy zaplatením
sumy 20 Eur ošetrujúcej lekárke navrhovateľa za podanie správy o zdravotnom stave navrhovateľa z
rozpočtových prostriedkov súdu. Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a pretože neboli u
neho predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov /navrhovateľ má príjem z pracovného pomeru,
poberá invalidný dôchodok i náhradu za stratu na zárobku/, okresný súd uložil navrhovateľovi zaplatiť
trovy štátu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, v dôsledku
čoho bolo bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšené na 480 bodov. V
predchádzajúcom súdnom konaní na okresnom súde pod sp. zn. 16C/46/2006 bol navrhovateľ
odškodnený sumou 81000,- Sk, ako ďalší 4,5 násobok základného bodového ohodnotenia. vo výške
300 bodov. Pre pretrvávanie symptomatológie s nutnosťou práceneschopnosti bolo v roku 2010 zvýšené
bodové ohodnotenie na 480 bodov. V konaní podľa názoru navrhovateľa bolo preukázané, že došlo
k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho pociťuje stratu citu a sily v rukách, častejšie a
intenzívnejšie bolesti, ruky ho bolia stále. Má problémy s chrbticou, ruky sa mu stále trasú, má ich
studené, má slabší cit, z rúk mu odchádza sila a aj tá najmenšia robota mu robí problém. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR, 5Cdo/117/2000 sa aj tieto bolesti odškodňujú v rámci nároku na náhradu za SSU.
Z toho možno vyvodiť, že pri vyššom počte bodov by v tomto konaní mal súd priznať navrhovateľovi
aj vyšší násobok základného bodového hodnotenia. Preto sa navrhovateľ domnieva, že sú splnené
predpoklady pre ďalšie odškodnenie. Navrhovateľ dal za pravdu okresnému súdu, že keby nemal
nové bodové ohodnotenie SSU, nemohol by sa domáhať žiadneho odškodnenia, aj keby následky
choroby zasiahli do jeho života, pretože by chýbal základ nároku. Okresný súd však nezohľadnil, že
klinika pracovného lekárstva zvýšila hodnotenie položky o 20 % až na 480 bodov pre progresiu nálezu.
Takéto zvýšenie prichádza do úvahy podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. len s ohľadom na
zvlášť ťažké následky a komplikácie. Práve toto hodnotenie dokumentuje stupeň poškodenia zdravia
navrhovateľa. Okresný súd nezohľadnil, že v roku 2010 bol navrhovateľ v súvislosti s chorobou z
povolania viac ako mesiac práceneschopný a pre chorobu z povolania absolvoval kúpeľnú liečbu.
Tiež nezohľadnil, že mu bol na základe rozhodnutia vydaný preukaz občana s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy na 50 %. Tieto zdravotné obmedzenia sa nutne museli prejaviť
v kvalite osobného, rodinného, aj pracovného života a vyplynulo to aj z výpovede navrhovateľa a
jeho manželky. Napriek tomu, že sa navrhovateľovi podarilo zamestnať, v práci je limitovaný tým, že
nemôže dvíhať bremená a pre obmedzenie jemnej motoriky nerobí ani administratívne práce. Na úkor
zamestnania doma len oddychuje a bolesti tlmí pravidelným užívaním liekov. Takýto spôsob života sa
odráža na jeho psychickom stave, je nervózny a podráždený. Toto sú obmedzenia, na ktoré súd v roku
2006 nemohol prihliadať, pretože navrhovateľ bol v tom čase evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na úrade práce. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom, podľa ktorého odškodnenie podľa § 7 ods.



3 vyhl. č. 32/1965 Zb. sa môže použiť len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa,
kedy by zapojenie poškodeného do spoločenského života bolo po dobodovaní jeho SSU opätovne
veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené, vzhľadom na platné znenie uvedeného ustanovenia.
Z uvedeného dôvodu rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa rozsudku NS SR, 2Cdo/34/99, pri rozhodovaní miery zvýšenia náhrady súd zvažuje všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli najavo. Akákoľvek generalizácia rozsahu odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa jednotlivých profesií, činností alebo záujmovej aktivity poškodeného nie
je prípustná. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že pokiaľ by sa na odškodňovanie jeho prípadu vzťahoval
zákon č. 437/2004 Z. z., s počtom bodov 300-1000 pri jeho chorobe z povolania mohol byť odškodnený
sumou viac ako 13.000 Eur. S poukazom na uvedené sa navrhovateľovi javí odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia 720 Eur za dodatočne zvýšené bodové ohodnotenie o 180 bodov ako zjavne
neprimerané a za primerané považuje zvýšenie na celkový 10-násobok. Preto navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že odporcu zaviaže k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 2.880 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške
569,37 Eur.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporca a vedľajší účastník.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že okresný súd vykonal potrebné dokazovanie, správne zistil
skutkový stav veci, vec priliehavo právne posúdil a podrobným spôsobom odôvodnil. Okresný súd sa
riadil opakovane vyslovenými právnymi názormi Krajského súdu v Trenčíne v obdobných veciach, ktoré
vychádzajú z ustálenej súdnej praxe. Primerané zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
prichádza do úvahy len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy kultúrne, športové či iné zapojenie
sa poškodeného bolo pred zistením choroby z povolania na vysokej úrovni a mimoriadne. S poukazom
aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/90/2004, uvedené zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch, hodných mimoriadneho
zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazne obmedzené, alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom
škody. Samotné zhoršenie zdravotného stavu poškodeného, vyjadrené zvýšením ohodnotenia o 180
bodov, nezakladá takýto nárok. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by u navrhovateľa došlo k
podstatnej zmene pomerov. Podľa názoru odporcu v predchádzajúcom konaní pred okresným súdom
pod sp. zn. 16C/46/2006, navrhovateľ uvádzal rovnaké obmedzenia jeho života, ako v tomto konaní,
poukazujúc na takmer identické texty návrhov vo veci samej v oboch prípadoch. Hoci navrhovateľ bol
v predchádzajúcom konaní mimoriadne odškodnený aj za to, že podľa jeho tvrdení sa úplne prestal
venovať svojej záľube, práci s drevom, následne sa zamestnal na dobu neurčitú práve v oblasti, kde
vykonáva aj manuálnu prácu s drevom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa podaným návrhom v
tomto konaní domáhal odškodnenia tých istých obmedzení a straty možností, ktoré boli odškodnené v
predchádzajúcom konaní, v prípade vyhovenia návrhu by mu súd priznal náhradu „dva krát za to isté“.
Podľa názoru odporcu právny zástupca navrhovateľa neoznačil dôvod podania odvolania a odporca
sa domnieva, že dôvod na podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p. neexistuje, z ktorého dôvodu
odvolanie navrhovateľa nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p..

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Poukázal na to, že navrhovateľ návrh odôvodnil zhoršením svojho zdravotného stavu a
okresný súd zameral svoje dokazovanie na zistenie, či u navrhovateľa nastala podstatná zmena
pomerov oproti dobe jeho odškodnenia v predchádzajúcom konaní. Podľa názoru vedľajšieho účastníka
okresný súd dospel k správnemu záveru, podľa ktorého u navrhovateľa nedošlo k ďalším významnejším
obmedzeniam v osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Navrhovateľ nebol aktívne
spoločensky organizovaný, žil bežným životom a aj keď s obmedzeniami, dokáže sa o seba postarať
sám, je pracovne činný na plný pracovný úväzok. Všetky obmedzenia a straty aktivít, na ktoré
navrhovateľ poukázal v návrhu, boli zohľadnené pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia v
roku 2006, niektoré tvrdenia navrhovateľa a jeho manželky pred súdom vyzneli rozporne. Za zvýšené
ohodnotenie o 180 bodov bola navrhovateľovi vyplatená suma 720 Eur ako dvojnásobok hodnoty
uvedeného počtu bodov, ktoré odškodnenie zohľadňuje aktuálne sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa.



Krajský  súd, ako  súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa  § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje  s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a  podľa
§ 219 ods. 2 O. s. p. na ne poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania o jeho návrhu vo veci samej pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p. v
občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. S poukazom na to, že navrhovateľ utrpel
chorobu z povolania (§ 83 zákona č. 461/2003 z. z. v znení neskorších predpisov) a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania je úrazovou dávkou podľa § 99 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, na rozhodovanie o priznaní tejto dávky je vecne príslušná
Sociálna poisťovňa v konaní podľa § 172 a nasledujúcich zákona č. 461/2003 Z. z. Preto podľa § 7 ods.
1 O.s.p. súd v občianskom súdnom konaní nemá právomoc prejednávať a rozhodovať spory týkajúce
sa bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v dôsledku jeho choroby
z povolania. V prípade choroby z povolania má súd právomoc prejednávať a rozhodovať len spory, na
ktoré sa má aplikovať ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len vyhláška č. 32/1965 Zb).

Z hľadiska dôvodov odvolania odvolací súd považuje za potrebné uviesť že okresný súd v súlade s
ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na vec aplikoval ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
čo v konečnom dôsledku nespochybnil ani navrhovateľ v odvolaní, ktorý namietal len tvrdosť aplikácie
uvedeného predpisu voči jeho osobe oproti postupu pri určovaní náhrad podľa zákona č. 437/2004 Z. z.
K tomuto môže odvolací súd len dodať, že zákonodarca v ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z. z. určil jednoznačne, podľa akého predpisu má byť posudzovaný aj uplatnený nárok navrhovateľa,
ktorým imperatívom je súd viazaný. Tento imperatív nie je možné obchádzať z dôvodu, že zákonom
č. 437/2004 Z. z. bola síce zrušená vyhláška č. 32/1965 Zb. ako taká, avšak práve ustanovenie § 11
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. otvára použitie tejto zrušenej vyhlášky pre prípady, uvedené v tomto
ustanovení. Zákonodarca teda cielene a vedome (vedomý si následkov aplikácie zrušenej vyhlášky pre
poškodených na zdraví)  včlenil zrušenú vyhlášku č. 32/1965 Zb. do platného právneho poriadku, pričom
nebyť ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri účinnosti uvedeného zákona by nebolo
prípustné aplikovať zrušenú vyhlášku na odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 4 ods. 1 vyhl.
č. 32/1965 Zb., podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len \"následky\").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti. Ustanovenie § 5 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. je upravené základné
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa sadieb, pripojených k vyhláške. Ide o určenie
odškodnenia na základe poznatkov o obvyklých následkoch pre životné úkony poškodeného pri tom
ktorom poškodení zdravia. V § 5 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je upravená možnosť zvýšenia
odškodnenia pri chorobách z povolania s ohľadom na zvlášť ťažké následky a komplikácie (najviac o 20
%). V ustanovení § 6 ods. 2 vyhlášky 32/1965 Zb. je upravená možnosť zvýšenia počtu bodov zisteného



lekárom až na dvojnásobok podľa individuálnych predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený, mal pre uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia stratené,
alebo obmedzené. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. umožňuje zvýšenie odškodnenia aj
sťaženia spoločenského uplatnenia pri existencii okolností hodných osobitného zreteľa. Z uvedeného
je zrejmé, že právna úprava odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia v ustanovení § 5 ods.
1, 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo svojom základe vychádza z poznatkov o obvyklých obmedzeniach
poškodených v dôsledku toho ktorého druhu poškodenia zdravia a aplikácia ustanovení § 5 ods. 3 a 6
ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zároveň umožňuje zhodnotenie individuálnych následkov v konkrétnom
prípade. Zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 1965 Zb. je vo vzťahu k sťaženiu spoločenského
uplatnenia viazané na existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, teda na existenciu okolnosti,
ktoré sa bežne nevyskytujú ani z hľadiska individuálneho posudzovania obdobných prípadov.

V prejednávanom prípade nie sporná skutočnosť, že navrhovateľovi bolo pôvodne poskytnuté
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 36.000,- Sk rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 20.02.2006, č. 307-152/2006. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bolo ohodnotené
v zmysle § 5 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. na 300 bodov, podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965
Zb. bolo bodové ohodnotenie zvýšené na dvojnásobok, t. j. na 600 bodov. V predchádzajúcom
konaní, vednom na okresnom súde pod sp. zn. 16C/46/2006, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa zvýšené podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o sumu 81.000,- Sk. Niet pochýb o tom, že
uvedené odškodnenie navrhovateľa bolo vykonané po ustálení zdravotného stavu navrhovateľa (zistení
chronickej formy ochorenia), teda otázka odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa
z titulu choroby z povolania bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená v zmysle § 159 ods.
3 O.s.p., ktorá skutočnosť bráni novému prejednaniu už posúdených otázok aj v zmysle § 5 ods. 2
druhá veta vyhl. č. 32/1965 Zb.. Z uvedených dôvodov je v súvislosti so sťažením spoločenského
uplatnenia navrhovateľa možné nanovo posudzovať len tie skutočnosti, ktoré neexistovali, resp. ktoré
sa nepredpokladali pri pôvodnom odškodňovaní.

Ako vyplýva z návrhu a vyjadrení navrhovateľa, k podaniu návrh navrhovateľa motivovala najmä
skutočnosť, že mu bolo podľa posudku zvýšené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia na 480 bodov postupom podľa druhej vety § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. (pozn. odvolacieho
súdu - podľa § 5 ods. 2, 1 vyhlášky bolo v posudku lekára dodatočne zvýšené bodové ohodnotenie
na hornú hranicu 400 bodov a podľa § 5 ods. 3 vyhlášky bolo priznané zvýšenie o 20 %). V
prejednávanom prípade okresným súdom ustálené zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo
v posudku, z ktorého okresný súd vychádzal, odôvodnené pretrvávaním symptomatológie choroby
z povolania s nutnosťou práceneschopnosti. Preto odvolací súd považoval za správny a výsledkom
vykonaného dokazovania zodpovedajúci záver okresného súdu, podľa ktorého uvedenú okolnosť
zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku nie
je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V
tejto súvislosti je potrebné opakovane zdôrazniť to, na čo poukázal tiež okresný súd, že už pri pôvodnom
posudzovaní výšky odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo u navrhovateľa zistené
pretrvávanie symptómov jeho chronickej choroby z povolania s predpokladom zhoršovania (viď. lekárske
správy oddelenia pracovného lekárstva z 05.08.2005 a z 24.10.2005 a správa praktického lekára zo
dňa 11.01.2007 v pripojenom spise 16C/46/2006). Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za
správny záver okresného súdu, podľa ktorého uvedenú skutočnosť nepovažoval za skutočnosť, ktorá
by nebola predpokladaná pri predchádzajúcom rozhodovaní o nároku navrhovateľa z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 2, druhá veta vyhl. č. 32/1965 Zb.) a ktorá by dodatočne pôvodne
nepredpokladaným podstatným negatívnym spôsobom zasiahla do života navrhovateľa oproti stavu v
dobe predchádzajúceho rozhodovania o jeho nároku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zvýšenie
bodového ohodnotenia na hodnotu 480 bodov bolo vykonané aj na základe aplikácie § 5 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. (zvýšenie o 20 %), teda bolo použité maximálne zvýšenie s ohľadom na zvlášť
ťažké následky a komplikácie. Tiež je potrebné poukázať na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne
zo dňa 28.04.2010, č. 1110013564, bolo aplikované aj ustanovenie § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. s
maximálne prípustným zvýšením bodového ohodnotenia na dvojnásobok s ohľadom na obmedzenie
predpokladov navrhovateľa pre uplatnenie v živote a spoločnosti v dôsledku choroby z povolania. V
tejto súvislosti podľa názoru ostáva nevyjasnená otázka, aký vplyv mala v prípade navrhovateľa nutnosť
práceneschopnosti z dôvodu choroby z povolania navrhovateľa na posúdenie, či ide o chorobu so
zvlášť (nie bežnými) ťažkými následkami alebo komplikáciami pri uvedenom type ochorenia, keď aj



pri predchádzajúcom rozhodovaní bolo zistené pretrvávanie symptómov ochorenia u navrhovateľa s
predpokladom zhoršovania. V tomto konaní však nemá súd právomoc posudzovať uvedenú otázku,
keďže ide o otázku súvisiacu s aplikáciou ustanovenia § 5 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na prípad
navrhovateľa, čo je vo výlučnej právomoci Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na rozhodnutie ÚPSVaR zo dňa
29.04.2010, na základe ktorého mu bol vydaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnou okolnosťou tohto rozhodnutia je určenie postihnutia
navrhovateľa podľa bodu 2.B. písm. i) kapitoly V prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších
predpisov, teda že navrhovateľ trpí postihnutím, a to periférnou neurogénnou poruchou (poškodenie
periférnych nervov na predlaktí). Ide teda o poruchu, ktorá bola dôvodom pre priznanie pôvodného
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Okresný súd preto postupoval
správne, keď v prejednávanom prípade uvedenú skutočnosť, na ktorú poukazoval navrhovateľ ako na
novú skutočnosť, nepovažoval za skutočnosť, ktorá by bola rozhodná z hľadiska dodatočnej aplikácie
ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. na prejednávaný prípad.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania
poukázal na to, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali podstatnú zmenu vplyvu zistenej
choroby z povolania na sféry života navrhovateľa v zmysle § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. oproti
dobe pôvodného rozhodovania o odškodnení navrhovateľa z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia,
z ktorého dôvodu nezistil ani existenciu skutočností, ktoré by bolo možné podriadiť pod nové, pri
pôvodnom odškodnení nepredpokladané okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhl. č.
32/1965 Zb.. Preto sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej
by dodatočné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. z
dôvodu viac ako mesačnej práceneschopnosti navrhovateľa v roku 2010, z dôvodu kúpeľnej liečby
a z dôvodu priznania statusu ťažko zdravotne postihnutej osoby boli okolnosťami, opodstatňujúcimi
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb..

Za správne považoval odvolací súd aj výroky o náhrade trov konania, v ktorých okresný súd správne
aplikoval ustanovenia § 142 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ bol
v konaní neúspešný a neboli u navrhovateľa zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Keďže nárok na náhradu trov konania si uplatnil len navrhovateľ, ktorý bol v
odvolacom konaní neúspešný, odvolací súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania
navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é   .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/84/2011", "guid": "6452c8c2-7b60-49f9-8dde-04d4a11d9dda:3e898426-d3cc-4760-aded-09a39fb4a0ff", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}