Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/33/2015 z 14. 12. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2016, sp. zn. 3Obo/33/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:8008200137.1 Najvyšší súd | 3Obo/33/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:8008200137.1 | 2016-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 385 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 4 CSP, § 388 CSP, § 396 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4e8fc4f-2e1e-4847-9f97-2c9b3fb4e87a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8008200137.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obo/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8008200137
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8008200137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a
členov senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef
Tarabčák, so sídlom Hlavná 13, Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu L. I., bývajúci ul. C. XX,
U. O., proti žalovanému: GRM INTENACIONAL EXPORT - IMPORT, s.r.o., so sídlom Murgašova 88,
Poprad, o zaplatenie 19 708 384,78 eur (593 734 800,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. apríla 2011 č. k. 3NcCb/1/2008-175 v znení opravných
uznesení zo dňa 06. mája 2011, č. k. 3NcCb/1/2008-179 a z 25. mája 2011 č. k. 3NcCb/1/2008-185,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3NcCb/1/2008 zo dňa 15.
apríla 2011 v znení opravných uznesení zo dňa 06. mája 2011, č. k. 3NcCb/1/2008-179 a opravného
uznesenia zo dňa 25. mája 2011, č. k. 3NcCb/1/2008-185 v napadnutej časti mení tak, že žalobu z a
m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3NcCb/1/2008-175 zo dňa 15. 04. 2011, v znení opravných
uznesení č. k. 3NcCb/1/2008-179 zo dňa 06. 05. 2011 a č. k. 3NcCb/1/2008-185 zo dňa 25. 05. 2011
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 18 512 516,69 eur, s 0,01 % úrokom z
omeškania za každý deň omeškania od 19. 06. 2003 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 74 819,093 eur
konanie zastavil, v prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol a žalobcovi trovy konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že považoval za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy č. 002/1996 zo dňa 04. 03. 1996 a jej dodatku zo dňa 03. 08.
1996. Za preukázané mal aj to, že došlo k naplneniu čl. 4, bod 4.1, keďže z obsahu dodatku zo dňa 03. 08.
1996, ale aj z pripojeného trestného spisu ČVS: C.-XXX/XX-L.-XX a vyšetrovacieho spisu C.-XXX/XX-
L.-XXXX vyplýva, že žalobca sprostredkoval pre žalovaného príležitosť uzavrieť s treťou sobou zmluvu
s obsahom ako je uvedená v dodatku zo dňa 03. 08. 1996 s tým, že tento následne prostredníctvom
konateľa žalovanej spoločnosti a súčasne spoločníka spoločnosti Potočný KEG Viedeň uzavrel tieto
zmluvy so spoločnosťou BENCROFT CORPORATION, a to na komodity, ako je uvedené v dodatku
zo dňa 03. 08. 1996 a tiež v zmluvách, ktoré sú pripojené v trestnom spise, obsah ktorých potvrdil aj
predstaviteľ spoločnosti BENCROFT CORPORATION. Napriek tomu, že žalovaný popieral uzavretie
týchto zmlúv medzi uvedenými spoločnosťami, konajúci súd o ich existencii nemal pochybnosti, keďže
k ich uzavretiu došlo 30. 06. 1996, a preto, ak žalobca a žalovaný uzatvárali dodatok k zmluve o
sprostredkovaní dňa 03. 08. 1996 vedeli o ich obsahu a ich obsah aj premietli do uvedeného dodatku,
v ktorom dodatku sa presne uvádza množstvo a komodity, ktoré boli predmetom sprostredkovateľských
zmlúv. Konajúci súd z tohto dôvodu nemal za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne existencie



týchto zmlúv a konštatoval, že riadiac sa aj právnym názorom odvolacieho súdu potom mal za to,
že došlo k naplneniu uvedeného článku č. 4, bod 4.1 zmluvy o sprostredkovaní a súčasne došlo aj k
naplneniu uvedeného článku č. 2, bod 2.3, podľa ktorého vznikol sprostredkovateľovi nárok na províziu,
ak je uzatvorená zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Konajúci súd dospel k názoru, že v
danom prípade k uzavretiu zmlúv došlo a teda sprostredkovateľovi vznikol nárok na dohodnutú províziu,
ktorá ako vyplýva z vykonaného dokazovania a zo správy Ruskej obchodnej komory zodpovedá obvyklej
provízii za sprostredkovanie obdobných zmlúv v uvedenom čase. Čo sa týka provízie za meď, uviedol, že
k došlo k stanoveniu inej provízie súdom, pretože podľa uvedenej správy bola cena za meď 2.177 USD/
MT a pri 50.000.000 MT ide o cenu 108 850 000,- USD, pričom tu súd vychádzal z priemeru provízie za
sprostredkovanie, ktorá sa pohybovala od 2 - 5 %, t. j. 3,5 %, takže z tejto sumy by potom výška provízie
zodpovedala 3 809 750,- USD. U gazoilu pri uzavretí zmluvy na 1.500.000 MT a pri cene 1 800,- USD/
MT by bola cena 27 000 000,- USD a 3,5 % provízia by zodpovedala sume 94 500 000,- USD, avšak
tu bola dohodnutá výška provízie v cene 8 100 000,- USD a pri rope a dodávke 2.800.000 MT by pri
cene 140,- USD/MT bola cena 392 000 000,- USD a cena provízie by potom zodpovedala 13 720 000,-
USD a pri rope 6 580 000,- USD to znamená súčet 3 809 750,- USD ako provízia za sprostredkovanie
obchodu s meďou a pri ďalších už uvedených províziách 8 100 000,- USD a 6 580 000,- USD je celková
provízia 18 489 750,- USD a pri kurze 30,258 Sk, ktorý použil žalobca v súvislosti s vyfakturovaním tejto
provízie (správne mal byť kurz vyšší, a to vo výške 31 007,- Sk) ku dňu uzavretia zmlúv 30. 06. 2006,
viď prehľad kurzových lístkov NBS za jún 1996 (č. l. 172) je potom výška provízie 559 962 078,-Sk a pri
prepočte na euro kurzom 30,1260 eur, je to suma 18 587 335,81 eur, od ktorej súd odpočítal 74 819,093
eur, ohľadne ktorej žalobca zobral žalobu späť a zostala k úhrade suma 18 512 516,69 eur, ktorú sumu
konajúci súd prisúdil, aj s úrokom vo výške 0,01 %, ktorú výšku si účastníci v zmluve o sprostredkovaní
dohodli podľa čl. 3, bod 3.3 s tým, že tento úrok bude priznaný až od 19. 06. 2003, teda od prvého dňa
po doručení predmetnej žaloby. Keďže žalobca sa vzdal práva na náhradu trov konania súd mu trovy
nepriznal. V časti o 74 819,093 eur, konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O odvolaní žalovaného (č. l. 193), proti tomuto rozsudku, v časti ktorej bol zaviazaný žalovaný
žalobcovi zaplatiť sumu 18 512 516,69 eur s 0,01 % úrokom (list v spise 193) rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Obo/67/2011 zo dňa 27. 05. 2013 tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal
(list v spise 224).

4. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd za rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či podmienka
pre vznik práva na províziu splnená bola označil, či zmluvy boli skutočne podpísané. Konštatoval,
že keďže išlo o tvrdenie žalobcu bolo jeho povinnosťou fakt, že zmluvy uzavreté boli, preukázať
napriek tomu, že on sám ako sprostredkovateľ nebol zmluvnou stranou a v mene kupujúceho záujemcu
zmluvu neuzatváral. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že žalobca ako podnikateľ
mal pri zmluvnom vzťahu uvedeného typu postupovať tak starostlivo, aby mohol vznik svojho práva
náležitým spôsobom preukázať. Tvrdenie žalovaného, že on podľa zmluvy nebol kupujúcim, ale
sprostredkovateľ pre firmu Shell, odvolací súd označil za také, ktoré neobstojí. Podľa odvolacieho
súdu, sprostredkovateľom podľa zmluvy je žalobca a žalovaný je v nej uvedený ako záujemca, teda
ten kto má záujem uzavrieť so sprostredkovanou treťou osobou kúpnu zmluvu a že navyše o firme
Shell v zmluve nie je žiadna zmienka. Z predložených dôkazov odvolací súd zároveň nezistil, že
spoločnosť BENCROFT CORPORATION so spoločnosťou Potočný KEG Viedeň alebo s žalovaným
zmluvu uzavrela, čo vyplýva aj z tvrdenia G. L., ktorý popiera, že akúkoľvek zmluvu s uvedenou
spoločnosťou uzavrel, čo poprel aj svojich výpovediach v trestných spisoch ČVS: C.-XXX/XX-L.-XX
a C.-XXX/XX-L.-XX, ako aj samotnú pravosť respektíve fotokópii listín. Podľa odvolacieho súdu ani
podpísanie dodatku k pôvodnej zmluve a časové súvislosti nie je postačujúcim dôkazom, že zmluvy
uzavreté boli, keďže konanie oboch účastníkov zmluvy bolo pri zmluvnej úprave nedôsledné, nepresné
a predovšetkým zo zmluvy o sprostredkovaní, od ktorej obe strany odvodzujú práva a povinnosti v
predmetnej záležitosti uzavretej dňa 04. 03. 1996 je zrejmé, že táto sa týka sprostredkovania voči
dodávateľovi Planeta International Company, so sídlom v Odese na Ukrajine a spoločnosť BENCROFT
CORPORATION sa v nej nespomína a ani v nej nie je uvedené čoho sa má sprostredkovanie týkať.
Odvolací súd poukázal na fakt, že spoločnosť BENCROFT CORPORATION, ako tretia osoba, voči
ktorej má sprostredkovanie smerovať bola rukou písaným textom doplnená až 03. 08. 1996 a rovnakým
dátumom je datovaný aj dodatok č. 002 k zmluve a až v dodatku je uvedený druh tovaru, na ktorý sa
zmluva vzťahuje aj spôsob určenia provízie, ale nie je uvedená celková výška provízie. Odvolací súd
zastáva názor, že ak sporné kúpne zmluvy boli podpísané 30. 06. 1996 ako tvrdí žalobca, znamenalo



by to, že zmluvným podkladom ich sprostredkovania nebola uvedená zmluva o sprostredkovaní,
pretože jej pôvodné znenie sa na uvedené sprostredkovanie nevzťahovalo, čo však nevylučuje, že
sprostredkovanie sa neuskutočnilo na základe ústnej zmluvy alebo konkludentného konania, v ktorom
prípade však nemohla byť písomne dohodnutá provízia za sprostredkovanie.

5. Podľa odvolacieho súdu fakt, že zmluvy uzavreté boli, nie je zrejmý ani z dodatku č. 002 ku
zmluve, nakoľko uvedenie množstva jednotlivých komodít v dodatku svedčí iba o tom, že bolo známe
predpokladané množstvo tovaru, ale nie o tom, že zmluvy uzavreté už boli. Znenie článku 3 dodatku,
odvolací súd označil taktiež za nepresné pretože slovné spojenie „za splnenia podmienok„ sa dá vyložiť
ako stanovenie podmienok pri splnení, do ktorých patrí aj provízia, ale aj tak, že podmienky boli splnené
a preto patrí provízia. V druhom prípade, by potom podľa odvolacieho súdu nič nebránilo, aby provízia
bola vyčíslená a nie uvedený iba spôsob jej určenia. V celom kontexte preto podľa odvolacieho súdu
znenie čl. 3 dodatku treba považovať iba doplnenie zmluvy o chýbajúce dojednanie o spôsobe určenia
výšky provízie, ale nie fakt, že zmluvy uzavreté boli. Odvolací súd dospel k záveru, že po zhodnotení
všetkých skutočností žalobca skutočnosť, že spoločnosť Potočný KEG Viedeň uzavrela so spoločnosťou
BENCROFT CORPORATION zmluvy o kúpe medi, ropy a gasoilu nepreukázal, a preto mu nárok na
províziu nevznikol. S poukazom na ustanovenie § 220 O. s. p., preto prvostupňové rozhodnutie zmenil,
návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak,
že žalovanému trovy z dôvodov osobitného zreteľa, keďže na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz,
podľa § 150 O. s. p. úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. O dovolaní (č. l. 248 v spise) žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27. 05. 2013 č. k. 3Obo/67/2011-224 rozhodol, ako súd dovolací, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2ObdoV/3/2014-289 zo dňa 30. 06. 2015 tak, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 3Obo/67/2011-224 zo dňa 27. 05. 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. V odôvodnení uznesenia s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 O. s. p. uviedol, že inou
vadou konania je procesná vada, ktorej dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia, na základe
porušenia procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. S poukazom
na zápisnicu o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 27. 05. 2013 dovolací súd zistil, že
odvolací súd oboznámil obsah spisu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cb/293/1999 s uvedením
pojednávaní, ktoré sa v priebehu konania pred súdom do vylúčenia predmetnej veci na samostatné
konanie (uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. 4Cb/293/99-272 zo dňa 31. 08. 2007) konali, ale,
že skutočnosť, že žalobca, ktorého právny zástupca sa pojednávania zúčastnil bol oboznámený aj s
uvedeným podaním žalovaného, zo zápisnice nevyplýva a preto žalobca nemohol zaujať stanovisko
k okolnostiam, ktoré žalovaný uvádzal ako jeden z dôkazov o neuzavretí kúpnych zmlúv, na základe
ktorých žalobca požadoval zaplatenie vymáhanej pohľadávky a ktoré odvolací súd pri hodnotení
skutkového stavu zohľadnil. Tento fakt dovolací súd označil ako existenciu dovolacieho dôvodu
žalobcom namietaného a nezabezpečenie rovnocenného zákonného podkladu pre odlišné hodnotenie
k akému dospel prvostupňový súd. S odkazom na ustanovenie § 213 ods. 3 O. s. p., preto konanie
pred odvolacím súdom označil za také, ktoré je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec na ďalšie konanie.

8. Listom zo dňa 20. 07. 2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslal dožiadanie na Okresný súd v
Poprade za účelom vykonania procesného úkonu výsluchu svedka L. I., bytom v U. O., ul. C. XX s tým, že
po vykonaní dožiadaného procesného úkonu Okresný súd v Poprade zašle zápisnicu o výsluchu svedka
spolu s vyhotovenou správou o vybavení dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním.

9. Výzvou zo dňa 27. 08. 2016 adresovanou advokátke JUDr. Ivete Tarabčákovej bol s poukazom na
uznesenie sp. zn. 2ObdoV/3/2014 zaslaný dôkaz - vyjadrenia doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky Ing. G.. L. zo dňa 10. 04. 2013, ktorému dôkazu, podľa zrušujúceho uznesenia sa žalobca
nemal možnosť vyjadriť.

10. Podaním doručeným dňa 09. 06. 2016 správca konkurznej podstaty úpadcu Peter Liptaj, JUDr.
Tarabčák zaslal vyjadrenie k podaniu pána L. z 10. 04. 2013, že žalobca zaslal stanovisko, podľa ktorého
kúpne zmluvy podpísal pán L. a pán T. v kancelárii p. B. v Bratislava za prítomnosti pána B. a pána I.,
ktoré sám L. doručil do trestného spisu a preto jeho tvrdenie, že zmluvy nepodpísal, označil za účelové.



Podľa žalobcu pán I. splnil svoje povinnosti z sprostredkovateľskej zmluvy a preto žaloba je dôvodná.
V prílohe zaslal stanovisko pána I..

11. Podaním doručeným 20. 06. 2016 žalobca oznámil, že v prílohe zasiela stanovisko p. I. s jeho
podpisom, ktoré je totožné s tým, ktoré boli zaslané bez podpisu.

12. Podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 28. 09. 2016, Okresný súd v Poprade
zaslal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spisový materiál po uskutočnení výsluchu svedka L. I.. Zo
zápisnice o výsluchu svedka konaného dňa 14. 09. 2016 za prítomnosti svedka a neprítomnosti žalobcu,
aj žalovaného (hoci boli o termíne výsluchu upovedomení) vyplýva, že svedok sa k veci vyjadroval veľa
krát, naposledy v júni tohto roku a že jeho vyjadrenie predložil žalobca Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dňa 09. 06. 2016, na ktoré sa odvoláva a je v ňom všetko uvedené, že k veci už nemá čo
uviesť. V prípade, že žalobca bude mať akékoľvek ďalšie konkrétne otázky, ktoré neboli ním doposiaľ
zodpovedané je ochotný na ne odpovedať.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu č.
k. 2ObdoV/3/2014-281 zo dňa 30. 06. 2015 prejednal odvolanie žalobcu podľa § 385 C. s. p. na
pojednávaní konanom dňa 15. 12. 2016 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je právne nedôvodné.

14. Predmetom odvolacieho konania je žaloba doručená súdu 26. 05. 1999, ktorou žalobca uplatnil
právo na zaplatenie sumy 19 708 384,78 eur (593 734 800,- Sk) s úrokom z omeškania od 10. 08.
1996 do zaplatenia ako právo na províziu dohodnutú v zmluve o sprostredkovaní č. 002/96, v ktorej sa
zaviazal pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť kúpnu
zmluvu s treťou osobou a žalovaný sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu.

15. Ide o konanie začaté za účinnosti O. s. p., podľa ktorého bolo doposiaľ, včítane dovolacieho konania
(sp. zn. 2ObdoV/3/2014 zo dňa 30. 06. 2015) aj posudzované.

16. Z ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, tento zákon platí aj na
konanie začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a preto odvolací súd bude vec prejednávať
podľa C. s. p., zákona účinného od 01. 07. 2016.

17. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 1 C.
s. p.).

18. Konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).

19. Z návrhu na začatie konania, ako aj z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je sporné, že žalobca
jeho právo na sprostredkovateľskú odmenu (províziu) uplatňuje na základe zmluvy o sprostredkovaní
č. 002/96.

20. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/67/2011-220 zo dňa
27. 05. 2013 je zrejmé, že odvolací súd za rozhodujúcu okolnosť označil preukázanie, že zmluvy
boli uzavreté tak, aby to nevzbudzovalo pochybnosť existencie uplatňovaného práva. I keď žalobca
nebol zmluvnou stranou a v mene kupujúceho zmluvu neuzatváral, odvolací súd mal za to, že ako
podnikateľ mal náležitým spôsobom postupovať starostlivo tak, aby vznik jeho nároku mohol hodnoverne
preukázať. Keďže žalobca nepreukázal, že spoločnosť BENCROFT CORPORATION so spoločnosťou
Potočný KEG Viedeň so žalovaným uzavrela, čo vyplynulo aj z výpovede Ing. Potočného, ktorý popiera,
že by akúkoľvek zmluvu uzavrel, odvolací súd nárok žalobcu považoval za právne nepreukázaný.

21. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby s poukazom na zrušujúce uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho č. k. 2ObdoV/3/2014-281 zo dňa 30. 06.
2015 je, či odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3Obo/67/2011 zo dňa 27. 05. 2013 dospel k správnemu
záver, že zmluvy, na základe ktorých žalobca jeho nárok na províziu uplatnil, uzavreté neboli, keď



neposkytol žalobcovi právo oboznámiť sa s dokladom, podaním žalovaného - vyjadrenie k dovolaniu
zo dňa 10. 04. 2013, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť k okolnostiam zaujať stanovisko, ktoré
žalovaný uvádzal ako jeden z dôkazov o neuzavretí kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca
požadoval zaplatenie vymáhanej pohľadávky.

22. Pojednávanie konané dňa 15. 12. 2016 sa uskutočnilo za neúčasti žalobcu, aj žalovaného. Žalobca
v podaní doručenom súdu 12. 12. 2016 svoju neúčasť ospravedlnil a vyjadril súhlas, aby sa konalo v
jeho neprítomnosti. Žalovaný má doručenie vykázané fikciou, keďže na adrese uvedenej v obchodnom
registri zásielku predvolanie neprevzal a vrátila sa ako nedoručená. Odvolací súd potom ako zaslal
už písomne doklad, ktorý v odvolacom konaní sp. zn. 3Obo/67/2011 s poukazom na konštatovanie
v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2ObdoV/3/2014 žalobca nemal k dispozícii s vyjadrením žalovaného
doručeného súdu 10. 04. 2013 (list v spise 212), oboznámil.

23. Zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2ObdoV/3/2014 zo dňa 30.
06. 2015 nevyplýva, že by dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru,
že zmluvy, z ktorých žalobca jeho nárok uplatnil, uzavreté boli. Dovolací súd rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/67/2011 zo dňa 27. 05. 2013 zrušil z dôvodu odňatia možnosti konať
žalobcovi pred súdom z príčiny, že žalobca nebol oboznámený s podaním žalovaného zo dňa 07. 04.
2013 doručeného súdu 10. 04. 2013. V novom konaní odvolací súd túto vadu v dokazovaní odstránil,
podanie žalovaného zaslal a na zvolanom pojednávaní umožnil sa k tomuto podaniu vyjadriť, čím v
odvolacom konaní odstránil vadu konania, nedostatok zabezpečenie rovnocenného postupu obidvom
účastníkom konania a uskutočnenie zákonného podkladu pred odlišné hodnotenie dôkazov, ako vykonal
súd prvého stupňa.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní po zvážení dôvodov uvedených v odpovedi
žalobcu na vyjadrenie zo dňa 07. 04. 2013 opätovne dospel k záveru, že zmluvy, na základe ktorých
žalobcu jeho nárok na províziu uplatnil, uzavreté neboli a teda nebol splnený predpoklad pre úspešné
uplatnenie jeho nároku. Z podania žalovaného zo dňa 07. 04. 2013 jednoznačne vyplýva, že Ing. L.
poprel, že by akúkoľvek zmluvu s uvedenou spoločnosťou uzavrel a zo žiadneho dôkazu predloženého
žalobcom, že spoločnosť BENCROFT CORPORATION so spoločnosťou Potočný KEG Viedeň zmluvu
uzavrela, nevyplýva. Žalobca toto jeho tvrdenie žiadnym dôkazom nepreukázal, a preto odvolací súd na
základe existujúcich dokladov v spise dospel k totožnému záveru, že žalobca jeho tvrdenie o existencii
podpísanej zmluvy, z ktorej nárok uplatnil, nepreukázal.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie § 388 C. s. p. napadnuté rozhodnutie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 C. s. p. tak, že žalovaný nárok
na náhradu odvolacieho konania nemá.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné a dovolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/,
§ 421 ods. 2 C. s. p. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opraného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas



aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s.
p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom (§
459 ods. 1) Povinnosť podľa ods. 1 neplatí ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelania druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelane druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelania druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolacie dôvody môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.
p.). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).