{"guid": "c30b7d4e-55ff-4db3-ae8f-1cb17eb1c8ee:dd24de17-7a97-4eff-b082-31308b153260", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2", "spisova_znacka": "17Co/100/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/100/2013 z 8. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. apríla 2014, sp. zn. 17Co/100/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2", "identifikacne_cislo": "3810218163", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-04-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "nazov": "§ 208 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-222", "nazov": "§ 222 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-222"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-208", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-222"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd24de17-7a97-4eff-b082-31308b153260", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/100/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810218163
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810218163.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: BYTOS - správa bytov PRIEVIDZA, s.r.o., so sídlom
M. Mišíka 42, Prievidza, IČO: 36 313 009, zastúpený: JUDr. Ľubica Lukáčová, advokátka so sídlom
Hodžu 10/3, Prievidza, proti odporcovi: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 2, J., t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, G., o zaplatenie 1.101,44 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/77/2011 - 111
zo dňa 29. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd     p r i p ú š ť a    späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa                        z r
u š u j e     a konanie      z a s t a v u j e .

Odporca   j e     p o v i n n ý    zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 726,53
Eur a náhradu iných trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur, k rukám
advokátky JUDr. Ľubici Lukáčovej, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 1.001,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z výšky jeho jednotlivých
nedoplatkov za obdobie od 01.12.2007 až do zaplatenia, pričom túto odporcovi povolil splácať v
mesačných splátkach vo výške 150,- Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do
25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok.
Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- Eur zastavil a zároveň zaviazal odporcu povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 702,91 Eur, z čoho 88,50 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a 614,41 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 10 ods. 1, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca ako vlastník
bytu č. 9 vo vchode č. 4, na ul. T. v G., uzavrel s navrhovateľom zmluvu o výkone správy z 01.10.2006,
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, v ktorej sa odporca ako vlastník bytu zaviazal na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a
správy domu pravidelne platiť navrhovateľovi mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby, a opráv
domu a zálohové platby za služby spojené s užívaním bytu, a taktiež pravidelne platiť poplatok za
správcovskú činnosť, s tým, že uvedené platby sú splatné mesačne vopred, najneskôr do posledného
dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca na účet správcu (bod 3.3 zmluvy o výkone správy).  V
bode 2.4 zmluvy sa dohodlo, že správca vypočíta výšku mesačných preddavkov, ktoré budú vlastníci
hradiť na plnenia uvedené v bode 2.1 s tým, že sa vychádza zo skutočných nákladov za predchádzajúce
obdobie a predpokladaných nákladov na nasledujúci rok. Na základe uvedených dojednaní navrhovateľ
ako správca stanovil v rozhodujúcom období od decembra 2007 do novembra 2012 jednotlivé mesačné
predpisy zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu vrátane preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv domu a poplatku za správcovskú činnosť, ktoré odporca neplatil v dohodnutej lehote
splatnosti, čo vyplynulo z prehľadov predpísaných zálohových platieb a vykonaných úhrad vystavených



navrhovateľom za roky 2007 až 2012. Z uvedených prehľadov bolo rovnako zrejmé, že v čase
podania návrhu na začatie konania na súd, z titulu neuhradených vyššie uvedených zálohových platieb
a nedoplatku z vyúčtovania za rok 2008, dlh odporcu predstavoval sumu 1.121,02 Eur, a ku dňu
rozhodovania súdu vo veci samej sumu 1.001,44 Eur, ktorá predstavuje nezaplatenú predpísanú zálohu
za október 2010 vo výške zostatku v sume 55,66 Eur, predpísanú zálohu za november 2010 v sume
73,90 Eur, predpísanú zálohu za apríl 2012 v sume 83,72 Eur,  predpísanú zálohu za máj 2012 v sume
83,72 Eur, nedoplatok z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 396,71 Eur a nedoplatok z vyúčtovania za
rok 2011 vo výške 307,73 Eur. Keďže teda odporca nesplnil záväzok, ktorý na seba prevzal v článku III
bod 3.2 a čl. II. bod 2.6 zmluvy o výkone správy, súd prvého stupňa ho k splneniu uvedenej povinnosti
zaviazal a podanému návrhu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.001,44 Eur ako opodstatnenému
vyhovel. Čo sa týka námietok vznesených zo strany rodičov odporcu, a to že predmetom tohto konania
sú nároky i pôvodne uplatňované v konaní 6Ro 41/2008, v tej súvislosti považoval za potrebné uviesť,
že predmetom uvedeného konania bol nárok na zaplatenie sumy 12.688,- Sk z titulu nezaplatených
mesačných úhrad za obdobie jún až november 2007 v sume 2.226,- Sk mesačne, k tomu bol pripočítaný
nedoplatok z vyúčtovania za rok 2006 v sume 1.332,- Sk a odpočítaná úhrada 2.000,- Sk v auguste
2007, teda predmetom konania bol dlh za iné obdobie ako v prebiehajúcom konaní. Čo sa týka ďalších
námietok zo strany rodičov odporcu  resp. opatrovníka odporcu, že reklamovali vyúčtovania dodávky
tepla, vodného, stočného a ostatných služieb, pretože v uvedených vyúčtovaniach neboli zohľadnené
skutočne zaplatené platby, v tej súvislosti dôvodil, že z vyjadrení zástupkyne navrhovateľa ako i zo
samotných vyúčtovaní jednoznačne vyplynulo, že vo vyúčtovaniach sa berú do úvahy predpísané
zálohové platby za služby a skutočné náklady za poskytnuté služby, porovnaním  ktorých sa zisťuje,
či skutočné náklady prevyšujú predpísané zálohové platby, pričom vyúčtovaním zistený nedoplatok
alebo preplatok sa následne započítava s prípadnými preplatkami, t.j. sumami zaplatenými nad rámec
predpísaných zálohových platieb, resp. v prípade nedoplatkov na predpísaných úhradách sa zvyšuje dlh
i z titulu tohto vyúčtovania. Takto vykonané vyúčtovanie zálohových platieb so skutočnými nákladmi bolo
podľa názoru súdu prvého stupňa správne a obvyklé. To, že v danej veci zo strany navrhovateľa došlo
k započítaniu všetkých namietaných platieb zo strany rodičov odporcu, mal za preukázané z prehľadov
predpísaných a vykonaných úhrad zálohových platieb za roky 2007 až 2012, preto dospel k záveru, že
námietky opatrovníka odporcu v tomto konaní sú v celom rozsahu nedôvodné.  Vzhľadom ku skutočnosti,
že na ústnom pojednávaní konanom 29.11.2012 zástupkyňa navrhovateľa netrvala na zaplatení sumy vo
výške 100,- Eur, súd prvého stupňa konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Vzhľadom k tomu, že odporca neplatil preddavky za služby spojené s užívaním bytu v dohodnutom
termíne splatnosti, súd prvého stupňa ho zaviazal i k zaplateniu úrokov z omeškania, a to v zmysle ust.
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, výška ktorých bola uplatnená v súlade s ust. § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov, a to z jednotlivých súm dlhovaných za príslušné
obdobie. Zaplatenie priznanej istiny s príslušenstvom súd prvého stupňa odporcovi v súlade s ust. § 160
O.s.p. povolil v splátkach po 150,- Eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia odporcu, ktorí
predmetný byt aj skutočne užívajú a platia úhrady za užívanie uvedeného bytu, požiadali opakovane
navrhovateľa o možnosť zaplatiť dlh v splátkach. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého
stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie
veci, návrh, vyjadrenie k odporu zo dňa 01.07.2011) á 61,41 Eur, za zmenu návrhu zo dňa 29.06.2012  á
28,22 eur, za zmenu návrhu - späťvzatie zo dňa 29.10.2012  á 29,88 Eur, z odmeny za tri úkony právnej
služby /účasť na pojednávaní dňa 05.11.2012, vyjadrenie zo dňa 27.11.2012 a účasť na pojednávaní
dňa 21.11.2012/ á 61,41 Eur, plus 2 x paušálna náhrada á 7,21 Eur (rok 2010), 1x paušálna náhrada
á 7,41 Eur (rok 2011) a 6 x paušálna náhrada á 7,63 Eur (rok 2012), spolu 512,01 Eur plus 20% DPH,
čo predstavuje trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 614,41 Eur a trovy konania spolu vo výške
702,91 Eur, na zaplatenie ktorých zaviazal odporcu, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie
zrušiť a pre prípad jeho potvrdenia žiadal pripustiť dovolanie v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p.. Namietal
nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, ako aj skutočnosť, že v podaní zo dňa 26.11.2012
okrem iného podal návrh na vylúčenie sudkyne z pojednávania vo veci, no samosudkyňa v oddelení
9C rozhodla sama. Vyjadril nesúhlas s výškou dlžnej sumy, no najmä poprel penále z omeškania a
uviedol, že dňa 09.12.2012 uhradili navrhovateľovi nad rámec predpísaných preddavkov sumu 256,16
Eur a dňa 14.01.2013 sumu 383,95 Eur, pričom tieto sumy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku



nezohľadnil. Ďalej poukázal na hrubú chybu v metodike spôsobu výpočtu vyúčtovania navrhovateľa,
keďže pri výpočte nedoplatkov nebral do úvahy reálnu úhradu, ale predpis. Navrhovateľ si tak na jednej
strane cestou súdu uplatňuje právo platiť pravidelné preddavky, no svoje povinnosti voči užívateľom
bytov v jeho správe neplní, dodnes nereagoval na ústne ani písomné reklamácie spôsobu vyúčtovania
dodávok tepla. Na podporu svojej argumentácie spomenul judikát R 15/1969. Prvotná hrubá chyba
správcu bytu podľa jeho názoru väzí v roku 2007, keď vlastníkovi predmetného bytu zasiela vyúčtovanie
za rok 2006, kedy ešte nebol vlastníkom. V januári 2007 uhradila užívateľka bytu sumu 6.678,- Sk ako
trojmesačný preddavok záloh, čo však navrhovateľ retroaktívne preniesol a vyúčtoval ako dodávku tepla,
vodného a stočného za rok 2006. Týmto protiprávnym krokom začali už vo februári 2007 nedôvodne
plynúť penále, ktorých platenie odmieta. Za ďalší veľký nedostatok napadnutého rozhodnutia považoval
porušenie úradnej povinnosti bez ohľadu na námietky účastníkov konania prejudikálne posúdiť platnosť
zmluvy medzi správcom bytu a jeho vlastníkom o zabezpečovaní výkonu správy. V rozsudku sa súd
prvého stupňa podľa jeho názoru vôbec nezmienil o tom, že navrhovateľ si dodnes nesplnil povinnosť
vyplývajúcu mu z reklamácie, ktorú uplatnili užívatelia bytu voči poslednému nesprávnemu vyúčtovaniu
dodávky tepla. Na záver konštatoval, že sudca, ktorý od účastníkov jednostranne vyžaduje plnenie si
povinností či uplatňovanie práv, porušuje základné princípy spravodlivého súdneho procesu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
ktorý konštatoval, že pokiaľ odporca v konaní namieta platby za obdobie roka 2006, tieto boli predmetom
iného súdneho konania. Pri platbách namietaných odporcom, ktoré sa mali uskutočniť dňa 09.12.2012
a 14.01.2014, poukázal na to, že napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 29.11.2012 vychádzajúc zo stavu
ku dňu jeho vydania. Pripustil však, že po jeho vynesení odporca vykonal čiastkové úhrady, celkom vo
výške 498,49 Eur istiny. Zohľadňujúc uvedené vzal navrhovateľ návrh na začatie konania čiastočne späť,
a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 498,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 7,27 Eur od 01.11.2012 do 28.12.2012, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
7,27 Eur od 01.11.2012 do 15.01.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 383,95
Eur od 01.11.2012 do 16.01.2013 a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od
01.11.2012 do 24.01.2013 a navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 208 O.s.p. čiastočné späťvzatie
pripustil a konanie vo vymedzenej časti zastavil. V zostávajúcej časti navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 83,06 Eur.

Na výzvu odvolacieho súdu, či odporca súhlasí s predmetným čiastočným späťvzatím návrhu zo strany
navrhovateľa, odporca uviedol, že so späťvzatím návrhu v danej časti súhlasí, avšak vo väčšom rozsahu,
ako to navrhol navrhovateľ, keďže uhradil istinu vo výške 502,95 Eur. V ostatnom so späťvzatím
podľa svojho vyjadrenia nesúhlasí. Ďalej uviedol, že sa mu podarilo nájsť v spore s navrhovateľom
kompromisné riešenie a v danej súvislosti požiadal odvolací súd o trpezlivosť a nevydanie rozhodnutia
vo veci, pričom dodal, že ihneď po nájdení definitívneho riešenia bude odvolací súd o tejto skutočnosti
upovedomený.

Na výzvu odvolacieho súdu, či zo strany odporcu nedošlo od posledného čiastočného späťvzatia k
ďalším úhradám a či preto navrhovateľ naďalej trvá na podanom návrhu na zaplatenie istiny vo výške
502,95 Eur s príslušenstvom, navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil zostatok žalovanej istiny vo výške
502,95 Eur, ako aj 50% dlžných úrokov, pričom prevyšujúcu časť úrokov mu navrhovateľ odpustil.
Nakoľko tak po podaní návrhu došlo k úhrade uplatnenej pohľadávky, vzal navrhovateľ návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť a navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 208 O.s.p. späťvzatie pripustil
a konanie v celom rozsahu zastavil. Súčasne navrhol rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. §
146 ods. 2 O.s.p. a zaviazať odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v zmysle
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj trovy odvolacieho konania.

Na výzvu odvolacieho súdu, či odporca súhlasí s späťvzatím návrhu na začatie konania v celom rozsahu
zo strany navrhovateľa, odporca uviedol, že s predmetným späťvzatím súhlasí. Vyjadril však nesúhlas
s návrhom navrhovateľa, aby mu uhradil trovy právneho zastúpenia a trovy odvolacieho konania spolu
vo výške 726,53 Eur. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa neoprávnene priznal navrhovateľovi sumu
702,91 Eur, keď jeho výpočet považuje za zmätočný. Zároveň konštatoval, že vyčíslené trovy sú v
zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. zároveň neprimerané voči pohľadávke a preto navrhol, aby odvolací



súd náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. Ďalej poukázal na existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, keďže vlastník bytu v správe navrhovateľa je vlastníkom len de iure a de facto byt
svojho syna drží a užíva jeho matka, ktorá je tak zodpovedná za všetky mesačné úhrady i nedoplatky
vlastníka bytu voči správcovi bytu. Vlastník bytu pritom svoj byt v Prievidzi neužíval, neužíva a ani v
budúcnosti užívať nemieni. Zdôraznil, že navrhovateľ už dlhé roky odmieta všetky urgencie a návrhy na
mimosúdne vyrovnanie reálnej dlžnej sumy zo strany matky vlastníka bytu, správa sa voči nej povýšene
až arogantne. Zohľadňujúc uvedené navrhol, aby odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, alternatívne zaviazal súd prvého stupňa vydaním uznesenia o trovách konania.

Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.                   Ak späťvzatie pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa ust. § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.

Z citovaného ust. § 208 O.s.p. vyplýva, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania v čase po
rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, je povinnosťou odvolacieho
súdu vyzvať odporcu, či s predmetným späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí. Zároveň z jeho
znenia možno vyvodiť, ako to vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 1/2013 zo dňa
30. septembra 2013, že odporca nemusí svoj prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu odôvodňovať. V
zmysle uvedeného ak odporca vyslovil svoj čo aj bližšie neodôvodňovaný nesúhlas, odvolací súd nemá
inú možnosť a musí v konaní pokračovať. Nakoľko však odporca podaním doručeným  odvolaciemu súdu
dňa 30.01.2014 vyjadril svoj výslovný súhlas s čiastočným späťvzatím, a ďalším podaním doručeným
odvolaciemu súdu dňa 18.03.2014 výslovný súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania v celom
rozsahu, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že späťvzatie návrhu
na začatie konania pripustil, pôvodne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého
ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.

V zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy patrí navrhovateľovi náhrada trov konania, nakoľko v
prejednávanej veci zavinil zastavenie konania odporca. Uvedený záver odvolacieho súdu vyplýva
zo skutočnosti, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa po vynesení
rozsudku, ale pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, došlo práve pre správanie odporcu, ktorý v celom
rozsahu uhradil istinu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v prebiehajúcom konaní domáhal, vrátane 50%
príslušenstva v nadväznosti na odpustenie jeho zvyšnej časti.

Trovy konania pred súdom prvého stupňa si navrhovateľ v podaní doručenom dňa 27.11.2012 vyčíslil
nasledovne:

(i) Trovy právneho zastúpenia:

úkon      dátum vykonania  odmena

1. prevzatie a príprava zastúpenia   2010    61,41 Eur

2. podanie návrhu na začatie konania  09.12.2010   61,41 Eur

3. vyjadrenie k odporu     01.07.2011   61,41 Eur



4. zmena návrhu     29.06.2012     28,22 Eur

5. účasť na pojednávaní (odročené)  09.07.2012   17,84 Eur

5. zmena návrhu - späťvzatie    29.10.2012      29,88 Eur

6. účasť na pojednávaní     05.11.2012    61,41 Eur

7. vyjadrenie      27.11.2012    61,41 Eur

8. účasť na pojednávaní     21.11.2012    61,41 Eur

+  2 x paušálna náhrada á 7,21 Eur (rok 2010)

1x paušálna náhrada á 7,41 Eur (rok 2011)

6 x paušálne náhrady á 7,63 Eur (rok 2012)

- spolu 512,01 Eur, k tomu 20% DPH, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 614,41
Eur

(ii) Trovy konania:

- zaplatený súdny poplatok vo výške 88,50 Eur

Trovy konania pred odvolacím súdom si navrhovateľ v späťvzatí návrhu v celom rozsahu, doručenom
odvolaciemu súdu dňa 17.02.2014, uplatnil v celkovej výške 112,12 Eur za dva úkony právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.02.2013 á 61,41 Eur a späťvzatie návrhu zo dňa 10.02.2014 á 34,86
Eur, k tomu zakaždým príslušný režijný paušál (7,81 Eur za rok 2013 a 8,04 Eur za rok 2014).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zaviazal odporcu ako procesne neúspešného účastníka
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pred súdom prvého i druhého stupňa spolu vo výške 815,03
Eur (614,41 Eur + 88,50 Eur + 112,12 Eur). K uvedenému odvolací súd podotýka, že navrhovateľovi
by v prípade niektorých vyúčtovaných úkonov v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb prislúchala vyššia odmena,
než akú si vyčíslil. Nakoľko však odvolací súd nedisponuje možnosťou priznať mu viac, ako si sám
uplatnil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nevzhliadol tak dôvody na využitie
moderačného oprávnenia v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko v prejednávanej veci nezistil
existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, rovnako nepovažoval na mieste prípadnú aplikáciu ust.
§ 150 ods.  2 O.s.p., keďže nejde o drobný spor a zároveň pomer medzi výškou uplatnenej pohľadávky
a sumou trov konania nemožno považovať za neprimeraný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/77/2011", "guid": "bfddf48d-63c3-4486-b6b5-bd8430f6f792:2157b388-f652-4990-8634-4bb9ed7e5d9a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}