Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/537/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2013, sp. zn. 16Co/537/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6309204317.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/537/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6309204317.1 | 2013-11-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-712a.odsek-3 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be4e4405-bd3e-43fe-be9f-b5d184bef90a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6309204317.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/537/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309204317
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6309204317.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa LESY SR, š.p.,
Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 360 383 51, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rázusova 79, Brezno, proti odporcom 1/ P. S., nar. XX.
XX.XXXX, bytom P. G. - O., K. Z. XXX, 2/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. - O., K. Z. XXX, o
vypratanie bytu s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č. k. 5C/159/2009-199 zo dňa 15. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Miroslava Krišku, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať a odovzdať
navrhovateľovi trojizbový byt č. X., na X. poschodí, vo vchode č. X., s príslušenstvom, v obytnom dome
blok C, so súpisným číslom XXXX, na parcele č. CKN XXXX, v kat. úz. P. G., vedený na LV č. XXXX,
Katastrálneho úradu v G. G., Správy katastra G., v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
a to bez nároku na bytovú náhradu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporcom bola riadne doručená platná výpoveď z nájmu bytu s
tým, že výpovedná lehota odporcom uplynula dňa 30. 11. 2007. Odporcovia napriek tomu byt dobrovoľne
doposiaľ nevypratali, a ani nepodali návrh o určenie neplatnosti výpovede z nájmu. Odporcovia teda
užívajú byt bez právneho dôvodu, pričom za užívanie bytu ani po skončení nájmu neplatia žiadne
finančné prostriedky, ktoré by zodpovedali nájomnému a cene dodávaných služieb. Prihliadal i na tú
skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nedošlo k mimosúdnemu riešeniu medzi účastníkmi napriek
tomu, že zo strany navrhovateľa - prenajímateľa, bola voči odporcom daná možnosť vyrovnať svoj dlh
na nájomnom a úhradách za poskytované služby z predchádzajúcich rokov s tým, že následne by mohli
predmetný byt odkúpiť s povinnosťou zaplatiť v hotovosti naraz len 15% kúpnej ceny a zostatok splácať
v splátkach.

Pokiaľ ide o bytovú náhradu odporcovia počas celého konania netvrdili, a ani nepreukazovali, že
by sa v rozhodnom období, teda v čase zániku nájmu nachádzali v hmotnej núdzi, resp., že by o
pomoc v hmotnej núdzi požiadali príslušné orgány. Nepriaznivá sociálna situácia odporcov sama o sebe



nepostačuje pre právny záver, že sú, resp. v rozhodnom období, boli v hmotnej núdzi. Okresný súd
pri prejednaní veci nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie bytovej
náhrady odporcom, a to ani formou prístrešia najmä s prihliadnutím na to, že na strane odporcov išlo
o nájomcov, ktorý dlhodobo, niekoľko rokov neplatili nájomné a dlžoby sú niekoľko rokov vymáhané aj
exekučne.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
odporcovia 1/ a 2/. Opätovne tvrdili, že na ich strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých mal okresný súd návrh zamietnuť. Poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu v dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu odporcu 1/ a jeho následnej invalidity. Odporca 1/ je ťažko zdravotne
postihnutý a odporkyňa 2/ je sama nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Brezno,
keď súčasne zabezpečuje starostlivosť a opateru svojej matky, ktorá je odkázaná na jej pomoc. Jej
príjmom je len dávka v nezamestnanosti vo výške 90 € mesačne. Tvrdili, že navrhovateľovi splácajú
prostredníctvom exekútorského úradu mesačne 200 € a po úhrade všetkých nevyhnutných potrieb im
nezostáva suma, ktorá by predstavovala životné minimum plnoletej fyzickej osoby. Navrhli, aby odvolací
súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu a určil im právo na bytovú náhradu.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcov v písomnom vyjadrení uviedol, že odporcovia naďalej neplatia ani
po vyhlásení a doručení rozsudku okresného súdu náklady nimi prijímaného plnenia, teda bezdôvodne
sa obohacujú aj v roku 2013, pričom dlh narastá po celé roky, a to ich úmyselným ignorovaním platieb
a odmietaním sa odsťahovať z veľkého trojizbového bytu. Synovia odporcov disponujú možnosťou
im poskytnúť bývanie. Odporcovia nepreukázali snahu nájsť si iné ubytovanie, nakoľko tento stav im
dlhodobo vyhovuje. Napriek tomu navrhovateľ prejavil snahu zabezpečiť im náhradné bývanie, avšak aj
uvedenú snahu odporcovi odignorovali. Tvrdenie odporcov, že vznik škody má pôvod v chorobe odporcu
1/ sa podľa neho nezakladá na pravde a napriek tomu, že v bytovom dome je 24 nájomcov, ktorí majú dlhy
vyrovnané, len odporcom dlh rastie konkrétne len na istine o viac ako 100% a teda je zrejmé, že zo strany
odporcov ide o úmyselné neplatenie nájomného. Odporkyňa 2/ pracuje, predáva ovocie a zeleninu,
vykonáva aj upratovacie práce, napriek tomu dlh na nájomnom spolu s odporcom 1/ nehradili. Naviac,
odporcovia nepreukázali ich „hmotnú núdzu z objektívneho dôvodu“ ku dňu ukončenia nájomného
pomeru ani k inému obdobiu, a ani k vyhláseniu samotného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 81,46 €.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd Brezno o nároku navrhovateľa po prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 5C/159/2009-127
zo dňa 18. 05. 2012, ktorý rozsudok bol uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
16Co/331/2012-145 zo dňa 22. 11. 2012 ( ďalej v texte len „zrušujúce uznesenie“ ) zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. Už prvým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť vypratať
a odovzdať navrhovateľovi trojizbový byt č. X na X. poschodí, vo vchode č. X s príslušenstvom, v
obytnom dome blok C súp. č. XXXX, na parcele č. CKN XXXX/X, v k.ú. P. G., vedený na LV č. XXXX na
Správe katastra G. (ďalej v texte len „byt“), a to bez nároku na bytovú náhradu. K zrušeniu rozhodnutia
prvostupňového súdu došlo v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., nakoľko v časti rozhodnutia
o bytovej náhrade sa okresný súd dostatočne neriadil ust. § 157 ods. 2 O. s. p., nemal v tejto časti
dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd tak bol nútený konštatovať, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
porušením práva na spravodlivé súdne konanie, nakoľko okresný súd žiadnym spôsobom neuviedol,
akým spôsobom vyhodnotil tvrdenia odporcov, ktorí uvádzali, že boli a sú v zlej sociálnej situácii, a
teda, či v ich prípade nejde o hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov, ktorú je nutné skúmať ku dňu
ukončenia nájomného pomeru, na základe ktorých by nájomcom vzniklo právo na náhradné ubytovanie
alebo prístrešie.



Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, v tejto časti bolo už v zrušujúcom
uznesení krajského súdu konštatované, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
a vyvodil z neho i správny právny záver, ak vyhodnotil, že odporcovia 1/a 2/ užívajú predmetný byt
bez právneho dôvodu. Už v tom čase bolo preukázané, že za užívanie bytu navrhovateľovi neplatia
žiadne finančné prostriedky, a teda na úkor navrhovateľa sa bezdôvodne obohacujú, pričom aj napriek
dlhodobej ústretovosti navrhovateľa svoj dlh voči nemu nijako neznížili. Odvolací súd preto už v
zrušujúcom uznesení konštatoval, že návrh v tejto časti je dôvodný a okresný súd dôvodne uložil
odporcom 1/ a 2/ povinnosť vypratať a odovzdať navrhovateľovi predmetný byt. Spornou ostala len
otázka bytovej náhrady.

Okresný súd po vrátení veci doplnil dokazovanie a zisťoval, či odporcovia poberali a poberajú dávky
sociálnej pomoci, resp. boli, či sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, prípadne poberajú invalidný,
resp. iný dôchodok, a to v rozhodnom období, teda v čase ukončenia nájmu, ako aj v nasledujúcom
období. Z listinných dôkazov predložených zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica,
okresný súd zistil, že odporcovia 1/ a 2/ v roku 2009 až 2012 o dávku v nezamestnanosti nepožiadali.
Odporkyňa 2/ v zmysle Správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Brezno (zo dňa 14. 02. 2013), nebola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jej posledná evidencia bola od 01. 11. 2003 do 01.
09. 2004, teda v rozhodnom období odporkyňa 2/ evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie nebola.
Z ďalšej správy úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 22. 02. 2013 vyplýva, že odporcovia nie sú
poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, odporca 1/ je od 01. 01. 2009 poberateľom peňažného príspevku
zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18 € mesačne a odporkyňa 2/ až v novembri v roku
2012 požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa správy zo Sociálnej poisťovne - ústredie
Bratislava zo dňa 03. 04. 2012 bolo zistené , že odporca 1/ je poberateľom invalidného dôchodku od
21. 06. 2005, keď v zmysle prílohy je zrejmé, že tento poberal invalidný dôchodok v roku 2009 vo výške
469,80 € mesačne, v roku 2010 vo výške 484,20 € mesačne, v roku 2011 vo výške 493 € mesačne, a
v roku 2012 vo výške 509, 30 € mesačne.

Odvolací súd nemohol opomenúť ani dokazovanie týkajúce sa záujmu navrhovateľa zabezpečiť
odporcom náhradné bývanie. Obec P. G., v písomnom vyjadrení k žiadosti o súčinnosť pri zabezpečení
bytovej náhrady zo dňa 04. 11. 2011 navrhovateľovi uviedla, že: „odporcovia nesúhlasia vzhľadom k
zdravotnému stavu odporcu 1/ s rozhodnutím o dočasnom náhradnom bývaní v zariadení sociálnych
služieb a snažia sa danú záležitosť riešiť v rámci možností vlastnej rodiny“. Súčasne odporcovia podali
písomnú žiadosť o nájomný obecný byt. Odporcovia boli následne Obcou P. G. vyzvaní k doplneniu
tejto žiadosti, (teda k preukázaniu splnenia podmienok stanovených pre nájomcov uvedených v § 3 a
§ 4 Všeobecne záväzného nariadenia Q. P. Balog č. 5/2010 o podmienkach prideľovania nájomných
bytov obstaraných s podporou štátu), avšak odporcovia potrebné doklady nepredložili, neoznámili dôvod
nedoplnenia žiadosti, ani to, či ich záujem o nájomný byt naďalej trvá, preto obec považovala ich
žiadosť za bezpredmetnú. Zároveň v tomto vyjadrení obec potvrdila, že odporkyňa 2/ je od 02. 09. 2004
zamestnaná ako opatrovateľka Obce Čierny Balog. Odporkyňa 2/ na pojednávaní pred okresným súdom
dňa 15. 03. 2013 naviac potvrdila, že naďalej pracuje ako opatrovateľka pre obec a v súčasnej dobe
zabezpečuje starostlivosť o chorú matku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd dôvodne konštatoval, že odporcovia nepreukázali
svoju hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov v čase ukončenia nájmu v zmysle ust. § 712a ods. 3
Občianskeho zákonníka, nakoľko hmotná núdza sa preukazuje podľa kritérií stanovených zákonom č.
599/2003 Z. z. ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú,
nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si
príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. V prípade odporcov nešlo o takýto stav v
čase zániku nájmu, odporcovia neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, poberateľom invalidného
dôchodku bol výlučne odporca 1/, a odporkyňa 2/ bola s výnimkou obdobia od 01. 11. 2003 do 01.
09. 2004 zamestnaná. Ani následne v rokoch 2009 až 2012 odporcovia o dávku v nezamestnanosti
nepožiadali. Odporca 1/ len od 01. 01. 2009 poberá peňažný príspevok na kompenzáciu - diétu vo výške
18,06 € a odporkyňa až v novembri roku 2012 požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie. Odporca
1/ poberal invalidný dôchodok už od roku 2005 a od roku 2009 sa mu priebežne invalidný dôchodok
v každom kalendárnom roku zvyšoval. Napriek týmto skutočnostiam odporcovia 1/ a 2/ od roku 2012



nehradili dobrovoľne žiadne nájomné. Okresný, ako aj odvolací súd prihliadal na okolnosť - dlhodobo
niekoľko rokov trvajúci stav zadĺženia a nesplácania dlžôb voči navrhovateľovi.

Po preskúmaní veci preto odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p..

Naviac v odvolaní odporcovia neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložili žiadne
nové dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Okresný súd sa preto
správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd preto v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu doplnil dokazovanie a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé na základe akého ustanovenia
právneho predpisu rozhodol, akými úvahami, skutočnosťami, resp. dôkazmi sa pri rozhodovaní o otázke
bytovej náhrady riadil, ako aj to, ako vec právne posúdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie odporcov za dôvodné.
Prvostupňový súd správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, ak odporcovia 1/ a 2/ bez právneho
dôvodu užívajú byt, za toto užívanie neplatia žiadny nájom, prípadne po ukončení nájmu odplatu, a
súčasne odporcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že v čase ukončenia nájmu sa nachádzali v hmotnej núdzi
z objektívnych dôvodov. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí
uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto
rozhodnutí, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu (v zmysle § 14 ods. 1
písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb /ďalej v texte len „vyhláška“/) + režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky). Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 81,46 €, ktoré trovy konania sú
odporcovia povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi, a to na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Miroslava Krišku, advokáta, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní.

Právny zástupca navrhovateľa si dodatočne po verejnom vyhlásení rozsudku uplatnil i ďalšie trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z odmeny za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku a s tým
súvisiaci režijný paušál, ako aj stratu času a cestovné. Uvedené trovy odvolacieho konania však odvolací
súd navrhovateľovi nepriznal, nakoľko úkon právneho zástupcu - účasť na verejnom vyhlásení rozsudku
nepovažoval za účelný v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol
právny zástupca navrhovateľa len upovedomený, nevznikla mu preto povinnosť, ale právo zúčastniť sa
osobne tohto verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28. 11. 2013 o 08. 35 hod.. Odvolací súd uznáva, že
súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu vynaložených trov konania, avšak
tieto musia byť vynaložené účelne. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na
náhradu trov konania je však účelnosť trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaložených trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.
Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok
a aj keď má účastník nárok na ich náhradu, nakoľko bol úspešný, každý úkon alebo každé platenie
trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania totiž musia byť v spore v
príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatňovaného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.



Trovy právneho zastúpenia súvisiace s účasťou právneho zástupcu navrhovateľa na verejnom vyhlásení
rozsudku, ak na tomto verejnom vyhlásení rozsudku nedošlo zo strany právneho zástupcu k žiadnemu
procesnému úkonu, nemožno považovať za trovy konania vynaložené účelne, nakoľko neboli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03). Odvolací súd konštatuje, že samotnou účasťou na verejnom vyhlásení rozsudku, nedošlo zo
strany právneho zástupcu k žiadnemu procesnému presadzovaniu nároku alebo procesnej ochrane proti
takémuto tvrdenému nároku. Naviac, právny zástupca navrhovateľa prítomný na verejnom vyhlásení
rozsudku si trovy právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou na ňom neuplatnil a došlo k nemu až po
vyhlásení rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.