Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoE/35/2012 z 18. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. júla 2012, sp. zn. 4CoE/35/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7607214050.1 Krajský súd Košice | 4CoE/35/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7607214050.1 | 2012-07-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fed4bca0-47a5-411a-9437-8d32c11d853c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7607214050.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607214050
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607214050.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mliekarenská 10, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnej B. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Š., Ž. XXX, o
vymoženie 921,81 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Exekútorský úrad so
sídlom v Košiciach, Jantárova 30, pod sp.zn. EX 3199/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. februára 2012, č. k. 8Er/598/2007-67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením

1/ exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil

2/ oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie
vo výške 33,62 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský
rozsudok č. UD-48/07-EK zo dňa 10.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2008 a
vykonateľnosť dňa 02.01.2009. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
27.770,65,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania ročne od 10.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 93,- Sk a náhradu trov konania vo výške 1.000,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku súd
prvého stupňa zistil, že priznaná istina pozostáva z konečného záväzku dohody uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou, ktorý je tvorený zostávajúcimi nesplatenými splátkami dlhu podľa splátkového
kalendára vo výške 15.962,90,- Sk, neuhradených sankcií zo zmluvnej pokuty podľa čl. 6.2c) dohody vo
výške 804,64,- Sk a mimoriadnej splátky na úhradu konečného záväzku podľa zmluvných ustanovení
dohody vo výške 4.618,16,- Sk. Ako príslušenstvo bol priznaný úrok 6 % z priznanej sumy od 10.01.2007
do zaplatenia, zmenková odmena vo výške 93,- Sk. Rozhodcovský rozsudok sa opiera o ustanovenia
§ 558 Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu, ust. § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka o zmluvnej
pokute a o ust. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Oprávnený spolu s exekučným
titulom predložil súdu Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a na žiadosť súdu postupne



Zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi pôvodným veriteľom TatraCredit, a.s., Kežmarok a
súčasným oprávneným zo dňa 15.10.2005 s prílohou a Zmluvu o prenájme.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že pohľadávka pôvodného veriteľa TatraCredit, a.s., Kežmarok voči
povinnej bola postúpená oprávnenému Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2005, pričom
postúpená pohľadávka sa týkala Dohody o uznaní dlhu č. 1495413053 so splátkovým kalendárom, ktorú
podpísala povinná dňa 20.07.2006 a oprávnený dňa 27.7.2006

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení a vychádzajúc z ust. § 57 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
dospel k záveru, že Dohoda o uznaní dlhu, ktorú oprávnený s povinnou uzavrel, nie je dohodou o uznaní
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale ide vlastne o novú dohodu, ktorá nesie všetky znaky
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré popisuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd uzavrel,
že uvedený vzťah je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda jedná sa o dodávateľa a taktiež povinný napĺňa všetky znaky spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Exekučný titul bol teda vydaný na základe Dohody o uznaní, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy a rozhodcovskú doložku, ktorá je jej súčasťou považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
teda neplatnú. Uviedol, že je zrejmé, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť. Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej
doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkými úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho
rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím
mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Keďže zmyslom, cieľom a účelom
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú, a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v
konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

O trovách exekúcie rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal oprávneného s poukazom na skutočnosť,
že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že oprávneným predložený exekučný
titul bol vydaný na základe dohody, ktorú súd považuje za neplatnú z titulu rozhodcovskej doložky a teda
mal za to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Trovy exekúcie predstavujú sumu 33,62 eura, z
čoho paušálna odmena činí 19,92 eura , t.j. 6 x 3,32 eura za 6 úkonov, DPH 5,60 eura, a hotové výdavky
(poštovné) 8,10 eura.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 143,68 eura.

V odvolaní poukázal na skutočnosť, že predmetom rozhodcovského konania bol zmenkový nárok
z vlastnej zmenky vystavený povinnou a preto vymáhaný nárok nie je možné považovať za nárok



vyplývajúci z dohody, ale sa jedná o zmenkový nárok. Namietal správnosť záverov súdu prvého stupňa
vo vzťahu k Dohode o uznaní dlhu a v jej posúdení ako spotrebiteľského vzťahu. Uviedol, že podpisom
dohody povinná uznala svoj záväzok voči oprávnenému čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazala sa ho
uhradiť v lehote 3 dní. Tento záväzok mal byť už v čase uzavretia dohody uhradený a teda dohodou
sa záväzok nezaložil. Postavenie povinnej je tak postavené do roviny, v ktorej za neplnenie svojich
povinností povinná nie je nijako sankcionovaná.

Za nesprávnu považoval aj argumentáciu založenú na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky.
Poukázal na to, že prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené len ako alternatíva
k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Právo a povinnosť žalovaného postupovať v
rozhodcovskom konaní vyplýva zo zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rovnako ako je
tomu v prípade, ak je konanie začaté pred všeobecným súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok. Z ust. písm. q/ v prílohe č. 1 smernice č. 93/13/EHS vyplýva, že je zakázané osobitne
len také dojednanie, podľa ktorého by sa mala vec zo spotrebiteľskej zmluvy prejednať v arbitráži
nepodliehajúcej žiadnym právnym predpisom, t.j. rozhodcovské konanie nevylučuje. Z uvedeného
vyplýva, že prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné a teda rozhodcovská
doložka je prípustná aj v spotrebiteľskej zmluve aj ako individuálne nedojednaného ustanovenia. Uviedol,
že Občiansky zákonník zakazuje výlučne také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľa nútilo pri podávaní
žaloby postupovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Súčasne ako právny následok porušenia tohto
zákazu zákon zakotvuje neprijateľnosť výlučne len toho ustanovenia v rozhodcovskej doložke a nie
celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že z formulácie rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9
ods. 9.1 dohody vyplýva, že osoba podávajúca žalobu sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred
všeobecným súdom alebo pre konanie pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania a teda konanie pred rozhodcom je len
alternatívne. Vzhľadom na uvedené mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom
prípade neprijateľnou podmienkou.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza
nasledovné:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia dohody). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len
demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len
o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa,
aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní
pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca,



ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
účinného od 1.1.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že
rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak
je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného
rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.

Z tohto dôvodu neobstojí odvolacia námietka oprávneného. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v Dohode o uznaní dlhu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase
uzavretia dohody) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom sa konštatuje, že „ak je zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví
o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy oprávnený len konkrétne
určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo odvolanie oprávneného
opodstatnené.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil výrok súdu prvého
stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na náhradu
trov súdneho exekútora, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že oprávnený predložil
nespôsobilý exekučný titul. Trovy súdneho exekútora boli súdom prvého stupňa priznané v súlade
s vyhláškou 288/1995 Z.z. a oprávnený vo svojom odvolaní ani výšku priznaných trov nenamietal a
neuplatnil ani osobitné námietky proti povinnosti náhrady trov exekúcie. Preto odvolací súd uznesenie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj vo výroku o trovách exekúcie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov exekúcie a ostatným účastníkom konania
v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.