{"guid": "c1fe3998-e464-441f-8b13-fa042fe18fa9:2de212e5-cb87-4ae6-8678-e18e13e39aff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1", "spisova_znacka": "3CoP/26/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/26/2013 z 7. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. januára 2014, sp. zn. 3CoP/26/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1", "identifikacne_cislo": "8812214172", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2014-01-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2de212e5-cb87-4ae6-8678-e18e13e39aff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214172
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812214172.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Evy Šofrankovej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr.
Anny Ilčinovej, PhD a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci navrhovateľa A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/XX, Q. W. M., proti odporkyni C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, Q. W. M.,
právne zastúpenej JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, Hencovská 2043, Hencovce, za účasti
maloletých detí T. N., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX a L. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/420/2012-110 zo dňa 20.05.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zverení mal. T., mal. W. a mal. L. do osobnej starostlivosti otca,
vo výroku o výživnom, o úprave styku, vo výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol a vo
výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Q. nad M. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. Maloleté deti T. N., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar.
XX.XX.XXXX a L. N., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Odporkyňu zaviazal
platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľa, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil tak, že
odporkyňa je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý prvý a tretí víkend v mesiaci od piatka
17.00 hod. do nedele do 17.00 hod, každý týždeň v mesiaci v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00
hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 24.12. od 08.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a v
nepárnom roku od 26.12. od 08.00 hod. do 27.12 do 09.00 hod., počas Veľkej noci v párnom roku od
piatka 08.00 hod. do soboty do 19.00 hod. a v nepárnom roku od nedele od 08.00 hod. do pondelka
do 19.00 hod.; počas letných prázdnin od 01.07 od 08.00 hod. do 14.07. do 19.00 hod. a od 01.08 od
08.00 hod. do 14.08. do 19.00 hod.. Návrh v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré uskutočnil výsluchom účastníkov,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí,
potvrdením mesta Q. nad M. o poslednom spoločnom pobyte účastníkov konania, správou kolízneho



opatrovníka, správou ÚPSVaR, referátom poradensko-psychologických služieb, listinnými dokladmi o
prijímoch a výdavkoch účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými spismi tamojšieho súdu sp.
zn. 4P/22/2012 a sp. zn. 8P/206/2010, správou OOPZ Hanušovce nad Topľou, výsluchom maloletých
detí, výsluchom svedkov Y. T. a Y. T., Citoval ust. § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“)
a uzavrel, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel. Keďže nebolo možné očakávať obnovenie spolužitia, súd manželstvo účastníkov konania
rozviedol s odôvodnením, že navrhovateľ a odporkyňa od apríla 2012 nežili v spoločnej domácnosti, a
preto boli ich rodičovské práva a povinnosti upravené rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 8P/206/2010,
ktorým súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a tá sa realizovala
v dvojtýždňových intervaloch. Odporkyňa na čas po rozvode manželstva súhlasila s takouto formou
starostlivosti, ale navrhovateľ žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti odôvodňujúc, že
u matky nie sú vytvorené vhodné podmienky. Súd mal za preukázané, že od úpravy rodičovských práv a
povinností do doby konania o rozvod manželstva s ktorým konaním je spojená úprava rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky a maloletých detí.
Odporkyňa naďalej býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde nie je vytvorené prostredie pre výchovu
školopovinných detí. Počas trvania striedavej osobnej  starostlivosti odporkyňa zabezpečovala deťom
základné životné potreby, avšak neprejavovala záujem o trávenie voľného času s deťmi, čo maloletí
negatívne vnímali. Navrhovateľ uhrádzal všetky náklady spojené s kúpou ošatenia, obuvi, školských
a iných bežných potrieb detí. Súd vypočul aj maloleté deti a bol toho názoru, že vzhľadom na svoj
vek sú spôsobilé vyjadriť svoj názor. Maloleté deti nielen pred súdom, ale aj pred psychológom a
kolíznym opatrovníkom opakovane vyjadrili svoje prianie bývať u otca a matku navštevovať. Súd nemal
za preukázané tvrdenia odporkyne, že maloleté deti majú strach prejaviť svoj skutočný názor a sú
navrhovateľom zámerne ovplyvňované a navádzané proti odporkyni. Z dôvodu lepších osobnostných,
sociálnych a materiálnych predpokladov k prevzatiu zodpovednosti za maloleté deti, súd ich druhým
výrokom zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa.

Súd prvého stupňa prihliadol na zlú finančnú situáciu odporkyne, ktorá je nezamestnaná, bez príjmu a
tretím výrokom ju zaviazal platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Pri úprave styku odporkyne
s maloletými deťmi, súd vychádzal z konfliktných vzťahov medzi manželmi, preto bol toho názoru,
že neobmedzená úprava styku by nebola v záujme maloletých. Poukázal na odporúčanie súdnej
znalkyne v znaleckom posudku vypracovanom pre súdne konanie vedené pod sp. zn. 8P/206/2010,
ktorá odporúčala stanoviť presné pravidlá pri stretávaní. Bol toho názoru, že udržiavanie a rozvíjanie
vzťahu medzi deťmi a matkou, je v záujme ich zdravého citového vývoja, a preto štvrtým výrokom
presne vymedzil právo matky stretávať sa s deťmi tak, aby ich vzájomný kontakt bol čo najčastejší
a najprospešnejší. Piatym výrokom súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
požadoval úpravu styku neobmedzene. Posledným výrokom rozhodol o trovách konania v zmysle § 144
Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku, len proti výroku, ktorým súd zveril maloleté deti
do osobnej starostlivosti navrhovateľa a proti výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol
odvolanie odporkyňa. Namietala, že súd prvého stupňa dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za
to, že v tomto prípade nedošlo k takej zmene pomerov a takej intenzity, ktorá by odôvodňovala zmenu
osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletým deťom, aby súd nevyhovel jej návrhu ponechať maloleté
deti v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Uviedla, že nezmenila svoje bytové pomery
a nevhodnosť výchovného prostredia bola preukázaná iba jediným incidentom (výstupom starého
otca). Bola toho názoru, že súd vôbec nezisťoval a nemal preukázané, ako deti trávili čas počas ich
trvania manželstva. Súd vo svojom konštatovaní o nezáujme odporkyne o trávenie voľného času detí
nezohľadnil jej finančnú situáciu, ktorá jej neumožňuje navštevovať s deťmi kúpaliská, cestovať a pod..
Ďalej uviedla, že navrhovateľ výraznou mierou narušuje objektivitu výpovedí detí a možno predpokladať
ich programovanie otcom. Navrhla zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporkyňa síce nezmenila bytové pomery, ale
podmienky u matky nie sú vôbec vhodné pre výchovu maloletých detí hlavne z dôvodu, že starý



otec maloletých detí požíva alkoholické nápoje, potom vykrikuje dlho do noci a deti sú tým zbytočne
stresované. Poznamenal, že v júli otec odporkyne, ktorý bol v tom čase opitý zavolal na maloletého T.
políciu s tým, že mu pokazil kosačku. Nie je pravdou, že odporkyňa poskytuje dostatočnú starostlivosť
o deti, lebo maloletý T. už viackrát prispieval matke na stravu a nie malou sumou. Odporkyňa nedokáže
zabezpečovať základné potreby detí, keďže v domácnosti majú problém zaplatiť inkasové poplatky (plyn,
elektrinu, vodu, atď.). Odporkyňa si požičiava peniaze aj na zabezpečenie potravín, čo nie je dobrý
príklad pre deti, neprejavuje skutočný záujem o maloleté deti, netrávi s nim voľný čas, pretože podľa jej
vyjadrení nemá čas aj napriek tomu, že je nezamestnaná. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.

Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 22.08.2013 uviedol, že maloleté deti sa vyjadrili bez prítomnosti
rodičov, že im striedavá starostlivosť nevyhovuje. Maloletý syn má v otcovi oporu a citové zázemie,
maloleté dcéry vyjadrili nevôľu žiť a bývať u matky v prostredí, v ktorom sa necítia dobre, hlavne kvôli
hádkam a nezhodám, ktoré vyvoláva starý otec zo strany matky pod vplyvom alkoholických nápojov.
Poznamenal, že matka nepreukázala záujem a vôľu zmeniť svoje bytové podmienky aj napriek tomu,
že má v tom istom meste svoj vlastný trojizbový byt. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

Odvolací súd prejednal rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a bez nariadenia pojednávania
v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd s poukazom
na ust. § 206 ods. 2 O.s.p. neposudzoval a nepreskúmaval výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené z dôvodu, že suspenzívny (odkladný) účinok opravného
prostriedku sa tohto výroku nedotýkal. Preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol
právoplatnosť. Pretože s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 113 O.s.p.) a odporkyňa odvolaním napadla
výrok o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a výrok, ktorým súd návrh v prevyšujúcej
časti zamietol, súd preto v odvolacom konaní preskúmal výroky nielen  o zverení mal. detí do osobnej
starostlivosti otca, ale aj súvisiace výroky o výživnom, úprave styku a o trovách konania.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že je v záujme maloletých detí, aby boli
zverené do osobnej starostlivosti otca a odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu
stotožňuje. Zároveň poukazuje na presvedčivosť odôvodnenie rozsudku v tomto smere a na doplnenie
správnosti uvádza:

Pri rozhodovaní o výchove detí sa súdy majú riadiť prioritne vždy záujmom dieťaťa. Je treba, aby si súdy
vždy našli bezpečný podklad pre hodnotenie osobných a povahových vlastností rodičov a prostredia, v
ktorom rodičia žijú. Musia zistiť, aký majú vzťah rodičia k deťom a ako sa o ne dosiaľ starali.



Nespôsobilosť dieťa vychovávať zo strany rodiča je daná najmä jeho zdravotným stavom, či už po
fyzickej alebo psychickej stránke, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia, neexistujúcim,
nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva nevhodnosť kvality výchovného prostredia zo strany matky.
Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa
22.03.2013 uviedol, že bytové podmienky u matky detí sú z hľadiska výchovy a ďalšieho psychického
a citového vývinu detí nevyhovujúce, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj psychologička na základe
svojich zistení.  Nevhodnosť výchovného prostredia nepochybne indikuje aj správa OOPZ Hanušovce
nad Topľou zo dňa 25.04.2013 o tom, že v dome starých rodičov zo strany matky zasahovala polícia
dňa 12.01.2013 v čase okolo 23.00 hodiny. V správe bolo uvedené, že starý otec maloletých detí hlasno
kričal a nadával, rozsvietil svetlá po dome a zobudil celú rodinu. Skutočnosť, že sa nejednalo o ojedinelý
prípad bola potvrdená aj výpoveďami matky, maloletého T. a W. na pojednávaní súdu prvého stupňa,
ktoré sa konalo dňa 02.05.2013.  Maloleté deti potvrdili , že majú strach zo starého otca, keď je pod
vplyvom alkoholu, sú nevyspaté a nepokojné, v škole sa nevedia sústrediť. Na základe uvedeného nie
je možné dospieť k záveru, že by bol starý otec vhodným vzorom správania sa pre maloleté deti, a
preto prostredie u odporkyne nie je vhodné pre výchovu maloletých detí. Za tohto stavu sa odvolací súd
stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého stupňa vo vzťahu k zvereniu maloletých
detí do osobnej starostlivosti otca.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne ohľadom neprípustnosti použitia výpovedí maloletých detí
pred súdom, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 22.08.2013, v ktorom
uviedol, že deti prejavili snahu vypovedať na súde už pri ich prvom rozhovore a že maloleté deti sú
rozumovo a emocionálne vyspelé na to, aby mohli zhodnotiť danú rodinnú situáciu. Na pojednávaní bol
niekoľkokrát verbálne overovaný ich záujem, či chcú slobodne vypovedať, pričom na deti nebol vyvíjaný
žiaden nátlak. Opakovane vyjadrili svoj súhlas, a preto súd uznal za vhodné ich vypočuť. Odvolací súd
poznamenáva, že maloleté deti vyjadrili prianie žiť a bývať u otca a s matkou sa len stretávať nie len na
súde, ale aj osamote pred kolíznym opatrovníkom a psychologičkou.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloleté deti vo svojich výpovediach viackrát potvrdili
nezáujem matky o trávenie času s nimi, že počas pobytu u matky s deťmi trávila voľný čas prevažne ich
stará matka, napríklad vychádzkami do prírody. K odvolacej námietke odporkyne, že súd nezohľadnil jej
finančnú situáciu je nutné poznamenať, že nie k všetkým voľnočasovým aktivitám sú potrebné finančné
prostriedky. Na druhej strane u navrhovateľa bol potvrdený skutočný záujem o detí, ktorý vyplýva nielen
zo znaleckého posudku PhDr. E. L. zo dňa 07.04.2011, ale aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka a
výpovedí detí. Podľa vyjadrení detí sa im otec venuje neustále, pripravuje im zaujímavý program a
všetky práce a aktivity vykonávajú spoločne. Navrhovateľ sa s deťmi učí, pravidelne sa zúčastňuje na
rodičovských schôdzkach maloletých detí, čo potvrdzuje aj prehľad účasti rodičov (č. l. 55-57 spisu),
sprevádza ich na mimoškolské aktivity, trávi s nim voľný čas, športuje s nimi, spoločne chodia do prírody,
navštevujú kultúrne podujatia, bohoslužby, otec sa riadne stará o domácnosť a zabezpečuje všetky
životné potreby mal. detí. Preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol správne,
ak zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil s výškou výživného, ktorú súd prvého stupňa určil vzhľadom
na finančnú situáciu odporkyne, ktorá je nezamestnaná a jej príjem pozostáva z podpory v
nezamestnanosti. Keďže výživné 30 % zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa je minimálne
výživné, ktoré musí platiť každý rodič bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery, rozhodol súd prvého
stupňa správne, ak zaviazal odporkyňu platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy
životného minima.

Maloleté deti majú k odporkyni pozitívny vzťah, neodmietajú ju a majú ju radi a chcú sa s ňou stretávať,
avšak s prihliadnutím na vzájomné vzťahy navrhovateľa a odporkyne, ktoré sú konfliktné, odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že neobmedzená úprava styku by nebola v záujme
maloletých detí, a preto bolo potrebné stanoviť presné pravidlá stretávania sa, aby nedochádzalo k
ďalšiemu psychickému zaťažovaniu detí.



Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o rozvode manželstva,
lebo odvolaním tento výrok rozsudku nebol napadnutý, ako správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 O.s.p v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o mal. deti, ktoré možno začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/420/2012", "guid": "b61dd668-9789-48a7-bb5e-0cb386353a40:98c5861c-68fb-4b48-a4d6-5633644fa929", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}