{"guid": "c1e80313-12ca-4f31-b1da-bcf26c14f376:677b2c54-a71f-41dc-879a-5745f6204586", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2", "spisova_znacka": "20S/145/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/145/2013 z 25. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2016, sp. zn. 20S/145/2013, ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2", "identifikacne_cislo": "5013201106", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Kvetková", "sudca_id": 1026, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kvetkova-1026", "datum_vydania": "2016-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/677b2c54-a71f-41dc-879a-5745f6204586", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/145/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201106
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5013201106.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej, členov
senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: T E S L A Liptovský
Hrádok, a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, právne zastúpená
advokátskou kanceláriou JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v
konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. 1100308/1/473646/2013 zo dňa 02.10.2013, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 9515401/5/2853844/2013 zo dňa 17.06.2013 Daňový úrad Žilina (ďalej
len „správca dane“) vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 372,17 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt v
rozpore s § 49 ods. 7 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odpočítal daň z dokladu č.
92/1569, z faktúry č. 16695 zo dňa 02.09.2009 vo výške 19% sumu 135,58 € za služby súvisiace s
nájmom dvoch osobných automobilom Škoda Superb, ev.č. BA 761 TD a Škoda Octavia, ev.č. BA 762
TD. Daňový subjekt mal predmetné automobily prenajaté podľa rámcovej zmluvy pre operatívny nájom
motorových vozidiel č. 712 zo dňa 10.01.2008, uzavretej  medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom. Suma bez DPH je na každej faktúre rozčlenená na dve čiastky, a to na
čiastku za nájom a čiastku za služby s nájmom súvisiace. Daň z pridanej hodnoty zo samotného nájmu
si daňový subjekt neodpočítal. Výška mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za
služby súvisiace s týmto poskytované, je uvedená v nájomnej zmluve na základe položiek uvedených
v bode 4.2.1. Položky, ktoré nie sú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí si ich nájomca, sú
uvedené v bode 4.2.2. zmluvy. Na faktúrach je v zmysle bodu 4.2.4. mesačná platba rozdelená na časť
pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a na časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. Cieľom
plnenia pre zákazníka pri prenájme motorového vozidla je prenájom ako hlavné plnenie, keď ostatné
služby spojené s týmto nájmom, napr. náklady spojené s dodaním vozidla, poistné na povinné zmluvné
poistenie, havarijné poistenie, náklady na cestnú daň, na údržbu, pravidelný servis, výmena súčiastok
a pneumatík, nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia.

Správca dane rozhodoval skorším rozhodnutím Daňového úradu Liptovský Mikuláš, a to dodatočným
platobným výmerom č. 660/230/67442/2011/Kand zo dňa 30.11.2011 (ďalej len „skoršie prvostupňové
rozhodnutie“), ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím č. 1040510/3399286/2012/5141 zo dňa 16.03.2012
(ďalej len „skoršie druhostupňové rozhodnutie“), v ktorom zhodne s preskúmavaným rozhodnutím



žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty.
Uvedené rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Žiline č.k.
20S/50/2012. V tomto konaní krajský súd rozsudkom č.k. 20S/50/2012-39 zo dňa 25.09.2012 skoršie
rozhodnutie žalovaného vo veci zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie  (ďalej len
„skoršie rozhodnutie súdu“).

V skoršom rozsudku krajský súd konštatoval, že nakoľko v predmetnej leasingovej zmluve účastníci
nedefinovali charakter služieb, ktoré sú v súvislosti s nájmom poskytované, bude potrebné, aby vo
vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny orgán vykonal dokazovanie a vyslovil záver,
či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla
nemohla byť realizovaná alebo sa jedná o iný druh služby.

V zmysle tohto skoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vykonal správca dane dokazovanie, a to
vypočutím svedka Ing. F.J.. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 17.05.2013, v ktorej
sa svedkyňa vyjadrila k predmetu konania a uviedla, že predmetné faktúry boli vystavené v súlade s
dohodnutými zmluvnými podmienkami, z uvedených článkov predmetnej rámcovej zmluvy vyplýva, že
mesačná platba je celok, ktorý je rozdelený tak, ako je uvedené v jej ďalších ustanoveniach a ďalej
konštatovala, že:
ad 1) Predmetné faktúry boli vystavené v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
ad 2) Z uvedených článkov predmetnej rámcovej zmluvy (Ďalej RZ) vyplýva, že mesačná platba tvorí
celok, ktorý je rozdelený na časti, tak ako je zmluve uvedené v jej ďalších ustanoveniach.

ad 3) K otázke charakteru služieb sa splnomocnená zástupkyňa prenajímateľa uviedla, že všetky položky
mesačnej platby dohodnuté v zmluve súvisia s prenájmom, avšak niektoré z nich môžu byť poskytované
aj samostatne.
ad 4) Spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. rozdelila položky mesačnej platby v zmysle článku
14.5, kde nájomca prejavil vôľu rozdeliť splátku stanoveným spôsobom pri podpise rámcovej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že mesačná platbu možno rozdeliť, na základe požiadavky nájomcu. Mesačná
platba bola v zmysle podmienok rozdelená tak ako sa zmluvné strany dohodli. Pojem nerozdeliteľná
znamená, že mesačnú platbu tvoria tie položky, ktoré boli v zmysle zmluvnej   dokumentácie
charakterizované,   a   teda   pojem   mesačná   platba   je   jasne charakterizovaný.
ad 5) Služby fakturované na faktúre ako súčasť celkovej výšky mesačnej platby za leasing s nájmom
súvisia, ale niektoré z nich môžu mať aj samostatný prevádzkový charakter.
ad 6) Bod 14.4. týkajúci sa zodpovednosti prenajímateľa za škodu spôsobenú nesprávnym vystavením
faktúry, a to rozdelením mesačnej platby na časť pokrývajúcu platbu za prenechanie vozidla na užívanie
a časť pokrývajúcu platbu za služby súvisiace s prenechaním vozidla do užívania na základe požiadavky
nájomcu bol pridaný pre prípadné možné spory, ktoré by vznikli v súvislosti s nesprávne vypočítanou
DPH resp. v súvislosti s požiadavkou rozdelenia mesačnej platby. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či išlo v
čase uzavretia uvedenej zmluvy o štandardný bod v iných rámcových zmluvách.
ad 7) Keďže požiadavka o rozdelení mesačných platieb bola špecifikovaná v čase uzavretia rámcovej
zmluvy, spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predpokladala, že nájomca otázku rozdelenia
prekonzultoval, tak ako to uvádza bod. 14.4.
ad 8) Spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predkladá podrobné Rozpisy fakturovaných
položiek „nájom\" a „služby\" TESLA Liptovský Hrádok pre obe vozidlá za obdobie január - december
2009.

Správca dane konštatoval, že pre správne posúdenie balíka služieb je teda dôležité určiť, či ho možno
považovať za jednu transakciu alebo je pre účely DPH potrebné balík rozdeliť na viaceré služby.
ESD určil, že balík služieb je možné považovať za jednu transakciu, ak jeden druh služby v balíku
je hlavný - podstatný, zatiaľ čo druhý typ služby je skôr doplnkový -pomocný. Služba je doplnková v
tom prípade, ak jej poskytnutie nepredstavuje pre klienta podstatnú požiadavku. Jej poskytnutie nie
je pre klienta cieľom, ale skôr prostriedkom pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších
podmienok. To znamená, že doplnková služba sama osebe by pre klienta nemala význam, ten má len
v spojení s hlavnou službou.
V tejto súvislosti konštatoval správca dane, že v predmetnej rámcovej zmluve a predmetných nájomných
zmluvách uzavretých medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s. r.o. a nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. je jednoznačne stanovené, že prenajímateľ poskytuje nájomcovi  nájom
motorových  vozidiel  a s tým  súvisiace  služby (čl.   1.3). Nájomca je ako protihodnotu povinný



prenajímateľovi zaplatiť celkovú mesačnú platbu, ktorou sa rozumie platba za prenechanie vozidla na
užívanie a poskytovanie s tým súvisiacich  služieb.  Rozdelenie  mesačnej  platby  na  časti  nemá  vplyv
na  plnenie povinností   súvisiacich   s mesačnou   platbou.   Obe časti mesačnej platby tvoria spolu
a nerozdeliteľne mesačnú platbu.
Čo sa týka účinku skutočnosti, že niektoré služby by v zásade mohli poskytnúť tretie osoby, uviedol,
že existencia takejto možnosti nie je sama osebe určujúca. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva
možnosť, aby boli časti jediného plnenia za iných okolností poskytnuté oddelene, vyplýva z koncepcie
jediného zloženého plnenia. Predmetná rámcová zmluva jasne stanovuje, ktoré konkrétne služby
(všetky položky a) až 1)) tvoria mesačnú platbu, a teda, že všetky tieto služby budú jednoznačne
poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., čím je v predmetnom nájme vylúčené
ich poskytnutie iným dodávateľom resp. zabezpečenie si uvedených služieb samotným nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s..
V zmysle   predmetnej   rámcovej   zmluvy   a príslušných   nájomných   zmlúv   služby v súvislosti
s nájmom poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. sú s nájmom tak úzko
prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.
Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť
systému DPH, pretože na takéto vedľajšie
plnenia sa vzťahuje rovnaký daňový režim ako na hlavné plnenie. Podľa správcu dane je dôležité
hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia preto, aby sa určilo, či prenajímateľ odovzdá svojmu
nájomcovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie.
Konštatoval, že predmetný nájom a s ním súvisiace konkrétne služby jednoznačne a nepochybne úzko
súvisia, pretože každá jedna z predmetných s nájmom súvisiacich služieb (položky d) až 1)) je v zmysle
konkrétnej RZ č. A712 naviazaná na konkrétne prenajaté vozidlo v zmysle konkrétnych nájomných zmlúv
č. 5568/2/2 a 5651/1/3 a v zmysle záväzných podmienok tak ako sa na nich zmluvné strany dohodli.

Hlavným cieľom nájmu vozidiel nájomcom T E S L A Liptovský Hrádok a.s. neboli služby s nájmom
spojené ale nájom samotný, pretože ani jedna zo služieb - položky d) až 1) by samostatne pre nájomcu
nemali význam, pretože ten mali len v spojení s hlavnou službou nájmom. Služby - položky d) až 1)
neboli pre T E S L A Liptovský Hrádok a.s. cieľom, ale len prostriedkom pre využívanie prenajatých
vozidiel od BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. za lepších podmienok. Prenajímateľ BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o. odovzdal nájomcovi T E S L A Liptovský Hrádok a.s. jediné plnenie - operatívny nájom
motorových vozidiel riadne vymedzený a podrobne špecifikovaný v jedinej rámcovej zmluve č. A712 a
v konkrétnych nájomných zmluvách pre vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a č. 5651/1/3 a pre
vozidlo ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD.
Poukázal na bod 14.5 RZ, v ktorom sa uvádza Zmluvné strany sa dohodli, že rozdelenie
mesačných platieb v zmysle článku 4.2.4 RZ (OBE ČASTI MESAČNEJ PLATBY TVORIA SPOLU
A NEROZDELITEĽNE MESAČNÚ PLATBU. ROZDELENIE MESAČNEJ PLATBY NA ČASTI NEMÁ
VPLYV NA PLNENIE POVINNOSTÍ SÚVISIACICH S MESAČNOU PLATBOU.) sa má realizovať
nasledovne:
katalógová cena
náklady spojené s dodaním vozidla
kalkulovaná amortizácia
Položky a) až c) sú určené, že v príslušnej faktúre majú byť uvedené v časti Nájom.
poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné)
poistné na havarijné poistenie
úrazové poistenie prepravovaných osôb
náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
h) úroková miera počas obdobia nájmu (úrok)
i) správny poplatok (poplatok za správu)
j) náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj
výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na bežný spôsob používania vozidla
k) predplatné na náhradné vozidlo
1) asistenčná služba (služba cestnej asistencie).
Položky d) až 1) sú určené, že v príslušnej faktúre majú byť uvedené v časti Služby.

V jednotlivých predmetných kalkuláciách a nájomných zmluvách je uvedené Leasingová splátka zahŕňa
nasledovné položky:
Odpisy, úrok a zľava (zahrnuté) -položky a),b),c),h)



Poistenie (zahrnuté)- položky d),e),f)
Dane a poplatky (zahrnuté) - položka g)
Údržba, opravy a pneumatiky (zahrnuté) - položka j)
Cestná asistencia (zahrnuté) - položka 1)
Správny poplatok (zahrnuté) - položka i)
Platba za náhradné vozidlo (666,99 Sk + 416,30 Sk, t.j. 35,96 EUR) - položka k)

V konkrétnych kalkuláciách a konkrétnych nájomných zmluvách č. 5568/2/2 a  5651/1/3 je jasne
stanovené, že celkovú mesačnú splátku tvoria všetky položky a) až 1), bez akéhokoľvek rozdielu a
rozdelenia na nejaké časti.
Rozdelenie mesačnej platby určenej v konkrétnych NZ bolo stanovené len v bode 4.2.4., a to na základe
písomnej požiadavky nájomcu a len ako možnosť rozdelenia vo faktúre. V druhom odseku bodu 4.2.4.
je však jasne stanovené, že - Obe časti mesačnej platby tvoria spolu a nerozdeliteľne mesačnú platbu.
Vyjadrenie prenajímateľa - spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., že niektoré z položiek d)
až 1) môžu byť poskytované aj samostatne resp. môžu mať samostatný prevádzkový charakter resp.
by mať mohli nemá v tomto konkrétnom prípade žiadny význam, pretože v zmysle predmetnej rámcovej
zmluvy a predmetných nájomných zmlúv ho v skutočnosti nemali a v zmysle zákonných povinností
prenajímateľa ani mať nemohli (§ 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona o DPH).
Čiastka za služby súvisiace s prenájmom bola dohodnutá v nájomnej zmluve a fakturovaná mesačne
vo vopred dohodnutej výške. Jednalo sa o náklady prenajímateľa vynaložené v súvislosti s prenájmom
predmetných vozidiel nájomcovi, ktoré boli všetky vopred zmluvne dohodnuté a zahrnuté (všetky položky
a) až 1) z bodu 4.2.1 RZ) do celkovej mesačnej splátky. Tieto náklady bol prenajímateľ povinný zahrnúť
do základu dane za nájom práve v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Záver, že všetky položky d) až 1) označené len na predmetných faktúrach ako služby v súvislosti
s nájmom poskytované tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie potvrdzuje analýza jednotlivých
položiek d) až 1):
1.   Položky - d)        poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné),
poistné na havarijné poistenie,
úrazové poistenie prepravovaných osôb,
náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
Správca dane uviedol, že úvaha o ich samostatnosti je irelevantná, pretože v tom prípade by ich musel
prenajímateľ fakturovať v zmysle ich charakteru ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich
nemohol uplatňovať žiadnu daň. Do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda bez akýchkoľvek
pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.

2. Položky - h)        úroková miera počas obdobia nájmu (úrok),
i)         správny poplatok (poplatok za správu)
s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez akýchkoľvek pochybností. Položka h)
je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu, položka i) je poplatkom za náklady prenajímateľa
v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu by nevznikli prenajímateľovi žiadne
poplatky za správu konkrétneho nájmu.
3. Položky- k)        predplatné na náhradné vozidlo
1)        asistenčná služba (služba cestnej asistencie)
by možno mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa
môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované alebo nie. V zmysle konkrétnej RZ sa nájomca T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda s týmto konkrétnym nájmom sú
nepochybne službami súvisiacimi.
4.   Položka - j)         náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov
výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na
bežný spôsob používania vozidla.
Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu, že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom
predmetných vozidiel, tak správca dane mal za to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť
považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva
a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľ predmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie
opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej RZ v či. VI -



Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto konkrétnej RZ táto položka do celkovej mesačnej platby bola
jednoznačne zahrnutá, a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisí.

Žiadna z jasne špecifikovaných položiek d) a 1) nemohla vzniknúť (nemohla byť prenajímateľom
BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. poskytnutá nájomcovi
T E S L A Liptovský Hrádok a.s.) bez konkrétneho nájmu konkrétnych osobných motorových vozidiel
ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD, a preto správca dane po
vykonanom dokazovaní vyslovil názor, že všetky položky d) až 1) s užívaním týchto konkrétnych
osobných motorových vozidiel súvisia.

Správca dane ďalej uviedol, že samotný daňový subjekt medzi služby, bez ktorých by podľa jeho
názoru mohla byť prevádzka osobných motorových vozidiel realizovaná, pri ústnom pojednávaní č.
9515401/5/2446939/2013 zo dňa 04.06.2012 neuvádza položku h) úroková miera, ktorá však do časti
služby s nájmom súvisiace bola v zmysle rámcovej zmluvy č. A712 zaradená, tak ako aj položky d),
e), í), g), h), i), j), k), 1) a DPH z nej bola daňovým subjektom uplatňovaná v rozpore s § 49 ods. 7 v
nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, tak ako aj DPH
z položiek d), e), f), g), h), i), j), k), 1).

Správca dane konštatoval, cenou plnenia nájmu osobného vozidla je celková fakturovaná cena - vrátane
DPH. Platiteľ mal teda postupovať pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) Zákona o DPH.

Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt ďalej v rozpore s § 49 ods.
2 cit. zák. odpočítal DPH pri dovoze tovaru z  jednotného colného dokladu č. 0524210907841 zo dňa
08.04.2009 vo výške 3422,11 €, pričom poukázal na závery rozsudku KS v Žiline č.k. 20S/52/2012-39
z 25.09.2012.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č.k. 1100308/1/473646/2013 zo dňa 02.10.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V
odôvodnení žalovaný uviedol, že čo sa týka odpočítania DPH za služby spojené s nájmom motorových
vozidiel, súčasťou ceny za poskytnutú služby, okrem nájmu, boli aj položky podľa bodu 4.2.1. rámcovej
zmluvy, ku ktorej poskytovateľ služby - leasingová spoločnosť uplatnila daň. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o
DPH základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby. Aj keď v Zákone o DPH nie je definované
zložené plnenie, práve z cit.ust. vyplýva, čo je cenou za takto poskytované plnenie. V danom prípade
takýmto plnením bolo, okrem ceny nájmu, aj cena za jednotlivé služby podľa položky 4.2.1. rámcovej
zmluvy. Tieto služby predstavujú plnenie úzko súvisiace s nájmom motorových vozidiel, na ktoré sa
vzťahuje daňový režim hlavného plnenia. Poskytnutie týchto služieb bez nájmu motorových vozidiel by
nemalo opodstatnenie.

Žalovaný konštatoval, že veľmi dôležitým faktom je skutočnosť, že sa jednalo o operatívny prenájom,
počas ktorého je po celú dobu prenájmu majiteľom vozidiel prenajímateľ - BUSINESS LEASE SLOVAKIA
s.r.o., z čoho vyplýva nespochybniteľná skutočnosť, že položky d) až 1) nemohli byť ani hypoteticky
poskytnuté resp. zabezpečené nikým iným ako majiteľom vozidla, teda prenajímateľom. Jediná
hypotetická možnosť by bola, ktoré konkrétne položky prenajímateľ poskytne, čo v danom prípade jasne
vyplýva z riadne zmluvne dojednanej rámcovej zmluvy. Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu,
že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom predmetných vozidiel, tak žalovaný mal za to, že ani
len položka j) by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení
operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva a je logicky vylúčené, že by sa majiteľ predmetných vozidiel
vzdal svojho vplyvu na dodržiavanie servisných opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla,
čo je zdôraznené aj v samotnej rámcovej zmluvy v či. VI - Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto
konkrétnej rámcovej zmluvy do celkovej mesačnej platby boli jednoznačne zahrnuté všetky položky d)
až 1), a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.
Uviedol, že tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nevykonal dokazovanie tak ako ho zaviazal
krajský súd, keď mal preveriť, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí
a bez ktorej by prevádzka vozidla by nemohla byť realizovaná, nie je dôvodné, pretože dôkazom,
že správca dane súdom a odvolacím orgánom dokazovanie v požadovanom rozsahu vykonal, je
uskutočnenie svedeckej výpovede zo dňa 17.05.2013 a získanie nového dôkazu potvrdzujúceho názor
správcu dane - podrobné rozpisy, ktorými boli jasne a vyčerpávajúco vysvetlené položky tvoriace



časť „SLUŽBY\". Konštatoval, že na základe dostatočného zistenia skutkového stavu - vyjadrením
prenajímateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. a predovšetkým ozrejmením špecifikácie položiek,
ktoré tvoria časť „SLUŽBY\" uvedených vo faktúre mal správca dane za preukázané, že položky d) až
1) s užívaním konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia, a že nejedná sa o žiadny iný druh
služieb resp. o žiadne iné služby, ktoré by s nájmom konkrétnych vozidiel nesúviseli.

Čo sa týka neuznania odpočtu DPH pri dovoze tovaru, odvolací orgán uviedol, že podľa § 49 ods.
1 Zákona o DPH platiteľovi vzniká právo odpočítať daň v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe
vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. V predmetnom prípade daňový subjekt zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na
obstaranie tovaru nie sú nákladmi platiteľa, ale sú nákladmi spoločnosti Motion Networks a.s. Bratislava a
tieto náklady sa nepremietnu do ceny uskutočnených zdaniteľných obchodov platiteľa. Preto daňovému
subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane pri dovoze tovaru, keďže daňovým subjektom nebola
splnená podmienka na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Tvrdil, že čo sa týka
neuznania odpočtu DPH z faktúry zo dňa 02.09.2009 ohľadne platieb za prenájom motorových vozidiel
Škoda Superb a Škoda Octavia, napriek dôvodom uvádzaným v skoršom rozsudku Krajského súdu
v Žiline vydanom v konaní 20S/52/2012, správca dane a žalovaný nevykonali dostatočné zistenie
skutkového stavu za účelom riadneho zistenia skutočností, na ktoré poukázal súd. Ich rozhodnutie
navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2009,
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 31.10.2011 č. 660/320/61669/2011/And v znení jeho dodatku
zo dňa 22.11.2011, ktorý prerokoval so žalobcom dňa 24.11.2011. Kontrolou za uvedené zdaňovacie
obdobie správca dane zistil, že:
a) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 7 v nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 v tom čase platného
zákona číslo 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon o DPH\") uplatnil nárok
na odpočítanie dane z došlej faktúry číslo 16695 zo dňa 02.09.2009 za služby súvisiace s nájmom
dvoch osobných automobilov Škoda SUPERB, EČV: BA761TD a Škoda OCTAVIA EČV: BA762TD od
dodávateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava
b) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítal daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru
-  vypínače a spínače do rozvodných skríň z dokladu   interné  č.  9900010,  jednotný  colný  doklad  č.
0524210927530 zo dňa 27.09.2009 DPH vo výške 236,59 €, nakoľko prijatý tovar nepoužil na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ.

V uvedených bodoch a) a b) napadol rozhodnutie žalovaného, keď správca dane pri posudzovaní
oprávneností odpočtu DPH neuznal odpočet DPH pri výdavkoch týkajúcich sa nakupovaných služieb:
úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu, náklady na údržbu,
opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky
vozidla s tvrdením, že uvedené služby nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie
hlavného plnenia.
Žalobca z dôvodu zníženia nákladov na administráciu vlastných vozidiel si zabezpečil operatívny
prenájom vozidiel od spoločnosti Business Lease Slovakia, s.r.o., kde okrem prenájmu vozidla
požadoval od tejto spoločnosti zabezpečenie aj iných služieb týkajúcich sa prevádzkovania vozidla.
Medzi tieto služby patrili služby typu: úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka,
poplatok za správu, náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a
služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla (ďalej len „posudzované služby“). Všetky tieto
samostatné prevádzkové služby boli fakturované jednou čiastkou s prislúchajúcou DPH a fakturačne
neboli vykazované spolu so samotným prenájmom vozidla, ktorý bol fakturovaný samostatne aj s
prislúchajúcou DPH.
Správca dane vo svojom prvom protokole nesprávne uviedol, že v tejto fakturácii sú náklady spojené
s dodaním vozidla a jeho doplnkov, odpisy a úroky. V prípade takýchto položiek súhlasíme, že by si
žalobca nemohol, v zmysle vtedy platného zákona, uplatňovať nárok na odpočet DPH. Táto skutočnosť
však nenastala.
Uvedené služby podľa názoru žalobcu, ako aj viacerých daňových poradcov zapadajú medzi
služby s priamo určujúcim a samostatným charakterom, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sú len
prevádzkového charakteru, sú oddelené od prenájmu a priamo s ním nesúvisia. Štandardným spôsobom



je zabezpečenie týchto služieb buď vlastnými prostriedkami, alebo formou subdodávok od vybraného
poskytovateľa, ktorý je často krát aj v úlohe prenajímateľa predmetného vozidla.
Pri zabezpečovaní daných služieb prenajímateľom môže byť súčasťou služby aj nákup PHM na palivové
karty prenajímateľa, ktorý na základe mesačného čerpania PHM fakturuje výdavky v jednej položke
spolu aj so službami úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu,
náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie,
ročné prehliadky vozidla. Pri zachovaní logiky posudzovania správnosti odpočtu DPH správcom dane,
by ani v danom prípade rovnako u výdavkov v rámci pohonných hmôt, nebol nárok na odpočet DPH,
s čím sa hlboko nestotožňujeme.
Pri zabezpečovaní daných služieb priamo nájomcom vozidla ako sú nákup napr.: PHM, náklady na
údržbu, opravy a pneumatiky, ročné prehliadky vozidla by správca dane nenamietal odpočet DPH, čo je
v rozpore s logikou princípu rovnosti nárokovania DPH uvedenou v protokole.
V tomto prípade pri čerpaní PHM žalovaný uvádza, že je nárok na odpočet DPH. Zároveň žalovaný
nenamietal kúpu vody do ostrekovačov pre predmetné vozidlá. Toto potvrdzuje fakt, že žalobca mal
nárok na odpočet DPH pri prevádzkových nákladoch ako je náklady na údržbu, opravy a pneumatiky,
predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla a iné spomenuté
prevádzkové náklady.
Nakoľko žalobca z dôvodu zjednodušenia administrácie, ohľadom predmetných vozidiel, požadoval,
aby spoločnosť Business Lease Slovakia zabezpečovala tieto služby, tak nevznikol zákonný dôvod na
posúdenie týchto prevádzkových nákladov ako súčasť prenájmu, ale mal sa posudzovať ako samostatná
služba so samostatným prevádzkovým charakterom, kde ie nárok na odpočet DPH. Je vždy len na
zvážení nájomcu, či si tieto služby bude vykonávať sám, alebo si ich zabezpečí subdodávateľským
spôsobom, pričom musí byť zachovaný rovnaký princíp posudzovania oprávnenosti odpočtu DPH, čo je
priamo potvrdené aj v Rozsudku Európskeho súdneho dvoru C-408/98.

Žalovaný pri zisťovaní nárokovateľnosti odpočtu uvádza, že poskytnuté služby nemajú význam bez
prenájmu vozidiel. S uvedeným tvrdením sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že ani kúpa pneumatík, PHM,
vody do ostrekovača, opravy vozidla a všetky ostatné veci a služby súvisiace s prevádzkou vozidla nemá
význam obstarať, ak nie je obstarané vozidlo. Nikto si uvedené služby neobstará, lebo sa bezprostredne
viažu k vozidlu bez ktorého prítomnosti nemajú význam. Žalovaný, ale neodpovedá na otázku Krajského
súdu v Žiline, ktorý poveril správcu dane zistiť, či prevádzka vozidla môže byť realizovaná bez týchto
služieb. V prípade logického odpovedania na túto otázku, by správca dane musel dospieť k záveru, že
prevádzka vozidla môže byť a je realizovateľná bez týchto služieb od Business Lease Slovakia. Tieto
služby sa dajú štandardne zaobstarať vlastnými prostriedkami alebo od iných spoločností poskytujúcimi
služby rovnakého charakteru.
Pre posúdenie konkrétnej situácie a vyvolanie záverov o možnosti alebo nemožnosti odpočtu DPH z
daných služieb, je nutné vychádzať z relevantného rozhodnutia Súdneho dvoru ES, ktorý sa opieral o
to, čo je účelom a zámerom služby, aký je cieľ oslobodenia od dane a či služba tomuto cieľu zodpovedá
úplne alebo čiastočne. V prípade C-353/85 Komisia proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a
Severného Írska rozhodla, že ide o dve odlišné plnenia a odlišné zdanenia. Predmetom sporu bolo
posúdenie postupu členského štátu pri definovaní úzkeho vzťahu k službe zdravotnej starostlivosti.
Rovnako v prípade kliniky, kde je možné priplatiť si za lepšiu izbu, sa rozhodovalo, či ide o plnenie úzko
spojené so zdravotnou starostlivosťou (spojené veci C-394/04 a C-395/04 Diagnostiko & Therapeftiko
Kentro Athinon-Ygeia AE). Súdny dvor ES však rozhodol, že poskytovanie služieb, ktoré prispievajú
k zvýšeniu komfortu a pohode hospitalizovaných osôb, vo všeobecnosti nepatrí pod oslobodenie
stanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice. O iný prípad ide len vtedy, ak sú tieto služby
nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov služieb nemocničnej a lekárskej starostlivosti, v rámci
ktorých boli poskytované.
V prípade, že žalobca by si dané služby zabezpečoval od iného subjektu a nie od Business Lease, tak
správca dane by nenamietal ich odpočet.
V prípade správnosti názoru žalovaného a uplatnenia jeho logiky v danom prípade, by vznikol veľmi
nebezpečný precedens platiaci len v SR, kde by bol zákaz odpočtu nároku DPH pre všetkých
autoservisoch a všetkých nákupoch, ktoré sa týkajú prevádzkových nákladov vozidiel, kde sa mohol
uplatniť nárok na odpočet DPH.
Ustanovenie § 22 zákona o DPH, na ktoré sa odvoláva správca dane, sa vzťahujú len na náklady a
súvisiace služby, ktoré zvyšujú obstarávaciu hodnotu prenajatej alebo kúpenej veci a nie na služby
súvisiace s prevádzkou veci samotnej.



Čo sa týka neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru -  spínačov a vypínačov do
rozvodných skríň,  materiály boli dovezené na územie SR a následne colným úradom SR prepustené do
voľného obehu v zmysle colného sadzobníka. Žalobca daný materiál spracoval podľa technologických
výkresov a postupov a zároveň ďalej použil vo svojom výrobnom procese ako súčasť svojich výrobkov
pre zahraničného odberateľa. Po dokončení výroby výrobkov, ktorých súčasťou bol aj dovezený materiál,
žalobca vo svojej výslednej predajnej cene v plnej hodnote zohľadňoval a fakturoval všetky náklady
spojené s obstaraním dovezeného materiálu ako sú náklady na colnú deklaráciu, náklady na likvidáciu
technologických zvyškov predmetných dovezených materiálov a tiež náklady na samotné mechanické
spracovanie predmetného materiálu a zisk. V svojej predajnej cene mal žalobca zahrnuté náklady, ktoré
priamo a bezprostredne súviseli s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami, čo priamo vyvracia tvrdenia
žalovaného, že v súvislosti s predmetným tovarom nevznikli nákladové položky a teda sa ani nemohli
uplatniť u platiteľa na výstupe.
Žalovaný bez relevantného odôvodnenia popiera fakt ohľadom vzniku priamych nákladových položiek
súvisiacich s materiálom ako sú náklady na colnú deklaráciu a náklady na likvidáciu technologických
zvyškov predmetných dovezených materiálov.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol tento
tovar predať inej spoločnosti, alebo použiť na výrobu pre iných odberateľov, žalobca uviedol, že sa
jednalo o dovoz v zmysle § 2 ods.1 písm. d) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, kde dovoz
je definovaný ako nadobudnutie tovaru z iného ako členského štátu EU. Zo záveru z definície dodania
tovaru podľa § 8 ods.1 písm. a) Zákona o DPH, kde sa uvádza podmienka splnenia vlastníctva tovaru
na možnosť odpočtu DPH, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie § 8 ods.1 písm. a)
Zákona o DPH sa nevzťahuje na predmet daného sporu, nakoľko v danom prípade sa jedná o dovoz
tovaru na ktorý sa vzťahuje § 12 Dovoz tovaru.
Pri danom type „dovozu tovaru\" zo štátov mimo EU, bol pri každom dodaní vystavený Colný doklad CMR,
kde ako príjemca bola Colným úradom uvedená spoločnosť TESLA Liptovský Hrádok, a.s.. V zákonnej
lehote bola zaplatená DPH, ktorá bola vyrubená colným úradom na základe uvedeného dokladu a v
zmysle §12 Zákona o DPH.
Žalobca na základe zaplatenia správcovi dane použil pri jej nárokovaní späť § 49 ods. 2 písm. d)
Zákona o DPH. Následne si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods.1, písm. d)
Zákona o DPH. Z uvedeného zákona vyplýva, že vlastníctvo viažuce sa k predmetnému materiálu nie
je podmienkou ani predmetom práva uplatnenia odpočtu DPH a posudzovanie podľa § 8 ods.1 písm. a)
je nesprávne pre danú skutočnosť, nakoľko na zdaniteľný obchod sa viaže § 12 Dovoz tovaru.
Poukazoval na skutočnosť, že v prípade aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia vzniká
úplne rovnaká situácia so spracovaním materiálu, kde spracovateľ rovnako nenadobúda vlastnícke
právo, a materiály neúčtuje v nákladových položkách a podľa odôvodnenia žalovaného ani nepoužije
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Napriek uvedenému faktu má v zmysle zákona o DPH právo na
uplatnenie odpočtu dane. Uvedené ustanovenia zákona priamo vyvracia tvrdenie žalovaného a dáva za
pravdu žalobcovi v otázke možnosti odpočítania DPH.
Žalobca poukázal na ďalší paradox v prípade platnosti zákazu odpočítania DPH. V danom prípade by
štát získal daň z pridanej hodnoty na tovar, ktorý v rovnakom colnom režime prišiel a odišiel zo SR
do pôvodného štátu. Uvedeným spôsobom sa štát v rozpore so zákonom a logikou o DPH obohatil
na právnickej osobe - platcovi DPH na dani z pridanej bez jedinej racionálnej opory v zákone o DPH
a zákonom platiacim v rámci celej EU a to tak, že vyrubil DPH na tovar, ktorý bol na krátku dobu
„prepožičaný a vrátený\" z iného štátu mimo EU.
Z hľadiska hlbšej analýzy daného problému bol z danou otázkou oslovený aj FR SR v Banskej Bystrici a
otázku zameranú na daný problém. Na základe uvedeného verejného portálu bol vygenerovaný dopyt
pod číslom 66364, v ktorom bol dopytovaný na riešenie daný problém. Dňa 11.10.2013 o 12:34 prišla
odpoveď na daný dopyt z kompetenčného centra finančných operácii FR SR v Banskej Bystrici, kde sa
cituje nasledovné: V zmysle § 49 ods. 2  Zákona o DPH podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane
je, že platiteľ dane prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré
podliehajú dani na výstupe (príp. sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet, t. j. plnenia oslobodené
od dane iné ako sú uvedené v § 28 až 42 zákona o DPH). Podľa § 49 ods. 2 písm. d) platiteľ môže
odpočítať len takú daň, ktorú platiteľ zaplatil colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Z uvedeného
vyplýva, že ak platiteľ nakupuje tovar z tretích štátov, potom nemá povinnosť samozdanenia tovaru,
nakoľko pri dovoze vyrubí daň colný orgán. Ak platiteľ zaplatil daň colnému orgánu v tuzemsku, môže si
za podmienok a v rozsahu podľa  § 49-51 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane. Právo odpočítania
dane môže platiteľ dane podľa §51 ods.1 Zákona o DPH uplatniť v prípade, ak pri dovoze tovaru má
platiteľ dovozný doklad potvrdený colným orgánom.



Na základe uvedeného žalobca mal za žo, že rozhodnutie a postup žalovaného je v rozpore so zákonom,
resp. je nezákonné a žalobca bol takýmto rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, resp.
bol poškodený. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je nesprávne a v rozpore s obsahom spisov,
pričom takéto zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Navrhol, aby krajský súd
rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

Krajský súd skorším rozsudkom 20S/145/2013-54 zo dňa 02. júna 2014 žalobný návrh zamietol. Proti
tomuto podal riadne a včas odvolanie žalobca.

Následne Najvyšší súd slovenskej republiky uznesením 3Sžf/78/2014 zo dňa  6. októbra 2015 skorší
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia
poukázal, že v prejednávanej veci podstata sporu spočíva v inej právnej otázke, nemajúcej rovnaký
právny a ani argumentačný základ určený rozsudkami SD, ktoré sa od prípadu k prípadu vo všeobecnosti
týkajú určenia režimu zdanenia rôznych služieb a dodávok tovaru pre prípad, keď vo vzťah k hlavnej
ekonomickej transakcii tvoria jeho súčasť ako vedľajšie plnenia, resp. ako zdaňovať služby podliehajúce
rôznym režimom zdanenia v prípade, ak tieto tvoria jedno ekonomické plnenie.
Avšak v tejto veci je podstatou sporu a kľúčovou otázka, či má žalobca nárok na odpočet DPH zaplatenej
aj za služby poskytnuté prenajímateľom v rámci operatívneho leasingu motorových vozidiel, pričom
určujúce hlavné plnenie - nájom motorových vozidiel je zdaniteľným plnením rovnako, ako aj na základe
rámcovej zmluvy poskytované súvisiace služby.
Vzhľadom k tomu, že na základe predmetnej rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu nemalo dôjsť
k prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu pri zaplatení poslednej splátky, je nájom motorových
vozidiel podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2009 posudzovaný ako služba (§ 9 ods. 1
písm. b) v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH) podliehajúca zdaneniu (§ 2 ods. 1 písm. b)
zákona o DPH), pričom v zmysle taxatívnych ustanovení § 28 až § 48a zákona o DPH táto služba nebola
oslobodená od DPH.
V tomto ohľade nájom motorových vozidiel ako hlavné zmluvné plnenie podliehal
19% dani z pridanej  hodnoty, rovnako  ako  služba určená pod položkou j) - údržba
a pravidelný servis prenajatých motorových vozidiel. Možno teda konštatovať, že obe služby
podliehali rovnakému daňovému režimu určenia DPH.
Nájom motorových vozidiel nebol oslobodený od platenia DPH, ale podľa ustanovenia § 49 ods. 7
písm. a) zákona o DPH si žalobca ako platiteľ DPH nemohol uplatniť odpočítanie tejto nepriamej
dane zaplatenej inému platiteľovi, hoci toto ním prijaté plnenie bolo použité na jeho dodávky tovarov
a služieb v postavení platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že toto zákonné obmedzenie bolo vyjadrením
vôle zákonodarcu ponechať podnikateľa ako príjemcu uvedenej služby vo vzťahu k štátnemu rozpočtu
v pozícii konečného spotrebiteľa. Rovnako sa napríklad vzťahuje zákaz odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy (§ 49 ods. 7 písm. c) zákona o DPH).
Keďže v preskúmavanom prípade ide o posudzovanie splnenia podmienok na nepriznanie nároku na
odpočet zaplatenej dane z pridanej hodnoty, ktorý vyplýva z taxatívne určených výnimiek stanovených
v § 49 ods. 7 zákona o DPH a nie o posudzovanie režimu zdanenia viacerých služieb, bolo namieste,
aby sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou prípustnosti rozšírenia zákonom stanoveného zákazu
odpočtu DPH o daň zaplatenú za služby súvisiace s hlavným predmetom plnenia, a to s prihliadnutím
na zachovanie jednotného systému neutrality DPH a na spôsob tvorby základu dane podľa § 22 ods. 2
zákona o DPH v kontexte konkrétnych posudzovaných zdaniteľných plnení.
V tejto súvislosti bude potrebné vyjadriť názor, či je možné princípy uplatňované
Súdnym dvorom Európskej  únie pri rozhodovaní o otázkach určenia spoločného alebo
odlišného spôsobu zdaňovania daňou z pridanej hodnoty pri plneniach podliehajúcich rôznym
režimom zdaňovania per analógiám použiť aj pre účely rozšírenia výpočtu zákazu uplatnenia
odpočtu DPH zaplatenej  za služby dodané v súvislosti s dodaním služby podliehajúcej
negatívnej enumerácii podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH, predovšetkým s prihliadnutím na cieľ
ekonomických operácií a zámer zákona.
Krajský súd sa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia
vecnou stránkou vo vyššie naznačených intenciách nezaoberal, preto bude v ďalšom konaní jeho úlohou
zodpovedať nastolené otázky a následne rozhodnúť    vo veci samej.



V prípade žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH z dovozu tovaru  vypínačov a spínačov do
rozvodných skríň odvolací súd konštatoval, že bolo na mieste, aby žalobca ako deklarant pri dovoze
predmetného tovaru využil iný colný režim, pri ktorom by prichádzaolo do úvahy vrátiť mu zaplatené clo
ako i DPH príslušnýcm colným úradom. Nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o jeho práve na
odpočítanie DPH za dovoz predmetného tovaru.
Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu právnej otázky nároku žalobcu na odpočet DPH za služby
poskytnuté v rámci operatívneho leasingu motorovných vozidiel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.
1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd po vrátení veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v jeho časti
operatívneho leasingu motorových vozidiel a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z obsahu pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ uzavrel
s obchodnou spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len leasingová
spoločnosť) rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 a to dňa 10.01.2008 (ďalej
len \"leasingová zmluva). Predmetom leasingu bol nájom motorových vozidiel na základe objednávky
nájomcu, v ktorej nájomca uvedie požadovaný typ vozidla a jeho výbavu. V konaní nebolo sporné, že
faktúra vystaviteľa - leasingovej spoločnosti - odberateľa žalobcu č. 16695 v sume 1725,79 €, z toho
DPH 275,55 €, na nájom vo výške 736,67 € a služby vo výške 713,57 €, spolu 1450,24 € bez DPH, sa
vzťahuje na nájom vozidiel podľa leasingovej zmluvy. Z obsahu leasingovej zmluvy súd zistil, že účastníci
dojednali v článku IV mesačnú platbu, v ktorej vo bode 4.2.1 dohodou určili výšku mesačnej platby za
prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby v súvislosti s tým poskytované, na základe položiek,
špecifikovaných pod písm. a) až i), ako a) katalógová cena, b) náklady spojené s dodaním vozidla, c)
kalkulovaná amortizácia, d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné poistenie,
f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň a koncesionárske poplatky, h)
počas obdobia nájmu úroková sadzba, stanovenie úrokovej sadzby na 12-mesačný BRIBOR, plus BLS
prirážku, i) správny poplatok, j) náklady za údržbu, pravidelný servis, opravy podľa pokynov výrobcu,
výmena oleja, údržba, výmena súčiastok a pneumatík, k) predplatné na náhradné vozidlo, l) náklady za
služby poskytnuté v medzinárodnej 24-hodinovej asistenčnej službe.

Súčasne v bode 4.2.2 účastníci zmluvy dohodli náklady, ktoré nebudú zahrnuté do výšky mesačnej
platby a hradí ich nájomca pod písm. a) umývanie, leštenie a garážovanie vozidla, b) náklady na
opravu, náhradné diely, vrátane výmeny pneumatík, ak tieto sú podľa informácie prijímacieho technika
spôsobené nešetrným zaobchádzaním s vozidlom zo strany nájomcu, alebo sa nájomca primerane
o vozidlo nestará, c) náklady za používanie diaľnic a rýchlostných komunikácií, d) ostatné dane,
vzťahujúce sa na vozidlo a jeho používanie spolu s poplatkami a platbami s tým súvisiace, s výnimkou
cestnej dane a nákladov spojených s prihlásením vozidla do evidencie motorových vozidiel v súlade s
platnou právnou úpravou. S poukazom na článok XII bod 14.5 leasingovej zmluvy, body 4.2.1 a), b), c)
boli určené ako nájom, body d) až l) ako služby.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo nesporné, že v predmetnej faktúre dodávateľa - leasingovej
spoločnosti bola vyúčtovaná cena za nájom a služby, špecifikovaná v kalkuláciách ohľadne jednotlivých
vozidiel, vystavenej leasingovou spoločnosťou zo dňa 14.04.2008 a 15.04.2008, kde leasingová
splátka zahŕňala podľa špecifikácie odpisy, úrok a zľavu, poistenie, dane a poplatky, údržba, opravy a
pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok.

V konaní nebolo sporným, že v predmetnej faktúre vo fakturovanej čiastke bol zahrnutý tak nájom
ako aj služby, všetko položky, ktoré sú upravené v bode 4.2.1 (článok IV leasingovej zmluvy). V
leasingovej zmluve si účastníci dohodli, že k mesačnej platbe sa účtuje DPH vo výške platnej v čase,
keď sa služby vykonali (bod 4.2.3 leasingovej zmluvy) a v leasingovej zmluve (v bode 4.2.4 leasingovej
zmluvy) je dohodnuté, že na základe písomnej požiadavky nájomcu možno mesačnú platbu, určenú v
leasingovej zmluve, rozdeliť vo faktúre, na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a časť
pokrývajúcu s tým súvisiace služby. V oddiele XII bode 14.5 leasingovej zmluvy účastníci dohodli
rozdelenie mesačných splátok na jednotlivé položky tak, že: položky bodov 4.2.1 písm. a), b), c) majú
predstavovať dohodnutý nájom ako časť mesačnej platby (pokrývajúce prenechanie vozidla na užívanie)
a položky bodov 4.2.1 pod písm. d) až l) majú byť subsumované do časti mesačnej platby, pokrývajúcej
služby súvisiace s prenechaním vozidla na užívanie.



Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2009, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit.zák., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 49 ods. 7 písm. a) cit.zák., platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu;
osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1,
26)

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 22 ods. 1 cit.zák., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu,
ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo
služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal
alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj iné dane, clá a
poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

Podľa § 22 ods. 2 písm. b) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj súvisiace
náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia
požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) cit. zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru
do colného režimu voľný obeh.

Súd konštatuje, že predmetná leasingová zmluva je operatívnym leasingom, ktorý je rozvinutý najmä
v obchodných záväzkových vzťahoch a jeho hlavným ekonomickým účelom je umožniť príjemcovi
leasingu (žalobcovi) časovo neobmedzené užívanie, resp. prevádzkovanie ním určenej veci či
majetkovej hodnoty za úplatu (v danom prípade žalobcom určených konkrétnych osobných motorových
vozidiel). Z ekonomickej podstaty operatívneho leasingu vyplýva, že ide o vzťah, ktorý pojmovo
zodpovedá vzťahu nájomnému. Leasingovú zmluvu treba považovať za inominátnu zmluvu, uzavretú v
súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Treba konštatovať, že leasingové zmluvy majú a môžu mať znaky jednak zmluvy o kúpe prenajatej veci,
upravené v § 489 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o nájme dopravného prostriedku, upravené
v § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci sa však jedná o operatívny leasing.
Posudzovanú leasingovú zmluvu je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 630 zák.č. 513/1991 Zb..

Ako vyplýva z ust. § 269 ods. 2 zák.č. 516/1991 Zb. (Obchodného zákonníka účinného ku dňu
31.12.2010), predmetná leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, k jej uzavretiu je potrebné, aby jej
účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.

V prípade operatívneho leasingu podľa názoru krajského súdu, ako aj ustálenej praxe, obsahom
leasingovej zmluvy musí byť zrozumiteľné označenie predmetu leasingu, doby leasingu a dojednania o
leasingovej splátke tak, aby bola zrejmá jej špecifikácia a spôsoby jej platby, prípadne dohoda o platbám
mimo leasingových splátok. Z hľadiska právnej istoty je vhodné, aby účastníci leasingovej zmluvy upravili
svoje práva a povinnosti v prípade zodpovednosti za vady predmetu leasingu a tiež dôsledky porušenia
rôznych zmluvných povinností.

O obsahu leasingovej zmluvy rozhoduje predovšetkým dohoda jej účastníkov. Aj vo vzťahu k jej
podstatnej náležitosti - dojednanie výšky leasingovej splátky, ktorá obvykle sa dojednáva ako mesačná



platba - mesačná splátka, nie je vôľa účastníkov leasingovej zmluvy pri určovaní výšky a spôsobu určenia
leasingovej splátky obmedzená kogentnými ust. Obchodného zákonníka. To znamená, že je na výlučnej
vôli účastníkov leasingovej zmluvy, akým spôsobom si leasingovú splátku, obvykle dojednanú vo forme
mesačnej splátky, dojednajú nielen čo do výšky, ale čo do jej špecifikácie. Teda je na vôli účastníkov
leasingovej zmluvy, ktoré jednotlivé zložky subsumujú do obsahu leasingovej splátky.

Súd poukazuje, že pokiaľ je leasingová splátka dojednaná ako celok a z jej obsahu je jednoznačné,
že je to forma platenia leasingu vo forme platby mesačne, niet pochýb, že celá leasingová platba je
účastníkmi zmluvy dohodnutá a určená ako platba za užívanie predmetu leasingu.

K predmetnej leasingovej zmluve súd konštatuje, že mesačná platba, označená v článku IV, je v bode
4.2.1 je špecifikovaná ako mesačná platba, v ktorej sú obsiahnuté (v časti platby) náklady za prenechanie
vozidla do užívania (tzv. nájom) a v časti platby náklady za služby v súvislosti s tým poskytnuté. Súčasne
účastníci leasingovej zmluvy dohodli, že položky 4.2.1 bod a), b), c) sú položky, ktoré predstavujú v
mesačnej platbe časť za prenechanie vozidla do užívania a  d) až l) cit.ust. sú subsumované do časti
mesačnej platby, označenej ako služby v súvislosti s užívaním poskytované, platené nájomcom.

Všeobecne treba konštatovať, že leasingová splátka - mesačná platba leasingu by mala obsahovať aj
náklady na prevádzku vozidla a všetko to, čo s prevádzkou motorového vozidla bezprostredne súvisí a
bez ktorého by prevádzka motorového vozidla nemohla byť realizovaná.

V posudzovanej veci bolo potrebné, aby vo vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny
orgán vykonal dokazovanie a vyslovil názor, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s nájmom vozidla
súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby, t.j.
či ide o platby v zmysle § 22 ods. 2 Zák. o DPH (dane, clá, poplatky, súvisiace náklady -výdavky). Pokiaľ
by šlo o takéto platby, tieto by tvorili základ dane a zdieľali by s ním rovnaký právny osud, t.j. ak by na
takýto základ dane platil zákaz uplatnenia odpočtu DPH, platil by aj na tieto platby.

K tejto otázke sa správca dane vyjadril v prvostupňovom rozhodnutí , keď konštatoval, že položky bodu
4.2.1 leasingovej zmluvy pod písmenom d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné
poistenie, f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň, koncesionárske
poplatky,  bez akýchkoľvek pochybností s nájmom súvisia. Konštatoval, že úvaha o ich samostatnosti
je irelevantná,  pretože v tomto prípade by ich musel prenajímateľ fakturovať, v zmysle ich charakteru,
ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich nemohol uplatňovať žiadnu daň.

Položky h) - úroková miera počas obdobia nájmu (úrok), položka i) - správny poplatok (poplatok za
správu), podľa tvrdení správcu dane s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez
akýchkoľvek pochýb, keď položka h) je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu a položka i) je
poplatkom za náklady prenajímateľa, v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu
by nevznikli prenajímateľovi žiadne poplatky za správu konkrétneho nájmu.

Položky k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba cestnej asistencie) podľa
správcu dane mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa
môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované  prenajímateľom alebo nie. V zmysle posudzovanej
leasingovej zmluvy sa nájomca - žalobca rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom,  do
celkovej mesačnej platby teda zahrnuté boli a s týmto konkrétnym nájmom sú nepochybne súvisiacimi
službami. Čo sa týka položky j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu,
výmena oleja, údržba alebo aj výmena súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný
spôsob používania vozidla, konštatoval správca dane, že z podstaty operatívneho leasingu vyplýva,
že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom predmetných vozidiel, tak správca dane má za
to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť
po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidlá predáva a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľ
predmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií
výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej leasingovej zmluve v časti VI. Opravy a údržba vozidla.
Podľa správcu dane táto položka, bez akýchkoľvek pochýb, s predmetným nájmom bezprostredne
súvisí.



Žalovaný sa stotožnil so zdôvodnením správcu dane a posúdením jednotlivých položiek vo vzťahu k
vyhodnoteniu ich vplyvu a súvisu s prevádzkou vozidla.

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skorším
rozsudkom krajského súdu, keď podľa jeho názoru, ani správca dane ani žalovaný, v dôvodoch
rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadali s jednotlivými položkami, ktoré boli predmetom posúdenia
ako položky bodu 4.2.1 písm. d), e), f), g), h), i), j), k), l).

Podľa názoru krajského súdu, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu je dostatočné a argumenty k jednotlivým uvádzaným položkám správcu dane a žalovaného,
ktorý sa s týmito argumentmi správcu dane stotožnil, sú logické a osvojil si ich aj krajský súd. Preto
sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a v tej súvislosti
aj prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené a že žalovaný sa dôsledne neriadil skoršie
vysloveným názorom krajského súdu.

Naviac krajský súd uvádza, že pojem nájom alebo užívanie motorového vozidla nemožno chápať len
ako reálne fyzické používanie konkrétneho motorového vozidla. Podľa krajského súdu treba ho ponímať
v širšom kontexte, kde súčasťou fyzického používania motorového vozidla, jeho samotnej prevádzky, je
treba rozumieť jeho používanie, nájom, v súlade aj s platnou legislatívou.

Platná legislatíva v čase zdaniteľného plnenia v zákone č. 725/2004 Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách upravovala v § 21 ods. 2 povinnosti prevádzkovateľa vozidiel - povinnosť,
že prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo,
ktoré nemá doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak
sa vyžaduje podľa osobitného predpisu s odkazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodou spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že súčasťou prevádzky motorového vozidla je aj dojednanie o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Naviac krajský súd poukazuje, že
pokiaľ by žalobca ako nájomca nebol v osvedčení k vozidlu uvedený ako jeho držiteľ, nemohol by povinné
zmluvné poistenie s poisťovacou spoločnosťou dojednať a teda bola by kompetencia len prenajímateľa
takúto zmluvu s poisťovacou spoločnosťou uzavrieť, s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

Naviac z obsahu posudzovanej leasingovej zmluvy nebolo preukázané, že by predmetná zmluva bola
uzatvorená ako nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci,  s poukazom na čl. V leasingovej zmluvy.

Preto záver správnych orgánov, že položka 4.2.1 písm. d) bezprostredne s prevádzkou vozidla súvisí,
je správny.

Účelom leasingu pri prenájme motorového vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou je spojené aj
reálne riziko poškodenia prenajímaného vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou, teda dopravnými
nehodami alebo rôznymi škodovými udalosťami. Štandardom, s poukazom na skutočnosti, ktoré sú
súdu všeobecne známe (§ 120 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), je pre prípad
vzniku takejto škody vozidla alternatívou riešenia škodových udalostí, dojednanie havarijného poistenia.
Práve havarijné poistenie a s ním súvisiace úrazové poistenie osôb vo vozidle, sa bezprostredne
viaže k prevádzke motorového vozidla a zabezpečuje prenajímateľovi kompenzáciu všetkých škôd na
vozidle, teda škôd vecných ako aj na osobách, ktoré sa zúčastnili jeho prevádzky. Je preto logické, že
prenajímateľ do nákladov na prevádzku motorového vozidla zahrnul aj položky uvedené v bode 4.2.1 pod
písm. e), f) a pokiaľ správca dane a žalovaný konštatoval, že tieto položky bezprostredne s prevádzkou
prenajímaných vozidiel súvisia, tak tento záver správnych orgánov je logický a  správny.

Vo vzťahu k položke pod písm. g) - náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky, krajský súd dodáva,
že podmienky platenia cestnej dane sú upravené v Zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku
za komunálne odpady (zákon č. 582/2004 Z.z.), kde v 11. časti je upravená daň z motorových vozidiel. §
85 ods. 1 cit. normy definuje pojem daňovníka. Daňovníkom je fyzická alebo právnická osoba alebo ich
organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá pod písm. a) je ako držiteľ vozidla zapísaná
v dokladoch vozidla.



Prenajímateľ bol k 1.1.2008 bol povinný zaplatiť daň a bolo úplne logické, keď túto položku zahrnul do
služieb súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla práve z dôvodu, že žalobca predmetné vozidlá
používal na podnikanie.
Pokiaľ správca dane, položku písm. g) leasingovej zmluvy považoval za službu bezprostredne súvisiacu
s prevádzkou prenajímaných motorových vozidiel, tak tento názor považuje krajský súd za správny.

Obdobne sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, ktorý položky h), i) - úroková miera počas obdobia
nájmu a správny poplatok, považoval za položky bezprostredne súvisiace s nájmom a s argumentáciou,
že bez prenajímania vozidla by prenajímateľovi ani uvedené poplatky za správu konkrétneho nájmu a
súvisiace s úrokovou mierou obdobia nájmu, nevznikli, sa krajský súd stotožnil.

Vo vzťahu k položke j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu, výmena
oleja, údržbu ako aj výmena súčiastok, pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný spôsob
používania vozidla, krajský súd konštatuje, že táto položka zhodne s názorom žalovaného a správcu
dane s prevádzkou prenajatého vozidla súvisí, lebo podmienkou prevádzky motorových vozidiel v súlade
so zákonnou úpravou, a to § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. je povinnosť prevádzkovateľa
vozidla, udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave, podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných
výrobcov. Tieto služby s prevádzkou súvisia, lebo súvisia s povinnosťami, v súvislosti s premávkou na
pozemných komunikáciách.

Vo vzťahu k položkám pod písm. k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba
cestnej asistencie) sa obdobne krajský súd stotožňuje s argumentáciou správcu dane a žalovaného.
Pokiaľ správca dane zahrnul aj uvedené položky do služieb súvisiacich bezprostredne s prevádzkou,
prenájmom a užívaním predmetných vozidiel, tak predmetné služby bezprostredne, aj podľa krajského
súdu, s prevádzkou prenajatých vozidiel súvisia z dôvodu, že predmetom leasingu užívania - nájmu je
nájom vozidla a v prípade jeho poruchy, škodovej udalosti, poškodenia, je na mieste, aby žalobcovi ako
podnikateľovi bolo zabezpečené náhradné vozidlo, resp. v súvislosti s dopravnou nehodou, škodovou
udalosťou, asistenčná služba. Pokiaľ tieto položky boli zahrnuté do mesačnej platby nájmu ako položky
súvisiace s prevádzkou vozidla (službu cestnej asistencie poskytujú aj mnohé poisťovne na základe
pripoistenia k havarijnému poisteniu), tak krajský súd má za to, že uvedené položky s prevádzkou
motorového vozidla bezprostredne súvisia.

Naviac krajský súd poukazuje, že v posudzovanej leasingovej zmluve jej účastníci dojednali dohodou
všetky položky, ktoré mesačnú splátku leasingu určujú. Neboli obmedzovaní kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka a pokiaľ v leasingovej zmluve určili cenu nájmu, a to výšku mesačnej platby
leasingu v bode 4.2.1, ktorú rozčlenili v tomto bode na položky pod písm. a) až l), tento ich postup bol v
súlade so zákonnou úpravou ustanovení Obchodného zákonníka, pričom z obsahu leasingovej zmluvy
je jednoznačne preukázané, že všetky uvedené položky tvoria výšku mesačnej platby. S poukazom
na prvú vetu bodu 4.2.1. konštatovali účastníci leasingovej zmluvy, že rozdelenie mesačnej platby na
časť pokrývajúcu prenechanie vozidla a s tým súvisiace služby, tvoria celkovú mesačnú platbu, pričom
sami definovali, že v prípade rozdelenia mesačnej platby sa jedná o rozdelenie mesačnej platby na
nájom a služby, ktoré súvisia so samotným nájmom. To znamená, dohodou v bode 4.2.1, s poukazom
na bod 4.2.4., určili, že celková mesačná splátka, ktorá predstavuje nájom a služby s týmto nájmom
súvisiace, tvorí ako celok mesačnú platbu na základe leasingovej zmluvy, ktorú bol povinný žalobca
ako nájomca prenajímateľovi poskytovať. Naviac v bode 4.2.2 účastníci leasingovej zmluvy osobitne
definovali náklady, ktoré do mesačnej platby nie sú zahrnuté. Aj takéto gramatické vyjadrenie vôle
účastníkov leasingovej zmluvy, okrem vyššie uvedených skutočností, dotvrdzuje indíciu, že došlo k
dojednaniu jednej mesačnej splátky, ktorá predstavuje položky bodu 4.2.1 a) až l) leasingovej zmluvy.

Pokiaľ platiteľ dane poskytuje svojmu zákazníkovi plnenie pozostávajúce z viacerých prvkov, je potrebné
vykonať analýzu týchto plnení, pozrieť sa na cieľ, ktorý predstavujú jeho jednotlivé prvky pre zákazníka
a stanoviť, či ide o jedno plnenie, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia alebo či
ide o samostatné plnenie alebo dokonca, či ide o plnenie, ktoré má komplexný charakter. Tiež je
potrebné definovať, či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. V zmysle uvedených skutočností v
prejednávanej veci aj správca dane a žalovaný postupoval a analyzoval jednotlivé „sporné“ posudzované
služby a jednoznačne dospel k záveru, že ide o súvisiace náklady a poplatky či iné platby s hlavným
plnením a teda súvisia s nájmom, užívaním, t.j. s prevádzkou predmetného vozidla, za situácie, keď
žalobca nespochybňoval dodanie služieb spojených s nájmom.



Krajský súd poukazuje aj na rozsudky Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) C-408/98 a C-98/98.
Poukazuje na základné princípy a pravidlá uplatňovania DPH, v ktorých Európsky súdny dvor vyslovil
názor, že pre uplatnenie nároku na odpočet dane z prijatého tovaru alebo služieb je nevyhnutné,
aby náklady na tieto tovary alebo služby tvorili súčasť nákladov na uskutočnené zdaniteľné plnenia
a mali tak priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Argumentáciu
vzniku nákladovej položky ako priamej a bezprostrednej súvislosti so zdaniteľnými plneniami vychádza
z uvedených rozsudkov ESD a úzko súvisí s § 49 ods. 2 Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ. Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci posudzovaný spôsob zdaňovania
nie je v rozpore s princípmi uplatňovanými Súdnym dvorom Európskej únie pri rozhodovaní v otázkach
určenia spoločného spôsobu zdaňovania.

Plnenia, ktoré sú predmetom sporu, špecifikané v rámcovej zmluve ako služby nie sú samostatné, ale
sú doplnkové k hlavnej službe, ktoru je nájom, pretože plnenia za ne boli poskytované bez ohľadu na
to, či skutočne došlo k ich realizovaniu v zmysle § 19 Zák. o DPH. Išlo o akýsi paušál, ktorý sa platil
bez ohľadu na skutočné plnenie zo zmlúv (§ 22 ods. 2 zák. o DPH). Základom dane je teda celá suma
plnenia, pretože súvisiace služby sa nesmú umelo oddeľovať od zvyšku základu dane. V danom príade
išlo o jeden základ dane, ktorý nemožno rozdeliť podľa § 22 ods. 2 písm. a, b) zákona č. 222/2004 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2009.

Ak platí zákaz odpočítať DPH z plnení na nájom motorových vozidiel (§ 49 ods. 7 písm. a) Z.č. 222/2004
Z.z. v znení účinnom do 30.09.2009), v prípade platenia ďalších platieb - poplatkov a súvisiacich
nákladov zmluvne zviazaných s platením nájomného rovnakému dodávateľovi, a to bez ohľadu na ich
skutočné dodanie, je oslobodené aj toto bezprostredne súvisiace plnenie s poukazom na ust. § 49 ods.
7 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 30.09.2009. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade
nejde o rozširovanie taxatívne určených výnimiek stanovených Zákonom o DPH v § 49 ods. 7 v znení
účinnom do 30.09.2009, ale o aplikáciu ust. § 49 ods. 7 písm. a) cit. zákona aj na súvisiace plnenia od
jedného dodávateľa, ktoré tvoria spoločný základ dane pri nájme motorových vozidiel.

Nemožno vyhovieť žalobe žalobcu aj z dôvodu, že fakúra č. 16695 nenapĺňa ust. § 71 ods. 2 písm. g)
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2009, keď neobsahuje povinný údaj, a to špecifikáciu
dane, po rozčlenenení dodanej služby na nájom a služby. Na faktúre je uvedený základ dane vo výške
1.450,24 € rozčlenený na dve čiastkové plnenia 736,67 a 713,57, avšak z uvedených čiastkových plnení
nie je samostatne vyčíslená daň, preto faktúra nespĺňa náležitosti daňového dokladu podľa § 71 zákona
č. 222/2004 Z.z. v znení k 31.12.2009.

Ak by si tieto služby žalobca objednal od iného dodávateľa, jednalo by sa o samostatné služby, tento
dodávateľ by vystavil osobitnú faktúru s vyčíslenou daňou, čo v prípade lízingovej spoločnosti nebolo
dodržané a nešlo by o plnenie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2009.

Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neuznania odpočtu DPH z dovozu vypínačov a spínačov, krajský
súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu uvedený v uznesení NS SR č.k. 3Sžf/78/2014 na str.
17 a nasl., keď sa odvolací súd stotožnil so zamietnutím žaloby prvostuňovým súdom v tomto rozsahu
prieskumu napadnutého rohodnutia. Krajský súd preto v tejto časti zopakuje svoje právne posúdenie
tejto otázky, ako ho uviedol v zrušenom rozsudku č.k. 20S/145/2013-54 zo dňa 02.06.2014. Krajský súd
sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného správneho orgánu uvedenom v napadnutom rozhodnutí.
Bolo preukázané, že konkrétne tovary, napr. pásy z polyuretánu, určené na výrobu klimatizačných
zariadení, boli  fyzicky prepravované do SR do spoločnosti TESLA, kde sa na nich vykonávajú určité
operácie a určitý tovar TESLA Liptovský Hrádok a.s. fakturuje prevažne späť odberateľovi Mountair AG,
Švajčiarsko, v prípade Horizon Technology ako zahraničnému dodávateľovi ich fakturovali odberateľovi
Motion Networks a.s., Bratislava. Dovezený základný materiál k spracovaniu sa nestáva vlastníctvom
spoločnosti TESLA a.s., ale TESLA a.s. vykoná konkrétne práce - služby súvisiace s tvárnením, úpravou
a podobne podľa rámcovej zmluvy a aj podľa ďalších požiadaviek kupujúceho a konkrétnej technicky
jasnej objednávky. Ďalej žalobca tovar zašle a vyfakturuje ho podľa dispozície odberateľa buď nazad do
Švajčiarska alebo inému odberateľovi. Colný dlh pri dovoze tovaru za predmetný tovar uhrádza   TESLA
Liptovský Hrádok a.s.. Samotný tovar, vyrobený žalobcom, žalobca fakturuje zahraničnému odberateľovi
v dohodnutých cenách.



Vychádzajúc z definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu
zdaňovacieho obdobia september 2009, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že aby bol tovar dodaný, je potrené
splniť podmienku nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, t.j. v konečnom dôsledku je potrebný prevod
vlastníckeho práva na daňový subjekt. Len vtedy možno do základu dane zahrnúť v zmysle § 22 ods. 2
cit.zák. aj iné dane, clá a poplatky, vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady (výdavky).
Uvedené vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 cit.zák., kde je uvedené, čo je základom dane pri dodaní tovaru
alebo služby. V danom prípade bolo však preukázané, že tovar, ktorý bol dovážaný a prepustený do
režimu voľný obeh, nebol dovážaný ako tovar, ktorý by sa stal vlastníctvom žalobcu, t.j. nebol dodaný v
zmysle definície § 8 ods. 1 písm. a) Zák. o DPH. Jednotný colný doklad bol vystavený len na colné účely
- nie je titulom na prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Predložená faktúra, ktorá bola podkladom pre
výpočet colného dlhu, bola taktiež vystavená len na colné účely. O nej žalobca neúčtoval a neuhradil
ju dodávateľovi. Taktiež v zápisnici zo dňa 09.08.2011 zástupcovia žalobcu uviedli, že takto dovezený
tovar sa nestával vlastníctvom žalobcu. Teda aj keď žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dovoze
tovaru (§ 12 v spojení s § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z.) v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák.,
týmto spôsobom sa ešte nestal vlastníkom tohto tovaru. Z hodnoty tohto tovaru nemôže odpočítať DPH,
pretože nie je splnená podmienka § 49 ods. 2 cit.zákona.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čo sa týka odpočítania dane zo služieb, ktoré boli žalobcom
realizované pri spracovaní tohto tovaru do hotových výrobkov, správca dane uznal odpočítanie DPH,
keďže náklady na tieto služby boli súčasťou nákladov, ktoré sa odrazili v cene výrobku a teda aj vo výške
DPH z tejto ceny.

Krajský súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie žalovaného zákonné.

Z vyššie uvedených dôvodv súd žalobu ako nedôvodu v celom rozsahu zamietol podľa § 250j ods. 1
O.s.p.

Žalobca v konaní úspech nemal. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniklo právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 26. apríla 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}