{"guid": "c1be6f52-c85e-4cd7-acf0-2d2de9e55368:2a15af2c-cb98-4e85-aeec-0f99a30ce770", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1", "spisova_znacka": "8CoP/29/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/29/2013 z 24. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. marca 2013, sp. zn. 8CoP/29/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1", "identifikacne_cislo": "5712212487", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a15af2c-cb98-4e85-aeec-0f99a30ce770", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712212487
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712212487.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, o veci starostlivosti súdu o maloleté deti S., a
to: O., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin ako opatrovníkom, deti rodičov - matky: X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., ul. I. č.
XXXX/XX a otca: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., ul. G. P. č. XX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca detí proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 14. januára 2013 č. k. 12P/258/2012-51, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov     n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 14. 01. 2013 č. k. 12P/258/2012-51 otca zaviazal platiť zvýšené
výživné na maloletú O. S., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 150 eur mesačne a na maloletého Q. S.,
nar. XX. XX. XXXX, vo výške 130 eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2012, vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 12. 2012
na maloletú O. v celkovej výške 160 eur, na maloletého Q. v celkovej výške 80 eur, súd otcovi povolil
splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd
návrh matky zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/250/2008 zo dňa 21. 10. 2008.

Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je
čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2008, keď v tom čase bolo
prihliadané na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynuli
4 roky, a za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery na strane detí, ako aj na strane otca a matky.
S prihliadnutím na vek detí, ako aj na náklady spojené s nástupom dcéry na strednú školu a u syna
návštevou posledného ročníka základnej školy, došlo na ich strane k zvýšeniu životných nákladov, a to
hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti so záujmovou činnosťou detí. Pokiaľ ide o pomery na strane
otca tieto sa nezmenili, keďže v čase posledného rozhodovania pracoval ako profesionálny vojak s
príjmom 17.200,- Sk a poberal príspevok na bývanie vo výške 6,540,- Sk, ktorú prácu vykonáva aj v čase
podania tohto návrhu na zvýšenie výživného. Dosahuje príjem 850 eur, poberá príspevok na bývanie vo
výške 230 eur a ošatné 5,58 eur. Príjem sa mu zvýšil o 282 eur. Matka v čase posledného rozhodovania
podnikala v oblasti sekretárskych a kancelárskych prác, kedy mala v roku 2007 daňový základ 98.926,-
Sk. V súčasnej dobe matka ukončila podnikanie a od 01. 10. 2012 je evidovaná na úrade ako uchádzač
o zamestnanie, poberá preddavkovo dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dve deti. Pracuje na zmluvu
ako osobný asistent s príjmom 197 eur. Maloleté deti v čase posledného rozhodovania navštevovali



základnú školu, dcéra 6. ročník a syn 5. ročník. Už v tej dobe mali svoje záujmové krúžky, ktorým sa
venujú aj v súčasnej dobe. Po zdravotnej stránke sú obaja v poriadku, matka tu nemá zvýšené náklady.
Otec je s deťmi v nepravidelnom kontakte, výživné platí pravidelne.

Súd zvýšil výživné počnúc dňom 01. 09. 2012 vo výške 150 eur na dcéru a vo výške 130 eur na
syna, majúc za to, že už v tomto období pomery na strane detí odôvodňovali zvýšenie výživného v
súvislosti s ich fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, berúc pritom do
úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre deti,
čo do stravy, ale hlavne z dôvodu nástupu na základnú školu ako aj záujmovú činnosť. Za podstatnú
zmenu na zvýšenie výživného súd vyhodnotil tú skutočnosť, že v čase podania návrhu maloleté deti
navštevovali základnú školu a v súčasnej dobe dcéra navštevuje gymnázium a syn posledný ročník
základnej školy. V tejto súvislosti sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky na obe deti. Matkin príjem
sa znížil v porovnaní s obdobím, kedy bolo o výživnom rozhodované naposledy, avšak náklady na obe
deti vzrástli.

Výšku výživného súd stanovil na sumu 150 eur, resp. 130 eur s účinnosťou od 01. 09. 2012 mesačne
z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v takto stanovenej
výške, nakoľko na strane otca došlo k zvýšeniu príjmu o cca 282 eur. Podľa súdu platenie takéhoto
výživného to otcovi detí umožňuje i po zohľadnení nákladov, ktoré uviedol na pojednávaní. Po
vyhodnotení skutkových okolností súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané
k možnostiam a schopnostiam otca a hlavne potrebám maloletých detí. Konštatoval, že výživné má
predovšetkým spotrebný charakter, a teda je určené na pokrytie bežných dennodenných potrieb. Pokiaľ
ide o argumenty otca, že doteraz určené výživné je dostačujúce, súd považoval za nepochybné, že
výdavky na maloleté deti podstatne vzrástli. To, že otec platí hypotéku na byt, ktorý si zakúpil do
osobného vlastníctva, nemožno považovať za nevyhnutný výdavok, keďže mu zamestnávateľ prispieva
významnou čiastkou na pokrytie nákladov spojených s bývaním. Okrem toho aj priateľka otca má
povinnosť prispievať na náklady spojené s bývaním, čím otcovi vznikajú menšie náklady spojené s
užívaním bytu. Tiež je možné konštatovať, že výška stanoveného výživného v pomere k otcovej celkovej
životnej úrovni je primeraná. S dôrazom na to, že deti majú právo na životnú úroveň v takej kvantite a
kvalite, ako keby rodičia tvorili spoločnú domácnosť. Okrem toho matka v čase súčasného rozhodovania
má podstatne menší príjem oproti doby, kedy sa o výživnom rozhodovalo naposledy. Vzhľadom k tomu,
že aj táto je povinná sa podieľať na výchove a výžive detí, súd vo zvyšnej časti jej návrh zamietol.

Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 12. 2012
v celkovej výške 160 eur a u syna 80 eur, ktorý súd otcovi povolil splácať v splátkach po 10 eur na
každé z detí spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného
výživného a doteraz plateného výživného, čo za jeden mesiac činí 40 eur u dcéry a 20 eur u syna. Pri
nedoplatku za obdobie 4 mesiacov dní tento predstavuje uvedené čiastky. Súd vzal do úvahy sumu
skutočne zaplateného výživného vo výške 110 eur na dcéru a vo výške 110 eur u syna.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania
je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto
konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania
niektorému z účastníkov, konštatoval v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného ho prekvapil, pretože včas plní výživné
a okrem súdom určenej sumy dobrovoľne prispieval obom maloletým deťom sumou približne 20 eur
mesačne.

Vo svojom vyjadrení k návrhu na výživné upozorňoval na skutočnosť, že maloletým deťom neplní len
rozsudkom prikázanú sumu, ale peňažné sumy na ošatenie zábavu a podobné činnosti pre maloleté



deti. Túto skutočnosť súd I. stupňa podľa neho vôbec nezobral do úvahy. Taktiež nezvážil skutočnosť,
prečo matka detí zrušila živnostenské oprávnenie. Pri jeho skúmaní pracovných ponúk je o účtovníčku s
praxou záujem. On nevykonáva svoju prácu v Y., kde má trvalý pobyt ale v Martine, čo je vzdialené cca
50 km. Podľa jeho vedomostí matka detí býva s priateľom, a tým je aj spotreba energie a mesačných
výdavkov vyššia.

Ďalej otec detí uviedol, že pracuje ako vojak v útvare v Martine, kde mu je vyplácaná mzda vo výške 860
eur. Táto suma nie je navýšená o 282 eur, tak ako to uvádza okresný súd, ale 282 eur je už zahrnutých
v sume 860 eur. Po odpočítaní jeho relevantných výdavkov mu zostane 131,43 eur, čo je nižšia hodnota
ako životné minimum v roku 2012. Od roku 2008 do súčasnosti sa jeho čistý príjem zvýšil o 72 eur,
pričom v roku 2008 bol 23.740,- Sk. S priateľkou by si radi založili rodinu, avšak pri súčasnom príjme to
nie je reálne a rovnako aj s ohľadom na zvýšenie výživného.

Otec detí vytýkal súdu, že ho zaviazal na plnenie od 01. 09. 2012 napriek tomu, že skutočnosti na jej
zvýšenie, o ktorých píše matka detí (najmä zrušenie živnostenského osvedčenia), nastali až 01. 10.
2012.

Ďalej podľa otca detí pri určení výšky výživného, ktoré sa zvýšilo u maloletej dcéry o 50 % a u maloletého
syna o 30 %, matka detí túto sumu nijako nedokladovala. Dcéra pokiaľ navštevuje tanečný krúžok, tak
má informácie, že tento nenavštevuje pravidelne.

Otec detí tiež poukázal na to, že pri posudzovaní príjmov súd musí postupovať veľmi prísne a zhodnotiť
všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Nemá prihliadnuť len na skutočné príjmy,
ale má sa vychádzať z potencionálnych príjmov rodičov, teda príjmov, ktoré by mal alebo mohol mať
pri existencii objektívne preukázaných skutočností. On ako vojak má zakázané vyvíjať podnikateľskú
činnosť (čl. 54 Ústavy SR), a preto nemá ako zvýšiť príjem. Taktiež jeho príjem je prísne stanovený
zákonom č. 345/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Matka detí sa podľa jeho názoru stala účelne nezamestnanou osobou, a
tak nie je teraz schopná uživiť ich deti, a tento jej krok si chce vykompenzovať na ňom a jeho príjme.

Matka detí a opatrovník detí sa k odvolaniu otca detí písomne nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd  odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa §
202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal
rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa ust. § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), dohody a súdne
rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zamenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo
zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté
dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne vývoj
životných nákladov.

Výživné sa určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase
nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia



zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o
neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa
rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej či druhej stane, t.j. oprávneného alebo povinného),
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o také zvýšenie, či
zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní
celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek
dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj invalidita povinného
a pod.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový
stav, náležite vyhodnotil zmenu pomerov a jej počiatok a správne právne posúdil aj rozsah výživného. S
jeho dôvodmi v tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Porovnávajúc okolnosti v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe aj odvolací súd
dospel totiž k záveru, že od času posledného rozhodnutia, od vydania ktorého uplynuli 4 roky, došlo k
podstatnej zmene pomerov na strane otca detí, ktorého príjem z pracovnej činnosti vzrástol. Pokiaľ ide
o maloleté deti sú vekovo staršie, maloletá O. sa začala navštevovaním strednej školy pripravovať na
budúce povolanie a maloletý Q. postúpil do vyššieho, posledného ročníka základnej školy a je v období
fyzického a duševného rastu. Za primeranú zákonným hľadiskám (odôvodnené potreby detí, schopnosti
a možnosti rodičov) aj odvolací súd považoval u maloletej O. sumu 150 eur mesačne a u maloletého Q.
sumu 130 eur mesačne, ktoré výživné je otec detí schopný platiť bez ohrozenia zabezpečenia svojich
potrieb.

Odvolanie otca detí nepovažoval za dôvodné. K jeho poukazovaniu na to, že súd ho zaviazal na plnenie
od 01. 09. 2012, keď skutočnosti na jej zvýšenie, ktoré uvádza matka detí najmä zrušenie živnostenského
osvedčenia nastali až 01. 10. 2012 treba uviesť, že v zmysle ust. § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o
rodine, možno výživné priznať už odo dňa začatie súdneho konania a to v danom prípade začalo 30. 08.
2012 (podľa právnej úpravy § 82 ods. 1 O. s. p. je konanie začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho
začatie). Okrem toho už v období od ktorého určil zvýšené výživné súd 01. 09. 2012 t.j. nástupom do
škôl a zvýšením výdavkov došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí. Zmena na strane matky
detí v súvislosti s ukončením živnostenskej činnosti nastala až následne (30. 09. 2010). Pokiaľ ide o
otca detí správne okresný súd vychádzal z jeho skutočného príjmu z pracovnej činnosti, teda toho čo
ako povinný skutočne zarobil. Čo sa týka matky detí táto sa podľa odvolacieho súdu nestala účelovou
nezamestnanou. Mala právo ukončiť živnostenskú činnosť, pričom následne (od 19. 12. 2012) sa stala
aj zamestnanou. O zvýšení potrieb detí s ohľadom na ich vek a navštevovanie škôl nebolo pochýb aj
keby výdavky na ne neboli jednotlivo konkretizované a preukázané.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o
maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd preto
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/258/2012", "guid": "bdb14a8c-afd4-4c0d-86e1-cb0f9e4cf5fe:2228926c-5eb7-4fe9-9c6b-dcabffca6a5f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}