Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/24/2012 z 16. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2012, sp. zn. 10CoP/24/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2512200381.1 Krajský súd Trnava | 10CoP/24/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2512200381.1 | 2012-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 72 ods. 1 ZoR, § 72 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99f88656-bb3d-49fb-a00f-21a6383e3259 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2512200381.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512200381
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2512200381.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr.
Dušana Čima a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci v právnej veci navrhovateľky: X. R., rod. R., nar. XX.
J. XXXX, bytom J. U. XXXX/XX, R., zast. advokátom: JUDr. Peter Peružek, Cintorínska 1, Hlohovec,
proti odporcovi: N. R., nar. X.. G. XXXX, bytom J. U. XXXX/XX, R., zast. advokátom: JUDr. Jozef
Urban, Komenského 24, Piešťany, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 6. júna 2012 č. k. 12P/9/2012-89, IČS:
2512200381 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. konanie v časti o určenie príspevku na výživu v sume
250,- eur mesačne zastavil, II. vo zvyšku návrh zamietol, III. trovy konania na súdnom poplatku určil
znášať štátu a IV. odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím
ustanovení § 72 ods. 1 a 2 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „ZoR") a § 96 ods. 1, 2 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení -
Občianskeho súdneho poriadku) a vecne tým, že návrh nie je dôvodný, keďže vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 12. júla 2011
rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/159/2010-33 z 19. mája 2011 navrhovateľka má od roku
1992 vydané živnostenské oprávnenie, v súčasnosti živnosť naďalej vykonáva (prevádzka fitnescentra,
poskytovanie masáží), prenajíma si i nebytové priestory na účely jej prevádzkovania, vykonáva teda
podnikateľskú činnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku a ak
navrhovateľka potrebuje na zabezpečenie svojej hmotnej úrovne vyšší príjem (zisk), má možnosť hľadať
inú činnosť v rámci živnostenského oprávnenia, prípadne sa zamestnať. Navrhovateľkou predložené
lekárske potvrdenia nepreukazujú neschopnosť navrhovateľky sa samostatne živiť a navrhovateľka
ani nepreukázala žiadnym spôsobom nemožnosť zaobstarať si primerané zamestnanie, podnikateľské
riziko, resp. stratu v podnikaní navrhovateľky tak nemožno prenášať na odporcu formou príspevku na
výživu rozvedeného manžela. Keďže navrhovateľka zobrala návrh v časti 250,- eur späť, súd prvého
stupňa v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania po späťvzatí potom zostalo zvyšných 250,-
eur. Súd prvého stupňa tiež určil, že povinnosť znášať trovy konania na súdnom poplatku znáša štát,
keď podľa § 2 ods. 2 ZoSP (zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len ZoSP") navrhovateľka je od súdneho poplatku
za návrh oslobodená a v konaní plne úspešnému odporcovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť ho.
Rozhodnutie v časti náhrady trov konania odporcu odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1,



§ 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 O. s. p., keď úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu,
pretože v určenej lehote 3 pracovných dní nebolo doručené súdu (prvého stupňa) vyčíslenie náhrady
trov právneho zastúpenia a podľa obsahu spisu odporcovi iné trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zamietnutej časti podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá
navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa napadla z dvoch dôvodov - z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,
že súd nevykonal všetky dôkazy potrebné na vyhodnotenie veci. Uviedla, že spĺňa zákonom ustanovené
hmotnoprávne podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky uvedené v § 72 ZoR
(body a/ až e/). Detailne sa venovala bodu (písmenu) b/, podľa ktorého na priznanie príspevku na
výživu rozvedeného manžela je potrebné, aby jeden z rozvedených manželov nebol schopný sám
sa živiť. Uviedla, že neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti
vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo
zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby. Navrhovateľka
nie je schopná sa sama živiť, vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Súd prvého stupňa mal
navrhovateľku vyzvať na predloženie znaleckého posudku, resp. mal sám nariadiť znalecké dokazovanie
na preukázanie nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky. Navrhovateľke zostávajú 3,- eurá na
deň, čo pokryje len jej výdavky na jedlo, lebo má diétu. Uviedla, že rozhodovanie súdu musí mať aj
sociálny rozmer, preto súd musí skúmať aj, či je navrhovateľka schopná zo svojho príjmu pokryť základné
životné potreby.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril, ani sám odvolanie nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s.
p. potvrdiť. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 17. decembra 2012 (§ 156 ods. 1
O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli v lehote
najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12P/9/2012 je určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti výroku
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky v časti 250,- eur zamietnutý.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v
podrobnostiach na neho poukazuje a k veci len dodáva:



Podľa § 72 ods. 1 ZoR rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého
manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Podľa ods. 2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je možné priznať, ak je manželstvo právoplatne rozvedené,
jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, ak schopnosti, možnosti a majetkové pomery
druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedia dohodnúť o poskytovaní
príspevku a priznanie príspevku je v súlade s dobrými mravmi. Pri podmienke neschopnosti samostatne
sa živiť je tu zrejmá odlišnosť od výživného medzi rodičmi a deťmi, keď v zásade neexistuje právny
nárok na rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Preto pokiaľ má jeden
z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, zatiaľ čo druhý sa ocitol v horšej majetkovej situácii, ale má
schopnosť sám sa živiť (aj len z dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok
mu nevzniká.

Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie,
starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na
základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby,
pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.

Navrhovateľka odôvodnila svoj návrh neschopnosťou živiť sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu, ktorý jej neumožňuje vykonávať prácu masérky. V súdnom spise sa nachádza lekárske
potvrdenie vydané na žiadosť pacientky (navrhovateľky) od odbornej kožnej lekárky, ktorá potvrdzuje,
že navrhovateľka sa lieči na ekzém rúk, ktorý bol prechodne rozšírený po celom tele, je preto v trvalej
starostlivosti u dermatológa. Podľa potvrdenia všeobecného lekára pre dospelých (č. l. 64) nie je tomuto
známe nejaké pracovné obmedzenie navrhovateľky zo zdravotných dôvodov. Ďalej sa v spise nachádza
fotografia rúk (dlaní) navrhovateľky (č. l. 77), ktorá má dokazovať prítomnosť ekzému u nej (na nich).
Podľa potvrdení ďalších dvoch kožných lekárok (č. l. 79 až 81) je navrhovateľka liečená a sledovaná
s niekoľkoročnou anamnézou ekzematóznych prejavov na rukách, s diagnózou alergická kontaktná
dermatitída vyvolaná inými chemickými látkami.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci i z vykonaného dokazovania vyplýva správnosť záverov súdu
prvého stupňa o potrebe zamietnutia návrhu navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky. Navrhovateľka nemá žiadne také vážne zdravotné obmedzenie, ktoré by spôsobovalo jej
úplnú (či len čiastočnú) neschopnosť živiť sa z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Navrhovateľka
si musí byť vedomá podnikateľského rizika, ktoré so sebou podnikanie ako také prináša. Zdravotné
problémy, ktoré sa snaží preukázať nie sú takého rázu a charakteru, aby spôsobili jej úplné vyradenie zo
zárobkového procesu. Navrhovateľka v súvislosti s nimi nepožiadala o priznanie invalidného dôchodku,
nemá žiadny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. To, že do dnešného dňa nebolo medzi účastníkmi konania vyporiadané ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a navrhovateľka neobýva s odporcom ich spoločný byt, ale prespáva na
svojom pracovisku, nemôže byť dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
Navrhovateľka doložila do spisu majetkové priznania za roky 2011 a 2010, pričom podľa oboch je jej
podnikanie stratové (1.364,- eur, resp. 1.131,- eur). Je tak vecou navrhovateľky, že podnikanie, ktoré jej
prináša opakovane stratu, považuje za vhodný spôsob zabezpečovania si životných potrieb a pokračuje
v ňom.

Ak preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v zostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol, rozhodol
tak správne a odvolací súd nemal dôvod sa s takýmto záverom nestotožniť. Rovnako správnym bolo aj
rozhodnutie v časti trov prvostupňového konania. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku
tohto rozsudku.



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal právo na
ich náhradu vzhľadom na to, že tento si žiadnu nevyčíslil a zo spisu vynaloženie trov z jeho strany ani
nevyplýva.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.