{"guid": "c0f8017a-9d0e-439b-b881-0588ac8fd39f:2da2cf14-0e7c-4ad2-9e57-cf3a95fca00b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1", "spisova_znacka": "6CoPr/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/1/2017 z 11. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2017, sp. zn. 6CoPr/1/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1", "identifikacne_cislo": "1515213970", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2017-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2da2cf14-0e7c-4ad2-9e57-cf3a95fca00b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515213970
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515213970.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: P.. P. T., A.. XX.XX.XXXX, W.
W. J.. Č.. XX, W., zast. advokátskou kanceláriou TORA Legal, s. r. o., Laurinská ul. č. 18, Bratislava
proti žalovanému: Autoklub Slovakia Assistance, s. r.o., Bosákova ul. č. 3, Bratislava, zast. usadeným
euroadvokátom Mgr. Ľudovítom Pavelom, Mlynská ul. č. 2, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V
zo 17. októbra 2016, č. k. 47Cpr/24/2015- 515, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch   p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z
20.05.2015 dané žalobcovi žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je neplatné, ďalej určil, že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z 10.12.2017
sa skončil dohodou podľa § 79 ods. 4 písm. b/ Zák. práce ku dňu 20.05.20015 a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.365,30 eur po zákonných zrážkach  z titulu náhrady mzdy s 8,05 %
úrokmi z omeškania od 13.06.2015  do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd
prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a konanie v časti týkajúcej sa
obchodných provízií zastavil.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného na základe
pracovnej zmluvy z 10.12.2007 ako H. X.. Dňa 04.05.2015 žalobca doručil žalovanému výpoveď
z pracovného pomeru,  na základe ktorej sa mal jeho pracovný pomer u žalovaného skončiť
uplynutím výpovednej doby dňa 31.07.2015. Listom z 20.05.2015 žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer so žalobcom podľa § 68  ods. 1 písm. b/ Zák. práce, pričom dôvodom výpovede bolo
závažné porušenie pracovnej disciplíny v 32 prípadoch (32 skutkov), ktoré sú popísané v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Žalobca v žalobe tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru si
neprevzal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 20.05.2015 si žalobca odmietol prevziať
jemu doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom týmto odmietnutím nastali účinky
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalovaný do spisu založil okamžité
skončenie pracovného pomeru z 20.05.2015 v rozsahu 9 strán (č. l. 53), v ktorom je uvedené, že žalobca
ho odmietol prevziať a podpísal ho konateľ žalovaného U.. U. H. a svedkovia G.. U. H. Y. G.. U. F..
Žalobca tvrdil, že dňa 20.05.2015 mu bolo odovzdané okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré po
jeho prečítaní žalobca odmietol prevziať s tým, že podľa žalobcu išlo o dokument v rozsahu 3 strán a išlo
teda podľa neho o iný dokument ako ten, ktorý žalovaný založil do spisu. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, čo vlastne bolo predmetom okamžitého skončenia
pracovného pomeru, resp. aký bol jeho rozsah a obsah. Svedok G.. U. H. vypovedal, že  okamžité



skončenie pracovného pomeru malo 4 až 6 strán, bolo vytlačené v F. Y. T. W. ho priniesol právny zástupca
žalovaného. Po obsahovej stránke sa do tohto dokumentu v W. doplnilo iba to, že ho žalobca odmietol
prevziať. Svedok G.. U. F. vypovedal, že okamžité skončenie pracovného pomeru malo od 1 do 3 strán
a žalobcovi ho odovzdával G.. H.. Žalobca si ho prečítal a po prečítaní ho vrátil s tým, že s ním nesúhlasí
a že ho neprevezme. Keď prišiel žalobca do kancelárie, okamžité skončenie pracovného pomeru už
bolo napísané a vytlačené.  Svedkyňa G.. U. H. vypovedala, že okamžité skončenie pracovného pomeru
malo 2 - 3 strany, žalobca ho neprečítal a odmietol ho prevziať. Okamžité skončenie pracovného pomeru
sa podľa svedkyne tlačilo priamo v kancelárii, v ktorej bolo doručované žalobcovi. Svedok P.. P. W.
- F. žalovaného vypovedal, že  okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vypracované v Českej
republike a žalobcovi ho odovzdával buď G.. F. alebo  G.. H.. Tento dokument bol pripravený v Českej
republike. Svedkyňa F. M.  - Y. vedenia u žalovaného vypovedala, že dňa 20.05.2015 jej F. žalovaného
zaslal e-mailom 3 verzie okamžitého skončenia pracovného pomeru, tieto verzie mali 3 - 4 strany, tieto
verzie ona vytlačila a odovzdala prokuristovi. Poslednú verziu si preposlala aj na svoju vlastnú e-mailovú
adresu z dôvodu, ktorý svedkyňa nevedela vysvetliť. Po pojednávaní v januári 2016 ju navštívil žalobca
a požiadaj ju o tento e-mail, ktorý ona následne odovzdala právnemu zástupcovi žalobcu. Svedkyňa tiež
vysvetlila, prečo si F. žalovaného sám nevytlačil okamžité skončenie pracovného pomeru, keď uviedla,
že sa to nedalo z technických dôvodov, pretože na jeho počítač nereagovala tlačiareň. V spise na č. l.
377 je založená nikým nepodpísaná listina označená ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce datovaná dňom 20.05.2015, táto listina má 3 strany. Podľa svedkyne M.j
ako aj podľa žalobcu ide o dokument, ktorý svedkyni preposlal F. žalovaného.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Predmetom
konania bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia  pracovného pomeru z 20.05.2015, pričom
boli predložené jeho dve verzie, o jednu sa opieral žalobca a o druhú žalovaný. Súd prvej inštancie
zaujal stanovisko, že „rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo to rozhodnutie,
ktoré malo byť žalobcovi doručované.“ V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru malo
mať 9 jednostranne písaných strán a malo obsahovať 32 skutkov, v ktorých žalovaný videl závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Svedkovia však vypovedali, že tento dokument mal 3 - 4 strany. Súd prvej
inštancie preto uveril tvrdeniu žalobcu, že „predmetom žaloby nebolo rozhodnutie o okamžitom skončení
pracovného pomeru, ktoré predložil žalovaný, ale niečo iné tak, ako to predložil žalobca.“  S poukazom
na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatným právnym úkonom. Keďže žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, súd prvej
inštancie určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil  dohodou podľa § 79 ods. 4 písm.
b/ Zák. práce, t. j. dňom, kedy sa mal pracovný pomer žalobcu okamžite skončiť. Súd prvej inštancie
súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.365,30 eur z titulu náhrady mzdy. Tento výrok
súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ust. § 79 ods. 5 Zák. práce a dodal, že výšku náhrady mzdy
žalovaný nerozporoval. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti vyplatenia provízií podľa § 145 ods.
1 C.s.p., pretože žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu, pretože žalobca mal v konaní plný úspech.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výroky, ktorými bolo žalobe
vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil
a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že počet strán sporného dokumentu - okamžitého skončenia pracovného pomeru
nebol uvádzaný jednoznačne a súd prvej inštancie preto pochybil, keď napadnutý rozsudok založil
na „približných a nepresných poznatkoch.“ Na osobnom stretnutí dňa 20.05.2015 pred doručovaním
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca prezentoval dokument v rozsahu 3 strán, ktorým sa
snažil prítomných zástupcov žalovaného vydierať v tom zmysle, že ak pristúpia k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, zverejní svoje údajné zistenia súvisiace s prevádzkou žalovaného príslušným
orgánom štátnej správy. Je pravdepodobné, že tento dokument, ktorý koloval z ruky do ruky prítomných,
vypočutí svedkovia mylne zamenili s originálom okamžitého skončenia pracovného pomeru najmä
pokiaľ ide o počet jeho strán. Ďalej žalovaný v odvolaní spochybni l výpoveď svedkyne M., keďže táto
postupovala v rozpore s jej pracovnými povinnosťami, najmä porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri plnení pracovných povinností. So svedkyňou žalovaný
skončil pracovný pomer dohodou a hrozí jej súdny spor o náhradu škody za schodok na zverených
hodnotách. Súd prvej inštancie teda pripustil nezákonne získaný dôkaz. Okrem toho, svedkyňa M.
nebola prítomná pri predkladaní okamžitého skončenia pracovného pomeru a vytlačený dokument iba
priniesla P.. P. W. bez toho, aby bola oboznámená s tým, či bol tento dokument predložený žalovanému.



5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. V konaní bolo sporné, aký dokument (okamžité skončenie pracovného pomeru)  žalovaný doručoval
žalobcovi dňa 20.05.2015. Žalovaný tvrdil, že išlo o 9 - stranový dokument z 20.05.2015 obsahujúci
celkovo 32 skutkov, ktorý založil do spisu žalovaný ako prílohu k vyjadreniu k žalobe  (č. l. 53 - 61) a ktorý
mali podpísať U.. U. H., G.. U. H. Y. G.. U.  F.. Žalobca do spisu založil nepodpísaný 3 - stranový dokument
nachádzajúci sa v spise na č. l. 377, ktorý si preposlala na svoj súkromný e-mail bývala zamestnankyňa
žalovaného P.. F. M. a ktorá následne súhlasila s tým, že tento dokument zašle na e-mailovú adresu
právneho zástupcu žalobcu. Rozpory ohľadom týchto skutočností vznikli v dôsledku toho, že žalobca dňa
20.05.2015 odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu doručoval žalovaný
a vzhľadom na to žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru nemal k dispozícii a preto ho ani
nemohol pripojiť k žalobe. Riadne a účinné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je
jedným z predpokladov platnosti tohto právneho úkonu (§ 70 prvá veta zák. práce).
8. Žalovaný tvrdil, že pracovný pomer so žalobcom skončil dňa  20.05.2015 okamžitým skončením
z tohto dňa v rozsahu 9 strán obsahujúce spolu 32 skutkov, ktorými mal žalobca závažne porušiť
pracovnú disciplínu (č. l. 53 - 61). Preto žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania,
že toto okamžité skončenie pracovného pomeru  riadne a účinne doručil žalobcovi. Ak by žalobca
dôkazné bremeno uniesol, nastali účinky doručenia tejto písomnosti žalobcovi napriek tomu, že žalobca
ju odmietol prevziať (§ 38   ods. 4 druhá veta Zák. práce). V takom prípade by súd prvej inštancie
musel pristúpiť k zisťovaniu, či aspoň jeden z vytýkaných skutkov má charakter závažného porušenia
pracovnej disciplíny.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a odvolací súd sa stotožňuje s jeho
záverom, že tvrdenie žalovaného v konaní preukázané nebolo. Svedkovia G.. U. H. Y. G.. U. F., ktorí
boli prítomní pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi a ktorí ho aj podpísali,
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 09.11.2015 zhodne vypovedali, že okamžité skončenie
pracovného pomeru malo 2 až 3 strany. Svedok U. H. na pojednávaní dňa 25.01.2016 vypovedal,
že okamžité skončenie pracovného pomeru malo „4, 5, 6“ strán, pričom do W. ho priniesol zástupca
advokátskej kancelárie F., po obsahovej stránke sa nedopĺňalo, dopísal sa iba dátum a podpisy svedkov.
Svedkyňa P.. F. M. - Y. vedenia žalovaného na tom istom  pojednávaní vypovedala, že okamžité
skončenie pracovného pomeru malo 3-4 strany, bola požiadaná o vytlačenie tejto výpovede, tento
dokument jej zaslal na jej pracovný e-mail P.. P. W. - F. žalovaného a na jeho prosbu tento e-mail z
počítača vymazala. Táto svedkyňa na stretnutí so žalobcom dňa 23.02.2016 žalobcovi oznámila, že
vyššie uvedený pracovný e-mail P.. W. si preposlala na svoj súkromný e-mail s tým, že tento e-mail
obsahujúci ako prílohu okamžité skončenie pracovného pomeru prílohu  zaslala právnemu zástupcovi
žalobcu. Spomenutý e-mail sa nachádza na č. l. 380 spisu a jeho príloha - okamžité skončenie
pracovného pomeru na           č. l. 377 spisu. Svedok U.. U. H. na pojednávaní dňa 04.04.2016
vypovedal, že okamžité skončenie pracovného pomeru malo „4-5, možno 6 strán“, a bolo pripravované
v F., Q. W. sa doplnila iba posledná strana v súvislosti s odmietnutím žalobcu prevziať  túto písomnosť.
Svedkyňa G.. U. H. na tomto pojednávaní vypovedala, že pokiaľ v pôvodnej výpovedi uviedla, že
okamžité skončenie pracovného pomeru malo 2-3 strany, iba „strieľala“, pretože túto písomnosť nečítala.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podľa svedkyne žalobcovi doručované okolo obeda.
Svedkyňa P.. F. M. na pojednávaní dňa 09.05.2016 vypovedala, že dňa 20.05.2015 jej F. žalovaného
poslal e-mailom 3 verzie okamžitého skončenia pracovného pomeru, tieto verzie mali 3-4 strany, ona
každú verziu vytlačila a odovzdala F. s tým, že poslednú verziu si preposlala aj na svoj súkromný e-
mail. Následne ju F. žalovaného požiadal o vymazanie e-mailov z uvedeného dňa, čo ona urobila. F.
žalovaného si nemohol predmetný dokument vytlačiť sám, pretože v ten deň na jeho počítač nereagovala
tlačiareň.
10. Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie správne vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, že by
žalovaný riadne a účinne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru v rozsahu 9 strán
obsahujúce spolu 32 skutkov predstavujúcich porušenie pracovných povinností žalobcu (č. l. 53 - 61).
Z výpovedí vyššie spomenutých svedkov totiž aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyvodiť,
že práve toto okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný dňa 20.05.2015 doručoval žalobcovi,
ktorý ho odmietol prevziať. Odvolací súd je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru z
20.05.2015 v rozsahu 3 strán, ktoré sa na svoj súkromný e-mail poslala svedkyňa M. (č. l. 377), nie je pre
rozhodnutie tejto veci právne významné. Žalovaný totiž v konaní netvrdil, že žalovanému doručoval práve



túto verziu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovaného
vyplývajú aj z toho, že žalovaný pôvodne do spisu založil 9 stranové skončenie pracovného pomeru
písané jednostranne (č. l. 53 - 61), následne do spisu založil 5 stranovú fotokópiu originálu okamžitého
skončenia pracovného pomeru napísanú však obojstranne (č. l. 241 - 245) korešpondujúcu s tzv.
originálom nachádzajúcim sa v prílohovej obálke na č. l. 246. Ďalší exemplár okamžitého skončenia
pracovného pomeru sa nachádza v prílohovej obálke na č. l. 459. V tejto súvislosti však treba poukázať
na výpovede svedkov U.. U. H. Y. G.. U. H., ktorí vypovedali, že  podpísali iba originál (1 exemplár)
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nedá vylúčiť manipulácia
s poslednou stranou okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahujúcou podpisy svedkov G.. H.,
G.. F. a konateľa žalovaného U.. H., keďže na okamžitom skončení pracovného pomeru nachádzajúcom
sa v prílohovej obálke na č. l. 246  je zjavné opakované zošívanie tohto dokumentu (už predtým zošitého).
11. Z toho je zrejmé, že je správny záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalovaný žalobcovi riadne a účinne doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. To spôsobuje
neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 70 prvá veta Zák. práce. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom
na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo žalobcovi riadne a účinne doručené, súd
prvej inštancie sa nemusel zaoberať tým, či žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu a či s ním
teda žalovaný dôvodne okamžite skončil pracovný pomer. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 Zák. práce výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a výrok, ktorým súd prvej inštancie určil, že pracovný pomer
medzi žalobcom a žalovaným sa skončil dohodou dňom 20.05.2015.  V súvislosti s tým odvolací súd
potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
11.365,30 eur s prísl. z titulu náhrady mzdy. Žalovaný v odvolaní neuplatnil žiadnu argumentáciu, ktorou
by spochybnil výšku priznanej náhrady mzdy.
12. Výrok rozsudku  súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti týkajúcej sa obchodných provízií
zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2, v spojení s  § 396 ods. 1 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Cpr/24/2015", "guid": "5664c07e-98ee-4440-b123-df32ee48dc13:977c8370-3435-4444-a745-d11554b55c4a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}