Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/100/2014 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. marca 2014, sp. zn. 19Co/100/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3813213164.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/100/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813213164.2 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/400ad146-ef4d-4e96-b8ac-b90bf7232e2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813213164.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/100/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213164
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813213164.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny
Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., N. XXX/XX proti odporcovi R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. XX/XX, o určenie výživného,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 14C/32/2013-49 zo dňa 27.
septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom rozhodol, že odporca sa zaväzuje počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť na
výživu navrhovateľky sumu 125 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
Zároveň rozhodol, že navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka sa v dennom štúdiu pripravuje na budúce povolanie, jej
celkové mesačné výdavky sú 246,50 Eur. Navrhovateľka býva v jednej domácnosti s matkou
a s dvoma sestrami, z ktorých jedna je už plnoletá a zaopatrená. Odporca je invalidný dôchodca, jeho
mesačný príjem tvorí invalidný dôchodok v sume 341,80 Eur, popri invalidnom dôchodku pracuje na
základe pracovnej zmluvy ako pracovník súkromnej bezpečnostnej služby a dosahuje čistú mzdu v sume
353,23 Eur, spolu 695,03 Eur. Odporca po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky uzatvoril nové
manželstvo a žije v spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou a jej tromi deťmi. Súčasná manželka
dosahuje príjem 397 Eur mesačne. Súd prvého stupňa považoval navrhovateľkou vyčíslené výdavky
za odôvodnené a oprávnené vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka navštevuje školu mimo miesta
svojho bydliska a z tohto dôvodu musí počas školského roka bývať na internáte a stravovať sa tam. Jej
výdavky sú vynakladané predovšetkým na zabezpečenie štúdia, oblečenia a liekov. Odporca je invalidný
dôchodca, jeho zdravotný stav mu však umožňuje pracovať, výdavky odporcu tvoria predovšetkým
náklady na bývanie a splácanie úverov, ktoré si s manželkou zobrali na kúpu bytu. Tieto výdavky
súd považoval za oprávnené. Zohľadnil, že odporca má od rozvodu s matkou navrhovateľky
novú domácnosť, na ktorej nákladoch sa musí podieľať, pričom zároveň prihliadol na to, že odporca platí
výživné na sestru navrhovateľky vo výške 100 Eur. Za odôvodnené preto považoval zaviazať odporcu
na výživné vo výške polovice mesačných výdavkov navrhovateľky, t. j. v sume 125 Eur mesačne. Vec
právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1 a 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka si trovy neuplatnila (§ 142 ods.
3 a § 151 ods. 1 O.s.p.).



Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Prvostupňovému súdu
vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zdôraznila,
že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené dňa 16.01.2012 a odporca sa po rozvode zaviazal platiť na
výživu navrhovateľky 150 Eur, ktorú dohodu nedodržal. Po rozvode sa odporca zo spoločnej domácnosti
vysťahoval a jej matka si musela vziať pôžičku, aby titulom vyporiadania BSM vyplatila odporcu sumou
10.000 Eur. Zároveň matka prevzala na seba záväzky z úverov, ktoré vznikli za trvania manželstva
spolu v sume 5.970 Eur. Takto matka konala, aby rodine zabezpečila bývanie. Jej príjem je v priemere
500 Eur a z tohto príjmu popri splácaní pôžičky a poplatkov za bývanie živí navrhovateľku a jej maloletú
sestru. Navrhovateľka uviedla, že jej mesačné náklady prestavujú sumu 345 Eur, ktoré
špecifikovala. Zdôraznila, že pre nadstavbové štúdium sa rozhodla preto, že po jeho ukončení bude mať
lepšiu možnosť zamestnania. Svoje výdavky obmedzuje, ale viac sa to nedá. Vyslovila názor, že pokiaľ
sa odporca po rozvode manželstva zaviazal matke platiť na výživu navrhovateľky výživné sumou 150
Eur, vedel, že je v jeho možnostiach a schopnostiach takéto výživné platiť. Navrhla preto, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že rozhodne o vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke
sumou 150 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2013.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie nároku navrhovateľky na určenie výživného, v potrebnej miere vykonal
dokazovanie, preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil, vec však nesprávne právne posúdil, v
dôsledku čoho bol daný dôvod na zmenu rozhodnutia podľa § 220 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný
rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné
má byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom,
výchovou, záujmami a vzdelávaním. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera
uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho
rodičov.

Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona
o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov.
Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča
a prihliadne sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom
prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako
aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V danom prípade predmetom konania bol návrh navrhovateľky, ktorá sa denným štúdiom pripravuje
na svoje budúce povolanie, na určenie výživného. V prvostupňovom konaní navrhovateľka preukázala
svoje mesačné výdavky sumou 246,50 Eur a v odvolacom konaní svoje výdavky špecifikovala sumou
345 Eur mesačne, čo zdôvodnila najmä doplatkami na lieky, ktoré užíva, a ktorých cena sa medzičasom
zvýšila. Otec v prvostupňovom konaní odôvodnené potreby navrhovateľky nespochybňoval, rozsah
výdavkov navrhovateľky nenamietal ani v odvolacom konaní, čo odvolací súd vyvodil zo
skutočnosti, že otec na odvolanie navrhovateľky žiadnym spôsobom nereagoval. Odôvodnené potreby
navrhovateľky spochybňované neboli (aj súdu sa tieto javili opodstatnené a primerané pomerom
navrhovateľky), preto sa súd zameral na to, či navrhovateľkou navrhované výživné v sume 150 Eur
zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného odporcu. Dokazovaním,
vykonaným prvostupňovým súdom, bolo nepochybne preukázané a otec túto skutočnosť nenamietal, že



v čase rozvodu s matkou navrhovateľky (k rozvodu manželstva došlo dňa 16.01.2012) sa otec zaviazal
prispievať na navrhovateľku sumou 150 Eur mesačne. Odporca tvrdil, že pri uzatváraní tejto dohody
vychádzal z príjmu, ktorý v tom čase dosahoval. Z výpovede odporcu pred
prvostupňovým súdom vyplynulo, že v čase uzavretia tejto dohody pracoval na bani v N. a mal príjem
350 Eur mesačne, ktorý pracovný pomer ukončil. V čase rozhodovania prvostupňového súdu však
bolo zistené, že otec popri invalidnom dôchodku v sume 341,80 Eur dosahuje aj čistú mzdu v sume
353,23 Eur, preto nemožno dospieť k inému záveru, než že pomery odporcu sa od času, keď sa
dobrovoľne zaviazal platiť výživné sumou 150 Eur na navrhovateľku, nezmenili. Po rozvode manželstva
s matkou navrhovateľky odporca uzatvoril nové manželstvo, žije v spoločnej domácnosti so súčasnou
manželkou a s jej troma deťmi. Popri výdavkoch a uspokojení svojich osobných potrieb odporca platí
výživné na sestru navrhovateľky vo výške 100 Eur mesačne. Popritom má výdavky na splácanie úverov,
na tieto výdavky však odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, neprihliadal, nakoľko z ust.
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 Eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil
rozsah vyživovacej povinnosti a uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou
150 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku, ktorou sa navrhovateľka domáhala určenia
vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.09.2013. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine
výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Aj pokiaľ ide o určenie výživného na plnoleté dieťa, platí pre náležitosti návrhu na začatie konania
ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p., v ktorom navrhovateľ okrem iných zákonných náležitostí vymedzí, čoho
sa domáha. V danom prípade z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala
počiatku určenia vyživovacej povinnosti mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Pokiaľ súd takémuto žalobnému návrhu vyhovel (zmena žalobného návrhu navrhovaná nebola), je
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti správne a nebol daný dôvod na zmenu počiatku určenia
vyživovacej povinnosti.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p.
a navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov
konania neuplatňovala.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .