Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/85/2012 z 17. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. apríla 2012, sp. zn. 3CoE/85/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811217889.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/85/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811217889.1 | 2012-04-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6c9a4bd-31be-42f7-8ebe-d70be5bd763d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811217889.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217889
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811217889.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Mostná 72,
Nitra, proti povinnému: F. P., bytom D. X, W., o vymoženie 926,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/3412/2011-16 zo dňa 9. decembra
2011 jednomyseľne dňa 18. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom
zo dňa 13.10.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým
je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s., sp.zn. IDB 0410055 zo dňa 08.04.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
44 ods. 1, 2 Ex. por., § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.
1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Z predloženého exekučného titulu súd zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným bola dňa 22.02.2007 uzavretá zmluva o úvere č. 0457631907, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 327,76 eur s dohodnutou RPMN 26,47 % p.a., ktorý sa
zaviazal povinný splácať 50 mesačnými splátkami po 44,15 eur. Súd v prvom rade skúmal samotnú
zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom
práve. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon
zamestnania, povolania, a z toho dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Oprávnený uzatváral predmetnú
zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu
z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy
a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, nakoľko
sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy mal súd za to,
že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Preskúmaním čl. 9 bodu 9.2 Obchodných podmienok vzhliadol súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov jednostranná,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v
tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej



vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Povaha
zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Existujúca, ale
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. S
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ a §
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Uviedol, že exekučný súd nebol oprávnený
pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej
doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Ide
o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť
ani z judikatúry ESD. Ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku, a teda ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom, pretože v čase uzavretia zmluvy o úvere nebola uvedená vo výpočte
nekalých podmienok v prílohe Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nebola uvedená vo výpočte neprijateľných podmienok v § 53 OZ a nespĺňa pojmové
znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky podľa čl. 3 ods. 1 Smernice alebo § 53
ods. 1 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ býva niekedy nesprávne interpretované tak, že
spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Z gramatického i logického výkladu však vyplýva,
že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
od dodávateľa zostáva v platnosti. Uvedené ustanovenie účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere
nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej. Prvostupňový súd nezohľadnil procesnú
pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom
konaní napriek procesnej pasivite povinného posúdil nárok oprávneného. Poukázal aj na rozhodnutie
ASTURCOM keď sa domnieva, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora
v tomto rozhodnutí bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom. Zmluva
o úvere bola uzavretá medzi povinným a Poštovou bankou, a.s. Poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere je bankový produkt Poštovej banky, a.s. NBS v zmysle § 1 ods. 3 písm. a/ zákona
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje
pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie
dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na
ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú
tieto právne záväzné akty. Z uvedeného vyplýva, že Poštová banka, a.s. pri výkone svojej činnosti
a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je
viazaná. Ak exekučný súd dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc
rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a poverí ho vykonaním
exekúcie, alebo aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť



podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú
zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu bol správny. Spotrebiteľské právo patrí k najviac
sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa, ako slabšej
strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa tak vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť
obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Spotrebiteľská zmluva preto v zmysle cit. ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani
v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne
aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka a vykonal
aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva,
že exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý
z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/
alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.



Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej
doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom
dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na
to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/
Ex. por..

Odvolací v zmysle uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.