{"guid": "c06e9a85-4e0a-4a34-baab-ef8edda2c51e:44b1faed-8dba-45fd-b4f6-ed472bc3a41d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2", "spisova_znacka": "1Cob/157/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/157/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. novembra 2016, sp. zn. 1Cob/157/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2", "identifikacne_cislo": "1709207015", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44b1faed-8dba-45fd-b4f6-ed472bc3a41d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/157/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207015
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členky
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a člena senátu Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu:
DUVYSTAV s.r.o., so sídlom Kupeckého 85, 902 01 Pezinok, IČO: 35 786 639, zast. JUDr. Matej Vida,
advokát, Púpavová 89, 841 04 Bratislava proti žalovanému: V., podnikajúci pod obchodným menom
Marián Stanko ml., miesto podnikania Šopornianská 1004, 925 53 Pata, IČO: 369 21 858, zast. Mgr.
Norbertom Stankom, advokátom, Nám. Slobody 36B, 956 01 Sereď o zaplatenie peňažnej sumy vo
výške 6.694,27 euro s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok,
č.k. 26Cb/259/2009-235 zo dňa 7.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku č.k. 26Cb/259/2009-235 zo dňa
7.1.2015 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania  z r
u š u j e  a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 2.460,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 1.556,84
eur od 28.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 903,59 eur od 1.1.2011 do zaplatenia,
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie sumy 4.233,84 eur
s úrokom z omeškania zamietol. Súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 26,50%. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom
zo dňa 7.8.2009 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,84 eur
s príslušenstvom a súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že so
žalovaným uzatvoril zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu vodorovnú
a zvislú izoláciu FATRAFOL novostavby rodinného domu pre investora J.. V. S. a manželky V.. P.
S.. V stavebnej jame izoloval podkladovú dosku suterénu - vodorovnú izoláciu fóliou FATRAFOL,
po vyhotovení ochranného muriva žalovaný vyhotovil izoláciu obvodového muriva celého suterénu.
Na vodorovnej izolácii vykonal vysokonapäťovú skúšku s preverením kvality zvarov a celistvosti
hydroizolácie, ktorá bola úspešná, na zvislej izolácii skúšku nevykonal. Žalobca zaplatil žalovanému
celkom za práce 146.460,- Sk podľa faktúr žalovaného. Dňa 20.8.2008 investor oznámil žalobcovi
zatekanie cez zvislú izoláciu v suteréne v rohu od ulice a od vodorovnej šachty. Po vysekaní nosného
muriva obvodového plášťa z vnútornej strany sa zistilo pretekanie vodorovnej izolácie, čo bolo chybou
práce žalovaného. Žalovaný chybný spoj izolácie opravil. Po overení, že izolácia v tejto časti neprepúšťa,
žalobca na svoje náklady uviedol vec - dotknuté okolie do pôvodného stavu. Žalobca svoje náklady
na odstránenie vady, ktorú spôsobil žalovaný nekvalitnou prácou evidoval vo výške 36.060,20 Sk bez
DPH, čo je 1.196,98 eura. V marci 2009 v suteréne investora zvlhla stena od dvora, čo žalobca oznámil
žalovanému, dohodli sa so žalovaným na rovnakom postupe pri odstraňovaní príčin zatekania ako v roku
2008. Na výkop na obnaženie izolácií použil žalobca mechanizmy, následne žalovaný vadu odstránil,
keď náklady sú vo výške 359,86 eura bez DPH. Žalobca v júni 2009 odovzdal osobne žalovanému
písomné vyčíslenie škody, ktorú mu spôsobil žalovaný nekvalitnou prácou na stavbe investora J.. S. vo



výške 1.556,84 eura, žalovaný uviedol, že myslel, že to bude menej, sumu nezaplatil a povedal nech
to dá žalobca k súdu.

2. Písomným podaním zo dňa 18.1.2012 žalobca žiadal pripustiť zmenu návrhu z dôvodu vzniku ďalšej
škody pri odstraňovaní vád diela žalovaného vo výške 2.773,61 eura, celková škoda je tak 6.694,27
eura. Skutkový základ spočíva v tom, že žalovaný po 17.6.2010 odmietol zistené chyby opraviť a znášať
náklady s tým súvisiace. Žalobca na základe oznámenia vlastníka domu na vlastné náklady v roku 2011
odstránil chyby zle vyhotovenej izolácie. Žalobcovi vznikli náklady na nutné práce, výkony a materiál
za účelom vyhľadávania príčiny a zatekania, opravy netesnosti zvarov a izolácie, ktoré sú v príčinnej
súvislosti s odstránením týchto chýb diela vyhotoveného žalovaným a to podľa rozpisu nákladov a
hotových výdavkov vo vyúčtovaní zo dňa 7.11.2011 s doplnením zo dňa 16.1.2012, žalovaného vyzval
na zaplatenie škody podľa týchto rozpisov. Odborná firma TWINS - SK s.r.o. v roku 2011 vykonala 10
opráv chybnej izolácie, žalobcovi vyúčtovala sumu 1.118,50 eura v súčte s prácami za rok 2010 vo výške
1.688,50 eura.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín tvoriacich obsah
spisu, vypočutím svedka J.. Q. S., vypočutím F. M. ako účastníka konania, ďalej vypočutím svedka N.
B., V. K. ako svedka, ďalej Š. K. ako svedka.

4. Uznesením č.k. 26Cb 259/2009-160 zo dňa 15.2.2012 pripustil súd prvej inštancie zmenu návrhu tak,
že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 6.694,27 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 1.556,84 eur od 28.7.2009 do zaplatenia, vo výške
9% ročne zo sumy 2.363,82 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.773,61 eur
od 16.1.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 26Cb 259/2009-169 zo dňa 21.5.2012 rozhodol tak, že deklaroval
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 6.694,27 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 1.556,84 eur od 28.7.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne
zo sumy 2.363,82 eur od 1.1.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 2.783,61 eur od 16.1.2012
do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi  právo na náhradu
trov súdneho konania.

6. Uvedené rozhodnutie bolo odvolacím súdom Krajským súdom v Bratislave č.k. 1Cob/342/2012
zo dňa 31.5.2013 zrušené s odôvodnením, že prvoinštančné rozhodnutie neobsahovalo dostatočné
odôvodnenie, keď nebol preukázaný vzťah medzi skutkovými zistenia a úvahami súdu prvej inštancie
pri hodnotení dôkazov. Tiež rozhodnutie neobsahovalo uvedenie právneho dôvodu priznaného nároku,
keď žalobca si uplatnil viac nárokov, pričom z prvoinštančného rozhodnutia nie je zrejmé, v ktorej časti
súd prvej inštancie priznal nárok titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a ktoré titulom
náhrady škody. Žalobca nemôže požadovať náhradu v rozsahu, v ktorom mohol dosiahnuť uspokojenie
svojich nárokov uplatnením práv zo zodpovednosti za vady diela, zo žiadneho iného právneho titulu
teda nemôže požadovať náhradu v tomto rozsahu ani z titulu náhrady škody, ani z titulu bezdôvodného
obohatenia. Žalobca by mal právo len na náhradu ďalšej škody, teda takej škody, ktorá má pôvod
vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa diela ak by preukázal existenciu predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody. Bude preto potrebné podľa rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadať so
skutočnosťou, či dielo zhotovené žalovaným vykazovalo vady a žalobca si riadne a včas  tieto vady
notifikoval, uplatnil si nároky z týchto vád z diela a bude potrebné ustáliť, či prípadné nároky na náhradu
škody uplatnené žalobcom bolo možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku z vád diela alebo ide
o náhradu ďalšej škody.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol vznesený nárok žalobcu na zaplatenie
peňažnej sumy skutkovo vymedzený tým, že žalobca vynaložil túto sumu pri odstraňovaní závad na
diele žalovaného. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v
ústnej forme zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
zaplatiť žalovanému cenu za dielo v dohodnutej výške a záväzok žalovaného zhotoviť izoláciu na stavbe
rodinného domu, Q.S. XX, W. z materiálu FATRAFOL, keď uvedené je preukázané aj z výsluchu svedkov
N. B. a Š. K.. Súd prvej inštancie mal za preukázané vykonanie diela a jeho odovzdanie žalobcovi na
jar roku 2008, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporu sporná. Nebolo tiež sporné, že



došlo k zaplateniu ceny za dielo žalobcom podľa faktúry č. 01/2008, faktúry č. 04/2008, faktúry č. 7/2008,
všetko spolu po odrátaní sumy podľa dobropisu č. 4/2008 vo výške 4.861,58 eur (pôvodne 146.460,- Sk).

8. Z výsluchu svedkov S. a K., ako aj účastníka konania M. mal súd prvej inštancie za preukázané, že
zhotovená izolácia mala vady, ktoré sa objavovali postupne, pričom tieto vady spočívali v nedokonalých
zvaroch, izolačných  materiáloch, keď prvé vady sa prejavili zvlhnutím steny v marci 2009. Súd má
nefunkčnosť hydroizolácie prejavujúcu sa netesnosťou za porušenie zmluvy podstatným spôsobom,
keď hlavným účelom hydroizolácie stavby je zabrániť vniku vody do stavby, čo však nebolo naplnené.
Žalobca si bez zbytočného odkladu po zistení vád uplatnil nároky z vady diela voči žalovanému
spočívajúce v odstránení vady diela. Vady boli žalovaným odstránené. Nebolo sporné, že žalobca bol
účastný prípravy stavby domu do stavu, aby bolo možné zistiť vady diela, pričom pri tejto príprave
a následne po odstránení vady diela za účelom vrátenia veci do pôvodného stavu vykonal prácu a
súčasne použil materiál na predmetnej stavbe a to v hodnote ako je uvedené v jeho liste žalovanému
zo dňa 10.6.2009 celkom vo výške 1.196,98 eur, keď vykonávanie prác je preukázané výpoveďou F.
M. ako aj svedka S.. Obvyklosť výšky hodnoty prác mal súd za preukázané z výpovede F. M.. Žalobca
nepreukázal, že jeho zamestnanci, vykonávajúci práce potrebné na nájdenie vady diela a následne na
uvedenie veci do pôvodného stavu by boli v čase týchto prác vykonávali práce pre žalobcu pre tretiu
osobu za odplatu, nie je tak preukázané nielen zmenšenie majetku na strane žalobcu, ale ani ušlý zisk,
teda nejde o škodu na strane žalobcu. Bolo však právnou povinnosťou žalovaného nájsť vadu a túto na
vlastné náklady odstrániť (§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka).

9. Keďže mu bolo poskytnuté plnenie spočívajúce vo výkonoch je povinný poskytnúť peňažná náhradu
(§ 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) vo výške 1.196,98 eura. V tejto súvislosti súd uvádza,
že žalobca nemôže dosiahnuť uspokojenie svojho nároku spočívajúceho v zaplatení peňažnej sumy ako
pendanta vykonaných prác uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa § 436 a 437 Obchodného
zákonníka, nie je potom v rozpore s § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnenie si tohto nároku
žalobcom z iného právneho dôvodu. Uvedený nárok žalobcu nie je v rozpore ani so závermi rozsudku NS
ČR sp. zn. 29 Odo 556/2003 zo dňa 04.15.2004, podľa ktorého „odstoupili-li žalobci platně od smlouvy
o dílo, nemohou se domáhat náhrady škody spočívající ve zmenšení jejich majetku, ke kterému došlo
v souvislosti s vynaložením prokazatelných nákladů na odstranění vad díla, jak uzavřel odvolací soud,
ale pouze vypořádání ze zaniklé smlouvy o dílo z titulu tohoto odstoupení“.

10. Obdobné sa potom vzťahuje na vady diela, ktoré sa prejavili v marci 2009, pri ktorých sú
celkové náklady vo výške 359,86 eura ako je vyčíslené v liste žalobcu žalovanému zo dňa 10.6.2009,
pričom výška je preukázaná výpoveďou F. M., keď na obdobnom postupe ako pri predchádzajúcom
odstraňovaní vád sa žalobca dohodol so žalovaným a J.. S., pričom nároky z vád (žalobca žiadal
odstránenie vady diela) boli uplatnené bez zbytočného odkladu po tom, ako boli vady žalobcovi
oznámené (§ 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka).
Práce vykonané žalobcom v súvislosti s odstraňovaním vady diela sú preukázané rovnako výpoveďou
F. M. a svedka S.. Aj pri odstraňovaní týchto vád, ktoré má súd za porušenie zmluvy o dielo podstatným
spôsobom, došlo zo strany žalovaného k prijatiu plnenia žalobcu bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka) a to vo výške hodnoty poskytnutých mu prác. Hodnotu vykonaných prác má
súd za preukázanú z výpovede F. M.. Žalovaný je tak v súvislosti s druhým odstránením vady povinný
vydať plnenie žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil (§ 456 Občianskeho zákonníka) a to v peňažnej
forme (§ 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) vo výške 359,86 eura.

11. Žalobca si tiež uplatnil vady diagnostikované dňa 20.5.2010, pričom tieto vady žalovaný odmietol
odstrániť. Existencia vád je preukázaná nielen výpoveďou F. M. a svedka S., ale aj svedka J.. Q. S.,
pričom žalobca si opäť uplatnil odstránenie týchto vád (§ 564 Obchodného zákonníka v spojení s §
436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka). Vzhľadom na voľbu nároku z vady diela žalobcom bol
žalovaný povinný odstrániť vady diela. Odmietnutím odstránenia vád diela žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť, pričom v dôsledku zatekania do stavby ako prejavu vady diela priamo hrozilo poškodenie
stavby a to jej vnútorných omietok, ktoré nie sú uspôsobené na permanentné zmáčanie. V prípade
dlhodobého pôsobenia vody hrozilo poškodenia zvislých nosných konštrukcií, ktoré nebezpečenstvo
však nebolo bezprostredné a záviselo aj od ďalších externých faktorov. Vady boli žalovaným odstránené,
čo má súd preukázané výpoveďou svedka Š. K. zo dňa 15.2.2012 a svedka J.. Q. S. zo dňa 15.2.2012
a to pomocou tretej osoby, pričom súvisiace práce vykonával priamo žalobca svojimi zamestnancami.
Obvyklosť výšky hodnoty prác má súd za preukázanú z výpovede F. M.. Žalobca ani pri tomto



odstraňovaní vád nepreukázal, že jeho zamestnanci vykonávajúci práce potrebné na nájdenie vady
diela a následne na uvedenie veci do pôvodného stavu by boli v čase týchto prác vykonávali práce
pre žalobcu pre tretiu osobu za odplatu, nie je tak preukázané nielen zmenšenie majetku na strane
žalobcu, ale ani ušlý zisk, nejde tak o škodu na strane žalobcu (§ 379 Obchodného zákonníka). Bolo
však právnou povinnosťou žalovaného nájsť vadu a túto na vlastné náklady odstrániť (§ 560 ods. 1
Obchodného zákonníka). Odstraňovanie samotnej vady vykonávala pre žalobcu tretia osoba. Pokiaľ v
súvislosti s povinnosťou žalovaného odstrániť vadu mu bolo poskytnuté plnenie v podobe vykonania
prác a nebola v súvislosti s týmto plnením uzavretá so žalovaným osobitná zmluva, ide o plnenie bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka) a to vo výške hodnoty prác. Žalovaný je tak
v súvislosti s prvým odstránením vady povinný vydať plnenie žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil (§
456 Občianskeho zákonníka). Keďže mu bolo poskytnuté plnenie spočívajúce vo výkonoch je povinný
poskytnúť peňažná náhradu (§ 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) vo výške 903,59 eura.

12. Pokiaľ ide o ďalšie vady diela, z týchto si žalobca neuplatnil nároky (§ 564 Obchodného zákonníka
v spojení s § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom podľa § 440 ods. 2 uspokojenie, ktoré možno
dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť
uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Obchodný zákonník neupravuje ako jeden z nárokov
vád diela možnosť odstrániť vadu diela alebo nechať odstrániť vadu diela treťou osobou a domáhať
sa od zhotoviteľa úhrady týchto nákladov, pokiaľ len toto nebolo medzi objednávateľom a zhotoviteľom
dohodnuté (rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Odo 556/2003 zo dňa 04.15.2004 cit. www.nsoud.cz; rovnako
I. Kobliha a kol. Obchodní zákoník úplný text zákona s komentářem, Linde Praha, a.s., 2006, str. 1150).
Žalobca tak nemá právo na zaplatenie úhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela celkom
vo výške 4.233,84 eura, súd prvej inštancie preto návrh v tejto časti spolu s úrokom z omeškania
zamietol.

13. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vyjadrením hydrometeorologickégho ústavu množstvo
zrážok v období 14.1.2011 do 7.11.2011, keď považoval takýto dôkaz za nadbytočný, keď zistením
množstva zrážok nepreukáže, či k zatečeniu vody došlo spodnými vodami alebo zrážkovými vodami.

14. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej sumy podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka  a § 3 ods. 1 Nariadenia
Vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom v liste žalobcu
žalovanému zo dňa 10.6.2009 a zo dňa 14.6.2010.

15. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p.

16. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca a to  v časti rozhodnutia,
v ktorej súd prvej inštancie návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol ako i proti súvisiacemu výroku o
trovách konania.

17. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia nároku žalobcu vo výške 4.233,84
eur uviedol, že žalobca nemá právo na zaplatenie úhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád,
lebo si neuplatnil nároky (§ 564 v spojení s § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z výroku a najmä
z odôvodnenia 14-stranového textu nového rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie ani po 5 rokoch
trvania sporu nemá jasné o tom, čo je predmetom sporu a aké nároky a z akých právnych titulov si
žalobca uplatňuje voči žalovanému. Z textu odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré nároky žalobcu v akej výške
a z akého dôvodu v novom rozsudku zamietol. Pri rovnakom stave dokazovania ako bol pred vydaním
pôvodného rozsudku z 21.5.2012, teraz rozhodol úplne inak bez toho, aby to jednoznačne a právne
odborne zdôvodnil. Z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný.

18. Predmetom sporu je náhrada nákladov žalobcu, ktoré žalobca vynaložil v príčinnej súvislosti s
vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo. Právo zo zodpovednosti za vady izolácie si uplatnil
žalobca voči žalovanému ako subdodávateľovi tým, že mu vady jeho diela v súlade s ust. § 562
Obchodného zákonníka oznámil potom, ako mu ich oznámil investor stavby RD a žiadal ich odstrániť.
Žalobca pritom vykonal práce, ktoré sa vyžadovali pre zistenie miesta vady a po oprave pre vrátenie
do pôvodného stavu spočiatku po dohode so žalovaným a vyúčtoval si voči žalovanému preukázané
náklady. Ide o náklady spojené s prácami potrebnými na vyhľadanie, obnaženie, sprístupnenie miesta



vady a po oprave resp. po odstránení vady, vykonanie skúšky tesnosti a ďalšie náklady spojené s
navrátením do pôvodného stavu.

19. Od času 16.6.2010 kedy došlo v poradí k štvrtému zatečeniu vnútorných stien suterénu RD, žalobca a
žalovaný boli v sporovom konaní. Po výzve žalovanému na odstránenie vady súčasťou nákladov žalobcu
v spore boli aj náklady odstránenia vád odbornou organizáciou.

20. Na písomné oznámenie žalobcu zo dňa 17.6.2010, že sa vyskytli vady zatekania na inom mieste,
žalovaný tieto už zrejme nechcel odstraňovať a e-mailovým listom z 18.6.2010 žalobcovi oznámil, že
vypovedá záručnú dobu, čo je podľa názoru žalobcu právny nezmysel a v ďalšom odmietal odstraňovať
vady a zúčastňovať sa ich zisťovania a preverovania. Všetky tieto podrobnosti s právnou kvalifikáciou sú
v obsiahlom písomnom podaní žalobcu v spore s dátumom 31.1.2011 adresovanom súdu prvej inštancie.
Keďže žalovaný takýmto spôsobom odmietal po oznámení vád tieto odstrániť, na zabránenie ďalších
škôd musel tak urobiť žalobca.

21. Pokiaľ žalovaný, ktorý má povinnosť po oznámení vady svoju povinnosť odstrániť vadu odmieta, z
takejto vady hrozí škoda, žalobca ktorý zabezpečí odstránenie vady na vlastné náklady má právo na
náhradu nákladov, ktoré s odstránením vady a uvedením do pôvodného stavu súvisia.

22. Po odovzdaní vyhotovenej izolácie podkladovej dosky suterénu a obvodových múrov suterénu
rodinného domu v W., v marci 2008 došlo k výskytu zatečenia alebo rozsiahlemu zavlhnutiu priebežne
od augusta 2008 až do roku 2011, pričom sa preukázalo, že dielo má vady na viacerých miestach, za
ktoré zodpovedá žalovaný a ktoré boli spôsobené porušením jeho technologických povinností celkovo
postupne v 17-tich prípadoch. Vždy išlo o netesnosti izolácie zvarových spojoch fólie FATRAFOL.
Žalobca si svoje nároky voči žalovanému uplatnil, žalovaný o nich vedel, len žalovaný buď odmietol ich
plnenie - odstránenie vád alebo prestal komunikovať a tváril sa, že sa ho to netýka.

23. Z alternatív podľa § 436 Obchodného zákonníka žalobca mohol požadovať od žalovaného len
alternatívu odstrániť vady. Žalovaný od vady notifikovanej 16.6.2010 v poradí štvrtá, odmietol vady
odstraňovať a v tejto veci komunikovať. Žalobca má zo svojho práva zodpovednosti za vady nárok
na bezplatné odstránenie vady. Žalovaný odstránil vady dobrovoľne v prípadoch zatečenia z augusta
2008, marca 2009, mája 2010 na svoje náklady. V prípadoch zatečenia v júni, auguste, septembri,
decembri 2010, v januári, vo februári, v apríli, v máji, v júni, v auguste, v septembri, dva krát v októbri a v
novembri 2011 vady neodstránil a celý čas sa tváril, že s tým nemá nič spoločné. Žalobca mu vady z júna
2010 oznámil, žalovaný ich odmietol odstrániť, písomne dal výpoveď záručnej doby. Žalobca v 14-tich
prípadoch z dôvodu hroziacej ďalšej škody dal vady odstrániť odbornej organizácii na svoje náklady. Na
náhradu týchto nákladov má žalobca právo. Náklady žalobca priebežne žalovanému oznamoval a rozšíril
dvakrát petit v prebiehajúceho sporu v tej istej veci. Žalovaný sa k vykonanému dokazovaniu nemal
záujem vyjadriť. Okrem týchto nákladov na odstránenie vady má žalobca právo na náhradu nákladov,
ktoré vynaložil v súvislosti s vyhľadaním sprístupnením miesta, kde sa vada nachádza, po odstránení
vady náklady skúšky tesnosti a náklady spojené s uvedením do pôvodného stavu.

24. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku problematikou zaoberal
nedostatočne, nevzal do úvahy všetky preukázané skutočnosti a vykonané dôkazy a nezdôvodnil prečo
v druhom svojom rozhodnutí nepriznal žalobcovi v žalobe uplatnený nárok po rozšírení žaloby.

25. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť v
žalobe v celom rozsahu vrátane náhrady trov konania.

26. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 3.6.2015 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca v bode
3 odvolania presne definuje, čo bolo predmetom sporu a to náhrada nákladov žalobcu, ktoré žalobca
vynaložil v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo. S týmto však žalovaný
nesúhlasí, nakoľko uspokojenie z dôvodu vád tovaru, ktoré možno dosiahnuť uplatnením podľa § 436
a 437 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť z iného právneho dôvodu. Žalobca nepreukázal
ani v jednom z prípadov príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a vadnosťou diela. Podľa názoru
žalovaného súd prvej inštancie vec správne posúdil a žalobca mal právo len na náhradu ďalšej škody,
teda takej škody, ktorá má pôvod vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa diela. Vzhľadom na to,
že sa tu nevyskytli ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené dokazovanie bolo



riadne skončené a súd prvej inštancie vzal na vedomie všetky navrhované dôkazy tak žalobcom ako
i žalovaným.

27. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 31.10.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v uvedenom
vyjadrení rekapituluje dôvody žaloby ako aj podaného odvolania, ktoré prednáša zhodne s uvedenými
písomnými podaniami. Uvádza, že žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou z vady a vadnosťou diela. Žalobca má právo na
náhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s vyhľadaním sprístupnením miesta, kde sa vada nachádza
a po odstránení vady, náklady skúšky tesnosti a náklady spojené s uvedením do pôvodného stavu.

28. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a  odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní  rozhodoval  odvolací  súd dňa 24.11.2016, teda po nadobudnutí
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

29. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodoch a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
keď rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávne a odôvodnenie rozhodnutia
nedostatočné.

30. Berúc do úvahy hore uvedené ustanovenia odvolací súd sa v ďalšom bude zaoberať už len vecnou
správnosťou napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom k tomu, že v časti, v ktorej
bolo návrhu vyhovené, odvolanie podané nebolo.

31. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 4.233,84 eur vrátane úroku
z omeškania z dôvodu, že mal za to, že pokiaľ ide o ďalšie vady diela (nešpecifikoval ktoré) z týchto
si žalobca neuplatnil nároky (§ 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 ods. 1 Obchodného
zákonníka), pričom podľa § 440 ods. 2 uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého
vád z tovaru podľa § 436 a 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Tiež zdôraznil, že obchodný zákonník neupravuje ako jeden z nárokov vád diela možnosť odstrániť
vadu diela alebo nechať odstrániť vadu diela treťou osobou a domáhať sa od zhotoviteľa úhrady týchto
nákladov pokiaľ len toto nebolo medzi objednávateľom a zhotoviteľom dohodnuté. Podľa záveru súdu
prvej inštancie žalobca tak nemá právo na zaplatenie úhrady nákladov vynaložených na odstránenie
vád diela celkom vo výške 4.233,84 eur a preto v tejto časti návrh žalobcu vrátane úroku z omeškania
ako nedôvodný zamietol.

32. Odvolací súd takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a nepresvedčivé. Túto
skutočnosť namieta aj samotný žalobca v podanom odvolaní, keď uvádza, že podľa jeho názoru z
predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, čo je predmetom sporu aké nároky a z akých právnych titulov
si žalobca uplatňuje voči žalovanému. Z textu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je
zrejmé, ktoré nároky žalobcu v akej výške a z akého dôvodu v novom rozsudku súd prvej inštancie
zamietol. S touto odvolacou námietkou sa stotožňuje aj odvolací súd, keď má za to, že táto skutočnosť z
napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Je nesporné, že predmetom sporu je náhrada nákladov žalobcu,
ktoré mal žalobca vynaložiť v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalovaného zo zmluvy o dielo. Tiež
žalobca uviedol, že má právo zo zodpovednosti za vady a to nárok na bezplatné odstránenie vady.
Žalovaný však odstraňoval vady dobrovoľne v prípadoch zatečenia v auguste 2008, v marci 2009 a v
máji 2010 na svoje náklady. V prípade zatečenia v júni, v auguste, v septembri, v decembri 2010, v
januári, februári, apríli, máji, júni, auguste, septembri, dvakrát v októbri a novembri 2011 vady neodstránil
a celý čas sa tváril, že s tým nemá nič spoločné. Tiež však uvádza, že žalobca vady z júna 2010
oznámil, žalovaný však odmietol tieto odstrániť a písomne dal výpoveď  záručnej doby a to písomne dňa
18.6.2010. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v 14 prípadoch z dôvodu hroziacej ďalšej škody dal vady
odstrániť odbornej organizácii na svoje náklady má za to, že na náhradu týchto nákladov má právo. Tiež
má za to, že má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s vyhľadaním sprístupnením



miesta, kde sa vada nachádza a po odstránení vady náklady skúšky tesnosti a náklady spojené s
uvedením do pôvodného stavu.

33. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/342/2012-199 zo dňa
31.5.2013, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.5.2012, č.k. 26Cb/259/2009-169,
keď mal za to, že v rozhodnutí súdu prvej inštancii absentujú náležitosti uvedené v dovtedy platnom
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a vyhodnotil uvedený rozsudok za nepreskúmateľný. Uviedol, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia neobsahuje uvedenie právneho dôvodu prvoinštančným súdom priznaného
peňažného nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanému peňažné nároky
z rôznych právnych základov. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, v ktorej časti súd prvej
inštancie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a v ktorej časti mu priznal
peňažný nárok voči žalovanému titulom náhrady škody. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. §
440 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 564 Obchodného zákonníka, podľa ktorého žalobca nemôže
požadovať náhradu v rozsahu, v ktorom mohol dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov uplatnením práv
zo zodpovednosti za vady diela zo žiadneho iného právneho titulu, teda nemôže požadovať náhradu v
tomto rozsahu ani z titulu náhrady škody ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca by mal právo len
na náhradu ďalšej škody, teda takej škody, ktorá má pôvod vo vadnom plnení žalovaného ako zhotoviteľa
diela, ak by preukázal existenciu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

34. Súdu prvej inštancie odvolací súd uložil povinnosť vysporiadať sa predovšetkým so skutočnosťou, či
dielo zhotovené žalovaným vykazovalo vady a žalobca si riadne a včas tieto vady notifikoval, uplatnil si
nároky z týchto vád diela, ďalej posúdiť, ktoré z peňažných nárokov žalobcu boli uplatnené ako nároky z
vád diela a ktoré z nich boli uplatnené z iného právneho dôvodu a ustáliť, či prípadné nároky na náhradu
škody uplatnené žalobcom bolo možné dosiahnuť uplatnením niektorého z nároku z vád diela alebo ide
o náhradu ďalšej škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s vadným plnením a posúdiť z týchto hľadísk
opodstatnenosť nárokov uplatnených žalobcom voči žalovanému a znova vo veci rozhodnúť.

35. Odvolací súd s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 31.5.2013 tak ako je vyššie
citované má za to, že súd prvej inštancie sa týmto poučením dôsledne nezaoberal a vytknuté vady
odvolacím súdom v ďalšom neodstránil.

36. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda
špecifikáciu jednotlivých uplatnených nárokov. Súd prvej inštancie nešpecifikuje o aké ďalšie vady diela
sa má jednať, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa jedná len o ďalšie vady. Pokiaľ
odvolací súd vychádzal z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorej nárok žalobcovi ako
dôvodný priznal, vychádza z jednotlivých uplatnených reklamácii zo dňa 10.6.2009, kde priznal súd prvej
inštancie žalobcovi právo na úhradu peňažnej náhrady vo výške 1.196,98 eur, ďalej priznal žalobcovi
právo na náhradu na základe listu žalobcu zo dňa 10.6.2009 vo výške 359,86 eur a tiež na základe
uplatnených vád diagnostikovaných dňa 20.5.2010 vo výške 903,59 eur.

37. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že v prípadoch zatečenia v júni, auguste, septembri, decembri
2010 a tak ďalej, konkrétne vady z júna 2010 žalobca žalovanému oznámil, avšak tento ich odmietol
odstrániť. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu prvej inštancie písomnú reklamáciu zo dňa
17.6.2010 (č. l. 76), kde okrem iného žalobca uvádza, že postup pri odstraňovaní tejto ďalšej reklamácie
bude obdobný ako pri reklamácii zo dňa 20.5.2010.

38. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca reklamoval kvalitu vykonaných práv na diele v júni 2010,
poukázal na postup pri odstraňovaní reklamácie obdobne ako pri reklamácii zo dňa 20.5.2010, na
základe ktorej súd prvej inštancie žalobcovi priznal ním uplatnený nárok, preto nie je zrejmé ako
vyhodnotil predmetnú reklamáciu súd prvej inštancie zo dňa 17.6.2010 a rovnako tak aj reklamáciu
vykonaných prác zo dňa 27.1.2011.

39. Žalobca tiež v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že žalovaný odmietol odstrániť vady a
dal „výpoveď záručnej doby“ písomne dňa 18.6.2010.

40. Súd prvej inštancie uvedené vypovedanie záručnej doby zo dňa 16.6.2010 nevyhodnotil dostatočne,
respektíve vôbec, keď žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vypovedá záručnú dobu,
nakoľko prišlo zo strany žalobcu k niekoľko násobnému manuálnemu poškodeniu materiálu a prác



na izolácii ním vykonanej na rodinnom dome na ulici Q. v W.. K uvedenému listu pripojil aj súpis
poškodenia izolácie a prác. Obsah predmetnej listiny podľa názoru odvolacieho súdu má súvis najmä so
skutočnosťou, či berúc do úvahy žalovaným tvrdené skutočnosti o poškodení izolácie a prác zo strany
žalobcu nedošlo k poškodeniu predmetných materiálov a prác práve činnosťou žalobcu prípadne tretích
osôb, čo by malo význam pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.

41. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady, ktoré môžu mať podstatný
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti a vzhľadom k tomu, že
rozhodnutím súdu prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu neboli odstránené všetky odvolacím
súdom vytýkané skutočnosti, odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
opätovne v napadnutej časti zrušiť s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v hore naznačenom
smere ako i v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, tak ako je vyššie uvedené a vo veci opätovne
rozhodnúť.

42. Podľa ust. § 391 ods. 2 O.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí ako i trovách prvoinštančného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/259/2009", "guid": "f852af84-0300-4862-a6f2-cde432cbf573:633f9de8-fbad-47fb-add3-4a27ffe55fac", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c06e9a85-4e0a-4a34-baab-ef8edda2c51e:bfcaed81-18e2-495f-96c5-9633592e3979", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2", "spisova_znacka": "1Cob/157/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/157/2015 z 23. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1709207015.2"}], "citovane_v": []}