Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/143/2012 z 28. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2012, sp. zn. 17CoE/143/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6206205773.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/143/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6206205773.1 | 2012-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ZRK, § 58 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af146838-eae4-49d8-b5a0-24fbfaf3bc98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6206205773.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/143/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6206205773
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6206205773.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom
Máčajom, so sídlom Advokátskej kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnej E. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod spisovou zn. EX 4998/2006,
pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 143,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2667/2006-29 zo dňa 03. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Exekúciu vykonávanú na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal dňa 06. 07. 2006 JUDr. Michal
Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 2474/06 okresný súd podľa § 58 ods. 1 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s §
45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom
konaní“) zastavil s odôvodnením, že rozhodcovský súd si odvodil právomoc rozhodnúť vo veci od
rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom. Výkon práv a povinností z takejto rozhodcovskej
doložky odporuje dobrým mravom. Súd musí podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní
zastaviť exekúciu, ak v rozhodcovskom konaní zistí nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/
Zákona o rozhodcovskom konaní, medzi ktoré patrí ak, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
konania na plnenie odporujúce dobrým mravom. Zmluvu o úvere zo dňa 30. 06. 2005 vyhodnotil ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zakotvená
rozhodcovská doložka, formulácia ktorej znemožnila spotrebiteľovi v prípade, ak by v konaní vystupoval
na strane žalovaného, dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Ak núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu, rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že spôsobuje hrubý nepomer v právach
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a veriteľa ako dodávateľa. Súd musí zastaviť exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba ta môže súd naplniť cieľ článku
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993
postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky nezaväzovali.

Oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe nespôsobilého exekučného titulu, zaviazal podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaplatiť
pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 29,62 Eur.

S rozhodnutím okresného súdu oprávnený nesúhlasil. Okresnému súdu vytkol, že aplikoval smernicu
Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 napriek tomu, že smernica má pre členský štát Európskeho spoločenstva



priamu záväznosť len pokiaľ ju konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho
právneho systému. Smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná do právneho systému platného
na území Slovenskej republiky ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, preto ju slovenský súd nemôže
používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom
je táto smernica obsiahnutá.

Rozhodcovská doložka v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola formulovaná ako
výhradná rozhodcovská doložka. Každej zo zmluvných strán umožňovala domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V odbornej literatúre k §
53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka prevažujú názory, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky
sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho, ale aj európskeho práva. Neprípustnosť rozhodcovského
konania v zmysle smernice Rady 93/13/EHS sa týka len tých ad hoc rozhodcovských konaní, ktoré
boli uskutočnené bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie
prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Zmluvu o úvere uzavretú s povinnou nie je možné podriadiť pod režim právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene Zákona o obchodnej
inšpekcii z dôvodu, že úver bol čerpaný v hodnote nižšej ako 200 Eur. Zmluva o úvere uzatvorená
medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné
podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

Okresný súd nesprávne vyčíslil trovy exekúcie, na náhradu ktorých vznikol pôvodnému súdnemu
exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nárok. Prvostupňový súd pochybil, ak priznal odmenu aj za úkon
označený ako spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, spracovanie vyúčtovania exekúcie, ktoré nie
sú účelne vynaloženými úkonmi na exekúciu. Ide o administratívne práce spadajúce pod ustanovenie §
25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Navrhol, aby uznesenie okresného súdu bolo zrušené.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril len pôvodný súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Tiež bol
toho názoru, že v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí hneď ako sa oboznámi s právnymi
a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Z výsledku tohto prieskumu
musí vnútroštátny súd vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s
cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Okresný súd správne ustálil, že
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Zmluvu o úvere uzavreli oprávnený s povinnou 30. 06. 2005. Predmetom zmluvy o úvere č. 6490199 bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 165,96 Eur, ktoré spolu s poplatkom vo výške 160,65 Eur
mala povinná vrátiť oprávnenému v 12-tich mesačných splátkach po 27,21 Eur. S názorom oprávneného,
že zmluvu o úvere uzavretú 30. 06. 2005 nie je možné podriadiť pod ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pretože jeho aplikáciu vylučuje
§ 1 ods. 2 písm. d/ tohto zákona, odvolací súd súhlasí. Napriek tomu je názor okresného súdu, že
zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „OZ“) a povinná pri uzatváraní tejto
zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 OZ) správny. V zmluve, ktorej uzavretie povinná svojim
podpisom potvrdila, povinná vyhlásila, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré
sú na zadnej strane zmluvy. Rozhodcovská doložka, podľa ktorej mal všetky spory zo zmluvy riešiť
Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava v
prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, bola súčasťou štandardnej
formulárovej zmluvy (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Tieto zistenia správne viedli



okresný súd k záveru, že v zmysle príkazu vyplývajúceho z § 53 ods. 1 OZ [spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)] musí skúmať, či rozhodcovská
doložka, od ktorej odvodzoval rozhodcovský súd oprávnenie spor medzi zmluvnými stranami rozhodnúť,
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd správne ako neprijateľnú zmluvnú podmienku i napriek
tomu, že bola formulovaná ako nevýhradná zmluvná podmienka, umožňujúca podať žalobu nielen
na rozhodcovskom súde, ale aj na príslušnom súde Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka
v zmysle bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vylučuje spotrebiteľa z možnosti
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá svoj návrh na rozhodcovský súd.
Rozhodcovská doložka nútiaca spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná. Pokiaľ
rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil
z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nie
je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd správne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách vyložil v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a dospel k
správnemu záveru, že exekúciu vykonávanú na základe nevykonateľného exekučného titulu je potrebné
podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu
povinnej osoby zastaviť.

Na správnosť rozhodnutia okresného súdu nemá vplyv, že pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepostrehol materiálnu nevykonateľnosť exekučného
titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. 01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/96 publikovaný
pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zväzku 5-6, ročník
1997 na strane 188 vyslovil záver, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.

Exekučný súd je v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, oprávnený skúmať
materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a to ex offo kedykoľvek v priebehu exekučného konania (III.
ÚS 86/2010-19 z 18. 02. 2010). Ak dospeje k názoru, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky
nie sú splnené, musí exekúciu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.

Za správny považuje odvolací súd záver okresného súdu, že oprávnenému vznikla podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie z
dôvodu jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie spočívajúceho v tom, že návrh na vykonanie
exekúcie podal na základe nespôsobilého exekučného titulu. Námietkami oprávneného proti výške trov
prisúdených pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi sa v tomto štádiu konania už
odvolací súd zaoberať nemohol z dôvodu, že ich výška bola určená právoplatným uznesením Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/2667/2006-15 z 09. 12. 2009, ktorým súd určil výšku trov pôvodného súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na 29,62 Eur, iba v tomto uznesení, keďže exekúcia stále prebiehala,
žiadnemu z účastníkov neuložil povinnosť nahradiť ich súdnemu exekútorovi.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.