Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/68/2017 z 18. 6. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 18. júna 2017, sp. zn. 3Cob/68/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7217200326.2
Krajský súd Košice | 3Cob/68/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7217200326.2 | 2017-06-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da942e5b-c1ff-49c8-988f-dd49dae09ffa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7217200326.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/68/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217200326
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7217200326.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore navrhovateľa: Bainbridge Slovakia
Košice Hyper s.r.o., so sídlom v Bratislave, Suché mýto č. 1, IČO: 35 955 279, zastúpeného Mgr. Petrou
Urdovou LL.M., advokátkou, Štefánikova č. 15, Bratislava, proti odporcovi: ARCOLA, a.s., so sídlom v
Košiciach, Pri prachárni č. 4, IČO: 35 792 442, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Paul
Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/3/2017-72 zo dňa 22.1.2017 v
spojení s uznesením č.k. 36Cb/3/2017-128 zo dňa 21.4.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ( I ) a vo výroku o trovách konania.

Navrhovateľovi priznáva proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (výrokom I) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa bez súhlasu navrhovateľa  akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k
umiestneniu a otvoreniu prevádzky predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v stavbe
s názvom Obchodné centrum Cassovia, na adrese Pri prachárni č. 4, Košice so súpisným číslom XXXX,
umiestnenej na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, vchod 4, v katastrálnom území M. O. a zapísanej v
katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX. Zároveň návrh na vydanie neodkladného opatrenia
(výrokom II) odmietol, a to v časti o uložení povinnosti uvedenej vo výroku I tohto uznesenia vo vzťahu k
akejkoľvek tretej osobe a vyslovil, že účastníci nemajú právo na nahradenie trov konania (výrokom III).

2. Uznesením č.k. 36Cb/3/2017-128 zo dňa 21.4.2017 doplnil uznesenie Okresného súdu Košice II
sp. značka 36 Cb 3/2017 zo dňa 22.1.2017 o výrok č. IV., ktorým odporcu poučil, že  môže podať
žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom v prípade  jeho úspechu v konaní bude skutočnosť,
že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci
samej vyhovie, ako aj o výrok č. V. v znení, že stranami konania podľa odseku IV. tohto uznesenia
budú ako žalobca spoločnosť ARCOLA, a.s., sídlo: Pri prachárni č.4, Košice, IČO: 35 792 442 a ako
žalovaný účastník konania spoločnosť Bainbridge Slovakia Košice Hyper s.r.o., sídlo: Suché mýto č.1,
Bratislava, IČO: 35 955 279 s tým, že predmetom konania vo veci samej bude úprava práv a povinností
účastníkov konania v rámci výkonu ich vlastníckych práv k nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia
- iná budova s číslom súpisným XXXX, postavená na parcele č. XXX/XXX v katastrálnom území M. O.
obec G. - M. a v okrese G. L. pričom predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX vedenom
príslušným katastrálnym úradom. Zároveň uviedol, že konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
tohto neodkladného opatrenia.



3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal nariadiť spoločnosti ARCOLA, a.s. IČO: 35792442 ako aj akejkoľvek tretej
osobe, aby sa zdržala akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu prevádzky
predajne potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 v stavbe s názvom Obchodné centrum
Cassovia na adrese Pri Prachárni č. 4, Košice so súpisným číslom XXXX umiestnenej na pozemku
parcelné číslo XXX/XXX, vchod 4, v katastrálnom území M. O. a zapísanej v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXXX bez súhlasu spoločnosti Bainbridge Slovakia Košice Hyper s.r.o., IČO:
35955279.  Naliehavosť potreby navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov odôvodňoval
navrhovateľ tvrdením, že pokiaľ by sa odporca nezdržal vyššie uvedeného konania, ktoré je v rozpore
s dohodou účastníkov konania (bod 6.1.3 Zmluvy spoluvlastníkov zo dňa  15.7.2001), tak by to
navrhovateľovi spôsobilo škodu na ušlom zisku na percentuálnom nájomnom, ktoré je súčasný nájomca
a prevádzkovateľ potravín povinný uhrádzať navrhovateľovi v závislosti od výšky obratu, ako aj znížením
trhovej hodnoty Hypermarketu, ktorý navrhovateľ plánuje v blízkej budúcnosti predať potenciálnemu
investorovi. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na e-mailovú správu odporcu zo dňa 12.10.2016,
ktorou mu odporca oznámil, že vo svojich nebytových priestorov v Obchodnom centre začiatkom roka
2017 plánuje umiestniť prevádzku predajne potravín, a preto navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa
17.11.2016, aby upustil od svojho zámeru prenajať svoje priestory v Obchodnom centre na prevádzku
potravín a keďže podľa Zmluvy spoluvlastníkov, nemôže odporca bez jeho súhlasu prenajať svoje
priestory na predajňu potravín s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2.

4.  Konštatoval súd prvej inštancie, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, že sporové strany sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia - iná budova s číslom súpisným
XXXX postavená na parcele č. XXX/XXX, ktorá  je zapísaná na LV č. XXXXX, kat. územie M. O., obec
G. - M., v okrese G. L. a to navrhovateľ v podiele XXXX/XXXXX a odporca v podiele XXXX/XXXXX, že
obaja účastníci konania v predmetnej nehnuteľnosti vlastnia nebytové priestory, ktorých sú výlučnými
vlastníkmi (navrhovateľ Priestor č. X - R a odporca Priestor č. X - R že  spoločnosť  Carrefour Slovensko,
a.s. a odporca ako spoluvlastníci nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia uzavreli dňa 15.7.2001
Zmluvu o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra
„Cassovia“, predmetom ktorej bola úprava vzťahov v súvislosti s vedením, údržbou a prevádzkovaním
Obchodného centra.  Z bodu 6.1.3. Zmluvy vyplýva, že vytvorenie predajnej plochy na predaj potravín s
podlahovou plochou každej z nich väčšou ako 200 m2 je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník.
Zo Zmluvy o predaji a kúpe majetku medzi spoločnosťou  Carrefour Slovensko, a.s. a navrhovateľom
zo dňa 17.10.2005 súd zistil, že navrhovateľ so zakúpením nehnuteľností od spoločnosti Carrefour
Slovensko, a.s. pristúpil k Zmluve o úprave vzájomných vzťahov zo dňa 15.7.2001 v zmysle bodu 1.3.
citovanej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.d/, § 328 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vychádzajúc z obsahu návrhu a jeho príloh uzavrel,
že účastníci konania sú viazaní Zmluvou o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových
priestorov Obchodného centra „Cassovia“  zo dňa 15.7.2001, pričom súčasťou tejto zmluvy je dohoda
spoluvlastníkov o tom, že vytvorenie predajnej plochy na  predaj potravín s podlahovou plochou
každej z nich väčšou ako 200 m2 je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník. Z uvedeného
mal za nepochybné, že takáto dohoda vznikla s ohľadom na rešpektovanie obchodných  zámerov
oboch spoluvlastníkov Obchodného centra a jej porušenie teda môže viesť aj k vzniku škody v rámci
podnikania dotknutého subjektu. Vychádzajúc aj z korešpondencie sporových strán, ako aj z vyjadrenia
navrhovateľa rovnako uzavrel, že medzi účastníkmi konania je tiež zrejmé, že odporca bez súhlasu
navrhovateľa mieni začiatkom roka  2017 vo svojich priestoroch v Obchodnom centre Cassovia zriadiť
prevádzku predajne potravín, čo je v rozpore s dohodou účastníkov v bode 6.1.3. Zmluvy o úprave
vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov Obchodného centra „Cassovia“ zo dňa
15.7.2001, v dôsledku čoho vyvodil záver, že s ohľadom na možný vznik škody, je v tomto prípade podľa
znenia § 325 Civilného sporového poriadku potrebné upraviť pomery účastníkov v znení uvedenom
v napadnutom rozhodnutí. V súvislosti s uloženou povinnosťou zároveň poukázal na skutočnosť, že
takáto úprava korešponduje s existujúcou vyššie citovanou zmluvnou dohodou účastníkov tohto konania.
Odmietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to v časti o uloženie povinnosti uvedenej
vo výroku I. napadnutého uznesenia vo vzťahu k akejkoľvek tretej osobe odôvodnil súd prvej inštancie



ustanovením §  327 Civilného sporového poriadku, keďže návrh na vydanie neodkladného opatrenia
bol v tejto časti neurčitý.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania z dôvodu,
že navrhovateľ nebol v celom svojom návrhu úspešný, nakoľko časť návrhu bola odmietnutá.

7. Doplnenie uznesenia zo dňa 22.1.2017 o výrok č. IV. a výrok č. V. odôvodnil súd prvej inštancie ust.
§ 337 ods. 1 CSP a poučil protistranu, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci
samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní okrem toho, že popísal
skutkový a právny stav, tak ako vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia, uviedol, že sporové
strany pôsobia na rovnakej úrovni distribučného reťazca (obaja sú vlastníkmi nebytových priestorov
a podnikajú v oblasti ich prenájmu), a teda z pohľadu práva hospodárskej súťaže sa preto v prípade
zmluvy jedná o horizontálnu dohodu. Ďalej uviedol, že účelom  bodu 6.1.3. zmluvy je nepochybne
zabrániť akémukoľvek konkurentovi Hypermarketu ponúkať spotrebiteľom v rámci Obchodného centra
potravinársky tovar. S ohľadom na obsah tohto dojednania sa jedná o tzv. hard core obmedzenie
hospodárskej súťaže, obmedzenie odbytu a rozdelenia trhu v zmysle § 4 ods. 4 písm.b/ a c/ zák.č.
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o
organizácií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov ( „ZOHS“). Takéto dohody právna teória označuje ako tzv. ťažké kartely, ktoré
nespadajú pod pravidlo  de minimis a sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v
sebe obsahuje možný negatívny dopad na súťaž a v takýchto prípadoch nie je potrebné skúmať
trhový podiel jednotlivých strán, pretože k obmedzeniu súťaže  dochádza už samotným uzavretím
dohody (napr. rozhodnutie  NS SR č. 3Sžh/4/2010 a č. 2Sžhpu/1/2014). Zastával názor, že dohoda
obsiahnutá  v bode 6.1.3. zmluvy je podľa § 4 ZOHS v spojení s ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná, pre odporcu preto nie je záväzné, nie je možné jeho uplatňovanie vymáhať alebo
sankciovať jeho nedodržanie. Poukázal na to, že úlohou súdu nie je skúmať len splnenie formálnych
predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia, ale aj súlad nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, s právnym poriadkom.  Tým, že súd nariadil neodkladné opatrenie stal sa nástrojom na
vymoženie ťažkého kartelu, ktorý je zo zákona zakázaný. Pokiaľ navrhovateľ vo vzťahu k žiadosti
o nápravu v návrhu uviedol, že „do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia odporca
nereagoval“, považoval odporca toto tvrdenie za nepravdivé, keďže dňa 23.12.2016 odporca zaslal
navrhovateľovi list, ktorý mu bol doručený 29.12.2016, teda pred podaním návrhu. V odpovedi na žiadosť
odporca navrhovateľa jasne informoval, že žiadne konečné rozhodnutie o umiestnení predajne potravín v
jeho priestoroch zatiaľ neurobil. Zastával názor, že navrhovateľ zámerne doručenie odpovede na žiadosť
zamlčal, nakoľko v jej kontexte sa javí e-mail odporcu zo dňa 12.10.2016 ako irelevantný. Zdôraznil,
že účelom e-mailu odporcu zo dňa 12.10.2016 bola výlučne snaha o zmenu prístupu navrhovateľa k
prevádzkovaniu jeho priestorov v Obchodnom centre, pričom práve pasivita navrhovateľa vo vzťahu k
spôsobu prevádzkovania Hypermarketu viedla nielen k negatívnej publicite centra ako celku, ale aj k
rapídnemu úbytku návštevníkov Obchodného  centra. Nepriaznivá  situácia sa premieta aj v tom, že
navrhovateľ je za účelom  udržania si ostatných fungujúcich prevádzok nútený poskytovať existujúcim
nájomcom zľavy na nájomnom vo výške niekoľko desiatok tisíc eur. Práve z tohto dôvodu sa odporca
snažil zvrátiť tento nepriaznivý trend zaslaním emailu dňa 12.10.2016, ktorého  obsah preukázateľne
uviedol na pravú mieru odpoveďou na žiadosť. Uviedol tiež, že v Obchodnom centre ku dňu podania
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia  a ani ku dňu podania odvolania neboli vykonané žiadne
úpravy, ktoré by mohli naznačovať, že začiatkom roku 2017 bude v Obchodnom centre otvorená
nová prevádzka potravín, a teda vo svetle listinného dôkazu predloženého odporcom je nepochybné,
že navrhovateľ svojimi tvrdeniami a predloženými listinami neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov konania.

9. V dôvodoch odvolania poukázal tiež na to, že pokiaľ súd len všeobecne konštatuje, že „dohoda
vznikla s ohľadom na rešpektovanie obchodných zámerov oboch spoluvlastníkov Obchodného centra
a jej porušenie teda môže viesť k vzniku škody v rámci podnikania dotknutého subjektu“, pričom
bližšie nevysvetlil hrozbu akej škody má neodkladné opatrenie odvrátiť, je jeho konštatovanie
nepreskúmateľné. Zastával názor, že ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ



žiadnym spôsobom neosvedčil nárok na náhradu škody. V tomto smere sa jedná o jeho nepodložené
tvrdenie, neozrejmil obsah údajnej dohody o percentuálnom nájomnom z obratu, a teda nie je na
účely vydania neodkladného opatrenia možné posúdiť, či v dôsledku porušenia povinnosti bodu 6.1.3.
zmluvy navrhovateľovi vôbec môže reálne vzniknúť ním tvrdená škoda. Navrhovateľ teda nielenže
nepreukázal hrozbu vzniku škody, ale ani možnosť vzniku škody. Uviedol, že potrebu okamžitej úpravy
pomerov medzi účastníkmi neodkladným opatrením nemožno odôvodniť len z abstraktnej možnosti
vzniku škodu z dôvodu porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ale možnosť vzniku škody musí
byť aj osvedčená. V tomto prípade však súd poskytol preventívnu ochranu len iluzórnemu nároku,
ktorý navrhovateľ neosvedčil ani v rozsahu potrebnom na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol
tiež, že je neprípustné, aby súd obmedzil ústavou garantované práva navrhovateľa (zrejme odporcu -
poznámka odvolacieho súdu) a to právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR a právo podnikať podľa
čl. 35 Ústavy SR, len na základe akademickej úvahy, bez akéhokoľvek detailnejšieho zdôvodnenia, že
porušením zmluvnej povinnosti môže vzniknúť škoda. Mal  za to, že neodkladné opatrenie  nemožno
vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu na
jeho strane, navrhovateľa v konaní zaťažuje dôkazné bremeno osvedčenia, že jeho situácia a stav
ním opísaný vyžaduje skutočne naliehavú a rýchlu úpravu pomerov, nakoľko bez nej by došlo k ujme
na jeho strane. Poukázal tiež na to, že nariadenie neodkladného opatrenia musí byť  nielen dôvodné
ale musí zodpovedať aj  požiadavke primeranosti k zabezpečovanému nároku, že z odôvodnenia
rozhodnutia však vyplýva, že súd sa otázkou primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia
dostatočne nezaoberal. Pri  úvahách o primeranosti neodkladného opatrenia bolo nutné zvážiť, či
zásah do ústavou garantovaných práv odporcu je proporcionálny k cieľu, ktorý sleduje. Ak cieľom
neodkladného opatrenia bolo zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, jeho
trvanie malo byť z časového hľadiska obmedzené výlučne na obdobie trvania zmluvy. Neodkladné
opatrenie v rozsahu v akom bolo vydané však znamená, že súd obmedzil odporcu  v jeho práve
disponovať a podnikať so svojim majetkom z titulu jeho zmluvného záväzku bez časového obmedzenia,
čiže bez ohľadu na to, či v určitom momente bude zmluva, z ktorej daný záväzok vyplýva vôbec existovať.
Vo vzťahu  k rozsahu povinnosti uloženej odporcovi neodkladným opatrením, súd v odôvodnení
konštatoval, že táto korešponduje s existujúcou zmluvnou dohodou účastníkov konania a v nadväznosti
na to zdôraznil, že zmluva ukladá navrhovateľovi (zrejme odporcovi - poznámka odvolacieho súdu)
povinnosť získať súhlas vlastníka Hypermarketu výlučne s „vytvorením“ predajne potravín s plochou
nad 200 m2. Podľa neodkladného opatrenia si však musí vyžiadať súhlas vlastníka Hypermarketu aj k
„akémukoľvek konaniu, ktoré smeruje k umiestneniu a otvoreniu“ takejto predajne. Bod 6.1.3. Zmluvy
nezakazuje odporcovi bez súhlasu vlastníka hypermarketu vykonávať v rámci svojej podnikateľskej
činnosti akékoľvek právne a faktické úkony „smerujúce k otvoreniu predajne potravín s rozlohou
nad 200 m2 v jeho priestoroch“. Zmluva však odporcovi ukladá výlučne zákaz takúto predajňu bez
súhlasu vlastníka Hypermarketu „vytvoriť“. Na rozdiel od neodkladného opatrenia bod  6.1.3. v žiadnom
ohľade neumožňuje interpretáciu, že navrhovateľ (zrejme odporca) má zakázané bez súhlasu vlastníka
Hypermarketu viesť napr. rokovania s treťou osobou ohľadom otvorenia predajne potravín v jeho
priestoroch. Pokiaľ by takúto predajňu potravín následne otvoril so súhlasom vlastníka Hypermarketu,
samotným rokovaním s treťou osobou by zmluvu v žiadnom ohľade neporušil. Zastával názor, že
neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo vydané, nemôže byť za žiadnych okolností považované
za rozhodnutie, ktoré má oporu v Zmluve a do práv odporcu zasahuje len v miere nevyhnutnej na
dosiahnutie sledovaného cieľa, že je v rozpore so základnou spravodlivosťou žiadať od odporcu, aby
za účelom ochrany nároku navrhovateľa vyplývajúceho zo Zmluvy,  strpel zákaz nakladania so svojim
majetkom na neobmedzený čas bez ohľadu na trvanie zmluvy a v rozsahu presahujúcom rámec jeho
zmluvnej povinnosti. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol uznesenie v napadnutej časti t.j. v časti výroku
I. zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať odporcovi
trovy odvolacieho konania vo výške 100%.

10. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu podanému odporcom  navrhol uznesenie v napadnutej časti
potvrdiť ako vecne správne a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že „účelom bodu 6.1.3. zmluvy je nepochybne zabrániť akémukoľvek
konkurentovi Hypermarketu ponúkať spotrebiteľom v rámci Obchodného centra potravinársky tovar“,
takýto výklad článku  6.1.3. Zmluvy o úprave vzájomných vzťahov  medzi vlastníkmi nebytových
priestorov Obchodného centra „Cassovia“, ktorú dňa 15.7.2001 uzatvorili odporca a spoločnosť Carefour
Slovensko a.s., ako pôvodní spoluvlastníci Obchodného centra, považoval za nesprávny. Zdôraznil, že
medzi navrhovateľom a odporcom nie je spor o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi Obchodného



centra, že Zmluva spoluvlastníkov nepochybne predstavuje dohodu spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka, a že z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci tzn. Obchodného centra, sú navrhovateľ a odporca oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne (§ 139 ods. 1 OZ), Je preto prirodzené, že sa v Zmluve spoluvlastníkov dohodli, ako
je potrebné so spoločnou vecou hospodáriť/nakladať tzn. ktoré úkony sú dovolené, ktoré nie, ktoré
si vyžadujú súhlas kvalifikovanej väčšiny spoluvlastníkov (napr. článok 4.1.3, článok 15.2.3. písm.c/
Zmluvy). Zdôraznil, že Zmluva spoluvlastníkov taktiež vyjadruje obchodnú stratégiu navrhovateľa a
odporcu, ako má Obchodné centrum vyzerať, ako majú byť využívané priestory v rámci Obchodného
centra, aká má byť skladba nájomcov a aká byť celková úroveň služieb a tovarov ponúkaných v
Obchodnom centre, pretože všetky tieto aspekty majú nepochybne priamy vplyv na hodnotu spoločnej
veci a na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a odporcu na Obchodnom centre. Článok 6.1.3 Zmluvy
spoluvlastníkov, v žiadnom prípade nemá za cieľ ani za následok obmedzenie súťaže na trhu, pretože
iba implementuje obchodnú stratégiu rozloženia obchodných prevádzok v rámci Obchodného centra,
ktorá je podobná stratégiám využívaným aj v iných nákupných centrách typovo podobných Obchodnému
centru (jedna väčšia potravinová prevádzka a viaceré väčšie alebo menšie nepotravinové prevádzky).
Trh maloobchodných prevádzok nákupných centier alebo potravinových predajní v meste Košice nie
je  Zmluvou spoluvlastníkov nijako dotknutý, pretože Zmluva spoluvlastníkov sa týka iba usporiadania
vzťahov v rámci jedinej nehnuteľnej veci, ktorou je Obchodné centrum, a teda nemôže predstavovať „trh“,
na ktorom by podľa tvrdenia odporcu malo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Navyše uvedený
článok nebráni inej ponuke potravinárskych produktov v Obchodnom centre, ak sú tieto produkty
ponúkané na ploche menšej ako  200 m2. Ani v prípade potravinárskych prevádzok nad 200 m2 nejde
o automatický zákaz, ale na ich otvorenie sa vyžaduje aj súhlas navrhovateľa, aby sa  tak zachovala
spoločná kontrola oboch spoluvlastníkov nad zamýšľanou obchodnou stratégiou Obchodného centra.
Zmluva spoluvlastníkov reguluje teda vzájomné práva  a povinnosti navrhovateľa a odporcu tak, aby bola
zachovaná určitá  miera kontroly každého spoluvlastníka nad Obchodným centrom ako celkom, keďže
spoluvlastnícky podiel predstavuje ideálny podiel na celku. Vznik obchodnej prevádzky - vytvorenie
Obchodného centra nepochybne prispel k rozvoju maloobchodného predaja tovarov a poskytovania
služieb na prospech širokej škály spotrebiteľov, ktorý na jednom mieste mohli nakúpiť rôzne tovary a
uspokojiť svoje rozmanité potreby. Jedna z podmienok na to, aby ponuka tovarov a služieb v Obchodnom
centre bola rozmanitá je aj to, aby všetky prevádzky neboli iba potravinové (bez súhlasu všetkých
spoluvlastníkov Obchodného centra) a aj preto bol v Zmluve spoluvlastníkov dohodnutý článok 6.1.3.,
z čoho vyvodil, že uvedený článok nie je v rozpore s § 4 zák.č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej
súťaže v platnom znení, a preto považoval uznesenie vo výroku  za vecne správne.

11. K tvrdeniu odporcu, že listom zo dňa 23.12.2016 doručeným navrhovateľovi 29.12.2016 (ďalej len
„odpoveď na žiadosť“), ktorým odporca odpovedal na navrhovateľovu žiadosť o zdržaní sa závažného
porušenia Zmluvy spoluvlastníkov zo dňa 17.11.2016 (ďalej len „žiadosť o nápravu“), „jasne informoval,
že žiadne konečné rozhodnutie o umiestnení predajne potravín v jeho priestoroch zatiaľ neurobil“ a
táto skutočnosť by mala údajne nad všetku pochybnosť vylúčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,
uviedol, že má za to, že tento záver nie je správny. Zdôraznil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že
odporcom zamýšľané jednostranné rozhodnutie o otvorení novej potravinovej prevádzky v obchodnom
centre predstavuje závažné porušenie zmluvy spoluvlastníkov. Hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel
t.j. 12.10.2016, následne vyzval odporcu na nápravu aj formálnou písomnom žiadosťou na nápravu, v
ktorej okrem iného vyzval odporcu, aby bezodkladne upustil od úmyslu prenajať svoje nebytové priestory
v Obchodnom centre novému prevádzkovateľovi predajne potravín a zabezpečil, že žiaden nový
prevádzkovateľ predajne potravín nebude vykonávať svoju činnosť v nebytových priestoroch odporcu
v Obchodnom centre s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 bez súhlasu navrhovateľa a zároveň
aby informoval navrhovateľa o svojom ďalšom postupe do 10  pracovných dní od doručenia žiadosti o
nápravu. Poukázal na to, že odporca nijako nereagoval ani na správu elektronickej pošty z 12.10.2016,
ani v lehote uvedenej v žiadosti na nápravu. Navyše v odpovedi, ktorá bola navrhovateľovi doručená
po 78 dňoch od prvého elektronického upozornenia zo strany navrhovateľa, že odporca zamýšľaným
postupom závažne poruší Zmluvu spoluvlastníkov, sa odporca obmedzil iba na konštatovanie, že sa
ešte definitívne nerozhodol, či a kedy poruší Zmluvu spoluvlastníkov. Takýto postup odporcu v žiadnom
prípade nemôže spochybniť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom.
Za nesprávne považoval aj konštatovanie odporcu, „že navrhovateľ podľa všetkého zámerne doručenie
odpovedi na žiadosť zamlčal“, pretože právny zástupca navrhovateľa nemal v čase zaslania návrhu
na súd vedomosť o doručení odpovede na žiadosť. Inštrukcia zo strany navrhovateľa, aby právny



zástupca pripravil a podal návrh bola daná pred Vianocami v roku 2016 a s ohľadom na vianočné,
novoročné sviatky a zimné prázdniny bol samotný návrh podpísaný a odoslaný 9.1.2017 bez toho,
aby mal zástupca navrhovateľa vedomosť, že došlo k doručeniu odpovede na žiadosť. K tvrdeniu
odvolateľa, že „aj faktická situácia v Obchodnom centre“ údajne preukazuje, že ani ku dňu podania
návrhu a odvolania, neboli vykonané žiadne úpravy, ktoré by viedli k otvoreniu novej prevádzky potravín v
Obchodnom centre uviedol, že odporca alebo jeho právni/obchodní zástupcovia mohli a pravdepodobne
aj aktívne vykonávali kroky a úkony smerujúce k otvoreniu novej prevádzky potravín v Obchodnom
centre úmyselne v rozpore s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov pred podaním návrhu a vydaním
uznesenia. To, že odporca nateraz rešpektuje vykonateľné uznesenie o neodkladnom opatrení by malo
byť samozrejmosťou, a preto nemôže byť na prospech odporcu, že ku dňu podania odvolania nevykonal
žiadne úpravy v Obchodnom centre, ktoré by boli v rozpore s vykonateľným uznesením. Zdôraznil, že už
samotné odvolanie dokazuje, že pomery medzi navrhovateľom a odporcom ohľadom možnosti otvorenia
novej potravinovej prevádzky v Obchodnom centre zo strany odporcu bez súhlasu navrhovateľa si
vyžadujú bezodkladnú úpravu. Neodkladné opatrenie v zásade kopíruje povinnosť odporcu ustanovenú
článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov. Zastával názor, že ak by odporca nemal v úmysle postupovať
v rozpore  s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov tak, ako to uvádza v bode IV. odvolania a ako to
údajne vyplýva z odpovede na žiadosť (aj keď navrhovateľ s takýmto výkladom nesúhlasí), potom by mu
nijako neprekážalo, že súd vydal uznesenie a odvolanie by nepodal, pretože by aj naďalej postupoval
v súlade s článkom 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, a teda v súlade s uznesením. Uznesenie nezhoršuje
postavenie odporcu, ak má záujem rešpektovať článok 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, navrhovateľovi
nebola priznaná náhrada trov konania, takže vydanie uznesenia nemá na odporcu ani negatívny
finančný dopad. Jediná zmena je v kvalite ochrany práva navrhovateľa, ktoré mu vyplýva z článku
6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, keďže po vydaní uznesenia by ochrana uvedeného práva navrhovateľa
mohla byť prípadne vykonaná aj prostriedkami  exekučného konania. Zastával názor, že pomery medzi
navrhovateľom a odporcom si neodkladne vyžadujú úpravu, a preto je uznesenie vo výroku vecne
správne.

12.  K údajnej odporcom tvrdenej chýbajúcej hrozby škody uviedol navrhovateľ, že hrozba vzniku škody
nie je zákonným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, čoho si je nepochybne vedomý
aj odporca, keďže v rámci bodu V. odvolania neodkazuje na ustanovenie zákona, z ktorého by povinnosť
preukazovať v návrhu hrozbu vzniku škody vyplývala. Napriek tomu, že požiadavka na preukázanie
hrozby vzniku škody nie je upravená zákonom, navrhovateľ iniciatívne hrozbu vzniku škody v bode
3.2.3. návrhu uviedol. Zdôraznil, že odporca a jeho právny zástupca majú vedomosť o obsahu nájomnej
zmluvy, ktorú má navrhovateľ s nájomcom uzatvorenú, a preto nemôže byť medzi stranami sporné,
že obsahom tejto nájomnej zmluvy je aj právo navrhovateľa na percentuálne (obratové) nájomné (tzn.
časť nájomného, ktorá je závislá od obratu, ktorý dosiahne pri prevádzke svojho obchodu nájomca),
čoho dôkazom je emailová správa právneho zástupcu navrhovateľa zaslaná odporcovi, ako aj právnemu
zástupcovi odporcu dňa 10.5.2016. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že z porušenia zmluvného záväzku
hrozí vznik škody je všeobecne známa, a preto ju nie je potrebné osobitne dokazovať. Pokiaľ je v
uznesení uvedené, že porušenie článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov „môže viesť k vzniku škody
v rámci podnikania dotknutého subjektu“ nejde o akademickú úvahu, ale o skutočnosť/fakt, ktorý
nie je potrebné osobitne dokazovať. Neodkladné opatrenie nariadené napadnutým uznesením má
predovšetkým preventívnu funkciu, aby zabránilo vzniku škody a v tejto fáze je škoda „abstraktnou
možnosťou“ a ak by už škoda vznikla, navrhovateľ by podával žalobu na plnenie (náhradu škody)
namiesto návrhu alebo spolu s návrhom. K tvrdeniu odporcu, že „je neprípustné, aby súd obmedzil
ústavou garantované práva navrhovateľa (zrejme odporcu), a to právo vlastniť majetok podľa článku
20 Ústavy SR a právo podnikať podľa článku 35 Ústavy SR“ považoval za nesprávny, pretože súd
uznesením nijako neobmedzuje žiadne práva odporcu, ale iba poskytuje ochranu právu navrhovateľa
tak, ako ho samotný odporca dobrovoľne, slobodne, vážne a určito schválil a dohodol v článku 6.1.3.
Zmluvy spoluvlastníkov.

13. Pokiaľ odporca v odvolaní uvádza, že trvanie neodkladného opatrenia nariadeného napadnutým
uznesením „malo byť z časového hľadiska logicky obmedzené výlučne na obdobie trvania zmluvy“ a
z tohto nesprávneho predpokladu potom vyvodzuje aj nesprávny záver, že je v rozpore so základnou
spravodlivosťou, aby odporca za účelom ochrany nároku navrhovateľa vyplývajúceho z článku 6.1.3.
Zmluvy spoluvlastníkov „strpel zákaz nakladania so svojim majetkom  na neobmedzený čas bez ohľadu
na trvanie zmluvy“ uviedol, že je úplne spravodlivé, že súd vydal uznesenie v súlade so stavom,



ktorý existoval v čase jeho vydania( § 217  ods.1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Ak dôjde k
zmene tohto stavu, najmä ak zanikne právo odporcu podľa článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov, môže
tak navrhovateľ ako aj odporca navrhnúť, aby súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením.
Rovnako zdôraznil s ohľadom na § 582 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že je zrejmé, že obmedzenie
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením iba na čas trvania Zmluvy spoluvlastníkov by bolo
nesprávne, pretože záväzok odporcu podľa článku 6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov je dohodnutý bez
časového obmedzenia a jeho obsahom je povinnosť odporcu zdržať sa určitej činnosti, čo znamená, že
tento záväzok výpoveďou Zmluvy spoluvlastníkov nezanikne.

14.  S poukazom na vyššie uvedené, keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, navrhol navrhovateľ, aby
odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

15. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa §  385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 - § 380 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

17. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia
odmietol a to v časti uloženia povinnosti uvedenej vo výroku I. uznesenia vo vzťahu k akejkoľvek
tretej osobe nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom
preskúmavaný.

18. Súd prvej inštancie o navrhovanom neodkladnom opatrení rozhodoval uznesením zo dňa 21.4.2017,
teda za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolacieho súdu v napadnutom výroku vecne správne
a zodpovedá zákonu, a preto ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

20. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia a poukazuje na jeho správne závery,
na ktoré aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP, neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

24. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorým sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1, 2
CSP).

25. Podľa § 329 ods. 1 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.



26. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

27. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa §
336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd
neurčuje (§ 337 ods. 1 CSP).

28. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci
samej vyhovel, ustanovenie § 335 platí primerane (§ 337 ods. 3 CSP).

29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je tu obava, že exekúcia
bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré
podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolnosti prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladnosti upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a to otázku jej osvedčenia
zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, teda
dôkazných prostriedkov, na základe ktorých môže súd dané tvrdenia považovať za osvedčené.

31. Neodkladné opatrenie teda slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv
účastníkov konania, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu, pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti.

32. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre
nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia). Z judikatúry súdov vyplýva, že
pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o takom návrhu. Pri ich zisťovaní
neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

33. Oproti úprave predbežných opatrení v Občianskom súdnom poriadku nie je zákonnou podmienkou
osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a uskutočnenie takéhoto
úkonu je pravdepodobné.



34. Nová právna úprava upúšťa aj od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaných opatrení, nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

35. Podľa § 336 ods. 1 CSP, môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, túto
povinnosť neuloží.

36. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetným
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto neuložil
povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa
stotožňuje aj odvolací súd a zároveň dodáva, že dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami
vydaním tohto neodkladného opatrenia, ktorá navyše zodpovedá dohode zmluvných strán v bode 6.1.3.
Zmluvy zabezpečí plnenie zmluvnej povinnosti  vyplývajúcej zo Zmluvy spoluvlastníkov, ktoré si zmluvné
strany dobrovoľne dohodli a tým sa aj naplní preventívna funkcia neodkladného opatrenia a zabráni
prípadnej možnej ujmy navrhovateľa.

37. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ osvedčil zákonom
stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to nielen svojimi tvrdeniami
(skutkovými) ale aj listinnými dôkazmi, a preto súd prvej inštancie dôvodne vyhovel návrhu navrhovateľa
a požadované neodkladné opatrenie nariadil.

38. V predmetnej veci nebolo sporné, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie, že
navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia, ktorá
je zapísaná na LV  č. XXXXX, kat. úz. M. O. obec G. - M., okres G. L. a to navrhovateľ v podiele
XXXX/XXXXX a odporca v podiele XXXX/XXXXX, že vlastnia v predmetnej nehnuteľnosti aj nebytové
priestory, ktorých sú výlučnými vlastníkmi a rovnako nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa
(Carrefour Slovensko a.s.) a odporca ako spoluvlastníci nehnuteľnosti Obchodné centrum Cassovia
uzavreli dňa 15.7.2001 Zmluvu o úprave vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi nebytových priestorov
Obchodného centra „Cassovia“, ku ktorej navrhovateľ so zakúpením nehnuteľnosti od spoločnosti
Carrefour Slovensko a.s. pristúpil (Zmluvou o predaji a kúpe majetku zo dňa 17.10.2005) a ako
pristupujúca strana je rovnako touto zmluvou viazaný (bod 1.3. citovanej zmluvy). Okrem toho, že si
účastníci zmluvy zo dňa 15.7.2001 dohodli spôsob hospodárenia so spoločnou vecou, dohodli si aj
využívanie priestorov v rámci Obchodného centra, aká má byť skladba nájomcov Obchodného centra,
úroveň služieb a tovarov ponúkaných v Obchodnom centre atď. (článok 4.1.3, článok 15.2.3. písm.c/,
článok 3.2. a článok 6.1.5. ods. 1). Súčasťou tejto zmluvy je aj dohoda spoluvlastníkov o tom, že
vytvorenie predajnej plochy na predaj potravín s podlahovou plochou každej z nich väčšou ako 200 m2
je zakázané, pokiaľ s tým nesúhlasí spoluvlastník. Za nespornú je potrebné považovať aj odporcom
zaslanú e-mailovú správu navrhovateľovi dňa 12.10.2016, ktorou oznámil, že vo svojich priestoroch
v Obchodnom centre začiatkom roka  2017 plánuje umiestniť prevádzku predajne potravín, s čím
navrhovateľ nesúhlasil a považoval toto rozhodnutie za závažné porušenie zmluvy zo dňa 15.7.2001, čo
odporcovi oznámil v uvedený deň e-mailovou správou a následne aj listom zo dňa 17.11.2016 a vyzval
odporcu, aby upustil od svojho zámeru prenajať svoje priestory v Obchodnom centre na prevádzku
potravín, keďže podľa zmluvy nemôže odporca bez jeho súhlasu tieto priestory na predajňu potravín s
podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 prenajať.

39. Navrhovateľom predložené listinné dôkazy osvedčujú existenciu právneho vzťahu  s odporcom,
čo odporca ani nespochybnil a za osvedčenú možno považovať aj skutočnosť, že odporca e-
mailovou správou zo dňa 12.10.2016 oznámil navrhovateľovi zamýšľané jednostranné rozhodnutie o
otvorení novej potravinovej prevádzky s podlahovou plochou väčšou ako 200 m2 bez toho, aby v
súlade  s dohodnutým bodom  6.1.3. Zmluvy spoluvlastníkov (ďalej len „zmluvy“), požiadal o súhlas
navrhovateľa, čo je potrebné považovať za porušenie Zmluvy. Takéto správanie zmluvnej strany (jej
úkony) osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť, a teda navrhovateľ osvedčil skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Vydanie neodkladného
opatrenia má v danom prípade preventívny charakter a jeho cieľom je zabrániť prípadne aj vzniku
ujmy navrhovateľovi, ktorá je spôsobilá vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.



Navyše vydané neodkladné opatrenie len „kopíruje“ vzájomnú dohodu strán sporu uzavretú v Zmluve
o spoluvlastníctve, a preto nemožno považovať vydané neodkladné opatrenie za neprimerané, pretože
iba poskytuje ochranu právu navrhovateľa, ktorú si zmluvné strany dobrovoľne dohodli v článku 6.1.3.
Zmluvy zo dňa 15.7.2001.

40. Pokiaľ odvolateľ zastáva názor, že dohoda obsiahnutá v bode 6.1.3. Zmluvy je podľa § 4 zák.č.
136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a doplnení zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov v spojení  s ust.  § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, keď tvrdí, že
účelom bodu 6.1.3. Zmluvy je nepochybne zabrániť akémukoľvek konkurentovi hypermarketu ponúkať
spotrebiteľovi v rámci Obchodného centra potravinársky tovar, odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že Zmluva spoluvlastníkov bola zo strany odporcu a právneho predchodcu navrhovateľa
(Carrefour Slovensko a.s.), ku ktorej v zmysle bodu 1.3. Zmluvy pristúpil aj navrhovateľ zmluvnými
stranami uzavretá v roku 2001 (15.7.2001) dobrovoľne, slobodne a vážne a zároveň zmluvnými stranami
bola doposiaľ rešpektovaná a dodržiavaná. Pokiaľ odporca zastával, prípadne zastáva názor, že bod
6.1.3. tejto Zmluvy je neplatný, mal teda dostatok času na to, aby vzhľadom na jeho tvrdenia učinil podnet
v zmysle vyššie citovaného zákona ohľadne konania na príslušnom úrade, prípadne, aby sa aj inými
právnymi prostriedkami domáhal ochrany svojich práv.

41. Je potrebné zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej a spravidla rozhoduje bez pojednávania a bez výsluchu
strán, tak ako to vyplýva už z vyššie uvedeného. Odporcom namietané skutočnosti preto môžu  byť
len predmetom dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že súd
prvej inštancie v rámci vydania neodkladného opatrenia, a to v záujem rovnosti sporových strán a
zabezpečenia adekvátnej ochrany práv  a oprávnených záujmov odporcu, proti ktorému napadnuté
neodkladné opatrenie smeruje, poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu
vo veci samej, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. Neodkladné opatrenie je procesným
inštitútom, ktorý umožňuje poskytnutie okamžitej ochrany porušenému právu za podmienok, ktoré
sú ustanovené zákonom. Účelom neodkladného opatrenia je teda bezodkladne upraviť pomery bez
vykonávania dokazovania,  čo vo vzťahu k odporcovi navrhovateľ osvedčil.

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky odporcu nemajú vplyv na vecnú správnosť
uznesenia v potvrdenom výroku.

43. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že účelom e-mailu zo dňa 12.10.2016, ktorý
doručil navrhovateľovi, bola len snaha odporcu o zmenu prístupu navrhovateľa k prevádzkovaniu jeho
priestorov v Obchodnom centre, pretože obsah e-mailu tomu nenasvedčuje, práve naopak uvedeným
e-mailom odporca  jednoznačne oznamuje (bez súhlasu navrhovateľa, prípadne vyvolaného rokovania
s navrhovateľom), že mieni začiatkom roku vo svojich priestoroch v Obchodnom centre Cassovia
zriadiť prevádzku predajne (v rozpore s bodom 6.1.3. Zmluvy). Ak by jeho tvrdenie bolo pravdivé, mal
možnosť vyvolať „rokovanie“ ohľadne ním tvrdených skutočností a spoločným konaním dôjsť prípadne
k vzájomnému konsenzu, čo však odporca nepreukázal.

44. Aj „Odpoveď na žiadosť o nápravu“ (žiadosťou o nápravu žiadal navrhovateľ odporcu, aby sa zdržal
závažného porušenia zmluvy), jej obsah nasvedčuje tomu, že vzhľadom na predchádzajúce úkony
odporcu (e-mail z 12.10.2016) k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a že uskutočnenie takéhoto úkonu
je pravdepodobné, pokiaľ v odpovedi odporca uviedol, že „konečné rozhodnutie o umiestnení predajne
potravín v jeho priestoroch zatiaľ neurobil“.

45. Z vyššie uvedených dôvodov aj dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie,
odvolací súd uznesenie v napadnutej časti (vo výroku I) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, lebo mal zato, že navrhovateľ splnil zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma
žiadnej zo sporových strán, keďže sa zachová len stav, ktorý doteraz existuje, navyše odporca má



možnosť brániť sa proti vydanému neodkladnému opatreniu samostatnou žalobou tak, ako to vyplýva z
výroku, ako aj z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).