Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/86/2012 z 28. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. júna 2012, sp. zn. 21CoE/86/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2708207346.1 Krajský súd Trnava | 21CoE/86/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2708207346.1 | 2012-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0594b698-dfd7-4bd5-a680-04bc1cdf389f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2708207346.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/86/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207346
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207346.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, advokátom,
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX,
XXX XX W., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.
k. 2Er/4870/2008-32 zo dňa 28. septembra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného zaviazal k povinnosti
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie vo výške 39,50 EUR do
troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 02836/08 zo dňa 09. 04. 2008 nie je podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Právne rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2
zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník) a príslušnými ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu o úvere č. 2400030 zo dňa 24. 10. 2007 ako aj s ňou
súvisiace Všeobecné obchodné podmienky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
bode 17 Obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
OZ, nakoľko so spotrebiteľom nebola dojednaná individuálne a súčasne dáva možnosť výberu medzi
rozhodcovským alebo štátnym súdom žalujúcej strane (v praxi žalujúcou stranou býva dodávateľ -
oprávnený). To znamená, že na základe takto formulovanej doložky môže oprávnený predložiť vec na
prejednanie rozhodcovskému súdu (ktorý si sám zvolil) a tým vylúčiť z rozhodovania súd, ktorý by bol
inak oprávnený v predmetnom spore konať a rozhodovať.

Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 2 a § 203
ods. 1 EP v spojení s § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov a to tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekučného konania v celkovej výške 39,50 EUR.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Oprávnený v podanom odvolaní namietal aj
správnosť argumentácie súdu prvého stupňa vo vzťahu k platnosti rozhodcovskej doložky. Podľa
názoru oprávneného, predmetná rozhodcovská doložka je platná, nakoľko v uvedenej veci sa nejedná
o spotrebiteľa a preto nemožno predmetnú doložku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Navyše oprávnený dodáva, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na tzv. alternatívnej určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Nestotožňuje sa s tvrdením,
že rozhodcovská doložka umožňovala oprávnenému zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu medzi
zmluvnými stranami úverového zmluvného vzťahu. Vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky a
existencie rozväzovacej podmienky v nej obsiahnutej je zrejmé, že k zrušeniu rozhodcovskej doložky by
došlo podaním akéhokoľvek návrhu na všeobecný súd SR.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.)
po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať)
ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v
celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vysporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne
súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné použiť
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Preto súd prvého stupňa
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať
rozhodcovskú doložku).

Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.



Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, nakoľko
je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 OZ
neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc rozhodovať
daný spor, predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale o
nulitný právny akt.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví
jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie
by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,
trovy exekúcie určil v správnej výške.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie
a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu,
že mu žiadne trovy nevznikli.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.