Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/39/2012 z 28. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2012, sp. zn. 43CoKR/39/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111229388.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoKR/39/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111229388.1 | 2012-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 48 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5e1b4ed-a552-4cdb-a537-05d01de86225 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229388.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/39/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111229388
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111229388.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v
obchodnoprávnej veci navrhovateľa JUDr. Marián Pataj, so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská
Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu U. K., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, O. V., zast.
advokátom JUDr. Erikom Končokom, Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava proti odporcovi JUDr.
Ladislav Mikeska, súdny exekútor, so sídlom Bellova 1555, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 37 902 857,
zast. FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 o zaplatenie
5.000 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Cbi
1/2012-78, IČS: 6111229388 zo dňa 10. mája 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Cbi 1/2012-78, IČS: 6111229388 zo dňa 10. mája
2012 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.000,-Eur s 9,25% úrokom z omeškania
ročne od 30.06.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 678,30 Eur
na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v odvolacom
konaní vo výške vo výške 226,28 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.000,-Eur s
9,25% úrokom z omeškania ročne od 30.06.2011 do zaplatenia titulom vydania finančných prostriedkov
do konkurznej podstaty z toho dôvodu, že odporca si túto sumu ponechal v rozpore s § 4 ods.1 vyhl. MS
SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č. 288/1995 Z.z. na úhradu jeho odmeny. Okresný
súd nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že sa na prejednávanú vec vzťahuje ust. § 48 ZoKR, podľa
ktorého všetky plnenia, ktoré odporca získal počas vykonávania exekúcie od povinného a ktoré do
dňa vyhlásenia konkurzu neboli vyplatené oprávnenému tvoria konkurznú podstatu a že odporca je ich
povinný vydať do konkurznej podstaty. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje dve štádiá konkurzného konania, a to začatie konkurzného
konania, ktoré má za následok prerušenie exekučného konania a vznik povinnosti exekútora vydať
výťažok do podstaty, okrem trov exekúcie podľa § 36 ods.6 Exekučného poriadku (EP) a druhé štádium,
a to vyhlásenie konkurzu, ktoré má za následok zastavenie exekučného konania a povinnosť vydať
výťažok do podstaty s tým, že trovy exekúcie si exekútor uplatní ako podmienenú pohľadávku s
poukazom na § 48 ZoKR v konkurznom konaní, bolo potrebné prihliadnuť k tomu, že k vymoženiu
pohľadávky odporcom od povinného - úpadcu došlo ešte pred začatím konkurzného konania, čo
znamená, že na exekučné konanie voči povinnému - úpadcovi, ktoré viedol oprávnený prostredníctvom
odporcu, sa vzťahovali účinky začatia konkurzného konania, a teda nastalo prerušenie exekučného
konania a odporcovi vznikla povinnosť vydať do podstaty vymoženú pohľadávku, okrem trov exekúcie



podľa § 14 ods.5 písm.b/ ZKR a § 36 ods.6 EP. Okresný súd mal za preukázané, že suma, ktorú poskytol
úpadca na plnenie svojho záväzku odporcovi mohla slúžiť aj na úhradu trov exekúcie, preto nebolo
možné na prejednávanú vec aplikovať § 48 ZoKR, pretože odporca bol oprávnený si túto sumu ponechať
podľa § 36 ods.6 EP na úhradu svojich exekučných trov. Následné vyhlásenie konkurzu už preto nemalo
vo vzťahu k odporcovi žiadne právne účinky, pretože sa na odporcu vzťahovali účinky, ktoré vznikli
predtým, a to okamihom začatia konkurzného konania. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol
súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na ich
náhradu.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý mal za preukázané, že suma 5.000,-
Eur uhradená úpadcom na účet odporcu mala slúžiť na úhradu trov exekúcie a že odporcovi tak
povinnosť vydať výťažok exekúcie do podstaty nevznikla. Okresný súd nesprávnym spôsobom vyložil §
4 ods.1 a § 5 ods.1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktoré sú pre
určenie výšky trov exekúcie a následne aj pre právne posúdenie nároku uplatneného navrhovateľom
podstatné. Podľa názoru navrhovateľa bol odporca oprávnený pred začatím konkurzného konania zo
sumy 5.000,-Eur, ktorú dobrovoľne úpadca zaplatil ako povinný ponechať si len časť zodpovedajúcu jej
20%, ku ktorej mal právo si pripočítať DPH a svoje hotové výdavky a zvyšok bol povinný bez zbytočného
odkladu poukázať na účet oprávneného - navrhovateľa. Ak odporca takýmto spôsobom do začatia
konkurzného konania nepostupoval, začatím konkurzného konania nastali účinky stanovené v § 14
ods.5 písm.b/ ZKR v spojení s § 36 EP a odporca bol povinný vydať navrhovateľovi ako správcovi
konkurznej podstaty celú vymoženú pohľadávku alebo jej časť, okrem trov exekúcie vyčíslených súlade
s § 4 a § 5 cit. vyhl. Keďže odporca v čase od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu
túto povinnosť nesplnil, vyhlásením konkurzu podľa § 48 ZoKR vznikla odporcovi povinnosť vydať celý
výťažok exekúcie predstavujúci sumu 5.000,-Eur do podstaty a zároveň mu vzniklo právo uplatniť si
nárok na náhradu trov exekúcie ako pohľadávku proti príslušnej podstate.

Výklad príslušných ustanovení vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak,
ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri určení výšky zákonnej odmeny
súdneho exekútora bol akceptovateľný len do 01.05.2008, kedy nadobudla účinnosť vyhl.č. 141/2008
Z.z., ktorá stanovila základ na určenie odmeny súdneho exekútora nie výšku vymáhanej pohľadávky, ale
výšku vymoženej pohľadávky. Pre posúdenie výšky odmeny odporcu a jeho údajnej možnosti ponechať
si celú vymoženú sumu aj na základe listu oprávneného zo dňa 18.03.2011 nemá na povinnosť odporcu
vydať celú sumu 5.000,-Eur do podstaty úpadcu žiaden vplyv. Odporca mal právo uplatniť si nárok na
trovy exekúcie, ktoré mu do začatia konkurzného konania vznikli prihláškou do konkurzného konania,
čo síce urobil, avšak v nižšej výške než v konaní tvrdil a navrhovateľ celú pohľadávku odporcu, ktorú
si prihlásil do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu pod sp.zn. 2K 28/2011 poprel čo
do dôvodu aj výšky. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol rozhodnutie okresného súdu
zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,-Eur vrátane príslušenstva a
trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý zotrval na svojom tvrdení, že suma 5.000,-Eur,
ktorú úpadca dobrovoľne zaplatil dňa 16.03.2011 pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok nepatrí do
konkurznej podstaty, pretože nejde o majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ods.1 ZoKR a nejde ani o
výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu v zmysle § 48 ZoKR. V tomto prípade nedošlo
k speňaženiu majetku, pretože úpadca dobrovoľne zaplatil predmetnú sumu, čím splnil čiastočne svoj
záväzok vo vzťahu k veriteľovi. Otázka započítania úhrady trov exekúcie na pohľadávku oprávneného
v exekučnom konaní je vecou ich právneho vzťahu, pričom oprávnený s takýmto postupom súhlasil. V
opačnom prípade bol správca povinný v tejto časti prihlášku pohľadávky veriteľa v konkurze poprieť.

Ďalej uviedol, že ust. § 48 ZoKR je použiteľné len na prípady, kedy v exekučnom konaní bol
speňažený majetok, ktorý by inak podliehal konkurzu a výťažok zo speňaženia majetku ešte nebol
vyplatený oprávnenému. Len v takom prípade sa stáva výťažok súčasťou podstaty, o ktorý prípad sa
v prejednávanej veci nejedná. Zo strany oprávneného došlo k splneniu dlhu, pričom súdny exekútor
je len platobným miestom a samotnou úhradou sa suma dostala do dispozičnej sféry oprávneného a



slúžila na uspokojenie jeho pohľadávky a jej príslušenstva - trov exekúcie. Je len vecou právneho vzťahu
oprávneného a súdneho exekútora, že oprávnený celú sumu ponechal na účte súdneho exekútora ako
preddavok na budúcu odmenu a výdavky exekútora v ďalšej činnosti tak, ako to vyplýva z jeho listu
zo dňa 18.03.2011. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vo výroku
vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil spolu vo
výške 226,28 Eur za 1 úkon právnej služby.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a §
156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe právoplatného platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp.zn. 5Ro 119/2010 zo dňa 30.08.2010, ktorý sa stal
vykonateľným dňa 21.09.2010 bol úpadca U. K. - R., O. V. zaviazaný zaplatiť spoločnosti G. N. s.r.o. V. V.
sumu XX.XXX,XX Eur so zmluvným úrokom 7.966,56 Eur a 3.335,50 Eur, všetko s úrokom z omeškania
vo výške od 9 do 10% ročne z jednotlivých čiastok, presne špecifikovaných v platobnom rozkaze až
do ich zaplatenia, ktorú sumu úpadca nezaplatil, v dôsledku čoho podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie dňa 25.11.2010 pod EX 270/2010. Okresný súd vydal pre odporcu v konaní vedenom pod
sp.zn. 13Er 1218/2010 dňa 31.12.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Úpadca ako povinný zaplatil
na dlžnú sumu oprávnenému dobrovoľne čiastku 5.000,-Eur dňa 16.03.2011.

Uznesením zo dňa 30.05.2001 č.k. 2K 28/2011-20 začal Okresný súd v Banskej Bystrici konkurzné
konanie voči úpadcovi, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 04.06.2011.

Uznesením zo dňa 22.06.2011 č.k. 2K 28/2011-33 vyhlásil Okresný súd v Banskej Bystrici na majetok
dlžníka konkurz a navrhovateľa ustanovil za správcu konkurznej podstaty. Uznesenie bolo v Obchodnom
vestníku zverejnené dňa 28.06.2011.

Odporca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo výške 6.927,14 Eur ako trovy exekúcie,
ktoré mu v exekučnom konaní EX 270/2010 vznikli. Prílohou prihlášky bola aj špecifikácia trov súdneho
exekútora, podľa ktorej trovy exekúcie celkom predstavujú sumu 11.927,14 Eur, z čoho bola suma
5.000,-Eur uspokojená a zvyšok vo výške 6.927,14 Eur je pohľadávkou odporcu, ktorú si uplatnil v
konkurze.

Po vyhlásení konkurzu na majetok povinného vyzval listom zo dňa 11.10.2011 navrhovateľ odporcu na
vydanie sumy 5.000,-Eur do konkurznej podstaty, pretože túto zadržiava v rozpore s § 4 a 5 vyhl. MS SR
č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a v rozpore s § 48 ZoKR, pretože všetky
plnenia, ktoré odporca získal počas vykonávania exekúcie od povinného a tieto nevyplatil oprávnenému
tvoria príslušnú konkurznú podstatu. Odporca nesúhlasil s vydaním sumy 5.000,-Eur, a to najmä z toho
dôvodu, že túto zaplatil úpadca dobrovoľne, odporca ju nezískal speňažením žiadneho majetku, ktorý by
podliehal konkurzu, preto ju so súhlasom oprávneného započítal na svoje trovy, ktoré mu v exekučnom
konaní vznikli.

Podľa § 36 ods.6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti EP, ak je exekučné
konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť
okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania.

Podľa § 206a/ ods.1 zák.č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii /ZoKR/ v znení platnom ku
dňu 31.12.2011 sa konania začaté pred 1. januárom 2012 dokončia podľa doterajších predpisov, ak
odsek 2 neustanovuje inak.



Podľa § 14 ods.5 písm.b/ cit. zák. začatie konkurzného konania má tieto účinky:

- na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie;
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

Podľa § 48 cit. zák. na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom
konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený
oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti
príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi
zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav, avšak
dospel k nesprávnym právnym záverom, keď na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie
právneho predpisu, a to § 36 ods.6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v spojení s § 14 ods.5 písm.b/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd sa stotožnil s
tvrdením navrhovateľa pri uplatnení nároku na vydanie sumy 5.000,-Eur s úrokom z omeškania do
konkurznej podstaty o tom, že tento vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v § 48 ZoKR, podľa ktorého
sa vyhlásením konkurzu už začaté exekučné konania zastavujú a ak v exekučnom konaní došlo k
speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu a výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, stáva sa
tento súčasťou podstaty a trovy konania, ktoré v súvislosti s exekučným konaním exekútorovi vznikli
sa stávajú pohľadávkou proti príslušnej podstate. V tejto súvislosti je irelevantné, či výťažok, ktorý
nebol vyplatený oprávnenému získal exekútor pre oprávneného dobrovoľne od povinného alebo svojim
konaním, pretože podstatné je, že táto časť sumy, ktorá patrí oprávnenému ku dňu vyhlásenia konkurzu
oprávnenému vydaná nebola.

Na tejto skutočnosti nemení nič ani podanie oprávneného, v ktorom súhlasil s tým, aby si exekútor
započítal trovy exekučného konania voči pohľadávke, ktorú mal oprávnený voči povinnému a ani
prerušenie exekučného konania v dôsledku začatia konkurzu na majetok úpadcu ako povinného, pretože
v tom čase nemohol exekútor postupovať podľa § 36 ods.6 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a vyplatiť správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť a ani
si ponechať trovy exekúcie, pretože začatím konkurzného konania nie je súdom ešte ustanovený žiaden
správca, ktorému by bolo možné v prerušenom konaní vydať akýkoľvek majetok. Odvolací súd je preto
toho právneho názoru, že na prejednávaný prípad nie je možné aplikovať ust. § 36 ods.6 EP, pretože
právna úprava obsiahnutá v tomto ustanovení Exekučného poriadku nekorešponduje s právnou úpravou
obsiahnutou v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá má prednosť pred úpravou v Exekučnom
poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov,
ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za úkony, ktoré vykonal, teda trovy ktoré mu
už výkonom exekučnej činnosti vznikli, pričom zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia
konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie na túto skutočnosť nemá podstatnejší vplyv.
V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, preto exekútorovi vzniká pohľadávka
proti povinnému. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si svoju pohľadávku uspokojiť v
exekučnom konaní podľa § 200 ods.2 EP, a to aj keby exekučný súd rozhodol o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie, preto jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si musí
exekútor prihlásiť do konkurzu (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. III ÚS 432/08 zo dňa 16.12.2008). Je treba
poznamenať, že rovnako ako exekútor má aj oprávnený právo prihlásiť si pohľadávku, ktorá mu vznikla
prípadným vyplatením preddavku súdnemu exekútorovi v konkurznom konaní voči povinnému, pokiaľ
je na povinného vyhlásený konkurz. Preddavok na trovy exekúcie slúži na zabezpečenie úhrad trov



exekúcie exekútorovi v priebehu exekučného konania a exekútor môže tento použiť na úhradu jeho
hotových výdavkov, pričom jeho použitím sa preddavok stáva trovami exekučného konania, na náhradu
ktorých má oprávnený voči povinnému, nie však voči exekútorovi nárok. Exekútor preto musí pri vyčíslení
odmeny uskutočniť zúčtovanie preddavku a domáhať sa priznania odmeny len v sume, ktorá nebola
pokrytá preddavkom, a to vo vzťahu k povinnému a výnimočne aj vo vzťahu k oprávnenému.

Exekútor v prípade zastavenia exekučného konania nemá sám voči povinnému právo započítať si
na svoju odmenu vymožené trovy exekúcie, môže tak urobiť len na základe rozhodnutia súdu, ktorým
mu bola priznaná náhrada trov konania. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že v prípade zastavenia
exekučného konania ex lege v zmysle § 48 ZoKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v
akej výške platí trovy exekúcie, a to analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu
v zmysle § 200 ods.2 EP. Súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o
trovách exekúcie aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege (rozhodnutie NS SR 3Cdo
104/2008). Odvolací súd nevylučuje, že započítanie je možné aj v priebehu exekučného konania, avšak
pre započítanie je rozhodujúce, kedy nastala splatnosť oboch pohľadávok a kedy bol urobený započítací
prejav, pretože k započítaniu dochádza jednostranným započítacím prejavom, hoci sa pohľadávky stretli
skôr.

Okresný súd nevzal do úvahy vyššie uvedenú skutočnosť a ani to, že pre vyhlásenie rozsudku je
rozhodujúce zistenie skutkového stavu veci v čase, kedy k vyhláseniu rozhodnutia došlo. Aj keď súd pri
dokazovaní zisťuje skutočnosti, ktoré existovali v čase začatia konania, musí prihliadať tiež ku všetkému,
čo nastalo za konania, a to až do vyhlásenia rozsudku. Nemôže preto zohľadniť skutkové okolnosti, ku
ktorým v minulosti došlo, avšak tieto v čase vyhlásenia rozsudku už nemajú význam pre hmotnoprávne
posúdenie veci. V tejto súvislosti sú preto relevantné tie skutočnosti, ktoré nastali ku dňu vyhlásenia
konkurzu súdom prvého stupňa. Účinkom vyhlásenia konkurzu je, že konanie o výkon rozhodnutia a
exekučné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú
tak, ako to vyplýva z § 14 ZoKR, preto mal okresný súd na prejednávaný prípad aplikovať ust. § 48 ZoKR,
podľa ktorého, ak už došlo v exekučnom konaní k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak
výťažok nebol vyplatený oprávnenému, stáva sa tento súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú
pohľadávkou proti nej.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že odporca je povinný vydať výťažok exekúcie v celosti
v prospech konkurznej podstaty v súlade s § 48 ZoKR, pričom jeho nárok na účelne vynaložené
trovy exekučného konania nezaniká, avšak tieto si musí uplatniť v konkurznom konaní konkurznou
prihláškou ako pohľadávku proti podstate. Takýto postup vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn. I ÚS 417/2008 z 09.12.2009, z ktorého odvolací súd pri rozhodovaní tejto veci vychádzal.
V čase rozhodovania okresného súdu nebolo už exekučné konanie prerušené, ale bolo vyhlásením
konkurzu zo zákona zastavené, preto bolo potrebné aplikovať na prejednávaný prípad ust. § 48 ZKR,
pretože ani do momentu nadobudnutia účinkov uznesenia o začatí konkurzného konania a ani do
momentu nadobudnutia účinkov vyhlásenia konkurzu neboli finančné prostriedky vo výške 5.000,-Eur
oprávnenému vyplatené.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
zmeniť podľa § 220 O.s.p. tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,-Eur s
9,25% úrokom z omeškania ročne od 30.06.2011 až do zaplatenia vrátane náhrady trov, ktoré mu v
konaní vznikli. Je treba uviesť, že účastníci konania argumentovali už v konaní pred súdom prvého
stupňa aplikáciou ust. § 48 ZoKR, preto rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozhodnutie
okresného súdu, pričom vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil prvostupňový súd, nedochádza
k prekvapivému rozhodnutiu.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal
navrhovateľovi. Trovy prvostupňového konania predstavujú odmenu za zastupovanie pre právneho
zástupcu navrhovateľa v celkovej výške 678,30 Eur za 3 úkony právnej pomoci, a to za prípravu a
prevzatie veci, za podanie návrhu a za účasť na pojednávaní pred okresným súdom vo výške 3 x po
180,93 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, 2 x režijný paušál



po 7,41 Eur a 1x 7,63 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a 20% DPH vo výške 113,04 Eur podľa § 18
ods. 3 cit. vyhl..

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s § 224 a 142 os.1 O.s.p. tak, že ich náhradu
priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujú
odmenu za zastupovanie pre právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 226,28 Eur, a to za odvolanie
vo veci samej 1x 180,93 Eur, 1 x 7,63 Eur režijný paušál a 20% DPH podľa § 10 ods. 1, § 14, 16 ods.
1 a § 18 ods. 3 cit. vyhl..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.